Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. apríl 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122015413
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2122015413.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné na verejnom
zasadnutí konanom dňa 09.04.2024 v Trnave prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 17.10.2023 sp. zn. 35T/24/2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 35T/24/2022 zo dňa 17.10.2023 bol obžalovaný A. B.
uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovo základe,
že

dňa 30.11.2021 asi o 19,33 hod. po ceste I/61, v úseku približne 39,07 km v smere od Bratislavy
na Trnavu v k. ú,. Cífer, počas sneženia, po asfaltovej vozovke s mokrým povrchom, viedol ako
vodič osobné motorové vozidlo zn. Volvo V60, evidenčné číslo C. XXXXX po predchádzajúcom požití
alkoholu (koncentrácia etanolu v krvi 0,96 g/kg) tým spôsobom, že neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim
schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky, v dôsledku
čoho po tom, ako dokončoval prechádzajúci manéver pred ním jazdiacich iných motorových vozidiel sa

so svojim vozidlom dostal do ľavotočivého šmyku a zišiel mimo cestu vpravo, narazil do stromu, pričom
spolujazdkyňasediacavedľaneho,poškodenáD.E.utrpeladrvivéporaneniehlavy–zlomeninylebečnej
klenby, lebečnej spodiny a tvárových kostí, rozsiahle zakrvácanie pod mäkké blany mozgu obojstranne,
opuch mozgu a zakrvácanie do mozgových komôr a do mozgového kmeňa, ktorým spolu s ďalšími
závažnými poraneniami tela pri prevoze v sanitke bezprostredne po dopravnej nehode podľahla
a poškodený F. E., spolujazdec sediaci za sedadlom spolujazdca utrpel otras mozgu, pomliaždenie

hlavy v spánkovej oblasti vpravo, tržnú ranu na nose, zlomeninu dolnej čeľuste, pomliaždenie tváre
vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie pľúc obojstranne, roztrhnutie okružia čreva, natrhnutie
hrubého čreva, pomliaždenie pečene, pomliaždenie obličky s krvácaním do moču vpravo, tržnú ranu
stehna vpravo, otvorenú zlomeninu tela stehnovej kosti vpravo, pretrhnutie bočného stehnového svalu
vpravo, odreniny predkolenia vpravo, pomliaždenie ruky obojstranne a šok, vyžadujúce si liečbu spojenú
s práceneschopnosťou v trvaní tri mesiace a obmedzenie v bežnom spôsobe života v trvaní od

30.11.2021 do mesiaca marec 2022, čím porušil ust. § 4 ods. 2 písm. d), § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009
Z. z. cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Za to mu okresný súd podľa § 149 ods. 2 s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm.
h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona a s použitím §
39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, § 39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženiaPodľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obvinenému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na 48 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 8
a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Okresný súd napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č.l. 557-560 spisu.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote zahlásil odvolanie obžalovaný A. B. ( č.l. 556 spisu).

Prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní sa k opravnému prostriedku nevyjadril (č.l.556 spisu),
následne nevyužil svoje právo a odvolanie proti rozsudku nepodal.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu zahlásené odvolanie odôvodnil v rozsahu č.l. 563-565
spisu. V odôvodnení poukázal na to, že obžalovaný v rámci hlavného pojednávania urobil vyhlásenie
o vine, čím sa priznal k skutku, ktorý sa mu na základe podanej obžaloby kladie za vinu a týmto
vyhlásením zároveň prijal, čím nemusel vykonávať dokazovanie vo veci samej. Poukázal na to, že
obžalovaný do času vyhlásenia rozsudku v rámci regresu uzatvoril s poisťovňou, ktorá v plnom rozsahu

hradila z poistnej udalosti poškodeným náhradu škody a tento regres v splátkach spláca. Spoločnosť
RIGSTAV, s. r. o., ktorej je obžalovaný zamestnancom a ktorej štatutárom je manželka obžalovaného
si samozrejme škodu v konaní ani neuplatnila. Sociálna poisťovňa si v rámci komunikácie s obhajcom
odmietla uplatniť z povinného zmluvného poistenia plnenie s odôvodnením, že takéto plnenie im aj tak
poisťovňa odmieta uhradiť, aj napriek tomu, že všetku ostatnú škodu už uhradila poisťovňa z povinného

