Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. február 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 0T/5/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724010009

Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Farkaš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1724010009.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudcom JUDr. Romanom Farkašom, PhD. na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 02.02.2024 takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaná: J. Y. nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom N. XXX

s a u z n á v a z a v i n n ú, ž e

dňa 05.01.2024 v čase o 18.28 h viedla v Senci na U. I. osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Polo,
EČV: Y. XXXFB, modrej farby, a to i napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok zo
dňa 09.06.2023, sp. zn. 0T/40/2023, právoplatným a vykonateľným dňa 09.06.2023 jej bol okrem iného
uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 12 mesiacov

t e d a

marila výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonávala činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o
zákaze činnosti

č í m s p á c h a l a

prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 54 Tr. zák. § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. k trestu povinnej
práce v trvaní 200 /dvesto/ hodín

Podľa § 61 ods. 1 ods. 2 Tr. zák. sa jej ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého
druhu na dobu 3 / tri / roky

o d ô v o d n e n i e :

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní zistil súd skutkový stav tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.Obžalovaná J. Y. po zákonnom poučení urobila vyhlásenie, že sa cíti byť vinnou zo spáchaného skutku.
Na otázky v zmysle ust. § 333 ods. 3, písm. c/,d/,f/,g/,h/ Trestného poriadku kladne prehlásila, že
rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, že bola poučená o svojich právach,

najmä o práve na obhajobu a bola jej daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohla sa s ním
radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, bola oboznámená s
trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jej kladený za vinu, a dobrovoľne priznala
a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin. Na základe
uvedených prehlásení, súd u obžalovanú v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku

prijal jej vyhlásenie a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie
v rozsahu, v akom sa menovaná priznala k spáchaniu skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace
s výrokom o treste.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu,
a to najmä s odpisom registra trestov, výpisom z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, ako aj so
súdnym spisom.

Z registra trestov obžalovanej vyplýva, že obžalovaná bola doposiaľ 1 krát súdne trestaná. Z výpisu z
Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaná má niekoľko záznamov o priestupkoch.
Na základe takto vykonaného dokazovania a s poukazom na vyhlásenie obžalovanej o vine, mal súd
vinu obžalovanej za preukázanú v zmysle podanej obžaloby. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania
obžalovanej, súd toto jej konanie právne kvalifikoval zhodne s obžalobným návrhom.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v § 34
Trestného zákona, pričom prihliadal na všetky rozhodujúce okolnosti prípadu, na úmyselný charakter
trestnej činnosti na vzniknutý následok, na osobné a rodinné pomery obžalovanej, na jej doterajší
spôsobživota,naspôsobspáchaniačinu,jehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceapriťažujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy. Na základe uvedeného súd dospel k

záveru, že u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. § 36 písm. l/ Trestného zákona
(priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval). Naopak priťažujúcu okolnosť
súd u obžalovanej zistil v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák. ( už bola súdne trestaná ). Týmto je pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1:1, pričom súd aplikoval pri stanovení trestu ustanovenie § 38
ods. 2 Trestného zákona.

U obžalovanej vzal súd do úvahy najmä charakter spáchaného skutku ako i okolnosti za ktorých k
spáchaniu skutku prišlo, a dospel k záveru, že nie je potrebné aby bolo nevyhnutné ukladať represívny
nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaná sa ku skutku priznala a úprimne ho oľutovala. Súd
konštatuje, že u každého obžalovaného sa trest ukladá prísne individuálne s prihliadnutím na okolnosti

prípadu, na jeho osobu, jeho správanie sa pred a po skutku, s prihliadnutím na dobu, ktorá od skutku
uplynula a na možnosť nápravy páchateľa a potrebu ochrany spoločnosti pred prípadným ďalším
protiprávnym konaním páchateľa. Súd po zvážení všetkých okolností prípadu a osoby páchateľa dospel
k záveru, že na splnenie ochrannej a výchovnej funkcie trestu postačí obžalovanej uložiť trest povinnej
práce vo výške 200 hodín. Súčasne jej uložil i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého

druhu na dobu 3 roky. Takto uložený trest považuje súd za plne v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia