Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 26, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/70/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121465962
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:6121465962.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.

Lenky Kostolanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: P.. U. V., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX,
XXX XX H., zastúpený JUDr. Danielom Pavelkom, advokátom, IČO: 17 609 071, so sídlom Pribinova
46, 920 01 Hlohovec, proti žalovanej: F. V. B., nar. X.X.XXXX, bytom A. X, XXX XX H., zastúpená JUDr.
Martinom Žaťkom, advokátom, IČO: 44 695 802, so sídlom Trenčianska cesta 603, 957 01 Bánovce nad
Bebravou, o žalobe žalobcu o zaplatenie 1 125 eur s príslušenstvom, o vzájomnej žalobe žalovanej o
zaplatenie 3 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
13. apríla 2022, č. k. 19C/63/2021-231, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a V. p o t v r d z u j e.

Žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdNitra(súdprvejinštancievzmysle§12zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,
ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 13. apríla 2022, č. k. 19C/63/2021-231 rozhodol tak, že:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu vo výške 3 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 3 000 eur od 4.12.2021 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti súd vzájomnú žalobu zamieta.
IV. Z konania o žalobe má žalovaná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
V. Z konania o vzájomnej žalobe má žalovaná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1, §
41, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 2, 3, § 451 ods. 1, 2 § 456, § 563, § 517 ods. 1, 2,zák. č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka, § 150 ods. 1,2, § 151 ods. 1,2 CSP.

3.Vodôvodnenírozhodnutiapoukázalnato,žežalobcasažaloboudoručenouOkresnémusúduBanská
Bystrica v rámci upomínacieho konania domáhal, aby súd zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť mu
sumu1125eur.Uviedol,žesožalovanouuzavrelidňa11.12.2020Vzájomnúdohodumanželov,vzmysle

č. II. bodu čl. 4 tejto dohody mala žalovaná najneskôr dňa 11.6.2021 splatiť 2. splátku v sume 1 125
eur, ktorú sumu mu žalovaná nezaplatila. Dňa 28.9.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný
rozkaz sp. zn. 16Up/1448/2021, ktorým žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Voči platobnému rozkazu
podala žalovaná v zákonnej lehote odpor, čím sa platobný rozkaz zo zákona zrušil (§ 11 ods. 5 zákona č.307/2016 Z. z.). Žalobca následne navrhol pokračovať v konaní v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016
Z. z. a vec bola postúpená Okresnému súdu Nitra ako súdu miestne príslušnému podľa ustanovení
Civilného sporového poriadku.

4. Žalovaná v podanom odpore ako aj ďalšom vyjadrení argumentovala, že vzájomná dohoda manželov
bola podpísaná ešte pred zánikom manželstva žalobcu a žalovanej, ide preto o neplatný právny
úkon. Okrem uvedeného je v tejto dohode množstvo ustanovení, ktoré odporujú dobrým mravom, ako
aj ustanovení, ktoré sú nevykonateľné. Ide napríklad o ustanovenia upravujúce dlžníctvo, výživné a
podielové spoluvlastníctvo. V dohode absentuje vymedzenie objemu, resp. rozsahu BSM žalobcu a

žalovanej, v dohode je len jednostranne uvedené, že žalovaná má žalobcovi zaplatiť sumu 12 000
eur. Pokus žalobcu v dohode vymenovať kusy nábytku, resp. rôzne „hnuteľné veci“ tvoriace BSM bez
určenia ich hodnoty ale len stroho vymedzené, a tým odôvodniť výšku vyrovnacieho podielu žalobcu
podľa žalovanej nespĺňa náležitosti určenia rozsahu BSM a jeho následného rozdelenia v zmysle § 150
Občianskeho zákonníka. Vo vyjadrení zo dňa 3.2.2021 žalovaná poukázala na skutočnosť, že prílohou
platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica bola len vzájomná dohoda zo dňa 10.12.2020,

žiadna ďalšia dohoda jej doručená nebola. Samotný žalobca si svoj údajný nárok odvodzuje od neplatnej
dohody z 11.12.2020. V návrhu na upomínacie konanie žalobca nežaluje sumu 12 000 eur, ale žaluje
sumu 1 125 eur, ktorá predstavuje druhú splátku údajne dlžnej sumy podľa splátkového kalendára
špecifikovaného v neplatnej dohode zo dňa 11.12.2020. Žalovaná považuje za neplatnú aj dohodu z
26.2.2021, pretože odkazuje na neplatnú dohodu zo dňa 11.12.2020 a svojím znením nevytvára žiadnu

nováciu uvedeného záväzku, ale naň iba odkazuje. Dohodu zo dňa 26.2.2021 považuje žalovaná za
neplatnú aj s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože bola podpísaná pod
nátlakom, čo preukazuje zvuková nahrávka. Žalobca využil skutočnosť, že je muž, ktorý je prirodzene
fyzicky silnejší a zdatnejší ako žena, robil na žalovanú nátlak vo forme, že proti jej vôli zotrval v jej
obydlí v jej nehnuteľnosti, opakovane na desiatky prosieb a výziev žalovanej odmietal opustiť jej obydlie,

kričal na žalovanú, zaháňal sa rukou a toto všetko robil pred maloletými deťmi žalovanej, čím ju chcel
donútiť podpísať dohodu, čo sa mu napokon aj podarilo. Poukázal i na skutočnosť, že žalobca bol dňa
26.2.2021 pod vplyvom alkoholu. Žalovaná predmetnú dohodu nikdy ani len nečítala a prvýkrát ju videla
až na pojednávaní. Žalovaná ďalej poukázala na skutočnosť, že žalobcovi na základe dohody zo dňa
11.12.2020 zaplatila sumu vo výške 3 000 eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca takto od žalovanej na

základe neplatného právneho úkonu prijal plnenie, ide na strane žalobcu o bezdôvodné obohatenie,
ktorého vydania sa žalovaná voči žalobcovi domáha vzájomnou žalobou.
5. Žalobca vo vyjadrení k vzájomnej žalobe žalovanej o zaplatenie sumy vo výške 3 000 eur poukázal
na skutočnosť, že jeho žaloba obsahovala ako prílohu aj dohodu o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zo dňa 26.2.2021. Za nepravdivé považuje žalobca tvrdenie žalovanej, že

