Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Zlocha

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122348783
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6122348783.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 821 02 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739,
proti žalovanej: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., zast.
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie sumy
8.934,94,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k.
15Csp/104/2022-228 zo dňa 27. februára 2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu

Lučenec č.k. 15Csp/104-2022-254 zo dňa 4. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalobcovi
v rozsahu 100%, ktoré jej je žalobca p o v i n n ý zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia
súdu prvej inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
15Csp/104/2022-228 zo dňa 27. februára 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnutý

rozsudok“)konanievčastiozaplatenie70,-Eurspríslušenstvomzastavil(prvávýrokováveta),žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 8.723,80 Eur, úrok vo výške 1.880,18 Eur, poplatky vo
výške 141,14 Eur, úrok z omeškania vo výške 95,12 Eur, úrok z omeškania 455,38 Eur, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 8.723,80 Eur od 21.6.2021 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach
po 50,- Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci,
v ktorom rozhodnutie súdu nadobudne právoplatnosť až do vyrovnania tak, že splátky budú pripisované
v poradí istina, poplatky, úrok, úrok z omeškania s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva

zročným celý dlh (druhá výroková veta). Treťou výrokovou vetou žalobcovi priznal voči žalovanej nárok
na náhradu trov konania vo výške 100 %.

1.1 Súd prvej inštancie opravným uznesením č.k. 15Csp/104/2022-254 zo dňa 4. apríla 2023 opravil
druhú výrokovú vetu rozsudku tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 8.723,80
Eur, úrok vo výške 1.880,18 Eur, poplatky vo výške 141,14 Eur, úrok z omeškania 455,38 Eur, úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.723,80 Eur od 21.6.2021 do zaplatenia, všetko v mesačných

splátkach po 50,- Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po
mesiaci, v ktorom rozhodnutie súdu nadobudne právoplatnosť až do vyrovnania tak, že splátky budú
pripisované v poradí istina, poplatky, úrok, úrok z omeškania s tým, že nezaplatením čo i len jednej
splátky sa stáva zročným celý dlh.1.2 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného
rozkazu domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny 8.934,94 Eur s príslušenstvom, a to titulom zmluvy č.

18/4005/062840SRE zo dňa 6.2.2018, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou a na
základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 11.610,- Eur. Žalovaná povinnosti
vyplývajúce jej z úverovej zmluvy neplnila, preto právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru.

1.3 Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.8.2021 postúpil pôvodný veriteľ OTP Banka
Slovensko, a.s. pohľadávku evidovanú voči žalovanej na žalobcu.

1.4 Okresný súd Banská Bystrica rozhodol dňa 4.7.2022 platobným rozkazom, proti ktorému podala
žalovaná v zákonom stanovenej lehote odôvodnený odpor; vzhľadom na túto skutočnosť bol platobný
rozkaz zrušený a vec bola postúpená Okresnému súdu Lučenec.

1.5 Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami, oboznámil sa s písomnými vyjadreniami strán
sporu, vo veci nariadil pojednávania; aplikoval ustanovenia § 144, § 145 ods.1,2 a § 146 ods.1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), § 52 ods.1,2,3. § 53 ods.6,9, § 565 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods.2,3, § 7, § 9 ods.1,2, § 11

ods.1,2, § 17 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
v znení účinnom ku dňu 6.2.2018 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“ alebo „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o bankách“) a ustanovenia § 1, § 4 ods.1, § 6a opatrenia Národnej banky Slovenska
č. 10/2017 z 14. novembra 2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver (ďalej len „opatrenie“). Vzhľadom na námietku žalovanej ohľadom výšky
žalobcom uplatnenej pohľadávky tento na pojednávaní upravil nesprávne vypočítanú sumu uvedenú
v žalobe; konštatoval, že opomenul zohľadniť sumu 520,- Eur, ktorú žalovaná zaplatila po postúpení
pohľadávky do podania žaloby. Nakoľko po podaní žaloby žalovaná uhradila ešte sumu 70,- Eur, v ktorej
časti zobral žalobu späť, dlžná istina tak predstavovala sumu 8.723,80 Eur. O čiastočnom späťvzatí

žaloby rozhodol súd prvej inštancie v intenciách ustanovenia § 145 ods.2 C.s.p. tak, že konanie v tejto
časti (o zaplatenie 70,- Eur s príslušenstvom) zastavil.

