Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 26, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/70/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418203630
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1418203630.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Milana Chalupku a JUDr. Jany Richterovej, v spore žalobkyne: K. Š., R.. XX.XX.XXXX, D. C.
D., K. K. XXXX/X, zast. JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., advokátom v Nitre, Piaristická 2, proti
žalovanému: S. Š., R.. XX.XX.XXXX, D. C. D., K. K. XXXX/X, zastúpený JUDr. Renátou Barbušovou,
advokátkou v Bratislave, Štúrova 13, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26. augusta 2021 č.k
9C/39/2018-307 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie čo do veci samej p o t v r d z u j e .

V časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozsudok súdu prvej inštancie m
e n í tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného konania.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného
k nehnuteľnosti - bytu č. XX nachádzajúcemu sa na X. N. C. D. A. so súpisným číslom XXXX vo vchode
číslo X, na B. K. K. Č. X C. D., postavený na pozemkoch s parcelnými číslami XXXX/XX O. XXXX/
XX, s vlastníctvom ktorého je nerozlučne spojené vlastníctvo spoločných častí, spoločných zariadení a
príslušenstva bytového domu v podiele XXXX/XXXXXX, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom

Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre obec Bratislava - mestská časť A. R. C., katastrálne
územie A. R. C. a nariadil jeho predaj s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi žalobkyňu a
žalovaného podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, to znamená každému v podiele 1/2. Žalobkyni
súčasne priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej náhrady súd rozhodne
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
2/Vychádzal zo zistenia, že predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je Š.-
X. D. na K. K. X C. D., ktorý bol pôvodne v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - žalobkyne a

žalovaného, v roku 2015 bolo manželstvo rozvedené a v zmysle § 149 ods. 4 OZ došlo uplynutím doby
troch rokov k vzniku podielového spoluvlastníctva sporových strán k bytu. V byte býva žalobkyňa ako
bývalá manželka, žalovaný ako bývalý manžel spolu s aktuálnou manželkou a dve plnoleté deti strán.
Žalobkyňa žalobou z 10.07.2018 navrhla zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k bytu tak, že byt
sa prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu vo výške
69.500 EUR, pričom dôvodila problémami pri spolužití a obmedzeniami z toho vyplývajúcimi. Žalovaný
spočiatku so žalobou súhlasil, potom čo zistil, že nedostane úver v banke, názor zmenil, pokúšal sa

prostredníctvom inej žaloby zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k rodičovskému domu v X.
N. A. s tým, aby získal prostriedky na výplatu ustupujúcej spoluvlastníčke, strany rovnako mali snahu
byt spoločne predať, no k pozitívnemu výsledku to neviedlo. Žalobkyňa preto navrhla nariadenie predaja
bytu, keďže iné zákonné spôsoby do úvahy neprichádzali.3/ Žalovaný potvrdil, že ani jeden z bývalých manželov nemá finančné prostriedky na vyplatenie
ustupujúceho spoluvlastníka. Vzhľadom ku skutočnosti, že v byte býva aj syn Oliver, ktorý bol v tom
čase ešte maloletý, navrhoval zamietnutie žaloby z dôvodov hodných osobitného zreteľa, poukazujúc

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo/279/2012. Dôvodil tým, že za
peniaze z predaja si každá strana nemôže zabezpečiť pre seba bývanie, maloletý má v byte vytvorený
domov, argumentoval právom na zabezpečenie bývania maloletého a ochranou jeho súkromia, ktoré by
malo mať prednosť pred ochranou vlastníckeho práva. Maloletý mal v pláne študovať na strednej škole,
čiže bude naďalej odkázaný na starostlivosť a výživu svojich rodičov. Žalovaný teda navrhol riešenie