sa o dohode zo dňa 26.2.2021 dozvedel až na pojednávaní, pretože právny zástupca žalovanej bol
nahliadať do spisu OS BB sp. zn. 16Up/1448/2021 dňa 5.11.2021. Nie je pravdou, že nárok, ktorý si
voči žalovanej uplatnil, vychádza len z dohody zo dňa 11.12.2020, za nepravdivé považuje aj tvrdenie
žalovanej, že dohoda z 11.12.2020 je absolútne neplatný právny úkon. Žalobca nerozumie, prečo by mal
žalovať celú sumu 12 000 eur, keď prvá splátka v sume 3 000 eur bola vyplatená a ďalšie splátky majú

byť splatené v polročných splátkach. Žalobca poukázal na skutočnosť, že dňa 1.12.2020 boli pozvaní
na ÚPSVaR, kde boli pracovníčkou sociálnej kurately upozornení na negatívne dôsledky ich sporov a
nezhôd na deti, čo bolo štartovacím podnetom pre žalovanú, ktorá mu hneď po odchode z miestnosti,
kde sa konal pohovor nariadila, aby jej žalobca do mailu napísal, čo chce. Žalobca ešte v ten deň začal
spisovať vzájomnú dohodu manželov a nasledujúce dni ju so žalovanou konzultovali osobne aj mailom.

Dohodu podpísali dňa 10.12.2020 v kancelárii žalovanej. Žalobca navrhol, aby bola pri podpise dohody
prítomná aj ďalšia osoba ako svedok, na čo mu žalovaná povedala, že to nie je potrebné, však si veria.
Konečnú podobu dohody žalobca dňa 10.12.2020 zaslal mailom aj na ÚPSVaR pani K. a táto dohoda
bola predložená aj na pojednávaní v rozvodovom konaní. Žalobca tvrdí, že žalovaná sa chce na jeho
úkor nedovolene obohatiť. Svoj nárok voči žalovanej si žalobca odvodzuje z dohody zo dňa 10.12.2020,

dohodu zo dňa 26.2.2021 považuje za platnú, pretože odkazuje na dohodu z 10.12.2020. Žalobca ďalej
uviedol, že so žalovanou boli na deň 26.2.2021 dohodnutí na podpise dodatku č. 1 k dohode zo dňa
10.12.2020. Tento dodatok bol podpísaný z dôvodu neplnenia konkrétnej podmienky zo strany žalovanej
a predĺženia lehoty splnenia uvedenej podmienky o nasledujúce dva mesiace. Žalobca popiera tvrdenia,
že bol dňa 26.2.2021 pod vplyvom alkoholu, tiež tvrdenia žalovanej o jeho násilníckej povahe. Posledný

alkohol požil žalobca práve so žalovanou, keď ho ona vyzvala, aby jej nalial, lebo potrebovala spláchnuť
stres z práce a ukľudniť nervy z neschopných nadriadených. Nepravdivé je aj tvrdenie žalovanej, že si
pamätala len dodatok k dohode zo dňa 10.12.2020, pretože žalovaná podpisovala aj dodatok k dohode
z 10.12.2020 aj dohodu z 26.2.2021. Žalovanej boli ponúknuté aj iné návrhy na vyriešenie splácaniahypotekárnych úverov, ona sama navrhla žalobcovi, že vyplatí polovicu zo splatenej sumy úverov, čo
činí sumu 7 500 eur. Žalobca tvrdí, že dňa 26.2.2021 žalovaná účelovo vyvolala spor o podpis dohody,
on pritom netušil, že si žalovaná celú situáciu nahráva. Žalovaná tak docielila negatívnu situáciu, z ktorej

mal žalobca vyjsť ako ten zlý. Žalobca sa nesnažil žalovanú zmanipulovať, nesnažil sa ju zavádzať,
len jej vysvetľoval postup pri výmaze spoludlžníka a ručiteľa v čase rozvodového konania. Žalobca v
daný deň na žalovanú nevyvíjal ani psychický ani fyzický nátlak, nesnažil sa brať jej z ruky mobil ani sa
na žalovanú nezahnal rukou. Je pravdou, že sa začal schválne tváriť, že ho žalovaná fyzicky napadla,
čo bolo z dôvodu, aby si žalovaná uvedomila, aké je jednoduché vyvolať spor vymyslením si násilnej

situácie, presne ako to žalovaná robila v posledných mesiacoch manželstva, aby u detí vyvolala dojem,
že otec je ten zlý v rodine. Žalobca odmieta tvrdenia žalovanej, že ju mal dňa 26.2.2021 prinútiť k podpisu
dohody. Žalovaná schválne vyvolala spor pri podpisovaní dohody a dodatku a bez vedomia žalobcu celú
situáciuzachytilananahrávaciemédium.Vmiestnosti,kdesažalobcanachádzal,nebolidcéryžalovanej
prítomné, obe sa tam objavili, keď sa žalobca začal schválne tváriť, že je žalovanou napadnutý, čím
chcel žalovanej dokázať, aké je jednoduché si vymyslieť fyzický útok, ktorý má vyvolať dojem negatívnej

atmosféry aj pre okolie. Žalobca považuje vzájomnú žalobu žalovanej za nedôvodnú, žalovanú nedonútil
vykonať prevod sumy vo výške 3 000 eur na jeho účet a považuje za nepochopiteľné, že žalovaná chce
mať všetko a žalobca nemá mať nič, na jeho úkor sa nemravným spôsobom a bezdôvodne obohacuje.
6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že žalobu podal z dôvodu nezaplatenia splátky na základe vzájomnej
dohody so žalovanou. Žalovaná mu nezaplatila ani po výzvach či už emailovou komunikáciou alebo

úradnými zásielkami. Osobný kontakt na výzvu zaplatenia skončil vyhrážaním, že bude na neho
volaná polícia. Po prehraní zvukovej nahrávky žalobca uviedol, že tvrdenia, ktoré žalovaná uvádza, sú
absolútne nepravdivé. Rozruch a krik robila žalovaná naschvál, aby si dcéry mysleli, že on je ten zlý v
rodine. Toho 26.2.2021 prišiel k žalovanej do bytu s textom dohody o vyporiadaní BSM plus s dodatkom
k vzájomnej dohode. Žalovaná podpísala dodatok k vzájomnej dohode a dohodu o vyporiadaní BSM.

