Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoCsp/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121524095
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:6121524095.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom I. XXX/XX, XXX XX K., zastúpeného Mgr. Ondrejom Barnom, advokátom, so sídlom Zámocká
529/34, 091 01 Stropkov, o zaplatenie sumy 3.264,62 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21Csp/21/2022-199 zo dňa 06.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výrokoch II. a III.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:
,,I. Konanie v sume 1.600,- eur zastavuje.
II. Žalobu zamieta.
III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne
o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, žalobca podaním zobral žalobu v časti istiny 1.600,- eur
späť a preto v súlade s § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil.
Súd prvej inštancie posudzoval splnenie podmienok postúpenia pohľadávky bankou podľa § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len ako ,,ZoB“), čo je nevyhnutné pre vyhodnotenie
právneho úkonu postúpenia z hľadiska jeho platnosti resp. absolútnej neplatnosti, čo má priamy vplyv
na posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu, a teda na výsledok samotného sporu.
Konštatoval, že žalobca dôvodí svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy titulom uzavretej Zmluvy o

postúpení pohľadávok zo dňa 23.03.2021, na základe ktorej mu mala byť pohľadávka voči žalovanému
aj s príslušenstvom postúpená z postupcu, ktorým bola Slovenská sporiteľňa, a. s. Podľa zisteného
skutkového stavu bola žalovanému dňa 03.11.2020 zaslaná výzva právneho predchodcu žalobcu o
omeškaní so splácaním úveru. Následne dňa 21.12.2020 bola žalovanému zaslaná doporučenou
zásielkou výzva s oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Uvedená skutočnosť bola súdu
preukázaná podacím hárkom o odoslaní doporučenej zásielky. Žalobca síce predložil podacie hárky
z 03.11.2020 a 21.12.2020 ako aj výsledky doručenia zásielok, avšak z týchto listín nie je zrejmé, že

žalovanému bola zásielka doručená resp. že sa dostala do sféry jeho dispozície a ani čo bolo obsahom
zásielky z predmetného podacieho lístka. Podanie takejto listiny na poštovú prepravu neznamená, že
žalovaný mal možnosť sa s výzvou oboznámiť. Z vykonaného dokazovania, ako aj z listinných dôkazov
predložených žalobcom nevyplýva, aby výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 30.10.2020 avýzva na uhradenie zosplatneného úveru zo dňa 20.12.2020 bola žalovanému preukázateľne doručená,
keďže v priebehu konania nebola predložená či už doručenka alebo kópia vrátenej neprevzatej listovej
zásielky. Zo strany žalobcu tak nebol predložený žiaden dôkaz, ktorým by bolo preukázané, že by jeho

právny predchodca skutočne upozornil žalovaného na možnosť predčasného zosplatnenia úveru, kedy
sa tak malo stať a že také upozornenie skutočne bolo žalovanému doručené (či aspoň doručované) do
sféry jeho dispozície. Žalobca mal preukázať, že žalovaný sa s obsahom zásielky mohol oboznámiť,
čo sa však nestalo. Dôsledkom nesplnenia povinností veriteľa uloženej mu kogentnými ustanoveniami
Občianskehozákonníkanaochranuspotrebiteľajeneplatnosťprávnehoúkonu-vyhláseniamimoriadnej

splatnosti úveru.
Konštatoval, že žalovanému bola dňa 3.11.2020 zaslaná výzva právneho predchodcu žalobcu o
omeškaní žalovaného so splácaním úveru. Táto výzva neobsahovala poučenie, že aj keď napriek tejto
výzve bude spotrebiteľ viac ako 90 kalendárnych dní s plnením čo i len časti svojho záväzku voči
banke v omeškaní, banka aj bez jeho súhlasu môže svoju pohľadávku postúpiť inému aj nebankovému
subjektu. Vychádzal z právnej úvahy, že výzva v zmysle § 92 ods. 8 ZoB musí byť kvalifikovaná. Zákon

síce nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti na túto výzvu, avšak z obsahu a zmyslu tohto
ustanovenia nepochybne vyplýva, že nestačí akákoľvek výzva banky na zaplatenie, ale touto výzvou
musí banka jednak vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy s uvedením lehoty 90 dní a upozorniť ho, že
po márnom uplynutí lehoty bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku na iný, hoc aj nebankový subjekt
bezsúhlasudlžníka.Obsahomvýzvyzodňa30.10.2020bolavýzvanauhradeniedlhuvovýške1.776,13

eura s upozornením, že ak žalovaný neuhradí sumu v lehote 15 dní, je banka oprávnená vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru a žalovaný bude musieť uhradiť celý poskytnutý úver s príslušenstvom. Z
rovnakého dôvodu nemohla byť za výzvu podľa § 92 ods. 8 ZoB považované výzva zo dňa 17.12.2020,
v ktorej právny predchodca žalobcu neuviedol lehotu 90 dní na úhradu zosplatneného dlhu a možnosť
postúpiť zosplatnenú pohľadávku aj na nebankový subjekt (vo výzve bol použitý len výraz tretia osoba).

Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade žalobca nepreukázal účinné
postúpenie pohľadávky, svoju aktívnu vecnú legitimáciu, a preto žalobu zamietol v celom rozsahu.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), tak, že v plnej miere úspešnému žalovanému

priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených
§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. V prvom rade žalobca namietal, že súd prvej inštancie vo svojom
odôvodnení zmätočne a nepresne uvádza dátumy jednotlivých výziev a ich odoslania či doručenia.

napriek tomu, že ich žalobca jednoznačne správne označil a počas konania doložil aj obálky, podacie
hárky či potvrdenia zo systému poštovej služby. Príkladom takejto zrejmej nesprávnosti je v bode 19.
odôvodnenia uvedená výzva zo dňa 20.12.2020, a to aj napriek tomu, že takáto výzva sa nikde v spise
nenachádza, ani žalovanému nebola odosielaná.
K preukazovaniu doručovania písomnosti podacím hárkom žalobca tvrdil, že v konaní bolo podľa názoru

žalobcu preukázané, že dlžník (žalovaný 2/, ako aj pôvodne žalovaný 1/) bol opakovane vyzývaný na
úhradusvojhopeňažnéhodlhuvočibanke.Zatakétovýzvyjemožnévzmysle§92ods.8ZoBpovažovať
výzvu zo dňa 30.10.2020 priloženú k žalobe spolu s podacím hárkom, ako aj výzvu zo dňa 17.12.2020,
ktorá bola taktiež predložená k žalobe spolu s podacím hárkom. Žalobca pripojil k podacím hárkom k
výzvam aj výpis zo systému poštového doručovateľa, ktorým je preukázané doručenie predmetných

výziev. Podľa názoru žalobcu je vzhľadom na priložené podacie hárky potrebné považovať za nesporne
preukázané, že všetky v konaní predložené výzvy sa pred postúpením pohľadávky nepochybne dostali
do dispozičnej sféry žalovaného. Žalobca v tejto súvislosti zároveň poukazal na to, že pri preukazovaní
doručenia písomností je v zmysle konštantnej judikatúry potrebné aplikovať teóriu dôjdenia, v zmysle
ktorej sa nevyžaduje aby bol úkon aj reálne doručený ale postačuje, aby sa písomnosti dostali do

dispozičnej sféry adresáta.
Žalobca sa s právnym záverom súdu ohľadom nepreukázania platnosti vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru pre opomenutie postupu v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ nestotožnil. Skutočnosť, že
sa výzva 30.10.2020 dostala do dispozičnej sféry žalovaného bola v konaní preukázaná predloženým
podacím hárkom v spojení s výpisom zo systému poštového doručovateľa, a teda súd prvej inštancie na

základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Citoval súdne rozhodnutia,
v ktorých je opakovane akceptovaný podací hárok ako dostatočný dôkaz skutočnosti, že sa podanie
objektívne dostalo do dispozičnej sféry žalovaného. Žalobca však doručenie výziev doložil nielenpodacími hárkami ale aj výpisom zo stránky poštového doručovateľa, ktoré bezpochybne preukazujú,
že výzvy boli doručené ich adresátovi.
K vyjadreniu súdu prvej inštancie, že z podacieho lístka nie je zrejmé, čo bolo obsahom zásielky, žalobca

uviedol, že obsah zásielky jednoznačne vyplýva predovšetkým zo samotnej výzvy, ktorú možno spojiť s
podacím lístkom aj vďaka na výzve uvedenej informácii označenej ako tzv. ,,naše číslo“ kde je uvedené
jedinečné označenie listiny, ktoré je taktiež uvedené aj na podacom hárku a vďaka čomu je možné tieto
dva dokumenty jedinečne spojiť.
Podľa názoru žalobcu aj v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok (čo v tomto prípade

