Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 19, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423208690
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Holická
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1423208690.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov
senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobkyne: S. H., J.. XX.XX.XXXX, G.
E. XXXX/XXX, G., zastúpenej: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s. r. o., so sídlom Pribinova
20, Bratislava, IČO: 50 491 300, proti žalovaným: X. X. P., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/XXX, G., X.I.
P., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/XXX, G., X. Z. P., J.. XX.XX.XXXX, G. Š. XXXX/XX, G., X. V. P., J..

XX.XX.XXXX,G.Š.XXXX/XX,G.,X.J.Q.,J..XX.XX.XXXX,G.S.XXX/XX,G.,X.A.S.,J..XX.XX.XXXX,
G. E. XXXX/XXX, G., X. D. Č. O., J.. XX.XX.XXXX, G. K. XXXX/X, G., X. O. H., J.. XX.XX.XXXX, G.
E. XXXX/XXX, G., X. N. Z., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/XXX, G., XX. S. X., J.. XX.XX.XXXX, G.
E. XXXX/XXX, G., XX. M. N., J.. XX.XX.XXXX, G. M. W. XXX/XX, E. G., XX. Z. N., J.. XX.XX.XXXX,
G. M. W. XXX/XX, E. G., XX. X. Č., J.. XX.XX.XXXX, G. K. XXXX/X, G., XX. M. K., J.. XX.XX.XXXX,
G. G.-I., XX. Z. H., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/XXX, G., XX. S. Z., J.. XX.XX.XXXX, G. F. A. XXX/

XX, L., XX. H. G., J.. XX.XX.XXXX, G. X. XXXXX/X, G., XX. Z. K., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/
XXX, G., XX. Q. K., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/XXX, G., XX. X. V., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/
XXX, G., XX. I. K., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/XXX, G., XX. D. K., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/
XXX, G., XX. K. H., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/XXX, G., XX. L. H., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/
XXX, G., XX. S. K., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/XXX, G., XX. V. Q., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/
XXX, G., XX. Z. Y., J. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/XXX, G., XX. H. Y., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/

XXX, G., XX. I. G., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/XXX, G., XX. Y. E., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/
XXX, G., XX. L. E., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/XXX, G., XX. S. F., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/
XXX, G., XX. K. F., J.. XX.XX.XXXX, G. J. XXXXX/XE, G., XX. I. O., J.. XX.XX.XXXX, G. I. XXXX/
XXX, G., XX. Z. H., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/XXX, G., XX. K. G., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/
XXX, G., XX. Z. L., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/XXX, G., XX. K. K., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/
XXX, G., XX. S. Y., J.. XX.XX.XXXX, G. N. XXX/XX, Ž. J. E., XX. Z. Š., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/

XXX, G., XX. S. Š., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/XXX, G., XX. J. Q., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/
XXX, G., XX. S. Y., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/XXX, G., XX. H. G., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/
XXX, G., XX. K. E., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/XXX, G., XX. Z. E., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/
XXX, G., XX. Q. H., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/XXX, G., XX. S. Z., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/
XXX, G., XX. S. Z., J.. XX.XX.XXXX, G. W. M.. G. XXXX/XX, Š., XX. S. S., J.. XX.XX.XXXX, G. L.
XXX/XX, K., XX. M. N., J.. XX.XX.XXXX, G. Š. XXXX/XX, G., XX. J. S., J.. XX.XX.XXXX, G. Ď. XXXX/

XX, G., XX. S. H., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/XX, G., XX. S. I., J.. XX.XX.XXXX, G. M. W. XXX/
X, S., XX. K. H., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/XX, G., zastúpeným: BYTOKOMPLET, s.r.o., so sídlom
Kamenárska 18, Bratislava, IČO: 35 698 845, právne zastúpeným JUDr. Rudolfom Mičietom, advokátom
sosídlomMedzilaborecká21,Bratislava,odočasnépozastavenieúčinnostirozhodnutiavlastníkovbytov
a nebytových priestorov nariadením neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu
Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 21. decembra 2023 č. k. 52C/91/2023 - 162, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým žiada, aby súd dočasne pozastavil účinnosť rozhodnutia prijatého písomným
hlasovaním vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na E. W.. Č.. XXX, XXX, XXX