Dohoda aj dodatok boli vyhotovené v dvoch vyhotoveniach, takto sa aj podpisovali. Žalobca tvrdil, že
jedno vyhotovenie žalovanej odovzdal. Toho 26.2.2021 boli dohodnutí na veciach. Žalovaná sa snažila
navodiť situáciu, že to podpísať nechce, ale nebol dôvod, aby listiny nepodpísala, lebo boli dohodnutí.
Obsahobidvochdohôdjetakmeridentický.Bolamedzinimidojednanávzájomnádohoda,boldohodnutý
aj termín podpisu BSM, že to malo byť 2 týždne po rozvode. Žalobca tvrdil, že žalovaná sa snažila

navodiť situáciu, že žalobca mal na ňu vyvíjať nátlak.
7. Žalovaná na pojednávaní vypovedala, že dňa 26.2.2021 naozaj prišiel žalobca do jej bytu na E., kde
bol asi hodinu s neskutočným krikom, že neodíde, kým to nepodpíše, tieto skutočnosti má preukazovať
aj nahrávka. Nakoniec to celé skončilo jej telefonátom na políciu, kde viac menej aj tam na druhej linke
policajti počuli krik, pýtali sa, či majú poslať hliadku, ale to sa už žalobca zdvihol a odišiel. Policajt sa

jej pýtal, či chce na žalobcu podať trestné oznámenie. V tom čase boli doma dcéry, menšia dcéra F.
plakala a bola vystrašená. Žalovaná potvrdila, že dohodu podpísala. Žalobca jej povedal, že v dohode je
napísané, že ju podpisuje dobrovoľne, a preto ju považuje za podpísanú dobrovoľne, ale v skutočnosti
ju k tomu donútil. Podpísala to napokon kvôli dcére, aby už žalovaný z bytu vypadol. Aj prvá dohoda
z decembra 2020 bola podpísaná pod nátlakom, s tým, že kým to nepodpíše, neodsťahuje sa z bytu,

a keďže neskoro v noci podgurážený robil krik a deti išli na druhý deň do školy, hlavne najmladšia je
prváčka na základnej škole a potrebovala mať kľud, tak to podpísala.
8. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že vzájomná dohoda manželov
bola podpísaná dňa 20.12.2020, pričom bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo až dňa
25.2.2021 a vyjadril sa aj k zvukovej nahrávke. Uviedol, že z nahrávky je zrejmé, že k podpisu dohody

o vyporiadanie BSM zo dňa 26.2.2021 došlo zo strany žalovanej nedobrovoľne a pod psychickým
nátlakom zo strany žalobcu, ktorý vo večerných hodinách pod zámienkou, že sa ide stretnúť so svojou
dcérou, vstúpil do bytu žalovanej, v ktorom zotrval a nechcel z neho odísť, až kým žalovaná nepodpíše
zmluvy, ktoré on so sebou priniesol. Texty týchto dokumentov nikdy predtým žalovanej nezaslal, ani
s ňou o nich nekomunikoval. Z obsahu nahrávky je možné potvrdiť tvrdenia žalovanej o psychickom

nátlaku a manipulácii zo strany žalobcu, a to vo viacerých bodoch. Žalobca tu uvádza, že žalovaná musí
refinancovať úver z dôvodu nemožnosti platenia, že dodatok č. 1 je len v jednej odrážke, že overiť u
notára sa dá aj bez prítomnosti druhej strany, že aj on je majiteľ bytu a je tu tiež doma, že žalovanej
týmto celým dáva úľavu 2 až 4 mesiace a podobné klamstvá. Žalobca bol v byte, ktorý je vo výlučnom
vlastníctve žalovanej, ktorá má v ňom zákonom chránené obydlie a vychováva v ňom 3 maloleté deti,

robil vyhlásenia, ktoré mohli a aj budili u žalovanej obavu, že ak mu nepodpíše dokumenty, ktoré
priniesol, nebude ho vedieť dostať z tohto bytu. Aj po podpise týchto dokumentov, nebol žalobca ochotný
z bytu odísť a bolo zo strany žalovanej nutné volať políciu. Až následne žalobca opustil byt niekedy
po 19:00 hod. Žalovaná až do posledného pojednávania nemala vedomosť o dohode o vyporiadaníBSM zo dňa 26.2.2021. Žalovaná popiera, že táto dohoda je súčasťou elektronického spisu sp. zn.
16Up/1448/2021 na OS BB. Nie je možné z absolútne neplatného právneho úkonu bez formy novácie
alebo uznania nejakého záväzku odvádzať iný právny úkon tváriac sa, že tento odkazuje na pravidlá a

spôsob stále špecifikovaný len v neplatnom právnom úkone.
9. Po vykonanom dokazovaní prvoinštančný súd zistil, že z dohody označenej ako „Vzájomná dohoda
manželov o vysporiadaní spoluvlastníctva, dlžníctva a výživného“ datovanej 10.12.2020 vyplýva, že
táto bola uzavretá medzi stranami sporu ako manželmi a konštatuje sa v nej, že na Okresnom súde
Nitra pod sp. zn. 24P/237/2020 v konaní o návrhu manželky na rozvod manželstva nebolo manželstvo

účastníkov dohody rozvedené. V prípade zániku manželstva sa účastníci dohodli uzavrieť predmetnú
dohodu za podmienok uvedených v jej článku II. V čl. II. bode 4. tejto dohody je uvedené, že
účastníci predmetnej dohody sa dohodli, že manželka sa zaväzuje vyplatiť manželovi titulom finančného
vyrovnania majetkovej hodnoty sumu 12 000 eur na splátky takto: 1. splátka 3000 eur najneskôr
dňa 11.12.2000, 2. splátka 1125 eur najneskôr dňa 11.6.2021, 3. splátka 1125 eur najneskôr dňa
11.12.2021, 4. splátka 1125 eur najneskôr dňa 11.6.2022, 5. splátka 1125 eur najneskôr dňa 11.12.2022,