spoluvlastníckeho vzťahu odsunúť na neskoršiu dobu, keď sa situácia strán zmení s tým, že možno sa
zmení aj ekonomická situácia podielových spoluvlastníkov.
4/Žalobkyňa sa k uvedenému návrhu vyjadrila tak, že mala obavy, že bude doživotne odsúdená bývať
s bývalým manželom v predmetnom byte.
5/Na pojednávaní v máji 2021 žalobca vypovedal, že do bytu prišiel bývať aj starší plnoletý syn T., ktorý
má ochorenie sclerosis multiplex, má postihnutý zrak a zasiahnuté dolné končatiny, skončil aj pracovný

pomer z dôvodu zdravotného stavu. Čo sa týka nehnuteľnosti v X. N. A. podľa žalobcu je to dom v
dezolátnom stave, odpojený od inžinierskych sietí, konanie o zrušenie a vyporiadanie tejto nehnuteľnosti
prebieha. Pokiaľ v predmetnom byte býva aj súčasná manželka žalovaného, táto vlastní trojizbový byt v
A. I., v byte ale býva jej matka. Vo veci vypočutý svedok syn V. opísal problematické spolužitie, spomenul
problémy vyplývajúce z požívania alkoholu žalobkyňou, pripustil možnosť, že počas štúdia na strednej

škole bude bývať na internáte a spomenul aj ochorenie žalovaného.
6/Súd prvej inštancie konštatoval, že k zamietnutiu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva môže dôjsť iba výnimočne, v prípade, ak vec tvoriaca predmet spoluvlastníctva nie je
reálne deliteľná a ďalším dvom spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nej
(t.j. prikázaniu veci za náhradu a jej predaju) bránia dôvody hodné osobitného zreteľa. Ich existenciu

musí súd starostlivo skúmať individuálne v každej prejednávanej veci. V prípadoch, v ktorých bol
návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnutý, však nie je vylúčené, aby v
budúcnosti, ak dôjde k podstatnej zmene okolností v konkrétnom prípade, sa ďalšiemu takémuto návrhu
ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov vyhovelo.
7/Vzhľadom k tomu, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode, v súlade s ustanovením § 142 ods.

1 Občianskeho zákonníka (OZ) súd skúmal podmienky pre použitie jednotlivých zákonom stanovených
spôsobov vyporiadania spoluvlastníctva a tiež v súlade so zákonom stanoveným poradím ich použitia.
Keďže predmetný 4-izbový byt nie je reálne deliteľný na dve samostatné jednotky, ktorá skutočnosť
nebola medzi stranami sporná, súd pristúpil a v ďalšom sa zaoberal druhým spôsobom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním veci jednému z podielových spoluvlastníkov za primeranú

náhradu s prihliadnutím na účelné využitie veci. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané,
že žalobkyňa nemá o predmetný byt záujem, pretože nie je schopná zaplatiť žalovanému peňažnú
náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel. Žalovaný v minulosti mal záujem na tom, aby sporný byt bol
prikázaný do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou zaplatiť žalobkyni náhradu za jej spoluvlastnícky
podiel. V priebehu konania sa však situácia zmenila. Žalovaný uviedol, že v banke mal prisľúbený úver,

ktorý mienil použiť na vyplatenie podielu žalobkyne na spornom byte, avšak vzhľadom na jeho vek a
zmenu podmienok pre poskytovanie úverov mu banka údajne oznámila, že úver mu už neposkytne.
V nadväznosti na to uviedol, že mení svoje stanovisko a nesúhlasí s tým, aby bol byt v rámci
vyporiadania prikázaný do jeho výlučného vlastníctva, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov
na vyplatenie podielu žalobkyne. Právna zástupkyňa žalovaného preto navrhla, predmetnú žalobu

zamietnuť z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
8/Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej
veci v prípade, že ju žiadny zo spoluvlastníkov nechce. Výťažok z predaja sa rozdelí medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov.
9/Vzhľadom na zistenú absenciu solventnosti na strane obidvoch strán, súd dospel k záveru, že jediným

možným spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi stranami je nariadenie
predaja predmetného bytu a rozdelenie výťažku z predaja stranám podľa výšky ich spoluvlastníckych
podielov.
10/Podľa súdu prvej inštancie v posudzovanej veci neboli zistené také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali zamietnutie žaloby. Medzi dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a

nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku,
patrí predovšetkým vysoký vek žalovaného v súvislosti s jeho zdravotným stavom, alebo skutočnosť, že
žalovaný značnú časť svojho života prežil v nehnuteľnosti a pri hodnotení intenzity záujmov žalobkyne
a žalovaného by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby bolo žalobe vyhovené, pritom sociálne pomeryniektorého z podielových spoluvlastníkov sami o sebe bez ďalšieho nemôžu viesť k zamietnutiu žaloby.
V prvom rade súd považoval za potrebné uviesť, že je dosť ťažko predstaviteľná situácia, v akej sa
nachádzajú a ako žijú v podstate v malometrážnom X-X. D. C. A.R. R. C. C. D. piati ľudia. V jednej

izbe žije a býva XX-W. bývalá manželka žalovaného. V druhej izbe žije a býva XX-W. bývalý manžel
žalobkyne so svojou XX-W. manželkou a v ďalších dvoch izbách žijú a bývajú dvaja synovi strán sporu,
XX-W. V. (od septembra XXXX C. C. XX W.) O. XX-W. T.. Podľa názoru súdu, už len táto situácia musí
byť pre všetkých zúčastnených neúnosná, absurdná a nesmierne psychicky náročná, keď po rozvode
manželstva v jednom byte bývajú nielen bývalí manželia, ale naviac, bývalý manžel si do bytu doviedol

svoju novú manželku. Už len tento stav musí byť pre psychiku žalobkyne devastačný a len ťažko
zvládnuteľný. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vzťahy medzi stranami sporu sú vážne
narušené.Súdsavtomtosmerestotožnils názoromprávnehozástupcužalobkynevtom,žezachovanie
existujúceho stavu neprospeje nikomu zo zúčastnených a je neudržateľný. Podľa názoru súdu túto
situáciu nielenže nateraz nemožno, ale naopak, túto situáciu je nutné riešiť. Žalovaný a jeho manželka
sa o žalobkyni vyjadrovali bez rešpektu. Takto nemôže fungovať bývanie ľudí v jednej domácnosti.

11/Súd nemohol zohľadniť argument žalovaného a na ťarchu žalobkyne nemôže ísť skutočnosť, že za
prípadnú finančnú čiastku z výťažku z predaja sporného bytu si nebude môcť kúpiť byt o veľkosti, ktorý
bymuvyhovovalipočtupríbuzných.Súdvtejtosúvislostizopakoval,žepredmetnýbytmajústranysporu
v podielovom spoluvlastníctve, každý v 1/2. Aktuálne hodnota predmetného bytu predstavuje sumu cca
196.144 eur. Za sumu cca 90.000 eur - 100.000 eur získaný jeho predajom pre každú stranu (v prípade

žalovaného ide o bývanie preňho a maloletého syna, od 11.09.2021 - 17 ročného), je možné zabezpečiť
si bývanie na okraji Bratislavy, kde strany sporu žijú aj teraz, alebo v okolí Bratislavy. Napokon, nie
je vylúčené, že strany sporu zvolia bývanie v bytoch nájomných. Sociálne pomery žalovaného nie sú
nepriaznivé. Predajom predmetného bytu žalovaný získa určitý objem peňazí. Nemožno tiež prehliadať,
že jeho terajšia manželka je vlastníkom X X. D. C. A. I.. Aj z toho vyplýva, že žalovaný s maloletým, hoci

len prechodne, má kde bývať. Otázku bývania môže žalovaný časom riešiť okrem z výťažku z odpredaja
sporného bytu aj vyporiadaním podielu na rodičovskom dome. Osobu žalovaného rozhodne nemožno
kvalifikovať ako fyzickú osobu vysokého veku s hlbokým a zvláštnym vzťahom k predmetnému bytu a to
ajnapriektomu,ževňomprevažnúčasťsvojhoživotabýva.Zapodstatnúsúdtiežpovažovalskutočnosť,
že sám žalovaný mal záujem predmetný byt predať. Súd toto konanie na návrh strán sporu prerušil za