I. G., evidovaného na pozemku parcely registra ,,U. s parcelným číslom XXX, zastavaná plocha a
nádvorie, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. I., uskutočneným v dňoch 26.10.2023 -
06.11.2023 v znení: ,,Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu E. XXX, XXX, XXX G.
súhlasia s vyasfaltovaním bočného chodníka zo štítovej strany bytového domu E. a úhradou z fondu
prevádzky, údržby a opráv v cene diela v celkovej sume 4.955,58 eur vrátane DPH, spoločnosťou Pittel

+Brausewetter s.r.o., Stará Vajnorská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 35 943 653, a zároveň splnomocňujú
správcu bytového domu - BYTOKOMPLET, s.r.o., Kamenárska 18, 821 04 Bratislava, IČO: 35 698
845, v zastúpení F.. O. E., na podpis zmluvy o dielo so spoločnosťou Pittel+Brausewetter s.r.o.,
Stará Vajnorská 1, 831 04 Bratislava, po jej odsúhlasení zástupcom vlastníkov.“, do právoplatného
skončenia konania vo veci samej v zmysle § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov, v ktorom sa žalobkyňa žalobou, podanou spolu s návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia, domáha určenia neplatnosti predmetného rozhodnutia vlastníkov bytov a
nebytových priestorov. Uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila
tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva
č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, okres Bratislava II, obec BA-I., katastrálne územie
I., a to: (i) byt číslo X, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu so súpisným číslom XXXX, vchod

E. XXX, postaveného na pozemku parcele registra „U.“ číslo XXX, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie s celkovou výmerou 791 m2, (ii) podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 26354/1000000, ktorý je nerozlučne spojený s
vlastníctvom bytu číslo X. Tvrdila, že predmetný bočný chodník zo štítovej strany bytového domu
sa však nachádza už na susednom pozemku evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX vedenom

Okresným úradom Bratislava, okres Bratislava II, obec BA-I., H. Ú. I.. Uvedený chodník má byť teda
podľa hlasovania žalovaných zrealizovaný a vyasfaltovanie uskutočnené na pozemku, ktorý už nespadá
do spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu, ale na susednom pozemku, ktorého
vlastníkmi sú osoby odlišné od vlastníkov vedených na liste vlastníctva č. XXXX. Údržba, oprava či
vyasfaltovanie chodníka spadá v plnom rozsahu pod réžiu, práva a povinnosti vlastníkov nehnuteľnosti

evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, aj keď niektorí vlastníci sa môžu vyskytnúť na oboch listoch
vlastníctva. Ďalej poukázala na to, že dňa 19.09.2023 sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových
priestorov bytového domu v priestoroch L. Ž. XX, G., so začiatkom o 18.00 hod, v rámci ktorej bol
rozoberaný plán použitia prostriedkov FPÚO bytového domu na roky 2023-2024, konkrétne aj na
rekonštrukciu chodníka a odsúhlasenie cenovej ponuky. O uvedenej investičnej akcii správca v rámci

predmetnej schôdze oznámil, že vyhlási písomné hlasovanie. Rovnakého dňa správca konštatoval,
že osloví druhého správcu, ktorý zodpovedá za susedný pozemok, a navrhne mu spolupodieľanie sa
na nákladoch vynaložených na rekonštrukciu chodníka, o čom však spoluvlastníci neboli informovaní.
Správca bytového domu, resp. konateľ správcu F.. O. E. pri vyhotovovaní konkrétnej písomnej otázky
a jej zaslaní neoboznámil všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov o vyššie uvádzaných

