Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 20, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23Ek/1645/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123353690
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrik Kvašňovský
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123353690.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
D. XXX/XXX, XXX XX E., právne zast.: JUDr. Ján Tóth, advokát, so sídlom Záhradnícka 151, 821 08
Bratislava-Ružinov, IČO: 42 133 238, proti povinnému: MAD MAXX, s. r. o., so sídlom Trenčianska
Turná 1442, 913 21 Trenčianska Turná, IČO: 44 768 460, o vymoženie 6.803,14 EUR s príslušenstvom,
vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Eva Šteinerová, ml., so sídlom exekútorského úradu Lipová č.

7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, pod sp. zn. XXX F. XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 4.7.2023, domáhal od
povinného vymoženia 6.803,14 EUR s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu – platobného

rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XXX/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.X.XXXX.

2. Poverením zo dňa 28.7.2023 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Evu Šteinerovú, ml., so sídlom exekútorského úradu Lipová č. 7, 915 01 Nové Mesto
nad Váhom, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXX F. XXX/XX.

3. Podľa vyjadrenia súdneho exekútora si povinný prevzal Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa
1.8.2023 elektronicky s fikciou dňa 24.9.2023, pričom povinný u súdneho exekútora tento návrh na
zastavenie exekúcie nepodal. Podal však návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 1.11.2023 priamo na
Okresný súd Banská Bystrica poštou dňa 2.11.2023, ktorý bol doručený súdu dňa 3.11.2023 a následne
súdom postúpený súdnemu exekútorovi dňa 16.2.2024. Posledný deň lehoty povinného na podanie

návrhu na zastavenie exekúcie bol dňa 9.10.2023. Nakoľko však povinný podal návrh na zastavenie
exekúcie dňa 2.11.2023, avšak nie u príslušného súdneho exekútora, pričom do 9.10.2023 ani nemohlo
byť jeho podanie exekútorovi postúpené, preto nemá návrh na zastavenie exekúcie odkladný účinok.
V zmysle uvedeného bol návrh povinného na zastavenie exekúcie podaný po uplynutí zákonnej 15-
dňovej lehoty od dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému.

4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie navrhoval súdu zastavenie exekúcie podľa § 61k
ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, pričom podľa jeho názoru je exekučný titul vydaný nezákonne
a vymáhaná pohľadávka je neexistentná. Ďalej uviedol, že nárok priznaný platobným rozkazom je
neexistentný, jeho existencia nebola preukázaná, a nárok považuje povinný za špekulatívny, pričom ho
nikdy neuznal, ani z hľadiska právneho titulu, ani z hľadiska výšky. Zároveň uviedol, že bolo porušené
právo na spravodlivý proces, nakoľko povinný bol pozbavený možnosti sa brániť. Povinnému bol

platobný rozkaz doručený len do elektronickej schránky, on poštu neprevzal, ani nemal o nej vedomosť,
keďže schránku nepoužíva. Nevedel teda ani o vydaní platobného rozkazu, ani o jeho právoplatnosti,tedamuboloznemožnenésabrániť.Platobnýrozkazbolsprávoplatnenýlennazákladefikciedoručenia,
čo je však podľa jeho názoru pri platobnom rozkaze zakázané, a to bez ohľadu na to, či žalovaným
je fyzická alebo právnická osoba, pričom poukázal na ust. § 266 Civilného sporového poriadku. Tiež

uviedol, že z uvedeného je zrejmé, že pri platobnom rozkaze je vylúčené náhradné doručovanie, a pokiaľ
nie je doručený do vlastných rúk, musí byť zrušený. Nakoľko zrušený nebol, a je na jeho podklade
dokonca vedená exekúcia, je podľa názoru povinného celá exekúcia nezákonná a musí byť zastavená.
Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav, povinný žiada, aby súd rozhodol o zastavení
predmetnej exekúcie.

5. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu
vyjadril tak, že nesúhlasí so zastavením exekúcie a navrhuje zamietnuť návrh povinného v celom
rozsahu ako nedôvodný. Oprávnený svoju argumentáciu opiera o ust. § 9 ods.2 Zákona o upomínacom
konaní: „Žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument
podľa osobitného predpisu.“ V nadväznosti na ust. § 266 ods. 1 CSP a § 29 a nasl. zák. o e-