6. splátka 1125 eur najneskôr dňa 11.6.2023, 7. splátka 1125 eur najneskôr dňa 11.12.2023, 8. splátka
1125 eur najneskôr dňa 11.6.2024, 9. splátka 1125 eur najneskôr dňa 11.12.2024. Súčasťou dohody
boli dojednania, ktoré z vecí patriacich do spoluvlastníctva manželov sa stanú výlučným vlastníctvom
manželky a ktoré z výlučným vlastníctvom manžela, dohoda o styku s maloletým dieťaťom, starostlivosť
oň a dohoda o výživnom ako aj dohoda o bývaní manžela v byte na adrese A. X, H.. Súdu žalovaný

ďalej predložil „Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretú podľa § 149
a nasl. Občianskeho zákona v znení neskorších predpisov“. Táto dohoda je datovaná 26.2.2021. Je
v nej uvedené, že rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/237/2020-122 zo dňa 11.2.2021 bolo
rozvedené manželstvo účastníkov dohody, uzavreté dňa 11.12.2013 na Matričnom úrade H., zapísané
v knihe manželstiev Matričného úradu H., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, po por. č. XXX.

Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa ....2021. Podľa čl. II. bodu 1. tejto dohody patria do
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov dohody hnuteľné veci, ktoré sú tu vymenované. Podľa čl.
II. bodu 2. predmetnej dohody do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov dohody patria pasíva:
A/ finančný záväzok v sume 12 000 eur, B/ hypotekárny úver vedený v R. banka a.s. číslo produktu
XXXXXXXXXXsuma50500eur,C/hypotékaTBvedenývR.bakea.s.čísloproduktu2012072250suma

14 500 eur. V čl. III. predmetnej dohody sa účastníci dojednali na rozdelení vymenovaných hnuteľných
vecí s tým, že vlastníctvo k ostatným veciam neuvedeným v tejto dohode nadobúda každý z účastníkov
dohody podľa toho, ako to majú ku dňu podpisu tejto dohody v užívaní. V čl. III. pod písm. D/ je uvedené,
že účastníci sa v zmysle „Vzájomnej dohody manželov“ (príloha č. 1) dohodli na nasledujúcom záväzku:
bývalá manželka sa zaväzuje vyplatiť bývalému manželovi titulom finančného vyrovnania majetkovej

hodnoty sumu 12 000 eur. Uvedená suma je zložená z podielu investovaného bývalým manželom
do spoločného hnuteľného majetku a do nehnuteľnosti byt č. X bytového domu na adrese A. X, H. v
hodnote 4 500 eur a z podielu zo zaplatenej sumy úverov uvedených v bode číslo 2 článku II. tejto
dohody ku dňu 11.12.2020 v hodnote 7 500 eur. Bývalá manželka sa zaväzuje vyplácať manželovi
finančný záväzok v hotovosti alebo prevodom sumy na účet bývalého manžela. Ku dňu účinnosti a

platnosti tejto dohody bola 1. splátka 3000 eur splatená. Z Dodatku č. 1 k vzájomnej dohode manželov
o vysporiadaní spoluvlastníctva, dlžníctva a výživného zo dňa 26.2.2021 vyplýva, že tento podpísali
obe strany sporu a je v ňom uvedené, že sa dohodli na zmene znení bodu 2 článku II. vzájomnej
dohody tak, ako je v dodatku ďalej uvedené. Tento dodatok sa týkal ukončenia spolubývania manžela
v byte č. X na adrese A. X, H. a jeho odsťahovania sa, úhrad energií počas zdržiavania sa manžela v

predmetnom byte a obsahoval aj záväzok manželky poskytnúť všetku súčinnosť k tomu, aby manželov
vzťah ako spoludlžníka úverov vymedzených v dodatku bol ukončený. Z výziev na úhradu dlžnej sumy
vyplýva, že žalobca opakovane s poukazom na článok II., bod 4 Vzájomnej dohody manželov vyzýval
žalovanú na zaplatenie splatnej sumy 1125 eur, ktorá mala byť zaplatená najneskôr dňa 11.6.2021. Z
doručeniekpredloženýchžalobcommalsúdpreukázanédoručenietýchtovýzievžalovanejdňa9.7.2021

a 26.7.2021. Žalobca zaslal žalovanej ďalšiu výzvu aj dňa 6.8.2021, ktorú si žalovaná prevzala dňa
27.8.2021.
10. Z emailovej komunikácie medzi stranami sporu vyplýva, že žalobca a žalovaná sa v mesiaci
december 2020 dojednávali na výživnom, styku s ich spoločnou dcérou F., splácaní hypotéky,
„spoludlžníctve“, odsťahovaní sa žalobcu, rozdelení hnuteľných vecí. Z emailu žalobcu bolo preukázané,

že žalobca vzájomnú dohodu manželov dňa 10.12.2020 o 10:52 zaslal adresátovi: [email protected] Zo zápisnice
o pojednávaní v konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 24P/237/2020 zo dňa 11.2.2021
o návrhu navrhovateľky F. V. B. proti manželovi P.. U. V., o rozvod a úpravu práv a povinností vyplýva,
že na tomto pojednávaní rodičia predložili súdu vzájomnú dohodu, v ktorej sa dohodli o vysporiadaníspoluvlastníctva a ohľadom mal. dieťaťa sa dohodli tak, že toto bude zverené do osobnej starostlivosti
matke, výživné bude určené 200 eur mesačne do 15. dňa v mesiaci a styk bude ponechaný na dohode
rodičov. Dohoda bola podpísaná dňa 10.12.2020. Na tomto pojednávaní súd vyhlásil rozsudok, ktorým

manželstvo navrhovateľky F. V. B. a manžela P.. U. V. rozviedol a týmto rozsudkom upravil práva
a povinnosti rodičov k mal. F. V., nar. X.X.XXXX a rozhodol o trovách konania. Zo zápisnice ďalej
vyplýva, že po vyhlásení a odôvodnení rozsudku sa prítomní vzdali práva podať odvolanie. Manželstvo
strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 24P/237/2020-122, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 25.2.2021. Na účet žalobcu bola dňa 11.12.2020 prijatá platba v sume 3 000 eur