skutočnostiach; na túto nesprávnosť ešte pred samotným hlasovaním poukazovala žalobkyňa, a to
prostredníctvom zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov (pána Y. E.), ktorý má oprávnenie
zasahovať do znenia otázok písomného hlasovania. Konkrétne znenie otázok v rámci predmetného
hlasovania koncipoval F.. O. E., a to bez ich predošlého odsúhlasenia zo strany vlastníkov bytov a
nebytových priestorov. Žalobkyňa z uvedených dôvodov nesúhlasila s použitím finančných prostriedkov

z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu na úpravu chodníka na pozemku, ktorý nie je
predmetom vlastníctva žalobkyne a žalovaných. Použitie finančných prostriedkov z fondu bytového
domu na uvedený chodník by malo za následok zmarenie účelu, na ktorý bol prvotne zriadený. Zo strany
správcupodľažalobkynedošlokporušeniujehozákonnýchpovinnostíhospodáriťsmajetkomvlastníkov
bytov a nebytových priestorov s odbornou starostlivosťou, chrániť práva vlastníkov a uprednostňovať ich

záujmy. Je prípustné, aby správca uhrádzal z fondu prevádzky, údržby a opráv zjavne neopodstatnené
výdavky, ktoré nesúvisia so správou domu. Zároveň tým dochádza k neodôvodnenému zásahu do
vlastníckeho práva subjektov, ktorým patria vlastnícke práva a povinnosti k susednému pozemku.
Žalobkyňa bola toho názoru, že v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k
uzatvoreniu zmluvy o dielo na úpravu chodníka, čím by došlo k použitiu finančných prostriedkov z

fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu a vlastníkom bytov a nebytových priestorov by vznikla
škoda na ich majetku a nenávratná ujma na právach a oprávnených záujmoch. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia posúdil podľa § 2 ods. 6, § 2 ods. 9, 10 a 11, § 6 ods. 2, § 8 ods. 3, § 8b
ods. 1 písm. a), b), c), d) a j), § 9 ods. 8 písm. a), § 10 ods. 3, § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. c) a d), § 326 ods.
1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 vety prvej a ods. 2 CSP a dospel súd k záveru, že na nariadenie
neodkladného opatrenia nie sú splnené zákonné podmienky. Návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobkyňa neosvedčila existenciu subjektívneho nároku, ktorému by
mala byť poskytnutá ochrana nariadením neodkladného opatrenia, keď neosvedčila existenciu ani
najzákladnejšej skutočnosti dôležitej pre rozhodnutie súdu, a síce skutočnosti, že predmetný chodník sa
nachádzanapozemkunepatriacomvlastníkombytovanebytovýchpriestorov.Žalobkyňatotižvosvojom
návrhunikdenekonkretizovala,oakýchodníkmápresneísť,t.j.kdepresnesamátátostavbanachádzať

(na akej parcele). Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla len toľko, že má ísť o „bočný chodník zo štítovej
strany bytového domu“, ktorý sa má nachádzať na „susednom pozemku evidovanom na liste vlastníctva
č. XXXX“. Na tomto liste vlastníctva je však evidovaných 32 parciel. Žalobkyňa neosvedčila konkrétnu
polohu (umiestnenie) predmetného chodníka (napr. geometrickým plánom, fotografiami miesta a pod.).
Bytový dom by pritom mal mať prinajmenšom dve štítové (bočné) strany. Túto skutočnosť nebolo možné
zistiť ani zo žalobkyňou predloženej informatívnej katastrálnej mapy z portálu elektronických služieb

katastra nehnuteľností (a ani z ostatných listinných príloh). Žalobkyňa teda neosvedčila svoje základné
skutkové tvrdenie, že peniaze z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu majú byť použité na
vyasfaltovanie chodníka nachádzajúceho sa na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve vlastníkov bytov a
nebytových priestorov. Tento nedostatok bol bez ďalšieho dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu. Nad rámec toho uviedol, že ani v prípade osvedčenia tejto