podľanázoružalobcunenastalo),byžalobcamalnazákladeoznámeniaopostúpenípohľadávkyaktívnu
vecnú legitimáciu na uplatňovanie pohľadávky v tomto konaní.
Namietal záver súdu prvej inštancie, že výklad súdu prvej inštancie z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB
absolútne nevyplýva. Uvedené ustanovenie predpisuje len obligatórnu písomnú formu výzvy banky voči
svojmu klientovi, t.j. výzve banky k úhrade omeškaného peňažného záväzku, ktorá môže byť vykonaná
kedykoľvek za trvania omeškania dlžníka. Ak by zákonodarca mienil týmto ustanovením definovať

osobité náležitosti výzvy, resp. poskytnúť dlžníkovi lehotu na dobrovoľné plnenie po dobu 90 dní od
doručenia výzvy, nepochybne by to bolo v ust. § 92 ods. 8 ZoB výslovne a jednoznačne uvedené.
Pokiaľ súd prvej inštancie na základe nesprávneho výkladu právnych predpisov (najmä § 92 ods. 8 ZoB)
dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, potom svojím
nesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalobcovi,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnépráva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Záverom sa žalobca nestotožnil ani s právnym posúdením súdu prvej inštancie ohľadom nároku
na náhradu trov konania, kedy súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, pričom vôbec nezobral v úvahu, že v časti o zaplatenie 1.600,- eur žalovaný procesne zavinil
zastavenie konania, keďže táto suma bola uhradená po podaní žaloby - a teda v tejto časti konania mal

preukázateľne procesný úspech žalobca.
Na základe vyššie uvedeného žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu
preskúmal a v zmysle ust. § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu a prizná žalobcovi
voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, resp.
v zmysle ust. § 389 ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených
v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je

dôvodné.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu v zmysle ust. § 124 CSP bol v odvolacom konaní
preskúmavaný výrok I. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, ako aj

výrok o trovách konania. Keďže výrok I. o zastavení konania v časti o zaplatenie 1.600,- eur nebol
odvolanímnapadnutý,nebolpretovodvolacomkonanípredmetompreskúmavaniaaakotakýnadobudol
právoplatnosť.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s

namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym
právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd

Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

9. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery aaplikujekonkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zosprávnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.zn.7Cdo7/2010).

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila pôvodne so žalovanými Zmluvu o splátkovom úvere, ktorého
predmetom bolo poskytnutie spotrebného úveru vo výške 9.000,- eur (ďalej len ,,Zmluva o úvere“) (č.l. 26

spisu). Išlo o úver spotrebiteľský, ktorého úprava v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe návrhu žalobcu Okresný súd
Banská Bystrica vydal 06.12.2021 platobný rozkaz voči žalovaným v 1. a 2. rade. Vo vzťahu k pôvodne
žalovanej v 2. rade platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a voči žalovanému v 1. rade sa nepodarilo
doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk. Na základe návrhu žalobcu Okresný súd Banská Bystrica

postúpil vec voči žalovanému v 1. rade súdu prvej inštancie na jej prejednanie.

11. V danom prípade zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.03.2021 (č.l. 14 spisu) právny
predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila na žalobcu pohľadávku uplatňovanú v tomto
konaní. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti upravuje Občiansky zákonník v ust. § 524 a nasl.

12. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v predmetnom konaní vyriešiť, je otázka, či boli splnené
zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel
cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty.

13. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo
jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a
skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť
kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu

cesie.

14. Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a dlžníkmi bola uzatvorená zmluva spotrebiteľská, pre
posúdenie jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu bolo potrebné zohľadniť i špeciálne
ustanovenie k ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je ustanovenie § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh. V
zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
mávykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

15. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie na
uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a samotná žiadosť o zaplatenie
celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne
doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi. Ustanovenie § 53 ods. 9 nepredpokladá samostatné

predchádzajúce písomne upozornenie na uplatnenie tohto práva.

16. Z vyplýva, že právny predchodca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru listom zo dňa 02.12.2020,
ktorého doručenie dlžníkom preukázal doručenkami (č.l. 31-34 spisu).

17.Žalobcasícevkonanípredložilpísomnévýzvyzodňa30.10.2020(č.l.84-85spisu),ktorýmiupozornil
dlžníkov na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak dlžnú sumu v lehote
15 dní od doručenia tejto výzvy neuhradia, nepreukázal však, že by jeho právny predchodca upozornil
dlžníkov na to, že mieni vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, resp. že by sa takéto upozornenie dostalo
do ich dispozičnej sféry. Pre splnenie podmienky písomnej výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ bolo nevyhnutné,

aby písomná výzva sa dostala do dispozičnej sféry dlžníka.