od platiteľa V.-B. s poznámkou (detail: vyplatenie BSM), čo vyplýva z detailu pohybu predloženého
žalobcom. Tomuto korešponduje listinný dôkaz - detail pohybu na účte žalovanej o odoslaní platby v
sume 3000 eur dňa 11.12.2020 na účet žalobcu predložený žalovanou.
11. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že na pojednávaní dňa 21.3.2021 vykonal dôkaz prehratím
zvukovej nahrávky predloženej žalovanou. Z vyjadrenia žalovanej, ktoré žalovaný nepoprel, mal súd
preukázané, že táto zvuková nahrávka bola vyhotovená žalovanou dňa 26.2.2021 vo večerných

hodinách, kedy mal žalobca prísť do bytu žalovanej. V nahrávke bolo počuť, že žalovaná tu opakovane
zopakovala, že ona to podpisovať nebude, ona to nepodpíše. Žalobca žalovanej niekoľkokrát zopakoval,
aby dohodu podpísala. Strany sporu riešili otázku refinancovania úveru, žalovaná povedala, že si úver
vybavuje. Na nahrávke bolo počuť plač dieťaťa. Žalovaná sa vyjadrila, že bude mať druhú banku, z tejto
banky odchádza, má rozbehnuté tri banky, z R. odchádza. Žalobca žalovanú žiadal, aby si zmluvu s

bankou zrušila z dôvodu, že nie je schopná platiť. Žalovaná uviedla, že nebude žalobcovi podpisovať
ani dodatok. Žalobca žalovanej navrhol, nech si to prečíta. Potom mu ona navrhla, že mu všetko do
mailu napíše, lebo je to dôveryhodnejšie ako podpis dohody. Žalobca žiadal žalovanú, aby podpísala
listiny, ktoré jej priniesol s tým, že on si to potom dá overiť, chcel zostať v byte na noc, s čím žalovaná
nesúhlasila. Žalovaná chcela, aby uzavreli novú zmluvu, inak spísanú, potom žalobcovi povedala, že je

to jeho posledná návšteva v byte a stretávanie budú riešiť mimo bytu. Žalovaná požiadala žalobcu, aby
odišiel s tým, že keď neodíde, je tu posledný krát. Povedala žalovanému, že mu do mailu napíše, že
hypotéka bude do 2 mesiacov vybavená. Žalovaná napokon povedala, aby jej žalobca dal tú dohodu,
keď ju toľko núti, aby to podpísala. Ďalej uviedla, že toto celé je podpísané pod nátlakom. Uviedla, že
všetko je to pod nátlakom, lebo sa žalobca vyhráža, že neodíde. Na to žalobca uviedol, že on je tu doma.

Žalovaná povedala, že žalobca tu nie je doma, môže to rovno hodiť do koša, má to podpísané, dosiahol
čochcel,veďotomuišlo.Žalobcapovedal,žejetonormálnadohodaanechápal,čosažalovanejneľúbi.
12. V úvahách súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca predložil dve dohody uzavreté so
žalovanou, a to dohodu zo dňa 10.12.2020, ktorú strany sporu uzavreli ešte ako manželia (Vzájomná
dohoda manželov o vysporiadaní spoluvlastníctva, dlžníctva a výživného) a dohodu zo dňa 26.2.201

uzavretú po zániku manželstva strán sporu (Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov). Na základe týchto dohôd sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia žalovanej sumy.
Súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť vzhľadom k tomu, že ani jednu zo spomínaných
dohôd nie je možné považovať za platný právny úkon, na základe ktorého by žalovanej vznikla povinnosť
zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu.

13. Pokiaľ ide o prvú z dohôd (dohoda zo dňa 10.12.2020), v konaní nebolo sporným, že táto
dohoda bola uzavretá ešte pred zánikom manželstva. Podľa názvu malo ísť o dohodu manželov
„o vysporiadaní spoluvlastníctva, dlžníctva a výživného“. Z obsahu dohody vyplýva, že mala okrem
iného upravovať práva a povinnosti manželov k spoločne nadobudnutým veciam („spoluvlastníctvo“),
upraviť vzťahy manželov k veriteľom („dlžníctvo“) a výživné pre prípad zániku manželstva, ktoré

malo byť rozvedené v konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 24P/237/2020. Z tohto
vymedzenia je zrejmé, že strany sporu sa v dohode dojednali na úprave vzájomných práv a povinností
k spoločne nadobudnutým veciam a ich vyporiadaní ešte v čase, kedy manželstvo strán sporu nebolo
právoplatne rozvedené a bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu ešte nebolo zaniknuté, a teda išlo
o dohodu o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva. Platné uzavretie dohody o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov predtým, ako manželstvo zanikne, však nie je možné, a
preto túto dohodu nie je možné považovať za platný právny úkon. Uvedené vyplýva zo súdnej praxe a
toto potvrdzuje i odborná literatúra: „Uzavretie dohody pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nie je prípustné. Takáto dohoda by bola pre rozpor so zákonom absolútne neplatná (§ 39
OZ). Súdna prax možnosť uzavretia takýchto dohôd ešte pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva

manželov odmietla (a to aj pre prípad, ak by takéto dohody boli uzavreté s odkladacou podmienkou
nadobudnutia účinnosti až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva), s poukazom na výslovné znenie
zákonnej úpravy (§ 149 ods. 1 OZ), cieľ a zmysel vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, skutočnosť, že pred jeho zánikom nie je známy presný rozsah spoločného majetku, akoaj obavy z možného obchádzania zákona či vynucovania súhlasu od druhého manžela s rozvodom
manželstva v takýchto prípadoch.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F.,
Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 § 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019).