účelom pokusu o mimosúdne riešenie predmetu sporu. Žalovaný aj s maloletým synom si tak vedeli
predstaviť bývanie aj inde ako v spornom byte. Za neprehliadnuteľnú súd považoval aj skutočnosť,
že maloletý V. ako stredoškolák chce, alebo uvažuje o možnosti bývať na internáte v Bratislave. Čo k
tomu dodať... Už len toto dostatočne reflektuje vzťahy, atmosféru, pomery a situáciu v spornom byte.
Bez povšimnutia súdu nezostal ani názor maloletého V. na pojednávaní pred súdom, keď okrem iného

uviedol, že ,,bolo by fajn, keby mama bývala vo vlastnom byte a nažívala si tam a bol by kľud“. Ďalej
uviedol: ,,Bojíme sa, aby sme nevyhoreli, keď mamina zaspí s cigaretou v ruke“. Teda maloletý má
až obavu o bezpečnosť obydlia. Aj s prihliadnutím na tento názor maloletého syna strán sporu je
zrejmé, že zachovanie uvedeného stavu a zamietnutie žaloby nie je v prospech nikoho zo zúčastnených.
V neposlednom rade súd nemohol neviesť aj skutočnosť, že žalobkyňa pracuje v R. O. Q.. A., Q. X

C. D., ako A. U. I.. Asi nie je potrebné zdôrazňovať osobitosť a náročnosť práce s malými deťmi, s
malými pacientmi. Naviac, v čase pandémie koronavírusu. Je aj preto nanajvýš žiadúce, aby pracovala
odpočinutá, s plným nasadením a sústredením.
12/S poukazom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie zastal názor, že predpoklady zamietnutia
predmetnej žaloby nie sú splnené. Za situácie, kedy reálne rozdelenie nehnuteľnosti nebolo

možné, strany sporu nemali dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie náhrady druhému zo
spoluvlastníkov, zákonu najviac zodpovedá riešenie, ktoré zvolil súd. Úvaha súdu vedúca k zrušeniu
podielového spoluvlastníctva a k nariadeniu predaja predmetného bytu a následným rozdelením
výťažku za daného stavu je v súlade s hmotným právom.
13/O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, t.j. podľa úspešnosti

v spore, a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
14/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Namietal neúplné zistenie skutkového stavu
veci, skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný
namietal nesprávne závery súdu týkajúce sa neuznania dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by

odôvodňovali zamietnutie žaloby. Takýmto dôvodom v prvom rade je zachovanie domova pre obidve
deti, hoci v súčasnosti plnoleté, ktoré v byte od narodenia žijú, majú tam vytvorené väzby a priateľov.
V byte manželky žalovaného v A. I. býva jej matka, ktorá má v byte právo doživotného bývania. K. V. v
čase jeho výsluchu len zvažoval bývanie na internáte, skutočnosť je taká, že býva naďalej doma, a toz finančných dôvodov. Stretávajú sa tu teda dve základné ústavné práva a to ochrana práva na domov,
ktorá je zaručená aj medzinárodnými zmluvami, a jednak ochrana vlastníckeho práva v tom smere, že
nikto nemôže byť nútený zotrvať v spoluvlastníctve s niekým iným. Žalovaný dal do pozornosti uznesenie

NR SR sp. zn. 6 Cdo 279/2012, v ktorom sa rieši veľmi podobná situácia, a poukazovalo sa na Čl.
16 Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, teda aj rozhodovacej činnosti súdov. Právo na primerané bývanie
zaručuje Čl. 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, právo na
ochranu domova je zaručené Čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V danom

prípade zachovanie domova detí je primárnym dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd v
aktuálnom čase, kým predmet spoluvlastníctva túto funkciu plní, podielové spoluvlastníctvo nezruší a
nevyporiada s tým, že v prípade zmeny situácie je opäť možné k zrušeniu a vyporiadaniu pristúpiť.
Poukázal na tvrdenie žalobkyne, že táto by si za obdržaný spoluvlastnícky podiel dokázala zabezpečiť
bývanie, čo je však v prípade žalovaného, ktorý zodpovedá za maloletého Olivera a za choré dospelé
dieťa Tomáša, úplne iné. Nehnuteľnosť v Ivanke pri Dunaji je neobývateľná, užíva ju brat žalovaného

a jeho syn, ku skončeniu konania o zrušenie a vyporiadania nehnuteľnosti zatiaľ nedošlo. V ďalšom
namietal žalovaný, že nejde o malometrážny byt, vzťahy medzi stranami nie sú tak narušené, ako to
konštatoval súd prvej inštancie, ohodnotenie ceny bytu nie je podložené žiadnym dôkazom a žalovaná
nepracuje ako detská sestra, ale ako pomocný personál v nemocnici.
Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania, žalovaný nesúhlasil ani s týmto, priznanie nároku na náhradu

trov žalobkyni považoval za rozporné so spravodlivosťou, keď žalobkyňa celý čas problém nemala
záujem riešiť dohodou, o maloletého, ktorý bol zverený do výchovy žalovanému, sa stará jeho otec a
predovšetkým v záujme ochrany jeho domova žiadal žalobu zamietnuť, sú preto dané dôvody hodné
osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov.
Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu

žalobkyne zamietol s tým, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, a v prípade, ak
by odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie čo do veci samej potvrdil, žiadal zmenu výroku v časti
týkajúcej sa nároku na náhradu trov.
15/Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.
16/Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (379, 380

ods. 1 CSP) a po doplnení dokazovania dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je.
17/Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
18/ Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
19/Občiansky zákonník v ust. § 142 ods. 2 nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými

osobitného zreteľa. Keďže tieto osobitné dôvody nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákone uvedené,
je na súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil, zhodnotil ich existenciu a závažnosť,
čo by mu umožnilo rozhodnúť, či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu niektorému zo
spoluvlastníkovtým,žesaspoluvlastníctvokspoločnejvecinaďalejzachováanezruší.Existenciatýchto
dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia.

Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel.
Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem
žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcov zrušiť
podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri posudzovaní veci podľa uvedeného
ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a zadovážil si dostatok

podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva. Na
úplnom poznaní skutkového stavu veci založené dôsledné porovnanie situácie, ktorá by pre žalovaného
vznikla vyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobcov vznikla v prípade jej zamietnutia, je
nevyhnutným základom, bez ktorého je akýkoľvek záver o (ne)existencii dôvodov hodných osobitného
zreteľa predčasný a nepodložený... Z účelu ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, slúžiaceho na

ochranu toho, koho spoluvlastnícke práva majú vyporiadaním zaniknúť vyplýva, že dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa sú okolnosti viac-menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore
vyznievajú buď na prospech žalovanému alebo, vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia účastníkov
tohto konania, v neprospech žalobcov. Vo všeobecnosti na prospech žalovaného sú najmä jehozdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti,
nedostatok možnosti uspokojovať svoje potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy
nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce z dĺžky času, po ktorý vec užíval, alebo dané osobou, od

ktorej vec nadobudol, či s ktorou ju užíval) alebo materiálnej (napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej
dané výškou finančných prostriedkov vynaložených na jej získanie alebo zveľadenie). V neprospech
žalobcov môže byť napríklad to, že si v plnom rozsahu (napr. pre právnu neznalosť, vek alebo zdravotný
stav) neujasnili právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenia ich žalobe alebo že im ide
predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá

pre nich prioritu, alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní do ich vlastníctva majú v úmysle predať
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2010, sp. zn. 1 Cdo 84/2009).
20/Právu na ochranu domova detí treba dať v konkrétnych súvislostiach prednosť pred právom na
zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Zachovanie domova detí je dôvodom hodným osobitného
zreteľa, pre ktorý súd pre tento čas, t.j. pre čas, kým predmet spoluvlastníctva plní túto funkciu, podielové
spoluvlastníctvo nezruší a nevyporiada (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. novembra 2013, sp.

