Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 26, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323010333
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2323010333.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona, o odvolaní
prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 0T/77/2023-65
zo dňa 29.03.2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.02.2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnéhosúduGalantač.k.0T/77/2023-65zodňa29.03.2023bolobžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom B. XXX, okres Komárno, uznaný vinným z prečinu ohrozenia
podvplyvomnávykovejlátkypodľa§289ods.4Trestnéhozákona,ktoréhosadopustilnatomskutkovom
základe, že

že

dňa 18.03.2023 v čase o 6.47 hod. v smere od Voderadov do Sládkovičova viedol ako vodič autobus

Irisbus Crossway EČ: D., kde bol v časti Nový Dvor zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného
oddeleniaPolicajnéhozboruSládkovičovo,pričomdychovouskúškouvčaseo6.47hod.mubolazistená
prítomnosť alkoholu v množstve 0,96 mg/l vydychovaného vzduchu, čo je v prepočte 2 promile.

Za tento skutok okresný súd uložil obžalovanému podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 38
ods. 3 a § 39 ods. 4 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l) a § 39 ods. 2 písm. d) Trestného

zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1
Trestného zákona obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace. Zároveň
obžalovanému uložil podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel v cestnej premávke v trvaní 3 (tri) roky.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 65-66.

Proti tomuto rozsudku podal bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie čo do
výroku o treste prokurátor okresnej prokuratúry Galanta, ktoré písomne odôvodnil na č.l. 71.

Prokurátor sa nestotožnil s výškou uloženého trestu obžalovanému a jeho podmienečným

odkladom, namietal neprimeranosť vzhľadom na okolnosti spáchania skutku a osobu obžalovaného.
Obžalovanému bolo zistené množstvo alkoholu vo vydychovanom vzduchu v hladine 0,96 mg/l, čo predstavuje približne 2 promile. V tejto súvislosti poukázal na jednotlivé stupne opitosti
klasifikované Inštitútom forenzných medicínskych expertíz Bratislava, pričom zistené množstvo alkoholu
vo vydychovanom vzduchu u obžalovaného predstavovalo stupeň ťažkej opitosti. Obžalovaný v takomto

stave opitosti viedol autobus, a teda činnosť robil obzvlášť nebezpečnou. Poukazuje na to, že stupeň
opitosti je nutné vždy zohľadňovať aj pri ukladaní trestu, o to viac v tomto prípade, keď obžalovaný viedol
v stave vylučujúcom spôsobilosť autobus s 12 pasažiermi, čo zvyšuje závažnosť jeho konania. Podľa
svedka E. obžalovaný prechádzal a jazdil s autobusom v protismere, a z toho dôvodu svedok z autobusu
vystúpil. Nepodmienečný trest odňatia slobody sa potom vzhľadom na uvedené javí ako neprimeraný

a bolo len vecou náhody, že obžalovaný nezapríčinil smrť pasažierov autobusu. V ďalšom poukazuje na
potrebu ukladania primeraných trestov práve za obdobnú trestnú činnosť, ako aj trend vysokého počtu
trestných činov ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona. Skutočnosť,
že obžalovaný v minulosti nebol súdne trestaný nepredstavuje prekážku uloženia nepodmienečného
trestu odňatia slobody a nemala by predstavovať ani pre potenciálnych páchateľov tohto druhu trestnej
činnosti. Prokurátor navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa § 321 ods.

1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil a aby postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku obžalovanému uložil primeraný a zákonný trest.

K odvolaniu sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, navrhol odvolanie prokurátora
zamietnuť ako nedôvodné. Poukazuje na to, že obžaloba mala už v prípravnom konaní možnosť

preukázať stupeň opitosti obžalovaného, avšak ako obvykle, oprela sa len o výsledok orientačnej
dychovej skúšky bez ďalšieho dokazovania. Obžaloba tak nemala záujem dokazovať významnú
skutočnosť, a to, či v prípade obžalovaného išlo o vstrebávaciu alebo odbúravaciu fázu alkoholu.
V tejto súvislosti poukazuje na odborný článok F. F. F. uverejnený v Bulletine slovenskej advokácie,
ktorý pojednáva o faktoroch ovplyvňujúcich mieru ovplyvnenia alkoholu na človeka. Obžalovaný sa

k spáchaniu skutku priznal, nesúhlasí s argumentáciou súdu o neprimeranosti trestu. Okresný súd pri
ukladaní trestu zohľadnil postoj obžalovaného k spáchaniu skutku, jeho vek, bezúhonnosť ako aj to,
že uložením nepodmienečného trestu by trpela najviac manželka obžalovaného, ktorá by ostala sama.
Ďalej poukazuje na to, že v jeho prípade išlo o skratové konanie, autobus šoféroval nasledujúci deň po
požitíalkoholu,ktorýpožilpreťažkúrodinnúsituáciu(tragickéúmrtiesynaaproblematickévysporiadanie