14. Súd prvej inštancie dohodu z 10.12.2020 skúmal i z toho hľadiska, či by táto dohoda (pokiaľ by ju
súd nevyhodnotil ako dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov), mohla medzi
stranami sporu upraviť ich vzájomné práva a povinnosti a či by takto mohla založiť nárok žalobcu
voči žalovanej na zaplatenie žalovanej sumy. Súd však dospel k záveru, že ani toto nie je možné,
pretože z tejto dohody je jednoznačne zrejmé, že ju žalobca a žalovaná uzavreli práve preto, že v

blízkej budúcnosti má byť ich manželstvo rozvedené a táto dohoda v časti, na základe ktorej si žalobca
voči žalovanej uplatňuje požadované nároky (čl. II. bod 4 v nadväznosti na čl. I. body 1, 2), nemôže
byť posudzovaná nijakým iným spôsobom ako dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Žalovaná v konaní namietala i tú skutočnosť, že túto dohodu mala rovnako ako dohodu z
26.2.2021 podpísať pod nátlakom, čo by bol ďalší dôvod jej neplatnosti. Túto skutočnosť súd preukázanú
nemal.Zaúčelompreukázaniaokolnostíuzavretiadohodyz10.12.2020všaksúdaninevykonávalďalšie

dokazovanie, keďže to žalovaná nenavrhovala a súd dohodu z 10.12.2020 považoval za neplatnú už z
vyššie uvádzaných dôvodov. Súd sa tiež nezaoberal ďalšími ustanoveniami dohody zo dňa 10.12.2020
týkajúcimi sa výživného a styku s maloletým dieťaťom, na ktoré žalovaná poukazovala považujúc ich
za odporujúce dobrým mravom, pretože tieto nesúvisia s nárokom, ktorý je predmetom tohto konania.
Súd v tejto súvislosti pripomína, že v prípade, ak ide o takú vadu právneho úkonu, ktorú je možné

oddeliť od jeho ostatného obsahu, bude neplatná len táto časť právneho úkonu (§ 41 Občianskeho
zákonníka). Tento prístup je preferovaný v zmysle zásady in favorem negotii. Za podstatné pre toto
konaniepovažovalsúd,žedohodazodňa10.12.2020upravovalaprávaapovinnostimanželovkmajetku
v ich bezpodielovom spoluvlastníctve ako aj nároky týkajúce sa financovania oddeleného majetku
manželky počas manželstva a s tým súvisiace finančné vyrovnanie medzi manželmi. Táto dohoda,

ktorá je svojim obsahom dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak bola
uzavretá ešte pred zánikom manželstva, nie je platná.
15. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 26.2.2021 ďalšiu dohodu. Táto je
už v názve označená ako „Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá
podľa ust. § 149 a nasl. Občianskeho zákona (zákona č. 40/1964 Zb.) v znení neskorších predpisov.“ V

konaní nebolo sporným, že manželstvo žalobcu a žalovanej bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.2.2021 a ďalšia, v poradí druhá dohoda, bola medzi žalobcom
a žalovanou uzavretá dňa 26.2.2021, teda po rozvode manželstva. Túto dohodu súd vyhodnotil ako
neplatnúspoukazomnaustanovenie§37ods.1Občianskehozákonníka,keďpovykonanídokazovania
výsluchom žalovanej a prehratím zvukovej nahrávky zistil, že žalovaná túto dohodu podpísala pod

nátlakom a dohoda zo dňa 26.2.2021 nie je výsledkom jej slobodne prejavenej vôle. Jedným z
predpokladov platnosti právneho úkonu je, aby osoby, ktoré konkrétny právny úkon učinili, mali skutočný
zámer tento úkon urobiť a byť ním viazané, teda právny úkon urobili slobodne a vážne. V súdenej
veci bolo preukázané, že žalovaná dňa 26.2.2021 v poradí druhú dohodu so žalobcom podpísala,
avšak neurobila to slobodne, ale pod nátlakom žalobcu, ktorý sa dňa 26.2.2021 dostavil do jej bytu

a opakovane ju žiadal, aby dohodu podpísala. Žalobca nechcel z bytu žalovanej odísť dovtedy, kým
žalovaná dokumenty, ktoré žalobca priniesol, podpíše. V danom prípade neobstojí argument žalobcu o
tom, že so žalovanou boli predbežne na obsahu dohody dohodnutí, pretože z vyjadrení žalovanej na
nahrávke jednoznačne vyplynulo, že žalovaná dňa 26.2.2021 dohodu podpísať nechcela a urobila tak
len preto, aby mala od žalobcu kľud a aby žalobca z jej bytu odišiel. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej, že

žalovaný mal v čase návštevy vypité, resp. sa k nej správal agresívne, toto súd z nahrávky preukázané
nemal. Podstatná skutočnosť, ktorá však z nahrávky jednoznačne vyplynula bola, že žalovaná dohodu
podpísať nechcela a podpísala ju až na opakované naliehanie zo strany žalobcu. S poukazom na ust.
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je dohoda zo dňa 26.2.2021 absolútne neplatná od počiatku (ex
tunc), čo znamená, že medzi stranami, ktoré ju podpísali nezakladá nijaké práva a povinnosti.

16. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo
výške 1 125 eur, ktorý si žalobca voči žalovanej uplatnil s poukazom na dohody strán sporu zo dňa
10.12.2020 a 26.2.2021. Súd vyhodnotil oba právne úkony ako absolútne neplatné (dohodu zo dňa
26.2.2021 považuje súd za neplatnú v celom rozsahu a dohodu zo dňa 11.12.2020 vyhodnotil súd
za neplatnú práve v časti upravujúcej finančné záväzky žalovanej voči žalobcovi), tieto právne úkony

nemôžu byť právnym titulom pre uplatňovanie žalovaného nároku, preto súd žalobu zamietol.
17. V konaní nebolo sporným, že žalovaná dňa 11.12.2020 poukázala na účet žalobcu sumu vo výške
3 000 eur. Túto sumu žalovaná žalobcovi zaplatila práve s poukazom na dohodu zo dňa 10.12.2020,
ktorú neskôr označila za neplatný právny úkon. K právnemu posúdeniu dohody zo dňa 10.12.2020 akoabsolútne neplatného právneho úkonu dospel aj súd, preto pokiaľ žalovaná žalobcovi plnila na základe
neplatného právneho úkonu, toto plnenie založilo na strane žalobcu bezdôvodné obohatenie podľa §
451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je žalobca povinný žalovanej vydať. Nárok na zaplatenie

bezdôvodného obohatenia v sume 3 000 eur, ktorý si žalovaná voči žalobcovi uplatnila vzájomnou
žalobou je dôvodný a súd vzájomnej žalobe v tejto časti vyhovel.
18. Žalovaná žiadala, aby jej súd priznal aj nárok na úroky z omeškania v sadzbe 5 % ročne zo sumy
3 000 eur a to počnúc dňom 12.12.2020 do zaplatenia. Súd návrhu žalovanej na zaplatenie úrokov z
omeškania vyhovel, ale nie v celom rozsahu. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalovaná nárok na

zaplatenie úrokov z omeškania vôbec neodôvodnila. Z petitu vzájomnej žaloby je zrejmé, že ich žiadala
priznať počnúc dňom 12.12.2020, teda dňom nasledujúcim po poukázaní sumy vo výške 3 000 eur
na účet žalobcu. Toto však podľa názoru súdu možné nie je, pretože žalobca sa ešte dňa 12.12.2020
v omeškaní so zaplatením bezdôvodného obohatenia nenachádzal. Žalovaná prvýkrát vzniesla voči
žalobcovi požiadavku na vrátenie sumy 3 000 eur až v priebehu tohto konania, a to v stanovisku
žalovanej k vyjadreniu žalobcu zo dňa 22.10.2021 (č. l. 75 spisu) a neskôr na základe vzájomnej žaloby.