zn. 6 Cdo 279/2012).
21/Žalovaný pred odvolacím súdom potvrdil, že od vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie došlo
k rozvodu jeho manželstva, v byte tak bývajú len strany sporu, syn V. študujúci na strednej škole a
sporadicky XX-W. I. T.. Žalovaný je starobný dôchodca s dôchodkom 469 EUR, mesačne si privyrobí
400 EUR brigádne. Potvrdil, že inú možnosť bývania ako v predmetnom byte nemá. Taktiež potvrdil,

že mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody za fyzické napadnutie žalobkyne, vec nie je
právoplatne skončená. Žalovaný napadnutie vysvetľoval tak, že žalobkyni, ktorá bola pod vplyvom
alkoholu, dohováral, pričom ona sa pošmykla a spadla.
22/Zástupca žalobkyne uviedol, že z trestného rozkazu vyplýva, že pod vplyvom alkoholu bol práve
žalovaný, ktorý napadol žalobkyňu, zhodil ju na zem, ešte na zemi ju fyzicky atakoval, na čo zasiahol syn

T.. Trestný rozkaz nie je právoplatný, žalovaný odpor nepodal, avšak odpor podal prokurátor. Zástupca
žalobkyne poukazoval na potrebu ochrany života a zdravia žalobkyne, rovnako tak zabezpečenie
pokojného obydlia žalobkyne.
23/Vyššie uvedené tvrdenia potvrdzujú záver súdu prvej inštancie, že zachovanie spoluvlastníckych
vzťahov k bytu a jeho spoločné užívanie bývalými manželmi nie je na prospech nikoho zo zúčastnených,

vzťahy medzi stranami sú tak narušené, ako to konštatoval súd prvej inštancie,. V danom prípade potom
odvolací súd odkázanosť žalovaného na bývanie v predmetnom byte nepovažoval za dôvod hodný
osobitného zreteľa, pre ktorý by súd nemal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, a to vzhľadom
na násilné správanie žalovaného voči žalobkyni. Záujem žalovaného ponechať si spoluvlastnícky podiel
niejevporovnanísozáujmomžalobkynenaochranejejživota,zdraviaapokojnéhoobydliavýznamnejší

a prednejší, ďalšie spolužitie bývalých manželov v jednom byte nie je z hľadiska možnosti vzniku
konfliktných situácií, či až ďalšieho možného fyzického ataku, vôbec vhodné.
24/Pokiaľžalovanýargumentovalpotrebouzachovaniadomovapreobidvedeti,tietoobesúvsúčasnosti
plnoleté, v predmetnom byte trvalo žije len mladší syn strán Oliver, študujúci na strednej škole, ktorý
však sám považoval oddelené bývanie rodičov za vhodnejšie riešenie, v záujme zachovania pokojného

a bezpečného obydlia. Zachovanie domova detí môže byť primárnym dôvodom hodným osobitného
zreteľa, pre ktorý súd v aktuálnom čase, kým predmet spoluvlastníctva túto funkciu plní, podielové
spoluvlastníctvo nezruší a nevyporiada len v prípade, ak domov poskytuje pokojné a bezpečné miesto
pre život, nie miesto, kde dochádza k verbálnym aj fyzickým útokom.
25/Argument žalovaného, že ohodnotenie ceny bytu nie je podložené žiadnym dôkazom, je celkom

irelevantný. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na konštantnú judikatúru, podľa ktorej podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, zrušené a vyporiadané rozhodnutím súdu, nezaniká vždy dňom,
kedy súdne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Ak došlo k vyporiadaniu predajom nehnuteľnosti a
rozdeleniu výťažku, spoluvlastníctvo zaniká až skutočným predajom. Nehnuteľnosť tak naďalej zostáva
v spoluvlastníctve, až pokým nedôjde k jej predaju, rozhodnutím súdu o zrušení spoluvlastníctva