majetku). Obžalovaný inak vedie riadny život, je kladne hodnotený zamestnávateľom. Skutkom
nespôsobil ťažký následok, škodu na majetku alebo zdraví. Uloženie podmienečného trestu odňatia
slobody v spojení s trestom zákazu činnosti považuje za primeraný. Nestotožňuje sa s argumentáciou
prokurátora o nutnosti ukladať nepodmienečné tresty za obdobnú trestnú činnosť, nakoľko trest odňatia
slobody je trestom ultima ratio, ktorý môže súd uložiť len v prípade, kedy iné druhy trestu nevedú

k náprave.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 27.02.2024 za prítomnosti zástupcu prokurátora
Krajskej prokuratúry v Trnave, obžalovaného a jeho obhajcu. Odvolací súd oboznámil prítomných
s napadnutým rozsudkom, odvolaním okresného prokurátora, vyjadrením obžalovaného k odvolaniu,

odpisom z registra trestov na obžalovaného, ako aj podstatným obsahom spisu. Procesné strany
nemali žiadne pripomienky k oboznamovanému obsahu spisového materiálu, ani návrhy na doplnenie
dokazovania. Zástupca krajskej prokuratúry zotrval na písomných dôvodoch odvolania, navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a obžalovanému uložiť prísnejší a spravodlivý trest. Obhajca obžalovaného
sa pridržal vyjadrenia k odvolaniu, navrhol odvolanie zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný vyjadril

ľútosť nad spáchaným skutkom.

Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru,

že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho
zamietnutie v zmysle § 319 Trestného poriadku.Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vo vzťahu
k výroku o treste vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných
zásad, ktoré trestný proces upravujú. Okresný súd síce veľmi stručne, avšak zrozumiteľne vysvetlil svoje

úvahy o primeranosti uloženého trestu, jeho zákonnosti a spravodlivosti vzhľadom na všetky okolnosti
prípadu a osobné pomery obžalovaného.

Aj napriek vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, odvolací súd pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku
uvádza, že rozsah v akom okresný súd svoje rozhodnutie veľmi stručné rozhodnutie o treste odôvodnil,

je na hranici preskúmateľnosti a požiadavky vyplývajúcej § 168 Trestného poriadku. Právna sila
argumentácie súdu tak vo vzťahu k výroku o vine ako aj vo vzťahu k výroku o trestu spočíva práve v jeho
odôvodnení,pričomvprípadevyhláseniaobžalovanéhoovine,kedysaspravidlavykonávadokazovanie
lenvovzťahukvýrokuotrestenezbavujesúdpovinnostisvojerozhodnutienáležiteodôvodniť.Náležitým
odôvodnením nemožno rozumieť len mechanické vypísanie dôkazov a skutočností z nich vyplývajúcich,
ale najmä odôvodnenia, z ktorého budú stranám známe a zrozumiteľné právne aj skutkové úvahy

a myšlienkové pochody, ktoré súd viedli k uloženiu trestu. Je zrejmé, že odôvodnenie rozsudku v prípade
vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku bude stručnejšie, keď súd
nemusí v dôsledku „oslobodenia“ od povinnosti vykonať dokazovanie vo vzťahu k výroku o vine tento
aj odôvodňovať, stručnosť sa však automaticky nemôže pretaviť do odôvodnenia výroku o treste, tak
ako v tomto prípade.

Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta
smerovalo výlučne čo do výroku o treste, preto predmetom odvolacieho konania mohlo byť len
preskúmanie rozsudku vo vzťahu k tomuto výroku. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že obžalovaný
urobil na hlavnom pojednávaní dňa 29.03.2023 vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, preto okresný súd so
súhlasom prokurátora vyhlásenie obžalovaného prijal. Pretože inštitút uznania viny svojou povahou
vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej
právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,
odvolací súd nemohol preskúmať tento výrok z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o

vine v tomto prípade teda odvolanie ako opravný prostriedok nie je prípustné, tento výrok je právoplatný.
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2To/5/2011 zo 7. februára 2012)

V konaní tak bolo nepochybne preukázané (tiež s poukazom na vyhlásenie obžalovaného podľa §
257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku), že obžalovaný sa dopustil spáchania prečinu ohrozenia pod

vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona, za ktorý je možné páchateľovi uložiť trest
odňatia slobody v rámci trestnej sadzby 2 až 5 rokov. Okresný súd u obžalovaného správne vzhliadol
jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, v dôsledku čoho postupom podľa §
38 ods. 3 Trestného zákona upravil hornú hranicu trestnej sadzby a pri ukladaní trestu vychádzal z už
upravenej trestnej sadzby 2 až 4 roky.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta v odvolaní namietal neprimerane mierny trest uložený
obžalovanému, pričom mal za to, že v rámci výchovnej a preventívnej funkcie trestu bolo namieste
obžalovanému uložiť prísnejší, pre obžalovaného spravodlivejší trest.

Pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že
sa ukladá v závislosti od závažnosti činu vyjadrenej stupňom jeho spoločenskej nebezpečnosti, ktorá
je rozhodujúca pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery, pričom jeho prioritný účel sa dosahuje
predovšetkým ukladaním trestov a ich výkonom. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp
úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. K naplneniu účelu

trestu prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe
odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním
vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov. Predpokladom účinnej ochrany spoločnosti,
teda účinnosti generálnej a individuálnej prevencie, je adekvátnosť trestov za spáchaný trestný čin.
(porovnaj Nález ÚS SR sp. zn. PL ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012)

Zpožiadavkyprimeranostitrestuvyplýva,žeuloženýtrestmábyťúmernýškode,ktorúpáchateľtrestným
činom spôsobil a nemá neprimerane zasahovať do jeho práv. Trest ako najzávažnejší zásah štátu
do základných ľudských práv jednotlivca nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkýchokolností prípadu a pomerov páchateľa, z čoho vyplýva akýkoľvek zákaz exemplárneho trestania. Trest
rovnako nesmie predstavovať neprimerané inštitucionalizované násilie spoločnosti voči jednotlivcovi.
Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konania by mal

nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Spravodlivým môže
byť vždy len primeraný trest. V prípade, ak bude trest ako odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako
bezprávie spôsobené trestná činom, nedôjde k negácií tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom
vznikne nové bezprávie, a to bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu.

U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ
oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť
(bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu.
Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže
nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii

trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za
predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.

Preskúmajúc obsah spisového materiálu, odvolací súd sa s názorom okresného prokurátora
o neprimerane miernom treste uloženom obžalovanému nestotožňuje.

Je pravdou, že obžalovaný sa dopustil úmyselného konania, pod vplyvom alkoholu, ktorý požil len
niekoľko hodín pred nástupom do zamestnania, riadil autobus s približne 10-12 pasažiermi, čím svoje
konanie urobil ešte závažnejším a táto skutočnosť mu priťažovala. Obžalovaný mal vedomosť o tom,
že nasledujúci deň po požití alkoholu, už v skorých ranných hodinách bude viesť autobus s pasažiermi,

napriek tomu niekoľko hodín pred jazdou vypil „tvrdý alkohol“. Po zastavení policajnou hliadkou bola
v dychu obžalovaného nameraná hodnota 0,96 mg/l množstva alkoholu (t.j. približne 2 promile alkoholu)
vo vydychovanom vzduchu, čo zodpovedalo tzv. ťažkému stupňu opitosti. Rovnako odvolací súd súhlasí
s názorom prokurátora v tom smere, že v prípade požitia alkoholu u vodiča dopravného prostriedku je
riziko možnosti spôsobenia škody či ublíženia na zdraví podstatne vyššie ako keby vodič alkohol nepožil.

Je pravdou, že v prípade trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného
zákona ide o tzv. ohrozovací trestný čin, a teda na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu
postačí samotné vykonávanie činnosti spôsobilej ohroziť život, zdravie alebo majetok pod vplyvom
návykovej látky bez toho, aby skutočne k poruche na chránenom záujme došlo. (porovnaj judikát R
62/1967-I) Je tiež treba poznamenať, že alkohol za volantom je v súčasnej dobe často vyskytujúcim

sa nebezpečným fenoménom, ktoré samozrejme nemôže ostať bez potrestania, pričom i nízka dávka
alkoholu u vodiča predstavuje nielen pre neho, ale najmä pre jeho okolie výrazné riziko. Spoločnosti je
tedanutnévyslaťjasnýsignál,žetakétokonaniejenebezpečné,spoločenskyneakceptovateľnéaprísne
trestané.

Na druhej strane je však nutné poukázať na to, že prvok individuálnej ako aj generálnej prevencie
nemožno naplniť uložením neprimerane prísneho trestu (napr. trestu spojeného s odňatím slobody)
v prípadoch, v ktorých vzhľadom na osobu páchateľa na naplnenie výchovnej funkcie trestu postačí aj
miernejší trest. Pri tomto trestnom čine nemožno typovú závažnosť skutku vnímať len cez množstvo
zisteného alkoholu v dychu vodiča, ale komplexne, posudzujúc všetky okolnosti prípadu.