spornej skutočnosti (polohy chodníka) by návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia s
najväčšou pravdepodobnosťou nebol dôvodný. Súd sa môže len domnievať (aj keď to nie je možné
ustáliť s istotou), že predmetný chodník sa nachádza na parcele registra „U. parc. č. XXX/X, zapísanej
na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. I.. Ako vyplýva z predloženej katastrálnej mapy, ide o parcelu,
ktorá bezprostredne prilieha a obklopuje bytový dom na E. W.. Č.. XXX, XXX, XXX. Žalobkyňa pritom

vo svojom návrhu opomenula uviesť, že absolútna väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome (vrátane samotnej žalobkyne) sú zároveň podielovými spoluvlastníkmi predmetnej
parcely č. XXX/X (ako aj ostatných parciel evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX). Z listu vlastníctva
č. XXXX ďalej vyplýva, že na ňom sú evidované parcely, ktoré priliehajú a obklopujú bytový dom na
E. W.. Č.. XXX, XXX, XXX a susedný bytový dom na D. W.. Č.. XX, XX, XX, pričom vlastníci bytov a

nebytových priestorov oboch týchto bytových domov sú zároveň evidovaní ako podieloví spoluvlastníci
parciel evidovaných na tomto liste vlastníctva. To vyplýva aj zo žalobkyňou predložených zápisníc. V
zápisnici zo schôdze vlastníkov zo dňa 19.09.2023 sa v bode 9. (plán použitia prostriedkov FPÚO)
uvádza, že správca požiada Spoločenstvo vlastníkov bytov D. o súhlas ako spoluvlastníka pozemku
so spolupodieľaním sa na nákladoch asfaltovania. Zo zápisnice z vyhodnotenia písomného hlasovania

vlastníkov zo dňa 07.11.2023 je potom zrejmé, že vlastníci v bytovom dome na E. W.. Č.. XXX, XXX,
XXX odsúhlasili asfaltovanie chodníka aj v prípade, ak sa vlastníci v bytovom dome na D. W.. Č.. XX,
XX, XX nebudú spolupodieľať na nákladoch tohto asfaltovania. Predmetná parcela tak podľa názoru
súdu jednoznačne spĺňa definíciu tzv. priľahlého pozemku v zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z.,
keďže ide o pozemok bezprostredne priľahlý k bytovému domu, a teda patriaci k tomuto domu. Takisto

chodník nachádzajúci sa na tejto parcele s najväčšou pravdepodobnosťou slúži výlučne vlastníkom
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, a preto ide o príslušenstvo bytového domu. Pokiaľ
správca vykonáva rekonštrukciu chodníka nachádzajúceho sa na priľahlom pozemku, plní tým svoje
zákonné povinnosti pri správe bytového domu, medzi ktoré patrí okrem iných aj povinnosť zabezpečiť
prevádzku, údržbu, opravy, rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí domu, spoločných zariadení

domu, priľahlého pozemku a príslušenstva (§ 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 182/1993 Z. z.). Za týmto
účelom môže (musí) použiť prostriedky z fondu prevádzky, údržby a opráv, keďže z týchto prostriedkov
sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu,
spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku,
ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu (§ 10 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z.).

Navyše, zo žiadneho ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. nevyplýva, že prostriedky z fondu prevádzky,
údržbyaoprávniejemožnépoužiťnaúdržbučiopravupríslušenstvabytovéhodomu,ktorésanachádza
na pozemku vo vlastníctve tretej osoby. Chodník je v zmysle § 43a ods. 3 písm. a) zákona č. 50/1976
Zb. stavebného zákona tzv. inžinierskou stavbou, a teda môže byť príslušenstvom bytového domu. Bolo
by v rozpore so zmyslom zákona č. 182/1993 Z. z. a v rozpore s účelom správy bytových domov, pokiaľ