1.6 Spornou v konaní ostali žalovanou tvrdené skutočnosti o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu z dôvodu neplatnosti postúpenia pohľadávky pre nedodržanie zákonného postupu podľa

§ 92 ods.8 zákona o bankách a nedodržania zákonného postupu podľa § 53 ods.9 v spojení s
§ 565 Občianskeho zákonníka, o zanedbaní odbornej starostlivosti veriteľa pri uzatváraní zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru z dôvodu absencie
obligatórnych náležitostí a o premlčaní žalobcom uplatneného nároku.

1.6.1 Reagujúc na uvedené súd prvej inštancie podrobil zmluvu o spotrebiteľskom úvere prieskumu,
či obsahuje náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods.2 písm. f),g),k),l) a r) zákona o spotrebiteľských
úveroch; tieto mal z obsahu zmluvy za preukázané.

1.6.2 Pokiaľ ide o žalovanou namietané porušenie povinnosti veriteľa konať pri uzatváraní zmluvy

o spotrebiteľskom úvere s odbornou starostlivosťou tým, že právny predchodca žalobcu pred
uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy neskúmal schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver, tu
okresný súd s poukazom na ustanovenie § 7 ods.24 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s §
6a ods.5 opatrenia reagoval tvrdením, že táto povinnosť veriteľovi pri refinancovaní existujúcich úverov
nevyplývala; úverom poskytnutým právnym predchodcom žalobcu sa refinancovali 3 existujúce úvery

žalovanej v celkovej výške zostávajúcich úverových splátok 11.092,- Eur, súčet mesačných splátok
predstavoval 259,- Eur; refinancovaný úver bol žalovanej poskytnutý vo výške 11.610,- Eur s mesačnou
splátkou 168,99 Eur. Vychádzajúc z ustanovenia § 6a ods.5 opatrenia mal okresný súd za to, že limit
na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu sa nevzťahoval na spotrebiteľský úver, ktorým sa splatil
jedenaleboviacexistujúcichspotrebiteľskýchúverov,akvýškaposkytnutéhoúveruneprevyšovalasúčet

zostávajúcich výšok refinancovaných úverov o 5 %; v zmysle predmetného ustanovenia mohol byť
žalovanej poskytnutý úver maximálne vo výške 11.646,60 Eur. V tejto súvislosti tak súd prvej inštancie
dospel k záveru, že veriteľ neporušil povinnosť konať pri poskytovaní úveru s odbornou starostlivosťou
v zmysle ustanovenia § 7 zákona č. 129/2010 Z.z..1.6.3 K námietke žalovanej ohľadom neplatnosti zosplatnenia spotrebiteľského úveru nedodržaním
ustanovení § 53 ods.9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka okresný súd uviedol, že žalobca

v konaní preukázal, že výzvou zo dňa 14.7.2020 jeho právny predchodca vyzval žalovanú na
splnenie povinnosti, nakoľko táto bola v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 1.526,65
Eur; súčasne žalovanú upozornil na oprávnenie banky úver mimoriadne zosplatniť; žalovaná výzvu
v odbernej lehote neprevzala. Listom zo dňa 25.8.2020 právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil,
že ku dňu 24.8.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru; súčasne ju vyzval na úhradu dlhu v celkovej