Obžalovaný je držiteľom vodičského oprávnenia takmer 45 rokov, počas tohto obdobia sa dopustil
spáchania celkom 13 priestupkov riešených v blokovom konaní, jedenkrát mu bol zadržaný vodičský
preukaz. Doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný (druhovo odlišná trestná činnosť od skutku v tejto
trestnej veci), odsúdenie má zahladené, hľadí sa naň, akoby k odsúdeniu nedošlo. Z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že obžalovaný je svojim zamestnávateľom kladne hodnotený, žije spoločne
so svojou manželkou rodinným životom, spoločne prevádzkujú v mieste svojho bydliska predajňu,
obžalovaný riadne pracuje, po tragickej strate jediného dieťaťa je oporou svojej manželke. Obžalovaný
sa k spáchaniu skutku priznal, spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, od prvého momentu
svoje konanie oľutoval, na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a skutok oľutoval, pričom

odvolací súd o úprimnej ľútosti obžalovaného nemal žiadne pochybnosti. Nie je síce namieste, aby
obžalovaný spáchanie skutku zľahčoval tým, že jazdou pod vplyvom alkoholu nespôsobil závažný
následok (škodu na majetku, či na zdraví), keďže na naplnenie skutkovej podstaty nie je nevyhnutne
nutné spôsobenie škody. V tomto smere odvolací súd na obžalovaného apeluje, že počas vedeniaautobusu neohrozoval len sám seba, ale aj ľudí, ktorých viezol, pričom v prípade dopravnej nehody
a spôsobeniu následku či už na zdraví alebo majetku by zrejme s podmienečným trestom odňatia
slobody nevyviazol, preto je namieste zvážiť, či v budúcnosti opätovne (bez ohľadu na jeho citové

rozpoloženie) sadne za volant po požití alkoholu. Z ľudského hľadiska možno rozumieť záťažovej
situácií, kedy obžalovaný prišiel o syna za tragických okolností, po desiatkach rokoch sa dozvedel
o skutočnosti, ktorá zrejme výrazne negatívne zasiahla do jeho majetkovej oblasti, uvedené však
nemôže viesť k istej exulpácii či bagatelizovaniu jeho konania.

Aj napriek vyššie uvedenému však z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by mal obžalovaný
sklon k páchaniu akejkoľvek trestnej činnosti, resp. predstavoval pre spoločnosť takú hrozbu, pre
ktoré by mu bolo nutné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody. Odvolací súd sa stotožňuje
s postupom okresného súdu, kedy obžalovanému mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú
hranicu trestnej sadzby, avšak len o 6 mesiacov. Uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 6
mesiacov s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou v trvaní 2 roky a 4 mesiace je vzhľadom

na okolnosti spáchania skutku, doterajší život obžalovaného, osobu obžalovaného a jeho postoj
k trestnému činu trestom primeraným. Okrem uvedeného bol obžalovanému uložený aj trest zákazu
činnosti viesť morové vozidlá po dobu troch rokov, tak ako navrhoval prokurátor. Tu treba mať na zreteli,
že preventívnovýchovnú funkciu trestov zabezpečuje už aj samotná hrozba trestom, bez potreby jeho
výkonu v prípadoch, kde vzhľadom na všetky okolnosti prípadu súd dospeje k záveru, že prevýchova

páchateľa bude naplnená účinnejšie aj bez potreby výkonu trestu (v tomto prípade nepodmienečného
trestu odňatia slobody, pozn. odvolacieho súdu). Netreba opomínať, že odstrašujúco má na páchateľa
pôsobiť neodvrátiteľnosť trestu, nie jeho prísnosť. Cieľom trestného konanie totižto nie je akýsi „revanš“
- odplata za spáchaný skutok, ale predovšetkým náprava páchateľa a jeho stimulovanie k riadnemu
životu. K stimulu viesť riadny život rozhodne nevedie zásah do osobnej slobody tam, kde sa náprava

páchateľa javí účinnejšia prostredníctvom iných, miernejších prostriedkov trestnej represie.

Záverom treba dodať, že takto uloženým trestom sa potrestanie obžalovaného nekončí. Počas
trvania skúšobnej doby podmienečného odsúdenia bude povinnosťou obžalovaného viesť riadny život,
a teda nedopustiť sa žiadneho protiprávneho konania, ktoré by zakladalo nielen trestnoprávny ale

aj priestupkový postih. Ak sa v priebehu skúšobnej doby dopustí akejkoľvek protiprávnej trestnej
činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený či priestupkovo postihnutý, môže takáto skutočnosť
zakladať kvalifikovaný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na
nepodmienečný. Podmienečné odsúdenie pre obžalovaného predstavuje výstrahu pred páchaním
akejkoľvek protiprávnej činnosti (aj na priestupkovej úrovni) a zároveň motiváciu k tomu, aby viedol

riadnyživot.Jenaobžalovanom,čipočasplynutiaskúšobnejdobypodmienečnéhoodsúdeniapreukáže,
či hrozba výkonu trestu postačuje na jeho nápravu a zaradenie sa do riadneho života za súčasného
dodržiavania spoločenských noriem, alebo je nevyhnutný výkon uloženého trestu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie okresného prokurátora podľa § 319

Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.