18. Žalobca o doručení výziev a oznámenia do dispozičnej sféry dlžníkov predložil ako dôkaz poštové
podacie hárky s dátumom podania 03.11.2020 (č.l. 182 spisu). Odvolací súd uvádza, že predloženiesamotného elektronického podacieho hárku samo o sebe ešte nedokazuje, že došlo k doručeniu
zásielky - výzvy a oznámenia aj do dispozičnej sféry žalovaného na adresu uvedenú v zmluve o
úvere, t.j. nepreukazuje, aký bol osud zásielky po jej odovzdaní na pošte. Aj keď odvolací súd

chápe, že na doručovanie zásielky prostredníctvom poštového doručovateľa nemá odosielateľ vplyv a
dosah, ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyžaduje, aby prejav vôle došiel
adresátovi - neprítomnej osobe. Nestačí teda v spore preukázať podanie zásielky na pošte, ale aj to, že
pošta zabezpečila dôjdenie zásielky do dispozičnej sféry dlžníkov ako adresáta, čím mu bola vytvorená
objektívna možnosť oboznámiť sa s ňou a s jej obsahom. Pre preukázanie uvedeného je totiž potrebné,

aby žalobca preukázal, že listina došla do dispozičnej sféry dlžníka, a to buď doručenkou alebo kópiou
vrátenej listovej zásielky neprevzatej spotrebiteľom v odbernej lehote. Nositeľom dôkazného bremena
a možnosti dlžníka oboznámiť sa s obsahom podania je žalobca.

19. Pokiaľ ide o printscreeny sledovania doručenia zásielok s výzvami cez Slovenskú poštu (č.l. 183
spisu), ktoré boli odoslané 03.11.2020 a časovo by zodpovedali momentu pred vyhlásením predčasnej

splatnosti, podľa názoru odvolacieho súdu ide o vykázanie administratívnej činnosti Slovenskej pošty
bezohľadunato,ktovskutočnostiprevzalpoštovúzásielku.Skutočnosť,žežalobcaodoslalnaprepravu
zásielku, ktorú podľa svojho tvrdenia doručoval dlžníkom neznamená, že tým bolo preukázané aj
doručenie týchto zásielok dlžníkom do ich dispozičnej sféry.

20. Z uvedeného tak plynie záver, že žalobca nepreukázal v konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu,
pretože nebol daný základný predpoklad platného postúpenia pohľadávky, ktorej sa žalobca domáha,
a ktorým bola splatnosť postupovaného záväzku.

21. Odvolací súd konštatuje, zhodne so súdom prvej inštancie, že z obsahu spisu je zrejmé, že postupca

nepostupoval v súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB, keď nezaslal dlžníkovi výzvu. Výzva v zmysle ust. § 92
ods. 8 ZoB musí byť kvalifikovaná. Zákon síce nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti na túto
výzvu, avšak z obsahu a zmyslu tohto ustanovenia nepochybne vyplýva, že nestačí akákoľvek výzva
banky na zaplatenie, ale touto výzvou musí banka jednak vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy
s uvedením lehoty 90 dní a upozorniť ho, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude banka oprávnená

postúpiť pohľadávku na iný, hoc aj nebankový subjekt, bez súhlasu dlžníka. Žalobca tvrdí, že banka pred
postúpením mu pohľadávky si splnila povinnosť podľa § 92 ods. 8 ZoB, avšak nepreukázal, žeby banka
skutočne dlžníkom zaslala výzvu v zmysle označeného ustanovenia ZoB, poskytujúcej spotrebiteľovi
(žalovanému) ochranu resp. možnosť takejto ochrany pred porušením bankového tajomstva, ktorá
skutočnosť musí byť v tejto osobitnej výzve explicitne uvedená a tak daná spotrebiteľovi (žalovanej)

na vedomie s možnosťou rozhodnúť sa či bude alebo nebude banke plniť. Výzva zo dňa 17.12.2020
(č.l. 82-83 spisu) síce upozorňuje, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy, je banka oprávnená postúpiť
pohľadávku, avšak nespĺňa vyššie uvedené kvalifikačné požiadavky výzvy podľa § 92 ods. 8 ZoB.

22. Z uvedeného dôvodu taktiež neobstojí tvrdenie žalobcu, že za takúto výzvu možno považovať aj

výzvy banky zo dňa 30.10.2020. Tieto boli voči dlžníkom bankou realizované síce pred postúpením
pohľadávky (23.03.2021), avšak na úplne inom právnom základe a to na podklade § 53 ods. 9 a § 565
Občianskeho zákonníka a nie na podklade § 92 ods. 8 ZoB, pretože jedná sa o výzvu na plnenie s
následkom zosplatnenia celého úveru a nie s následkom postúpenia pohľadávky inému subjektu, ako
to vyžaduje § 92 ods. 8 ZoB.