Governmente poukazuje aj na Uznesenie č. k. 9Cdo/181/2021 NS SR zo dňa 14.6.2023 – cit.: „Právna
úprava zákona o e-Governmente s účinnosťou od 1. novembra 2017 umožnila doručiť platobný rozkaz
žalovanémuelektronickyúčinneajsvyužitímnáhradnéhodoručenia,tzv.fikciedoručenia“,čopotvrdzuje
i odborná literatúra, na ktorú oprávnený vo svojom vyjadrení poukázal. Zároveň oprávnený uviedol, že v
konkrétnom prípade nie je pochýb o tom, že v čase doručovania platobného rozkazu (exekučného titulu)

mal povinný zriadenú a aktivovanú elektronickú schránku. Preto ak do jeho aktivovanej elektronickej
schránky bola doručená elektronická úradná správa určená do vlastných rúk, v konkrétnom prípade
platobný rozkaz, bolo možné uplatniť fikciu doručenia podľa § 32 ods. 5 písm. b) Zákona o e-
Governmente. Oprávnený preto považuje za preukázané, že platobný rozkaz (exekučný titul) bol
povinnému účinne doručený v súlade so zákonom. Z tohto dôvodu preto nebol ani dôvod na postup

súdu podľa § 266 ods. 3 CSP, nakoľko bol v konkrétnom prípade platobný rozkaz (exekučný titul)
preukázateľne doručený obidvom stranám sporu v súlade so zákonom. Neobstojí preto argumentácia
žalovaného, že exekúcia je v konkrétnom prípade vedená nezákonne a musí byť zastavená, nakoľko
platobný rozkaz (exekučný titul) mal byť zrušený z dôvodu, že tento nie je možné doručovať fikciou
doručenia. Ďalej oprávnený v závere uvádza, že dôvody na zastavenie exekúcie uvádzané povinným sú

fabulatívne, a vyjadrenie povinného, že sa nemohol brániť účinne pred súdom sa nezakladá na pravde,
nakoľko bol platobný rozkaz (exekučný titul) doručený elektronicky s fikciou doručenia, a že exekučné
konanie nie je konaním prieskumným (odvolacím, či dovolacím) ako aj to, že námietky voči prípadným
vadám nachádzacieho konania zásadne nie je možné prenášať do konania exekučného, pričom pokiaľ
by povinný v konkrétnom prípade postupoval obozretne v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta

sunt“ a kontroloval si obsah elektronickej schránky (tak ako sa od podnikateľských subjektov očakáva),
do ktorej (tak ako mal a mohol povinný vedieť) sú v prípade právnických osôb doručované úradné
písomnosti, povinný by vedel aj o existencii platobného rozkazu a mohol by voči nemu podať opravný
prostriedok – odpor. Povinný sa však do jeho elektronickej schránky neprihlasoval (tak ako to aj on sám
prezentuje), v dôsledku čoho sa tak povinný v zásade sám pripravil o možnosť sa brániť.

6. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného
k návrhu na zastavenie exekúcie dňa 24.2.2024 súdu na rozhodnutie.

7. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), exekučné konanie sa začína na návrh.

8. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na
vykonanie exekúcie doručený súdu.

9. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

11. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1, podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

12. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie

môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

13. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak

a) ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3.

14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

15. Podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a

rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie

exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

17. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v
návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o návrhu
na zastavenie exekúcie.

18. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti exekúcii, ktorej účelom je
zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v
zákone. Nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul. Je to procesný prostriedok,
ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie

proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie, preto môžu byť skutočnosti, ktoré
nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich
nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom
pre exekúciu.

19. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a
dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu
začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku

vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre
ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že
návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti,
ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po

vzniku exekučného titulu spôsobili vznik takej skutočnosti, ktorá by jeho vymáhateľnosti bránila.

20. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným
titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, vzákladnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej,
ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam
označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp.

ho akokoľvek vecne preskúmavať.

21. Súd mal z obsahu spisového materiálu podľa vyjadrenia súdneho exekútora preukázané, že povinný
podal Návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty podľa ust. §
61k ods. 2 Exekučného poriadku. Nad rámec vyššie uvedeného však exekučný súd preskúmal Návrh

povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku a z uvedeného Návrhu
na zastavenie exekúcie konajúci súd nezistil žiadne okolnosti a dôvody, ktoré mali vzniknúť po uplynutí
15 dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.
Zároveň súd konštatuje, že ak by aj bol návrh povinného podaný v zákonnej lehote, súd by ho zamietol
ako nedôvodný.

22. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica,
sp. zn. XXX/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
XX.X.XXXX. Exekučný titul je súdom posudzovaný z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti.
Exekučný súd nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti, preto je oprávnený sám preskúmať, či
rozhodnutie je skutočne vykonateľné. To platí tým viac v štádiu exekučného konania, v ktorom je

namietaná spôsobilosť rozhodnutia byť exekučným titulom (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6MCdo 3/2011 z 28.03.2012).

