Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3Tos/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622010029
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5622010029.1

Uznesenie

7 3Tos/20/2024

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Eriky Bebčákovej, na neverejnom zasadnutí konanom 15. februára
2024 prejednal sťažnosť podanú odsúdeným A. B., nar. XX.X.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu

Liptovský Mikuláš, č. k. 3T/6/2022-137 zo dňa 6.11.2023 a takto

r o z h o d o l :

7 3Tos/20/2024

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

6 3Tos/20/2024

Okresný súd Liptovský Mikuláš, uznesením č. k. 3T/6/2022-137 zo dňa 6.11.2023 podľa § 420 ods. 1 Tr.
por., s poukazom na § 419 ods. 1 Tr. por. a s použitím § 50 ods. 4 Tr. zák., vyslovil, že odsúdený A. B. sa
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, č. k. 3T/6/2022-75 z 1.2.2022, právoplatným dňa 10.3.2022, neosvedčil a odsúdenému nariadil
výkon trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok. Podľa § 419 ods. 4 Tr. por., za použitia § 48 ods. 2

písm. a) Tr. zák. súd, odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Citované uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo bezprostredne po
vyhlásení uznesenia a poučení o opravných prostriedkoch napadnuté sťažnosťou odsúdeného.

Dňa 12.1.2024 súdu prvého stupňa bolo doručené odôvodnenie sťažnosti odsúdeného
prostredníctvom obhajcu s nasledovným textom:

„Proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/6/2022, zo dňa 06.11.2023 (ďalej
ako „Uznesenie"), ktorým bolo rozhodnuté, že ods. A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa v skúšobnej dobre
podmienečného odsúdenia neosvedčil, bola podaná sťažnosť, ktorú odôvodňujem nasledovne:

Vzhľadom na vykonané dokazovanie sa nedá povedať, že som viedol úplne riadny život, avšak som
toho názoru, že by súd mal skúmať aj príčiny porušenia, ktorého som sa dopustil počas skúšobnej
doby a dopad, ktorý bude mať zaradenie mojej osoby do výkonu trestu na moju rodinu, ako aj moje
rodinné zázemie. Áno išlo o spáchanie úmyselného trestného činu, ktorý však nebol charakterovo a
skutkovo úplne rovnaký ako ten, pre ktorý som bol odsúdený. Ide o ohrozovanie pod vplyvom návykovej
látky, nie o drogovú trestnú činnosť, čím sa dá argumentovať, že účel podmienečného trestu bol aspoň

čiastočne dosiahnutý, keďže som nepáchal drogovú trestnú činnosť. Pokiaľ ide o priestupky tieto s
výnimkou priestupku zo dňa 20.04.2022 nemali až tak veľkú závažnosť, aby odôvodňovali rozhodnutieo neosvedčení sa. Ide o niekoľko ojedinelých zlyhaní, ktoré svojim charakterom a závažnosťou
nedosahujú takú mieru, aby bolo nutné konštatovať, že hoci som neviedol riadny život, nie sú ani splnené
podmienky na predĺženie skúšobnej doby.

Popri závažnosti môjho konania je podľa môjho názoru potrebné skúmať aj následky, ktoré bude mať
zaradenie mojej osoby do výkonu trestu odňatia slobody na moju rodinu a moje rodinné a sociálne
zázemie. Počas výkonu trestu nebudem schopný pracovať a prídem tak o svoje zamestnanie v
spoločnostiGüdeSlovakia,s.r.o,,kdepracujemakoskladníknazákladepracovnejzmluvynadobuurčitú
od 05.09.2023 do 05.09.2024. Bývam u rodičov na adrese C. XXX/XX, D. C., Mám 21 rokov a priateľku,

aj moje rodinné a sociálne zázemie odôvodňuje predĺženie skúšobnej doby a šancu na moju nápravu na
vedenie riadneho života. Som mladý človek, ktorý urobil chyby, verím však, že dokážem nájsť poučenie a
nápravu mojej osoby aj bez nariadenia výkonu podmienečne odloženého trestu odňatia slobody. Myslím
si, že pre moju nápravu, ako aj pre spoločnosť bude väčším prínosom, ak budem pokračovať v takomto
riadnom živote, pracovať a súd mi ponechá podmienečné odsúdenie v platnosti a primerane predĺži
skúšobnú dobu.