by správcovia bytových domov nemohli vykonávať údržbu a opravu spoločných častí a príslušenstva
bytového domu nachádzajúcich sa na priľahlých pozemkoch len z toho dôvodu, že tieto pozemky sú vo
vlastníctve tretích osôb. Rozhodujúcim kritériom je to, že táto činnosť musí byť v záujme vlastníkov bytova nebytových priestorov v bytovom dome. Uviedol, že o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa, žiadala, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a rozhodol tak, že návrhu v plnom rozsahu vyhovie a
priznájejnáhradutrovkonaniavplnomrozsahu.Odvolanieodôvodnilatým,žesúdprvejinštanciedospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Podľa jej názoru dostatočne preukázala, že vlastnícke právo jej a žalovaných k pozemku, na

ktorom má byť vyasfaltovaný predmetný chodník zo štítovej strany bytového domu nie je evidované na
liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, Okres Bratislava II, obec BA - I., H.
Ú. I., čo je nesporné a potvrdil to aj súd v rámci jeho odôvodnenia. Na uvedenom liste vlastníctva je
evidovaný len jeden pozemok s parc. č. XXX, pričom v žalobe uviedla aj skutočnosť vyplývajúcu zo
samotného uznesenia, na základe ktorého sa má chodník nachádzať mimo tohto pozemku. Svedčí o
tom aj následná otázka v rámci hlasovania, týkajúca sa spolufinancovania jeho realizácie vlastníkmi

bytov a nebytových priestorov bytového domu D. XX, XX, XX evidovaného na odlišnom liste vlastníctva.
To, že nekonkretizovala presnú parcelu, na ktorej má byť chodník postavený, nemôže bez ďalšieho
znamenať automatické neosvedčenie jej legitímneho záujmu. Z podanej žaloby jasne vyplýva negatívne
definovanie konkrétneho pozemku, a to pozemku evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, na ktorom
chodník realizovaný nebude. Uviedla, že poukázala len na to, čo bolo uvedené v rozhodnutí vlastníkov

bytov, pozemok ako aj chodník špecifikovala tak, ako bolo uvedené v rozhodnutí vlastníkov bytov.
Nevie ako má chodník špecifikovať bližšie, keď sa domáha neplatnosti uznesenia vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, ktorým bol chodník špecifikovaný presne takto. K tvrdeniu súdu, že absolútna
väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome evidovaných na liste vlastníctva
č.XXXX sú súčasne podielovými spoluvlastníkmi parciel evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX,

uviedla, že to bolo uvedené už v žalobe a najmä to považuje za irelevantné, keďže sa nejedna o to
isté vlastnícke právo, resp. ten istý obsah a rozsah vlastníckeho práva. Na liste vlastníctva č. XXXX sú
evidované aj úplne odlišné subjekty od tých, ktoré sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX a, ktoré
v daných prípadoch vytvárajú úplne odlišné "majetkové spoločenstvo“. S poukazom na komentáre k
§ 151o Občianskeho zákonníka, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.03.2017 sp. zn.

3SŽr/11/2016 namietala, že súd prvej inštancie odôvodňuje skutočnosť, že ide o priľahlý pozemok iba na
základe prvého kritéria bez ďalšieho odôvodnenia, avšak v rámci daného prípadu je nutné pozerať aj na
ostatné konkrétne okolnosti, a to vlastnícke vzťahy daných pozemkov a tiež jeho funkčné využitie. Nejde
o parcelu, ktorú využívajú výlučne vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu E.. Tak isto
je pozemok, ktorý je síce priľahlý, vo vlastníctve odlišných subjektov, ktorí vytvárajú odlišné majetkové

spoločenstvo disponujú vlastnými subjektívnymi právami a povinnosťami. Výstavba chodníka je preto
právom, príp. povinnosťou vlastníkov parciel evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX. Namietala,
že správca nekoná v záujme žalobkyne a žalovaných z dôvodu, že pred písomným hlasovaním im
zamlčaldôležitéskutočnosti,sámneuviedolkonkrétnečísloparcely,ataknáležiteneoboznámilvšetkých
dotknutých vlastníkov o vyššie uvádzaných skutočnostiach. Zo strany správcu došlo k porušeniu jeho