23. Podľa § 105 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako "CSP"), súd
doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu

doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako zákon o e-Governmente), elektronická schránka sa zriaďuje tomu, kto je v

právnom postavení orgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej osobe, fyzickej osoby podnikateľa,
zapísanej organizačnej zložky, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložky alebo organizácie
podľa § 12 ods. 6 a tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis.

25. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o e-Governmente, aktiváciou je, ak ide o elektronickú schránku

orgánu verejnej moci a právnickej osoby, proces, ktorým sa umožní využívanie elektronickej schránky
na elektronické doručovanie podľa tohto zákona a ktorý začína úkonom správcu modulu elektronických
schránok a končí prvým prístupom oprávnenej osoby do elektronickej schránky, najneskôr však
uplynutím desiateho dňa odo dňa vykonania úkonu správcu modulu elektronických schránok.

26. Podľa § 13 ods. 2 zákona o e-Governmente, úkon v procese aktivácie podľa odseku 1 písm. a)
vykoná správca modulu elektronických schránok súčasne so zriadením elektronickej schránky.

27. Podľa § 29 ods. 1 zákona o e-Governmente), elektronické podanie a elektronický úradný dokument
sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá

je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu
sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými
prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.

28. Podľa § 29 ods. 2 zákona o e-Governmente, do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické

dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej
podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk.

29. Podľa § 29 ods. 3 zákona o e-Governmente, doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického
doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo

osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len "prijímateľ"),
formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.30. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente, elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický
dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby
prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických

dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických
dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.

31. Podľa § 32 ods. 1 a 2 zákona o e-Governmente , uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie
okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke

adresáta. Úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná
správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia
elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.

32. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa, vrátane všetkých
elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak je adresátom iná osoba ako orgán verejnej

moci, a ak sa doručuje do vlastných rúk, momentom uvedeným na elektronickej doručenke alebo
márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát
o tom nedozvedel.

33. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal, že bolo porušené právo na spravodlivý

proces, nakoľko povinný bol pozbavený možnosti sa brániť, pričom povinnému bol platobný rozkaz
doručený len do elektronickej schránky, on poštu neprevzal, ani nemal o nej vedomosť, keďže schránku
nepoužíva. Ďalej namietal, že platobný rozkaz bol správoplatnený len na základe fikcie doručenia,
čo je však podľa jeho názoru pri platobnom rozkaze zakázané, a to bez ohľadu na to, či žalovaným
je fyzická alebo právnická osoba, pričom poukázal na ust. § 266 Civilného sporového poriadku. Tiež

uviedol, že z uvedeného je zrejmé, že pri platobnom rozkaze je vylúčené náhradné doručovanie, a
pokiaľ nie je doručený do vlastných rúk, musí byť zrušený. Súd preskúmaním upomínacieho konania
vedeného pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu (platobného
rozkazu) zistil, že dňa 16.05.2023 bola súdu zaslaná doručenka platobného rozkazu, ktorá potvrdzovala,
že platobný rozkaz bol povinnému riadne odoslaný dňa 16.05.2023 o 11:46 hod. do elektronickej

schránky povinného zriadenej na ústrednom portáli verejnej správy. Následne, uplynutím úložnej lehoty
dňa 01.06.2023 o 00:20 hod. bol exekučný titul povinnému doručený v súlade s pravidlami stanovenými
v ustanoveniach zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente, ktoré sa aplikujú na doručovanie všetkých
úradnýchelektronickýchdokumentovvrátaneplatobnéhorozkazu.Súdpreúplnosťdodáva,ževprípade
doručovania do elektronickej schránky ide o špeciálny právny režim, spravujúci sa podľa ustanovení

§ 29 a nasledujúcich zákona o e- Governmente. Z elektronickej doručenky jasne vyplýva, že súd
predmetný exekučný titul doručoval povinnému do vlastných rúk s fikciou doručenia. Ďalej taktiež
vyplýva, že platobný rozkaz spolu s prílohami bol do elektronickej schránky povinného odoslaný dňa
16.05.2023. Tieto dokumenty boli povinnému k dispozícii počas lehoty 15 dní, ktorá začala plynúť deň
nasledujúci po dni, keď bola správa prijatá do elektronickej schránky povinného. Súd uvádza, že obsah

elektronickej zásielky je adresátovi (povinnému) sprístupnený aj keď doručenku nepotvrdil. V danom
prípade sa elektronická správa, považuje za doručenú dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými
na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastala
skôr, a to aj vtedy ak sa adresát o tom nedozvedel. Z elektronickej doručenky vyplýva, že márnemu
uplynutiu lehoty na doručenie platobného rozkazu s prílohou došlo dňa 01.06.2023 o 00:20 hod., čím sa