Mám za to, že z hľadiska moje nápravy, ako na naplnenie účelu trestu, najmä individuálnej a generálnej
prevencie a tiež výchovné pôsobenie trestu bude lepšie, ak by mi bola predĺžená skúšobná doba
podmienečnéhoodkladuvýkonutrestuodňatiaslobodyabudemtaknaďalejmôcťpracovať,žiťsosvojou
rodinou a snažiť sa viesť príkladný život. V prípade predĺženia skúšobnej doby sa dokážem podrobiť aj
probačnému dohľadu a primeraným obmedzeniam a povinnostiam, napríklad zákaz požívať omamné

a psychotropné látky, zákaz požívať alkohol, zákaz navštevovať bary a pohostinstvá alebo povinnosť
absolvovať protitoxikomanické liečenie. Uvedené obmedzenia v spojení s predĺžením skúšobnej doby
by mali na moju osobu výraznejší vplyv, než výkon trestu v prostredí, kde budem vystavený kriminálnym
živlom a patologickému prostrediu, čo pravdepodobne nebude viesť k mojej náprave. Pokiaľ ide o
protitoxikomanickéliečenie,totomámvpláneabsolvovaťvOdbornomliečebnomústavepsychiatrickom,

n. o. Predná Hora a mám aj plánovaný nástup a to dňa 25.03.2024 o 10.00 hod., o čom predkladám
v prílohe Pozvánku na súdnu liečbu v Odbornom liečebnom ústave psychiatrickom, n. o. Predná Hora.
Uvedené taktiež svedčí o tom, že sa snažím svoj život dať do poriadku a čo najviac prispieť k snahe
o vedenie riadneho života.
Miera závažnosti mojich činov nie je tak veľká, aby mi musel byť uložený taký trest, ktorý budem mať

určitý nepriaznivý dopad aj na moju rodinu, najmä moju priateľku a tiež na moje zázemie, konkrétne moju
prácu. Áno neviedol som úplne riadny život, avšak táto situácia bola ojedinelá a nedosahovala tak veľkú
závažnosť, aby odôvodnila výrazný zásah do života. V zmysle § 34 ods. 3 platí zásada personality trestu,
podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Je tak v rozpore s touto zásadou nariadiť výkon podmienečne odloženého

výkonu trestu odňatia slobody v prípade, ak možno uvažovať aj o inštitúte predĺženia skúšobnej doby,
využitie ktorého by nepredstavovalo tak výrazný zásah do práv blízkych, osôb odsúdeného.
V celkovom kontexte splnenia zákonných podmienok aj s prihliadnutím na závažnosť vyššie
spomínaných porušení, odpis z registra trestov, odpis priestupkov, lustráciu, fakt že proti mne v súčasnej
dobe nie je podaná žiadna iná obžaloba, skutočnosť, že plánujem absolvovať protitoxikomanické

liečenie v Odbornom liečebnom ústave psychiatrickom, n. o. Predná Hora, mám za to, že hoci
som dal svojim konaním spáchaným v skúšobnej dobe príčinu na nariadenie výkonu trestu, bude
spravodlivejšie a menej postihujúce moju osobu, no najmä moju priateľku a moje sociálne zázemie,
ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti a primerane predĺžiť skúšobnú dobu.
Preto vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Žiline rozhodol tak, že napadnuté uznesenie

Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3176/2022, zo dňa 06.11.2023 v zmysle § 194 ods. 1 písm.
a) Trestného poriadku zruší a sám vo veci rozhodne tak, že mi v zmysle § 50 ods. 4 Trestného zákona
ponechá podmienečné odsúdenie v platnosti a primerane predĺži skúšobnú dobu.“

Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora k sťažnosti odsúdeného.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je
vyjadrený obmedzený revízny princíp, potom ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm.
a) alebo b), na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk,
bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupukonania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť
nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky,
či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo

kporušeniuTrestnéhozákona,Trestnéhoporiadkualeboinýchmimotrestnýchprávnychpredpisov,ktoré
sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.

Sťažnosť proti uzneseniu súdu je prípustná v súlade s ustanoveniami § 185 ods. 1, 2 Tr. por., § 419
ods. 2 Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 ods. 1, 2 Tr. por. a v lehote stanovenej

§ 187 ods. 1 Tr. por.

Z hľadiska aplikácie hmotného práva sa krajský súd stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia, ktoré
zodpovedá stavu veci a zákonu, a preto sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život, nakoľko sa

dopustil ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, a to prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 2 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest povinnej práce vo výmere 250 hodín, trest zákazu
činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel vo výmere 2 roky, zároveň mu bolo uložené ústavné
ochranné protitoxikomanické liečenie a taktiež sa dopustil ôsmich priestupkov. S poukazom na to, že
odsúdený nesplnil podmienku riadneho života, bolo v danom prípade namieste rozhodnúť o premene

podmienečného trestu a nariadiť výkon trestu odňatia slobody.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť
škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh, alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd
vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest odňatia

slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods.
3 a 4, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak,
aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na
okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v
skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže

a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo
primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.