zmluvného poistenia. Obžalovaný sa od počiatku, t.j. od skutku samotného snažil aspoň v rámci jeho
možností zabezpečiť pohreb a potrebnú pomoc poškodeným, v danom čase ho títo však odmietli.
Neskôr však počas hlavného pojednávania poškodený F. E. obžalovanému odpustil. Poukázal na to, že
obžalovaný sa k skutku od začiatku priznal, teda, už pred jeho obvinením, je si vedomý, že v krvi mal
alkohol, a to svojim nedbanlivým zavinením, avšak nehodu ako takú spôsobilo práve nedbanlivostné

konanie, a to neprispôsobenie jazdy stavu vozovky v čase a mieste, kde vozidlo dostalo šmyk, stalo sa
neovládateľnýmananešťastiecelejposádkyvozidlatrafilovozidloprávestromnastranespolujazdkyne,
ktorábolapreobžalovanéhoblízkouznámou,takakoajjejsyn–poškodený.Obžalovanýviedoldoposiaľ
riadny život, pracoval, veľa jazdil vzhľadom na prácu v najväčšej pohrebnej službe v C., preto mal aj s
ohľadom na jeho vyťaženosť uložené pokuty na úseku dopravy, avšak žiadne tak závažné, ktoré by boli

spojené nebodaj s odobratím vodičského preukazu. Svoj skutok obžalovaný úprimne oľutoval, snažil sa
vzniknutú škodu nahradiť, ako aj mimo toho pomôcť rodine zosnulej. Obžalovaný podal odvolanie iba
v časti výroku o treste, keďže má za to, že tento nereflektuje na všetky okolnosti prípadu a smeruje viac
na generálnu prevenciu, než by prihliadal na okolnosti prípadu ako také. Poukázal na skutočnosť, že k
ublíženiu na zdraví F. E. by nemuselo dôjsť, ak by si tento splnil svoju povinnosť pripútať sa vo vozidle,

hoc bol iba spolujazdcom na zadnom sedadle, avšak čerstvým držiteľom vodičského oprávnenia. Všetky
jeho zranenia nasvedčujú práve jeho nárazu na sedadlo pred ním, pričom táto argumentácia nijakým
spôsobom neospravedlňuje nedbalú jazdu obžalovaného. Obžalovaný nebol doposiaľ nikdy trestne
stíhaný, je vedúcim judo klubu v C., kde vedie práve mládež k športu, aby sa nevenovali alkoholu
a drogám, usporadúva zbierky pre deti a športové vystúpenia a pod. Skutok, ktorý spáchal bol jeho

nechceným a náhodným prekročením bežného správania, čo malo bohužiaľ tragické následky.
Je toho názoru, že trest ako taký má viesť nielen ku generálnej prevencii, ktorá sa používa až príliš
všeobecne, ale má zohľadňovať aj možnosti postupu súdu, odstup času od skutku, teda ani trest
odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov by si nemusel plniť svoj účel. Práve navrhovaný trest odňatia
slobody vo väčšej výmere s podmienečným odkladom na dlhšiu skúšobnú dobu umožňuje jednak

mať kontrolu nad obžalovaným za súčasnej hrozby výkonu prísneho trestu odňatia slobody. Obžaloba
bola podaná pre nedbanlivostné trestné činy, kde pri osobách, ktoré neboli doposiaľ za trestný čin
odsúdené, súdy postupujú práve cestou možnosti nápravy páchateľa na slobode pod kontrolou štátu,
avšak na náklady páchateľa. Plnenie ústavov na výkon trestu odňatia slobody na náklady štátu je
možnéaúčelnejšienahradiť,čiužalternatívnymitrestmialebotrestomodňatiaslobodyspodmienečným

odkladom a probačným dohľadom, kedy ani štát nemusí byť zaťažovaný, páchateľ má možnosť si plniť
svoje povinnosti (riadne pracovať, starať sa o vlastnú rodinu, k plneniu spoločenských úloh ako športový
tréner, nahradiť regres PZP – počas výkonu by k tomuto nedošlo) a zamerať trest práve na plnenie
si povinností a nie na formálny výkon trestu odňatia slobody, kedy dôjde iba k strate osobnej slobody,k strate príjmov, odlúčeniu od rodiny a k ďalším s tým spojeným finančným problémom spôsobeným
stratou príjmu páchateľa. Čo sa týka uloženého trestu zákazu činnosti, jeho uloženie a výmeru nechal
obžalovaný v plnom rozsahu na úvahu súdu, teda tento výrok nenapáda.