výške 10.873,10 Eur; žalovaná zásielku v odbernej lehote neprevzala. Na základe týchto skutočností
mal súd prvej inštancie za preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu boli dodržané
podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru dané ustanovením § 53 ods.9 v spojení s
§ 565 Občianskeho zákonníka. Námietku žalovanej týkajúcu sa neurčitosti týchto právnych úkonov
právneho predchodcu žalobcu (neuvedením konkrétnej omeškanej splátky úveru, pre ktorú bol úver
zosplatnený) vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú, nakoľko žiaden všeobecne záväzný

právny predpis žalovanou vytýkané náležitosti právnych úkonov neustanovuje. Okresný súd doplnil,
že skutočnosť, ktorá neuhradená splátka vyvolala mimoriadne zosplatnenie úveru je rozhodujúca
v okamihu vznesenia námietky premlčania, kedy v prípade straty výhody splátok v spotrebiteľských
vzťahoch začína premlčacia doba plynúť deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh; uvedené vyplýva z uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/231/2021 zo dňa 26.1.2023. V súvislosti so
žalovanou vznesenou námietkou premlčania súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie žalobcu,
že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo pre nesplnenie splátky splatnej dňa 15.5.2020;
premlčacia doba začala plynúť dňa 16.8.2020 a uplynula by dňa 16.8.2023; s ohľadom na uvedené tak
okresný súd dospel k záveru, že žalobca svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil v rámci plynutia

premlčacej doby.

1.6.4 Čo sa týka namietaného nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu pre nedodržanie postupu
podľa § 92 ods.8 zákona o bankách v spojení s § 17 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z., okresný súd
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.3.2018,

v ktorom tento špecifikoval podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 92 ods.8 zákona o bankách, za
splnenia ktorých môže banka svoju pohľadávku postúpiť inému subjektu; zákonným predpokladom pre
platné postúpenie pohľadávky banky je existencia pohľadávky alebo jej časti, ktorá je splatná, a to
za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že k postúpeniu pohľadávky došlo

dňa 23.8.2021. Nakoľko vyhodnotil zosplatnenie úveru za platné a účinné a pôvodný veriteľ súčasne
vyzval žalovanú na úhradu dlžných splátok úveru, pričom v čase vypracovania výzvy bola žalovaná
viac ako 90 kalendárnych dní v omeškaní s úhradou dlžných splátok, dospel okresný súd k záveru, že
postupca pri postúpení pohľadávky na žalobcu dodržal ustanovenia § 92 ods.8 zákona o bankách a §
17 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe čoho okresný súd konštatoval aktívnu vecnú

legitimáciu žalobcu.

1.7 Na základe týchto skutočností okresný súd uzavrel, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne, a preto
žalovanú zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 8.723,80 Eur; žalobcovi v zmysle ustanovenia § 517
ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.,

ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka priznal úrok z omeškania; rovnako
mu priznal aj kapitalizovaný úrok a poplatky špecifikované vo výrokovej časti rozsudku.

1.8 Nakoľko žalovaná pre prípad uloženia povinnosti uhradiť žalobcovi dlžnú sumu úveru požiadala
o možnosť uhradiť žalobcovi dlh v splátkach po 50,- Eur, tejto súd prvej inštancie, vychádzajúc

z celkových výdavkov vyčíslených žalovanou, vyhovel. Splatnosť splátok určil k poslednému dňu
v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozhodnutie súdu nadobudne
právoplatnosť, a to až do vyrovnania dlhu s upozornením, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa
stane zročným celý dlh.

1.9 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 255
ods.1, § 256 ods.1 a §262 ods.1 C.s.p. Čo do výroku I. zavinila zastavenie konania žalovaná, ktorá po
podaní žaloby uhradila časť dlžnej sumy. Vo zvyšnej časti (vo výroku II.) mal plný úspech žalobca. Súd
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu žalobcovi a na ich úhradu zaviazal žalovanú.2. Proti II. a III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná (ďalej aj „odvolateľka“) v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Navrhla odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu

zamietnuť, resp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila odvolacie
dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods.1 písm. f) a h) C.s.p.; tvrdila tak, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie podľa názoru žalovanej spočívalo v jeho
konštatovaní o posudzovaní odbornej starostlivosti právnym predchodcom žalobcu pred schválením
úveru žalovanej; vytkla okresnému súdu, že svoj záver o dodržaní povinností založil na úvahe, že
veriteľ nebol povinný aplikovať ustanovenie § 7 ods. 19 až 23 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Žalovaná však v odvolaní zotrvala na argumentácií, že pôvodný veriteľ pri poskytovaní úveru zanedbal
odbornú starostlivosť hrubým spôsobom, dôsledkom čoho bola nemožnosť jednorazového zosplatnenia

spotrebiteľského úveru a jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Dôvodila, že bežné porušenie odbornej
starostlivosti znemožnilo veriteľovi úver predčasne zosplatniť a hrubé porušenie odbornej starostlivosti
predstavovalo pre veriteľa stratu nároku na odplatu za poskytnutý úver. V nadväznosti na uvedené mala
za to, že v konaní uplatnená pohľadávka sa nestala splatnou, preto nebola postupiteľná, a teda neboli
splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 92 ods.8 zákona o bankách.

2.2 Odvolateľka poukázala na svoj priemerný čistý príjem v mesiacoch 11/2017 až 01/2018, na výšku
životného minima vo februári 2018 ako aj na svoje náklady spojené s bývaním. Z týchto považovala
za zrejmé, že nemohla mať k dispozícií dostatočné množstvo prostriedkov na splácanie poskytnutého
úveru, čo by právny predchodca žalobcu pri dodržaní elementárnej odbornej starostlivosti zistil.

2.3 Zdôraznila zároveň, že aplikácia ustanovenia § 7 ods.24 zákona o spotrebiteľských úveroch
nezbavuje veriteľa všeobecnej povinnosti zistiť, či dlžník má v čase posudzovania žiadosti o úver
k dispozícií príjmy, ktoré mu umožnia splácať úver; je tak povinný dodržať odbornú starostlivosť
vyplývajúcu z ustanovenia § 7 ods.1,4 daného zákona. Žalovaná uzavrela, že žalobca dôkazné bremeno

o dodržaní odbornej starostlivosti neuniesol.

3. Žalobca sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie;
zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdil.

4. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

5.Krajskýsúd,akosúdfunkčnepríslušnýnarozhodnutieoodvolaní,vecpreskúmalvrozsahuurčenom§
379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru,

že odvolanie žalovanej je dôvodné. Z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v druhej
výrokovej vete postupom podľa ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia. Odvolací súd tiež rozhodol o nároku na náhradu trov celého konania.

6. Podľa § 388 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie a odvolania žalovanej zistil, že okresný súd v odvolaním napadnutom rozhodnutí reagoval
na žalovanou v priebehu konania vznesené námietky o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého

úveru ako aj o zanedbaní odbornej starostlivosti veriteľa pred poskytnutím spotrebiteľského úveru;
vysporiadal sa s námietkou premlčania žalobcom uplatneného nároku. Okresný súd zároveň správne
pristúpil k zodpovedaniu otázky, či právny predchodca žalobcu zosplatnil pohľadávku v súlade
s ustanovením § 53 ods.9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Nakoľko mal splnenie podmienok
pre mimoriadne zosplatnenie úveru za preukázané, aplikujúc ustanovenie § 92 ods.8 zákona o bankách

v spojení s § 17 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch konštatoval aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a náležite zistil skutkový stav. Ak však súd
prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní konštatujúc
dodržaniepodmienokdanýchustanovením§92ods.8zákonaobankách,vecnesprávneprávneposúdil.8. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy hmotné právo určuje, či
žalobcovi svedčí tvrdené subjektívne právo, inak povedané, či má nárok na plnenie, ktorého sa v konaní

domáha;zároveňurčujeaj,čižalovanýjetýmnositeľomsubjektívnejpovinnosti,ktorázodpovedánároku
uplatnenému žalobcom. Vecná legitimácia je jedným z predpokladov úspešnosti v konaní. Aktívnou
vecnou legitimáciou sa rozumie „také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi
ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju
žiaden z účastníkov konania nenamieta.“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
2Cdo/205/2009 zo dňa 29.6.2010). Nakoľko otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom
štádiu konania a jej nedostatok vedie k zamietnutiu žaloby, odvolací súd považoval za nevyhnutné pred
vecným posúdením uplatneného nároku primárne zodpovedať túto otázku.