zákonných povinností ohľadom hospodárenia s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov
s odbornou starostlivosťou a ochrany práv vlastníkov a uprednostňovania ich záujmov. Namietala aj
nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia, keď súd celú podstatnú časť odôvodnenia vybavil
len pár odsekmi, pričom je právom strany sporu, aby bolo rozhodnutie presvedčivo odôvodnené, čo sa
nestalo. S poukazom na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods.
2 C.s.p. namietala, že súd sa v odôvodnení uznesenia žiadnym spôsobom nevysporiadal so všetkými
argumentmi žalobkyne a uznesenie preto nespĺňa požiadavky spravodlivého a zákonného rozhodnutia
v zmysle uvedenej judikatúry. K odvolaniu priložila aj fotografiu z ďalšej mapy.

3. V prílohe podania doručeného súdu dňa 09.01.2024 predložila obrázok s vyznačením chodníka
a v prílohe podania doručeného súdu dňa 25.01.2024 predložila kópiu hlasovacej listiny, ktorá bola
vlastníkom bytov a nebytových priestorov predložená, z ktorej vyplýva, že žiadna mapa chodníka alebo
iná špecifikácia chodníka ako tá, ktorú v návrhu a žalobe uviedla, sa na hlasovacej listine nenachádza.

4. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhli napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
akovecnesprávnepotvrdiťazaviazaťžalobkyňunanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Uviedli,žeim
nebola doručená mapka, na ktorú sa žalobca odvoláva v žalobe a v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ale len mapka tvoriaca prílohu podania žalobkyne zo dňa 08.01.2024. V celom rozsahusa stotožnili s argumentáciou súdu, uvedenou najmä v bodoch 24. a 25. napadnutého uznesenia.
Poukázali na to, že z podstaty zákona č.182/1993 Z.z. vyplýva, že správca bytového domu je len
realizátorom autonómnej vôle vlastníkov, ktorí formami upravenými v zákone (hlasovania na schôdzi

vlastníkov, písomné hlasovanie), slobodne rozhodujú o nakladaní so svojím spoločným majetkom, o.i. aj
s finančnými prostriedkami nachádzajúcimi sa vo fonde prevádzky, údržby a opráv. V žiadnom prípade
teda nemôže byť porušením povinností správcu konanie, naopak, je to jeho zákonná povinnosť, ak
plní vôľu väčšiny vlastníkov. V konkrétnom prípade ide, s výnimkou jediného prehlasovaného vlastníka,
ktorým je žalobca, o plnenie vôle všetkých hlasujúcich vlastníkov. Jediným prehlasovaným vlastníkom

bola žalobkyňa, všetci ostatní vlastníci boli "za“, pričom je zrejmé, že väčšina vlastníkov, ktorá bola "za“ v
počte 36, je nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov, a teda boli splnené všetky zákonné podmienky
pre prijatie takéhoto rozhodnutia. Rozhodnutie bolo prijaté s úmyslom uľahčenia pešej komunikácie pre
samotných vlastníkov, bez ohľadu na to, či sa týmto spôsobom zveľadil priamo ich majetok a už v zmysle
argumentácie v napadnutom uznesení, išlo o priľahlé pozemky priamo k bytovému domu E. W..XXX,
XXX, XXX v G., ktorých zveľadenie priamo ovplyvňuje kvalitu bývania, t.j. významne zlepšuje pešie

komunikácie pre vlastníkov tohto bytového domu. Okrem prísne formálnych dôvodov, ktoré aj podľa ich
názoru žalobkyňa neosvedčila, nenamietala žiaden racionálny dôvod, pre ktorý by malo byť vyhlásené
písomné hlasovanie za neplatné. Poukázali na to, že rozhodnutie vlastníkov je výsledkom procesu
tvorby ich kolektívnej vôle a je záväzné pre správcu, ktorý je povinný riadiť sa rozhodnutím vlastníkov
bytov a nebytových priestorov. Právnym úkonom sa vôľa vlastníkov bytov a nebytových priestorov