V závere navrhol, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. 35T/24/2022
zo dňa 17.10.2023 zrušil v časti uloženého trestu odňatia slobody a zaradenia do výkonu trestu odňatia
slobody a aby mu vlastným rozsudkom odvolacieho súdu uložil primeraný trest odňatia slobody avšak
s podmienečným odkladom výkonu trestu vo výmere podľa vlastnej úvahy odvolacieho súdu, prípadnej
aj s probačným dohľadom a ak odvolací súd uzná za vhodné, aj s primeranými obmedzeniami.

Poškodený F. E. prostredníctvom svojej advokátky zaujal písomné stanovisko k odvolaniu obžalovaniu
č.l. 572 spisu, v ktorom uviedol, že s rozsudkom Okresného súdu Trnava vydaným dňa 17.10.2023 pod
sp. zn. 35T/24/2022 sa v plnej miere stotožňuje a súhlasí s ním. Nemá vedomosť, že by obžalovaný
poškodeného alebo jeho rodinu kontaktoval a snažil sa nejakým spôsobom pomôcť jemu alebo rodine
zosnulej jeho matky, ako to uvádzal obžalovaný vo svojom odôvodnení odvolania. Vo vzťahu k svojim
zraneniam uvádza, že k nim bol riadne vypracovaný znalecký posudok ako aj k zraneniam zosnulej

matky. Jeho matka bola síce pripútaná, ale paradoxne ona dnes nežije. Nedá sa preto jednoznačne
povedať, že v prípade ak by bol pripútaný mal by ľahšie zranenia ako tie, ktoré vznikli. Vzhľadom
k uvedeným skutočnostiam za akých došlo k spáchaniu skutku, ktoré sa kladú obžalovanému za vinu
považuje rozsudok okresného súdu za správny a žiada, aby ho odvolací súd potvrdil.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskumávaciu povinnosť podľa

§ 317 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou, v lehote
stanovenej v § 309 Trestného poriadku. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak
nezamietneodvolacísúdodvolaniepodľa§316ods.1Trestnéhoporiadkualebonezrušírozsudokpodľa
§ 316 ods. 3 Trestného poriadku preskúma zákonnosť a dôvodnosť napadnutých výrokov rozsudku proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konanie, ktoré mu predchádzalo. Na chyby,

ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolanie podľa §
371 ods. 1 Trestného poriadku.
Vpredmetnomprípadekrajskýsúdpreskúmalnapadnutýrozsudokvovýrokuouloženomtresteadospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné.
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátora krajskej prokuratúry,

obžalovaného a obhajcu obžalovaného.
Krajská prokurátorka prítomná na verejnom zasadnutí uviedla, že rozsudok I. stupňového súdu považuje
za zákonný, vecne správny a uložený trest za dostatočný.
Obhajca obžalovaného JUDr. Dušan Mikuláš uviedol, že obžalovaný sa dopustil nedbanlivostného
trestného činu, snažil sa všetku škodu nahradiť a v plnom rozsahu spolupracoval s orgánmi činnými

v trestom konaní. Doposiaľ nebol trestne stíhaný viedol viac menej riadny život. Je pravdou, že sa
dopustil niekoľkých dopravných priestupkov, ale pracuje v pohrebnej službe, kde jeho práca vyžaduje
používanie motorových vozidiel. Čo sa týka uloženého trestu, tento má za neúčelný vzhľadom na odstup
2,5 roka od skutku. Podmienečný trest s probačným dohľadom a akýmikoľvek obmedzeniami, prípadne
s trestom povinnej práce splní viac svoj účel a to z dôvodu jeho zaradenia do riadneho života, pri náhrade