Súd prvého stupňa si v prejednávanej veci dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí vykonal, vytvoril
dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že odsúdený A. B. sa v skúšobnej dobe odsúdenia na
trest odňatia slobody, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený, neosvedčil. Na tomto mieste
nadriadený súd pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu,
a preto nadriadený súd poukazuje na dostatočne odôvodnené uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré

dôvody si v plnom rozsahu osvojuje.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho

súdu (rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom
tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu
možno pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č.
19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Nadriadený súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, možno
hodnotiť len tie okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe. Pritom však treba skúmať správanie
odsúdeného počas celej skúšobnej doby. Zároveň poukazuje aj na konštantnú judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej ak podmienečne odsúdený závažným spôsobom poruší
právne normy, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin, prípadne spácha viac priestupkov, svedčí

to spravidla o tom, že sa neosvedčil, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj cieľ, a že podmienečne
uložený trest treba vykonať.Skutočnosť, že odsúdený bol v skúšobnej dobe uznaný za vinného zo spáchania trestného činu alebo
viacerých priestupkov, nemožno v každom prípade automaticky posudzovať ako dôvod na nariadenie
výkonu trestu. Tu treba rozlišovať závažnosť trestného činu a priestupkov spáchaných v skúšobnej

dobe a treba zisťovať, či odsúdený má snahu napraviť sa a viesť riadny život. V prípade odsúdeného
súd prvého stupňa správne ustálil, s poukazom na úmyselný trestný čin v priebehu skúšobnej doby,
že odsúdený nemá snahu sa napraviť a viesť riadny život, a preto neprichádza do úvahy nič iné, len
vysloviť, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil a uložený trest odňatia slobody vykoná.

Za vedenie riadneho života treba považovať to, že odsúdený dodržiaval právny poriadok a ďalšie normy
občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu, rodine i voči spoločnosti, nezneužíval svoje
práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku ani v zamestnaní, nedopúšťal
sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov.

Je nesporné, že odsúdený A. B. neviedol v skúšobnej dobe riadny život, a preto i krajský súd konštatuje,

že na zabezpečenie účelu trestu u odsúdeného, najmä za účelom zabezpečenia funkcie individuálnej aj
generálnej prevencie, je potrebné odsúdenému nariadiť výkon trestu odňatia slobody.

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj rozhodnutie okresného súdu o zaradení odsúdeného A. B. na výkon
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Sťažnostné argumenty odsúdeného A. B. nie sú spôsobilé svojím obsahom zvrátiť stavu veci a zákonu
zodpovedajúce uznesenie súdu prvého stupňa napadnuté sťažnosťou odsúdeného. Sťažnostný súd
zvážil aj preskúmanie možnosti predĺženia skúšobnej doby a využitie tejto možnosti v tomto konkrétnom
prípade vyhodnotil ako neprípustné. Trestný zákon takúto možnosť pripúšťa len vo výnimočných

prípadoch, napríklad keď ide u odsúdeného iba o banálne porušenie pravidiel, či už formou spáchania
nepatrne závažného priestupku, alebo iného nepatrne závažného deliktu. Odsúdený spáchal počas
skúšobnej doby jeden úmyselný trestný čin a osem priestupkov, z toho jasne vyplýva, že nejde
o výnimočný prípad, a preto aj podľa názoru krajského súdu neboli splnené podmienky na ponechanie
podmienečného odsúdenia v platnosti a predĺženia skúšobnej doby.

Zároveň skutočnosť, že sťažovateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého
stupňa v napadnutom uznesení, nemôže sama osebe viesť nadriadený súd k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

K rozhodnutiu o neosvedčení sa podmienečného odsúdenia v priebehu skúšobnej doby dochádza vtedy,
ak podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe neviedol riadny život, alebo nevykonal riadne iné uložené
sankcie, alebo neplnil uložené obmedzenia, alebo povinnosti. Sťažnostný súd zistil, že odsúdený A. B.
svojím správaním porušil podmienky uvedené v ustanovení § 50 ods. 4 Tr. zák. (neviedol v skúšobnej
dobe riadny život) a zároveň nevzhliadol žiadne mimoriadne okolnosti, pre ktoré by mal ponechať

odsúdenému podmienečné odsúdenie v platnosti.

Reálne garantovanie a uplatnenie základného práva na súdnu ochranu vo vykonávacom konaní
neznamená, aby všeobecné súdy preberali skutkové a právne názory strany konania, ktorá odmieta
rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bol nariadený výkon trestu odňatia slobody, pôvodne odložený

na skúšobnú dobu.

Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným
súdom neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného súdom prvého stupňa,
ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia, a preto podľa § 193 ods. 1 písm.

c) Tr. por. krajský súd sťažnosť odsúdeného E. D. zamietol, pretože nie je dôvodná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

2 3Tos/20/2024Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.