elektronická zásielka pokladá za úspešne doručenú. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že platobný
rozkaz bol povinnému doručený v súlade so zákonom, prostredníctvom jeho elektronickej schránky, čím
súd považuje tento exekučný titul za riadne doručený, právoplatný a vykonateľný.
34. Zákon o e-Govermente rozlišuje medzi zriadením elektronickej schránky a jej aktiváciou. Zriadenie
elektronickej schránky znamená len jej vytvorenie zo strany úradu vlády pre subjekt. Na to, aby sa

mohla používať na prijímanie písomnosti a zasielanie elektronických podaní, musí byť aktivovaná.
Povinná aktivácia elektronických schránok sa týka len vybraných subjektov, medzi ktoré patria aj
právnické osoby zapísané v obchodnom registri, pričom Úrad vlády ako správca modulu elektronických
schránok zriaďuje elektronickú schránku a následne je schránka aktivovaná prvým prihlásením alebo
najneskôr od 1. júla 2017. Súd v danom prípade uvádza, že povinný je bezpochyby právnickou osobou

zapísanou v obchodnom registri, pričom nie je pochýb o tom, že v čase doručovania platobného
rozkazu (exekučného titulu) mal povinný zriadenú a aktivovanú elektronickú schránku. Preto ak do jeho
aktivovanej elektronickej schránky bola doručená elektronická úradná správa určená do vlastných rúk,
v konkrétnom prípade platobný rozkaz, bolo možné uplatniť fikciu doručenia podľa § 32 ods. 5 písm. b)Zákona o e-Governmente. Súd preto považuje za preukázané, že platobný rozkaz (exekučný titul) bol
povinnému účinne doručený v súlade so zákonom.
35. Súd sa zároveň stotožňuje s vyjadrením oprávneného, že pokiaľ by povinný v konkrétnom prípade

postupoval obozretne v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ a kontroloval si obsah
elektronickej schránky (tak ako sa od podnikateľských subjektov očakáva), do ktorej (tak ako mal a
mohol povinný vedieť) sú v prípade právnických osôb doručované úradné písomnosti, povinný by vedel
aj o existencii platobného rozkazu a mohol by voči nemu podať opravný prostriedok – odpor. Povinný
sa však do jeho elektronickej schránky neprihlasoval (tak ako to aj on sám prezentuje), v dôsledku čoho

sa tak povinný v zásade sám pripravil o možnosť sa účinne brániť podaním odporu proti predmetnému
exekučnému titulu, na základe ktorého sa vedie predmetná exekúcia.
36. Na základe vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že bol dodržaný zákonný postup pri
doručovaní súdneho rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XXX/
XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. Keďže povinný nepodal v zákonnej lehote odpor proti platobnému
rozkazu, nadobudol tak účinky právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a teda sa stal

spôsobilým exekučným titulom.
37. Súd ďalej k tvrdeniam povinného v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že povinným uvádzané
skutočnosti týkajúce sa skutkových okolností vzniku či neuznania dlžnej pohľadávky, mali byť uplatnené
v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu súdu, o ktorých bol povinný riadne poučený, teda v základnom
(upomínacom) konaní a nie v exekučnom konaní. Na základe uvedeného dôvodu súd poukazuje na

skutočnosť, že vykonávacie konanie (exekučné konanie) nepredchádza základnému (upomínaciemu)
konaniu, výsledkom ktorého bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul. To znamená, že najskôr
musel o nároku oprávneného rozhodnúť súd v základnom konaní a až následne, z dôvodu neuhradenia
judikovanej pohľadávky povinným si oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, aby sa núteným
spôsobom vykonalo to, čo nebolo dobrovoľne (zo strany povinného) splnené. Exekučný súd v tomto

bode tiež zdôrazňuje, že nie je ďalšou odvolacou inštanciou. Prípadné nedostatky základného konania,
ktoré namieta povinný, nie sú pre exekučné konanie relevantné a povinný ich mal namietať v základnom
konaní, v danom prípade mohol povinný v rámci upomínacieho konania v zákonnej lehote podať odpor
proti platobnému rozkazu (exekučnému titulu), čo však neurobil, preto platobný rozkaz nadobudol účinky
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ktoré je spôsobilým exekučným titulom.

38. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazných prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a
dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný
nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle
§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3

Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
39. Keďže oprávnený ani povinný si neuplatnili nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti
s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie, tak súd žiadnemu z účastníkov tohto konania
tento nárok nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.