škody, ktorú spôsobil a popri tom by bol pod dohľadom štátu s oveľa lepšej pozície, kedy by štát nemusel
vynakladať náklady na výkon trestu. V závere navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu a nahradiť ho
rozsudkom odvolacieho súdu.
Obžalovaný A. B. uviedol, že všetko čo sa stalo ho mrzí a chcel by sa ospravedlniť poškodenému.
Vedie riadny život, spláca škodu a chcel by vykonávať svoju prácu a starať sa o rodinu. Navrhuje zrušiť

rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a uložiť podmienečný trest.
Posplneníprieskumnejpovinnostiodvolacísúdpredovšetkýmkonštatuje,žesúdprvéhostupňavsúlade
s § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie
skutkového stavu veci pre rozhodnutie o uloženom treste odňatia slobody, treste zákazu činnosti a
škode.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. dostatočne uviedol, ktoré
skutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazyoprelsvojeskutkovézisteniaaakýmiúvahamisaspravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov. Odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje
a odkazuje naň.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu

prvéhoadruhéhostupňatvoriajednotu,avprípade,aksaodvolacísúdstotožnísúvahamisúdunižšieho
stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí,
ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018
z 23. januára 2018).Odvolací súd konštatuje, že okresný súd nepochybil pri postupe v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti
potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočne rozsiahle
dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre

uloženie spravodlivého trestu.
Pri určovaní výmery trestu odňatia slobody okresný súd zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré svedčili
v prospech aj v neprospech obžalovaného. V tomto smere okresný súd správne poukázal na to, že
obžalovaný v registri trestov nemá žiadny záznam, je riadne zamestnaný, svoje konanie oľutoval,
uvedomil si jeho nebezpečnosť a poškodenému F. E. sa na hlavnom pojednávaní, na ktorom bol

poškodený prítomný ospravedlnil, a to za ujmu tak na zdraví poškodeného, ako aj za nemajetkovú
ujmu, ktorú poškodený utrpel smrťou svojej matky. V neprospech obžalovaného je celkovo 10 záznamov
v ústrednej evidencii priestupkov prevažne pre prekročenie maximálne povolenej rýchlosti v obci ako aj
na diaľnici a najmä fatálny následok ktorý svojim nezodpovedným konaním spôsobil.
Okresný súd nepochybil tým, že vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l ) Trestného
zákona, keď obžalovaný urobil vyhlásenie o svojej vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.,

ktorú aj odvolací súd považoval za významnú skutočnosť vyznievajúcu v jeho prospech, a to v súlade so
stanoviskom trestnoprávneho kolégia NS SR č. 44/2017, z ktorého (okrem iného) vyplýva, že „samotné
vyhlásenie viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. a jeho
následné prijatie súdom samo o sebe síce nie je možné považovať za poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. n) Tr. zák., ale len za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., avšak takýto postoj

je potrebné vziať v úvahu, keďže neodvolateľne prijme všetky právne účinky uznania viny, dokonca bez
toho, aby vopred vedel, aký druh trestu a v akej výmere mu bude následne súdom uložený“ a správne
zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, teda, že skutkom, ktorý mu bol kladený
za vinu spáchal viac trestných činov.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol uznaný za vinného z dvoch prečinov (prečin usmrtenia podľa §

149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona),
bolo potrebné mu v súlade s § 41 ods. 1 Tr. zákona uložiť úhrnný trest, a to podľa toho zákonného
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Takým trestným činom bol
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ktorému prislúcha trestná sadzba trestu
odňatia slobody od 2 do 5 rokov.

Okresný súd znížil výmery trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, kedy obžalovanému
ukladal trest na úplne dolnej hranici upravenej - zníženej dolnej hranici trestnej sadzby v zmysle
analogickej aplikácie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona a správne obžalovanému nevyhovel
v časti navrhovaného uloženia podmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko pre takýto návrh neboli
splnené podmienky podľa § 49 ods. 2 písm. a) Tr. zák., pretože takto navrhovaný trest by bol s ohľadom

na okolnosti danej veci a spôsobený ťažký následok dvom osobám (v prípade jednej osoby fatálny)
neprimerane mierny.
Okresný súd nepochybil, keď obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil podľa
§48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
nakoľko v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia

slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Správny a zákonný bol i postup okresného súdu, ktorý zisťoval zákonné podmienky pre uloženie
alternatívneho trestu domáceho väzenia a ktoré podľa správy probačného a mediačného úradníka
splnené neboli a iné formy alternatívneho potrestania vzhľadom na povahu a závažnosť trestného činu
do úvahy neprichádzali.