stane až tým, že ju správca navonok prejaví (§ 8b ods. 1 zákona č.182/2993 Z.z.). Z toho vyplýva, že
rozhodnutia vlastníkov bytov na schôdzi vlastníkov príp. v písomnom hlasovaní, nie sú právnymi úkonmi
a nemožno sa úspešne domáhať určenia ich neplatnosti. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru má
právo zúčastňovať sa na správe bytového domu a to okrem iného aj účasťou na schôdzi vlastníkov,
príp. v písomnom hlasovaní, kde má právo hlasovať a ovplyvniť výsledok hlasovania vo veciach správy

domu. Môže tak prejaviť svoju slobodnú vôľu a pokiaľ je prehlasovaný, má právo obrátiť sa na súd
v zákonnej lehote, aby vo veci rozhodol. Vlastník teda nemôže napadnúť uznesenie ako rozhodnutie
kolektívneho orgánu, ale môže napadnúť len jeho výsledok (rozsudok Krajského súdu v Bratislave
10Co/65/2021). Pri posudzovaní dôvodnosti žaloby podanej podľa § 14a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.,
ako aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemožno opomenúť, že rozhodnutia vlastníkov

bytov a nebytových priestorov nemožno považovať za právny úkon, nakoľko schôdza vlastníkov nie
je subjektom práva, ktorý disponuje právnou subjektivitou a spôsobilosťou na právne úkony (tzv. non-
subjekt). Preto na rozhodnutia vlastníkov bytov nie je možné aplikovať ustanovenia o právnych úkonoch
a je prípustný postup len v medziach ustanovenia § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. V tejto súvislosti
poukázali aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/192/2009 zo dňa 23.09.2010. Súd

musí pri rozhodovaní o žalobe podanej podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. rešpektovať, že
práve hlasovaním uskutočňujú vlastníci bytov a nebytových priestorov svoje právo rozhodovať o veciach
týkajúcich sa správy domu. Súd nemožno považovať za "odvolací orgán“ voči týmto rozhodnutiam.
Súd nie je povinný preskúmavať a kontrolovať, či sú tými najsprávnejšími, ktoré mohli prijať, resp.
tieto rozhodnutia zrušiť alebo zmeniť, len z dôvodu, že ich za najsprávnejšie nepovažuje prehlasovaný

vlastník. Zrušenie rozhodnutia prijatého vlastníkmi bytov a nebytových priestorov je namieste najmä
vtedy, ak žalobca preukáže, že ide o rozhodnutie, ktoré napr. zvýhodňuje určitú časť vlastníkov voči
iným vlastníkom, alebo tam, kde preukáže, že prijaté rozhodnutie je v rozpore so zákonom alebo so
zmluvou o výkone správy.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach
uplatnených odvolacích dôvodov, ktorým je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrário) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

6. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej

inštancie správne skúmal splnenie základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorými sú danosť práva (nároku) a existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami
sporu alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento
účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje
hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z
ohrozenia exekúcie. Neodkladné opatrenie je tiež výnimočným opatrením, keď strany sporu nemusia
byť pred jeho nariadením vypočuté, súd nevykonáva dokazovanie ako vo veci samej, ale rozhodujeiba na základe skutočností tvrdených v návrhu na jeho nariadenie, prípadne v žalobe, ak bola podaná,
a na základe listinných dôkazov k nim pripojených. Je preto potrebné, aby navrhovateľ neodkladného
opatrenia svoje tvrdenia aspoň osvedčil, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť

presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti tak, aby tieto tvrdenia umožnili súdu prijať záver o
dôvodnostiatrvanínároku,ktorémusamáposkytnúťochrana,ataktiežzáveropotrebeúpravypomerov.