8.1 Pre konštatovanie platného postúpenia pohľadávky banky na iný (hoci aj nebankový) subjekt je
nevyhnutné splniť určité podmienky; tieto sú v prípade práv vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere definované v osobitnej úprave v ustanovení § 17 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch a
zároveň v ustanovení § 92 ods.8 zákona o bankách.

8.2 V zmysle ustanovenia § 17 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch je možné postúpiť pohľadávku
z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na iného veriteľa oprávneného poskytovať úvery,
a to na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska (písm. a/) za súčasného splnenia
ďalšej podmienky, ktorou je postúpenie pohľadávky po konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávky,

ktorá sa stala splatnou (písm. b/). S ohľadom na správne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie
v časti o splnení podmienok pre mimoriadne zosplatnenie úveru podľa ustanovenia § 53 ods.9 v spojení
s § 565 Občianskeho zákonníka, zastáva odvolací súd názor, že aj povinnosť vyplývajúca z ustanovenia
§ 17 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. splnená bola.

8.3 Ustanovenie § 92 ods.8 zákona o bankách následne definuje dve podmienky (nad rámec písomnej
formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už §
524 ods.1 Občianskeho zákonníka), za ktorých možno postúpiť bankovú pohľadávku inej osobe; prvou
podmienkou je písomná výzva banky klientovi, aby plnil a druhou je omeškanie dlžníka so splnením čo
i len časti postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 dní.

8.4 Rozhodovacia prax všeobecných súdov doposiaľ nebola jednotná v názore, či ustanovenie § 92
ods.8 zákona o bankách predpokladá osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splnením
čo i len časti peňažného dlhu alebo či je za takúto výzvu možné považovať aj výzvu realizovanú
podľa ustanovenia § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, resp. oznámenie o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru za predpokladu, že ich obsahom bola výzva dlžníkovi na zaplatenie (nakoľko pre
platné zosplatnenie pohľadávky museli byť kumulatívne splnené dve podmienky - omeškanie dlžníka
so zaplatením splátky minimálne 3 mesiace a písomné upozornenie dlžníka v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva); takýto názor vyslovil aj konajúci senát odvolacieho súdu vo viacerých
svojich rozhodnutiach.

8.5NakoľkosazasúčasťustálenejjudikatúrypovažujeažnázoropakovanevyjadrenýNajvyššímsúdom
Slovenskej republiky (viac v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/88/2017 zo
dňa 19.03.2018 publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod R 65/2018) a tento v dvoch aktuálnych rozhodnutiach – v rozsudku sp.zn. 2Cdo/266/2020

zo dňa 31.3.2022 a v uznesení sp.zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022 – vyslovil, že ustanovenie § 92
ods.8 zákona o bankách predpokladá „výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky“, nemohol konajúci
senát odvolacieho súdu zotrvať na svojom doterajšom názore, že postačujúcou pre konštatovanie
splnenia podmienok podľa ustanovenia § 92 ods.8 zákona o bankách bola veriteľom realizovaná výzva
podľa ustanovenia § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka či vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.

8.6 Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.3.2022
v konkrétnostiach uviedol, že z ustanovenia § 92 ods.8 zákona o bankách vyplýva „reťazec úkonov,
ktoré musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto úkon je písomná výzvabanky klientovi, že je v omeškaní s o splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke.
Z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti síce sekundárne vyplýva, že žalovaní sú pre
prípad porušenia v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace, avšak primárne

je predmetom tejto výzvy oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Obsah ustanovenia § 92
ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej
klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej
zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v
zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.“.