23. Tým, že banka výzvu dlžníkom nezaslala, resp. táto skutočnosť zo strany žalobcu nebola v
konaní preukázaná, neposkytla im dostatočný priestor na vykonanie krokov voči „svojej“ banke za
účelom zotrvania s ňou vo vzťahu. Preto aj tohto dôvodu nebolo preukázané splnenie zákonom
požadovaných predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky. Aktívna legitimácia žalobcu nie je preto

daná. Zmyslom a cieľom ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB bolo dosiahnuť stav, aby mal dlžník dostatok
času na vykonanie opatrení zotrvať na vzťahu so „svojou“ bankou a tak zotrvať aj vo sfére kontrolovanej
Národnou bankou Slovenska.

24. Z vyššie uvedených dôvodov nie je možné ani konštatovať, že by vyššie uvedeným právnym

posúdením (ne)doručenia výzvy žalovanému pred postúpením pohľadávky, došlo k odňatiu možnosti
žalobcu konať pred súdom a k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, ako namietal v
odvolaní. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nieje možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní a právne neposúdi svoje rozhodnutie podľa
predstáv odvolateľa.

25. Porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má
za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré jej poskytujú predpisy
upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny procesný postup v zmysle
§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva.

26. Nie je možné ani stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu, že by súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku uvádzaním nesprávnych dátumov jednotlivých výziev a ich odoslania či doručenia spôsobil
nepreskúmateľnosť rozsudku. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol nesprávny dátum, ten sa
tykal len oznámenia o vyhlásení predčasného zosplatnenia, ktorý spojil s nesprávnym dátumom vydania

17.12.2020 a dátum zaslania 21.12.2020, a nie so správnymi 02.12.2020, resp. 08.12.2020. Odvolací
súd zhojil uvedenú nesprávnosť uvedením správneho dátumu v odôvodnení tohto rozsudku. Pri výzve
podľa § 53 ods. 9 OZ súd prvej inštancie správne uviedol dátum jej vydania 30.10.2020 a dátum zaslania
03.11.2020, ako aj vo výzve podľa § 92 ods. 8 ZoB dátum jej vydania 17.12.2020. Z uvedených dôvodov
nedošlo k porušeniu práv žalovaného v takej miere, že by mal za následok porušenie jeho práva na

spravodlivý proces.

27. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania nezobral do
úvahy, že v časti o zaplatenie 1.600 eur žalovaný vykonaním úhrad po začatí konania procesne zavinil
zastavenie konania.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

30. V zmysle ustanovenia § 256 CSP má v prípade späťvzatia žaloby povinnosť nahradiť trovy konania
žalobca, pretože späťvzatím procesne zaviní zastavenie konania. Iba v prípade, ak by vzal návrh
späť preto, že zo strany žalovaného došlo k správaniu, ktoré má pre žalobcu obdobné následky ako
vyhovenie jeho žalobe, je možné konštatovať zavinenie zastavenia konania žalovaným. Takáto situácia

prichádza do úvahy typicky v prípade, keď žalovaný v priebehu konania uhradí žalované plnenie, teda
vo všeobecnosti vtedy, ak pred rozhodnutím vo veci samej dobrovoľne splní žalovanú povinnosť.

31. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podaním zo dňa 28.09.2022 (č.l. 177 spisu) navrhol zastaviť
konanie v časti o zaplatenie 1.600,- eur z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby na uplatnenú

pohľadávku poukázal viacerými platbami v rozmedzí 16.02.2022 až 19.09.2022 celkovo sumu 1.600,-
eur. Odvolací súd konštatuje, že z príloh, ktoré žalobca pripojil k tomuto podaniu a ani zo zvyšku
spisového materiálu nevyplýva dôkaz, že zo strany žalovaného došlo k vykonaniu predmetných platieb,
teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania v časti o
zaplatenie 1.600,- eur podľa § 256 ods. 1 CSP. Procesné zavinenie čiastočného zastavenia konania

tak spočíva v tomto prípade v späťvzatí žaloby žalobcom bez preukázania dôvodu, a preto vznikol
žalovanému nárok na náhradu trov konania v tejto časti v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Spoločne s
úspechom vo zvyšnej zamietnutej časti bol úspech žalovaného taký aký konštatoval súd prvej inštancie,
t.j. v plnom rozsahu.

32. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II.
a III., ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu

odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej
strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 Základných
princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdomprvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania
nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
konania.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).