V súlade s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal. Podľa názoru súdu v posudzovanom prípade splatnosť nároku nastala prvý
deň po tom, čo bol žalobca vyzvaný na plnenie. Pokiaľ žalovaná žalobcu k plneniu nevyzvala, nemohol
sa dostať s plnením svojej povinnosti do omeškania. Žalovaná si prvýkrát uplatnila voči žalobcovi nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia až v podaní zo dňa 22.10.2021, ktoré bolo žalobcovi doručené
dňa 2.12.2021. Povinnosť žalobcu nárok žalovanej uspokojiť mu vznikla dňom nasledujúcim, teda dňom
3.12.2021. Žalovaný tento nárok neuspokojil, preto sa ďalším dňom 4.12.2021 dostal do omeškania a
žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Súd vzhľadom na uvedené žalovanej priznal
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej sadzbe vo výške 5 % ročne, čo v je v súlade s §

3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a to počnúc dňom 4.12.2021 a vo zvyšnej časti súd nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania zamietol.
19. Súd prvej inštancie záverom poukázal na skutočnosť, že zamietnutie tejto žaloby neznamená,
že žalobca už nemá voči žalovanej titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
žiadne nároky. Dôvodom zamietnutia žaloby žalobcu a vyhovenia vzájomnej žalobe žalovanej bolo, že

z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu sa platne na vyporiadaní BSM nedohodli, a preto
pokiaľ si žalobca voči žalovanej uplatňoval akékoľvek nároky a žalovaná mu plnila, na tieto plnenia
žalobca nárok nemá. Pokiaľ je žalobca presvedčený, že by mu mala žalovaná nejakú peňažnú sumu
titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť, je na ňom, aby sa pokúsil sa so
žalovanou sa na uvedenom riadne, vážne a slobodne dohodnúť a pokiaľ k dohode medzi nimi nedôjde,

využil iné v zákone upravené právne prostriedky.
20. V tomto spore bola v celom rozsahu procesne úspešná žalovaná, pretože súd žalobu žalobcu
smerujúcu voči nej zamietol a zároveň vyhovel jej vzájomnej žalobe voči žalobcovi. Žalovanej súd
preto priznal nárok na náhradu trov konania tak pred súdom prvej inštancie ako aj nárok na náhradu
trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
21. Proti tomuto rozsudku v rozsahu žalovanej vyhovujúcemu výroku II. a výroku V. podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca navrhujúc vyhovieť odvolaniu. Uviedol, že žalobca so žalovanou uzatvorili
manželstvo dňa 11.12.2013, keď vzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Hospodári spoločne
naspoločnomúčtetým,žežalovanázrušilažalobcomdispozičnéprávospoločnéhoúčtuažalobcasidňa

29.09.2020 založiť nový účet na svoje meno 11.12.2020 čo sa za trvania manželstva ukázal žalovaná zo
spoločnýchpeňazísasumu3000eurnaúčetvedenýnamenožalobcuboltoprostriedkynaúčtochtvorili
bezpodielovéspoluvlastníctvomanželov.Nebolotedamožné,abysižalovanýnárokovalvráteniesumy3
000 eur z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Uvedená suma môže byť jedine predmetom vyporiadania
BSM, ktoré zaniklo rozvodom manželstva.

22. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná tak, že s poukazom na § 366 CSP v odvolaní boli použité
výlučne prostriedky procesného útoku a obrany, ktoré mali a mohli byť použité v zmysle § 174 CSP
najneskôr do vyhlásenia uznesenia dňa, ktorým sa dokazovanie končí. Skutkové tvrdenia v odvolaní
sú doslova opačné ako všetky tvrdenia žalobcu do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania.

Žalobcazmenilskutkovúaprávnuargumentáciuúčelovo.Obsahodvolaniaanilenvzdialeneneobsahuje
uvedenie tzv. iných vád. K úhrade 3 000 eur zo dňa 11.12.2020 prišlo neplatným právnym úkonom a
protiprávnym spôsobom a ešte k tomu aj pod nátlakom. Prijatím argumentácie žalobcu, by sa stalo, že
žalobca vyskúšal lesť, že dal žalovanej podpísať dohodu a teraz žalobca bude tvrdiť, že nemohlo dôjsťk obohateniu sa. Účel súdneho konania je zabezpečiť právny stav a spravodlivosť pre strany. Žalovaná
navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

23. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že všetky rozhodujúce skutočnosti boli súdu
prvej inštancie známe. Dohoda uzatvorená medzi stranami bola predbežná a nezáväzná. Išlo o dohodu
o finančnom vysporiadaní účastníkov, pričom po rozvode uzatvorili účastníci ďalšiu dohodu.

24. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolanie žalobcu proti napadnutému

rozsudkuprvoinštančnéhosúduvrozsahupodanéhoodvolania,postupujúcpritompodľa§378ods.1a§
380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď v zmysle §
219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a
dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho postupom podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

26. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie

strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

27. Odvolací súd prednostne (hoci odvolanie žalobcu čo do zamietajúcich výrokov a k nim závislých
výrokov podané nebolo) poukazuje na rozhodujúce skutočnosti tvrdené žalobcom v žalobe, o ktoré

opieral svoj procesný nárok uplatnený v tomto konaní. Z obsahu žaloby vyplýva bez pochybností,
že žalobca uplatnil svoj nárok na zaplatenie peňažnej sumy zo vzájomnej dohody manželov zo dňa
11.12.2020 („prvá dohoda“). Následne strany realizovali vyjadrenia k veci, z ktorých nevyplývalo, že by
si žalobca uplatnil svoj procesný nárok na základe iného právneho titulu. Až na nariadenom pojednávaní
konanom dňa 31.01.2022 súd k predbežnému právnemu posúdeniu uviedol, že vychádzal z dohody

o vyporiadaní BSM zo dňa 26.02.2021 („druhá dohoda“), pričom následne sa strany vyjadrovali aj k
okolnostiam dohody zo dňa 26.02.2021. Z obsahu prednesov však nevyplývalo, že by žalobca prejavil
procesnú vôľu zmeniť rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opieral svoj procesný nárok. Nepriamo aj z
vyjadreniažalobcuvrámciodvolaciehokonaniavyplynulo,ženazákladetejto„druhej“,neplatnejdohody
žalovaná žalobcovi nič nevyplatila.

28. Odvolací súd teda v rámci posudzovania správnosti napadnutého rozsudku považoval závery súdu
prvej inštancie o neplatnosti druhej dohody o vyporiadaní BSM za nadbytočné, hoci táto nadbytočnosť
nemala vplyv na správnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu.

29. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom odvolania je posudzovanie otázky o existencii právneho
dôvodu pre plnenie žalovanej voči žalobcovi (napadnutý v prospech žalovanej vyhovujúci výrok II.
napadnutého rozsudku), bolo potrebné v krátkosti poukázať na správnosť záverov súdu prvej inštancie
o tom, že dohoda o vyporiadaní zo dňa 11.12.2020 je absolútne neplatným právnym úkonom s tým, že
takýto úkon nemal ani náležitosti iného právneho úkonu. Išlo o správny záver týkajúci sa nemožnosti

uzavrieťdohoduovyporiadaníBSMpočastrvaniamanželstvamedzimanželmi(odvolacísúdkonštatuje,
že napr. na vyporiadanie BSM možno bezpochyby použiť aj prostriedky patriace výlučne jednému z
manželov, pokiaľ je treba vyporiadať BSM vyrovnaním). Na základe uvedeného súd prvej inštancie vo
vzťahu k vzájomnej žalobe priznal uplatnený procesný nárok žalovanej na sumu 3 000 eur spolu s
príslušenstvom a zaviazal na zaplatenie žalobcu z dôvodu bezdôvodného obohatenia.

30. V rámci rekapitulácie odvolacích dôvodov žalobcu bolo možné poukázať na jediný hlavný dôvod,
ktorým bola skutočnosť, že medzi manželmi nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie, keďže peňažné
prostriedky, ktoré previedla žalovaná žalobcovi „patrili do BSM“.

31. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.32. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

33. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
34. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
35. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že hoci odvolanie žalobcu obsahovo spĺňalo predpoklady
odvolania s náležitosťami, ktoré predpokladá zákon, obsahom však žalobca uplatnil prostriedky
procesného útoku, ktoré mohol a mal uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie v zásade do
vyhlásenia uznesenia, ktorým súd končí dokazovanie (zákonná koncentrácia).

36. Odvolací súd v danej súvislosti poukazuje na obsah žaloby a ďalších vyjadrení žalobcu v konaní
pred súdom prvej inštancie, z ktorých jednoznačne nevyplývalo, že peňažné prostriedky, ktoré žalobca
od žalovanej na základe prvej dohody obdržal patrili do BSM. Peňažné prostriedky, ktorými disponovala
žalovaná v tom čase a boli prevedené do dispozície žalobcu „na základe“ prvej dohody mohli byť aj

jej výlučným vlastníctvom (z dôvodu dedenia, daru, výkonu povolania alebo osobnej potreby), čo však
nebolo predmetom dokazovania, ale už vôbec nie obsahom rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobcu.
Ak by takéto tvrdenia boli obsahom skorších tvrdení, a teda prostriedkov procesného útoku žalobcu,
potom by súd mohol prísť k iným záverom a mohol rozhodnúť inak. Až v odvolacom konaní žalobca
predostrel súdu nové skutkové tvrdenie ohľadom charakteru týchto peňažných prostriedkov a právnych

následkov z toho plynúcich. Takéto nové skutkové tvrdenia nebolo možné v odvolacom konaní použiť
(§ 366 CSP a contrario), pretože tieto mohol žalobca uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie.

37. Aby odvolací súd zrozumiteľne vysvetlil konštrukciu svojich úvah, poukazuje na existenciu tvrdenia
žalobcu v žalobe a konaní o existencii právneho úkonu (prvej dohody), ktorý založil povinnosť plnenia

žalovanej (na základe zmluvy), ktoré aj nastalo, hoci sa neskôr ukázalo, že išlo o neplatný právny
úkon. Bolo teda v rovine súdneho prejednania a rozhodnutia napadnutým II. výrokom rozsudku potrebné
predpokladať, že také plnenie na základe domnelého právneho úkonu netrpelo „vadou plnenia medzi
manželmi z majetku BSM“ a malo uspokojiť (a domnele aj uspokojilo) nároky z dohody (zmluvy) bez
ohľadu na charakter a obsah dohody. Potom pri súdnom konštatovaní neplatnosti právneho úkonu

(predbežnou otázkou) došlo v čase rozsudku súdu prvej inštancie správne k aplikácii ust. § 451 ods. 2
OZ a potrebe vrátenia plnenia z neplatného právneho úkonu. Skutočnosti tvrdené žalobcom v odvolaní
neskôr (o charaktere peňazí jemu žalovanou prevedených), ktoré byť pripustené do prieskumu v rámci
odvolacích dôvodov nemohli, neumožnili odvolaciemu súdu vyhodnocovať správnosť záverov, ktoré už
boli v konaní dokazovaním zistené. Uvedené by vyžadovalo ďalšie dokazovanie, čo v rámci skutkového

zisťovania (§ 215 CSP), neprípustnosti ďalších prostriedkov procesného útoku (§ 366 CSP) a zásad
rýchlosti a hospodárnosti konania zákon neumožňuje.
38. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1

CSP s tým, že v odvolacom konaní žalobca nebol s odvolaním úspešný, preto priznal žalovanej nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
41. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručeniaopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).