Obžalovanému okresný súd zároveň podľa § 61 ods. 1 a ods. 2 Tr. zákona uložil aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, pretože sa trestných činov, z ktorých bol uznaný vinným
dopustil v súvislosti s touto činnosťou. Pri ukladaní trestu zákazu činnosti v trvaní 48 mesiacov, okresný
súd prihliadol najmä na okolnosti ktoré obžalovanému priťažovali a to početnosť a povahu priestupkov
na úseku dopravy, ktorých sa obžalovaný dopustil v posledných rokoch pred skutkom.

K odvolacím námietkam.
Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže
nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za

pred-poklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje
naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutiaprimeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené
tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa

navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencio-nálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti v ostatných členoch spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencia v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného

činu ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadnuť na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodovaní o treste (rozsudok NS SR z 13. mája 2014 sp. zn. 4To/7/2013).

Súd I. stupňa sa s námietkou obhajoby ohľadom uloženia nepodmienečného trestu vo svojom
rozhodnutí vysporiadal, keď uviedol : ,, pri ukladaní nepodmienečného trestu prihliadol na okolnosti

prípadu, najmä príčiny vzniku dopravnej nehody a tiež nenapraviteľný následok, ku ktorému, i keď
nedbanlivostným konaním obžalovaného v konečnom dôsledku došlo a ktorý pri dôslednom dodržaní
povinností a príslušných predpisov nemusel nastať. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo,
žekdopravnejnehodedošlovýlučnezavinenímobžalova-ného,priovplyvneníjehovnímaniaalkoholom,
z dôvodu nevenovania sa riadeniu motorového vozidla dostatočne, nerešpektovaniu rýchlosti a

neprispôsobenia vedenia vozidla okolnostiam premávky a stavu cestnej komunikácie, pri zhoršených
poveternostných podmienkach a predchádzaní iných motorových vozidiel. Obžalovaný tak viacnásobne
porušil aj zákon o cestnej premávke a to aj závažným spôsobom. Spôsobom svojej jazdy spôsobil
nezvratný fatálny následok - smrť spolujazdkyne, ktorá na nehode neniesla žiadnu zodpovednosť a
ťažkú ujmu na zdraví ďalšieho spolujazdca. Podmienečný trest odňatia slobody by celkom zjavne

nesplnil účel trestu a prakticky by nijakým spôsobom nezasiahol do jeho bežného života a účel takého
trestu by sa zjavne minul účinkom. S odôvodnením okresného súdu sa odvolací súd úplne stotožňuje.

Uložená sankcia odzrkadľuje zodpovednosť obžalovaného za následok, ktorý ako vodič motorového
vozidlaporušenímdôležitejpovinnostiuloženejmuzákonom (ust.§4ods.2písm.d),§16ods.1zákona

č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov) spôsobil, má odstrašujúci
účinok, ktorý má zvýšiť povedomie verejnosti o bezpečnosti na cestách a znížiť riziko podobných
nehôd v budúcnosti, ale odzrkadľuje aj postoj obžalovaného k spáchanému skutku (oľutovanie,
ospravedlnenie), jeho doterajší spôsob života a to v podobe uloženia trestu pod dolnú hranicu trestnej
sadzby,pretoajpodľanázoruodvolaciehosúdu budeúčeltrestuuobžalovanéhozhľadiskaindividuálnej

prevencie ako aj z hľadiska generálnej prevencie naplnený uložením nepodmienečného trestu odňatia
slobody.

Takto uložený trest odňatia slobody v celom rozsahu zodpovedá základným zásadám platným pre
ukladanie trestov, a to tak, ako ich definuje ustanovenie § 34 Trestného zákona.

Odvolací súd neprihliadol na vyjadrenie obžalovaného v písomnom odôvodnení odvolania, že sa ,,snažil
aspoň v rámci svojich možností zabezpečiť pohreb a potrebnú pomoc poškodeným, v danom čase ho
títo však odmietli“, nakoľko z písomného vyjad-renia poškodeného č.l. 572 spisu vyplýva, že ,,nemá
vedomosť, že by ho obžalovaný alebo jeho rodinu kontaktovali a snažil sa nejakým spôsobom pomôcť

jemu alebo rodine zosnulej jeho matky.“

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného
poriadku zamietol ako nedôvodné.

Toto ustanovenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.