a nariadení predaja nehnuteľnosti vzniká len exekučný titul, ktorý oprávňuje ktoréhokoľvek zo
spoluvlastníkov, aby sa domáhal jeho výkonu (napr. podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa
príslušných ustanovení zákona č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku). Vzhľadom na to, že podielové
spoluvlastníctvo zrušené rozhodnutím súdu nariadením predaja a rozdelením výťažku zaniká až dňom,
kedy dôjde k predaju nehnuteľnosti, môžu spoluvlastníci aj po právoplatnosti tohto rozhodnutia až

do zániku podielového spoluvlastníctva nakladať so svojimi spoluvlastníckymi podielmi bez toho, aby
boli pri tom akokoľvek obmedzovaní vo svojej zmluvnej voľnosti len preto, že bolo súdom rozhodnuté
o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. V prípade nariadenia
predaja spoločnej nehnuteľnosti zostáva táto nehnuteľnosť až do uskutočnenia predaja v režimespoluvlastníctva, spoluvlastníci môžu so svojimi spoluvlastníckymi podielmi nakladať a účastníci si môžu
toto spoluvlastníctvo zrušiť aj iným spôsobom (napr. dohodou). K tomu pozri napr. Rozbor Najvyššieho
súdu SSR č. Cpj 8/72, Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk R 54/1973, rozsudok Najvyššieho súdu

ČR sp. zn. 21Cdo 2145/2009 publikovaný v Právní rozhledy č. 22/2011.
26/Odvolací súd mal po preskúmaní veci za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci,
vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods.
1,2,3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne
zhodnotil (§ 191 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré

v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP). Správne,
presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Odvolaciemu súdu potom neostalo, než napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie čo do veci samej, z hľadiska jeho vecnej správnosti, potvrdiť podľa § 387
ods. 1 CSP.
27/Odvolací súd sa však nemohol stotožniť s výrokom súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, ani

s jeho stručným zdôvodnením, konštatujúcim úspech žalobkyne v spore. Odvolací súd považoval za
spravodlivé, aby si každá strana znášala trovy ňou vynaložené sama (§ 255 ods. 2 CSP), keď podľa
jeho názoru ani nebolo možné s poukazom na predmet konania mať za to, že žalobkyňa bola v konaní
plne úspešná.
28/Pri rozhodovaní o náhrade trov konania platia dve základné zásady, a to zásada úspechu vo veci

a zásada procesného zavinenia. Vzhľadom na povahu konania (t.j. vzhľadom na to, že išlo o iudicium
duplex) teda nejde o klasické sporové konanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá.
Rovnako tak platí, že žiadny zo spoluvlastníkov nemôže byť nútený v spoluvlastníctve zotrvať a preto ani
nemôže byť sankcionovaný za návrh na zrušenie spoluvlastníctva. Strany sporu môžu súdu uviesť svoj
návrh, ako podielové spoluvlastníctvo vyporiadať, avšak konečné rozhodnutie je na konajúcom súde,

ktorý rozhoduje na základe vlastnej úvahy. Judikatúra k náhrade nákladov konania taktiež nebola vždy
jednotná, nakoľko spočiatku akceptovala rozhodovanie súdov na základe aplikácie procesného úspechu
vo veci. Podľa novšej judikatúry ústavného súdu však procesný úspech nemožno posudzovať podľa
toho, ako v konečnom dôsledku k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva došlo. Pri rozhodovaní o
náhrade trov konania totiž nie je možné vychádzať zo zásady procesného úspechu vo veci, nakoľko

účastníci tohto konania nemôžu ovplyvniť jeho výsledok. Súd nie je viazaný ich návrhmi, právna norma
mu umožňuje rozhodnúť na základe vlastnej úvahy v medziach tejto právnej normy. Výnimkou sú
prípady, v ktorých sa jeden z podielových spoluvlastníkov nezaujíma o vyriešenie veci, robí obštrukcie
alebo ide o šikanózny výkon práva (Nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 05. apríla 2022,
sp. zn.: IV. ÚS 404/22).

29/Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania zmenil (§ 388 CSP) a vyslovil, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov prvoinštančného konania (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP).
30/Z rovnakých dôvodov rozhodol odvolací súd i o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.
31/Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) - § 428 CSP.