8.7 Odvolací súd vychádzajúc z citovaného rozhodnutia, na ktoré odkazuje aj uznesenie sp.zn.
4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022, dospel k záveru, že ustanovenie § 92 ods.8 zákona o bankách
predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi,
že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku; touto výzvou nie je (nemôže
byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení

úveru za predčasne splatný; tieto predpoklad samostatnej výzvy podľa ustanovenia § 92 ods.8 zákona
o bankách nespĺňajú.

8.8 Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že podmienka pre platné postúpenie pohľadávky banky v zmysle
ustanovenia § 92 ods.8 zákona o bankách splnená nebola. Žalobca existenciu takejto výzvy netvrdil,

ani ju spolu s inými listinnými dôkazmi v priebehu konania nepredložil. Strana sporu pritom nesie
zodpovednosť za výsledok sporu; musí preto zvážiť, ktoré dôkazy predloží, resp. ak ich nepredloží, musí
si byť vedomá, vzhľadom na koncentráciu konania, následkov spojených s nepredložením dôkazov.

8.9 Postúpenie pohľadávky banky (právneho predchodcu žalobcu) na žalobcu je v dôsledku uvedeného

v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor
so zákonom, dôsledkom čoho je skutočnosť, že žalobcovi v tomto konaní aktívna vecná legitimácia
nesvedčí. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam,
aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu (§ 92 ods.8 zákona o bankách), nesprávne ho však
interpretoval, preto vec nesprávne právne posúdil.

9. Podľa § 383 C.s.p. je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Odvolací súd nepovažoval za potrebné
doplniť ani zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Tento zistil skutkový stav správne
a v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o žalobe žalobcu a keďže prejednanie veci na odvolacom

pojednávaní nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods.1 C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodov vyššie uvedených v
napadnutej časti (výrok II.) postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na
jeho potvrdenie (§ 387 C.s.p.) ani na jeho zrušenie (§ 389 C.s.p.).

10. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej
inštancie (§ 396 ods.2 C.s.p.). Podľa § 255 ods.1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. V zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol odvolací súd
o náhrade trov celého, a teda prvoinštančného a odvolacieho, konania. Vzhľadom k tomu, že žalovaná
bola v spore v celom rozsahu úspešná, odvolací súd jej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie
samostatným uznesením (§ 262 ods.2 C.s.p.).

10.1 Odvolací súd vo vzťahu k trovám konania nezistil dôvod prihliadnuť na čiastočné späťvzatie žaloby
v sume 70,-Eur, keď zastavenie konania v tejto časti nepochybne zavinila žalovaná. Vzhľadom na výšku

uplatnenej sumy (8.934,94 Eur) a v priebehu konania zaplatenej sumy (70,-Eur) možno považovať
zavinenie za zastavenie konania za tak nepatrné, že naň pri rozhodovaní o trovách konania prihliadať
nemožno; v prípade posúdenia úspechu v rozsahu zaplatených 70,- Eur by bol tento vyčíslený ako
0,78%; celkový úspech žalovanej v spore by tak predstavoval 99,22%.

11. S prihliadnutím na obšírnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolaciemu súdu
v závere žiada pripomenúť, že odôvodnenie rozhodnutia nemá byť doslovným opisom všetkých
vyjadreníaprednesovstránsporuvpriebehukonania;sichobsahombolistranynavzájomoboznámené.
Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom je na 28 stranách prepísaný obsah každej listiny, každého podaniači vyjadrenia sporovej strany, ho robí neprehľadným vo vzťahu k určeniu skutkových tvrdení, ktoré
považoval súd za podstatné a relevantné pre rozhodnutie. Napriek tomu však nemožno konštatovať, že
by rozsudok nespĺňal náležitosti § 220 C.s.p.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 veta
druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.