7. Odvolací súd po zhodnotení relevantných skutočností vzťahujúcich sa na vec, vyplývajúcich z
tvrdení žalobkyne v žalobe, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z predložených listinných

dôkazov, dospel k záveru zhodnému so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli
splnené zákonné podmienky na nariadenie žalobkyňou navrhnutého neodkladného opatrenia, keď
žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť nároku, ktorému žiada poskytnúť ochranu, avšak čiastočne z iných
dôvodov ako uvedených súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia.

8. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neosvedčila skutočnosť,

že predmetný chodník sa nachádza na pozemku nepatriacom vlastníkom bytov a nebytových priestorov
bytového domu E. W.. XXX, XXX, XXX G., z dôvodu, že neosvedčila konkrétnu polohu (umiestnenie)
predmetnéhochodníka;nekonkretizovala,oakýchodníkmápresneísť,t.j.kdepresnesamátátostavba
nachádzať (na akej parcele), v dôsledku čoho nemal za osvedčené jej základné skutkové tvrdenie,
že peniaze z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu majú byť použité na vyasfaltovanie

chodníka nachádzajúceho sa na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v predmetnom bytovom dome. I keď je pravdou, že konkrétnu polohu predmetného chodníka
neosvedčila (ani netvrdila), kde sa má chodník nachádzať, na akej parcele, dôvodne žalobkyňa v
odvolaní namieta, že predmetný pozemok konkretizovala jeho negatívnym vymedzením, keď tvrdila
a predloženými listinami aj osvedčila, že na liste vlastníctva č. XXXX je evidovaný len jeden pozemok

s parcelným číslom XXX, na ktorom predmetný chodník nemá byť realizovaný, pričom v návrhu tiež
uviedla, že správca konštatoval, že osloví druhého správcu, ktorý zodpovedá za susedný pozemok a
navrhne mu spolupodieľanie sa na nákladoch na rekonštrukciu chodníka. Skutočnosť, že vlastníkmi
pozemku, na ktorom sa má nachádzať predmetný chodník, nie sú len vlastníci bytov a nebytových
priestorov bytového domu E., vyplýva aj z bodu 9 zápisnice zo schôdze vlastníkov zo dňa 19.09.2023,

na ktorý poukázal aj súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia a podľa ktorého má správca pred
realizácioupožiadaťSpoločenstvovlastníkovbytovD.osúhlasakospoluvlastníkapozemkuavyjadrenie
SVB k spolupodieľaniu sa na nákladoch asfaltovania. Taktiež z Otázky č. 2 uvedenej v Zápisnici z
vyhodnotenia písomného hlasovania, predloženej žalobkyňou vyplýva, že v rámci tejto investičnej akcie
sa uvažovalo aj o spolupodieľaní sa vlastníkov bytového domu D. XX, XX, XX I. G.. Okrem toho z Otázky

č l uvedenej v tejto zápisnici je zrejme, že aj v rozhodnutí vlastníkov, určenia neplatnosti ktorého sa
domáha žalobkyňa v konaní vo veci samej, bol predmetný chodník špecifikovaný rovnakým spôsobom
ako žalobkyňou v jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v žalobe.

9. Odvolací súd však dospel k záveru, že nárok žalobkyne, ktorému žiada poskytnúť ochranu nariadením

navrhnutého neodkladného opatrenia, nemožno považovať za osvedčený z dôvodu, že žalobkyňa
neosvedčila svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. "Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie
také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej

legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd
vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania
nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní
nezaoberal“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010).

10. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha v konaní vo veci samej určenia neplatnosti rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome podľa § 14a ods. 8 zákona č.182/1993 Z. z.
Žalobkyňa osvedčila, že je vlastníčkou bytu v predmetnom bytovom dome, avšak uvedené ustanovenie
umožňuje výlučne prehlasovanému vlastníkovi obrátiť sa na súd, aby vo veci rozhodol. Z uvedeného

vyplýva, že bolo potrebné, aby žalobkyňa osvedčila, že sa hlasovania o tomto rozhodnutí zúčastnila,
hlasovala proti jeho prijatiu a zároveň, že bola prehlasovaná. Žalobkyňa tieto skutočnosti neosvedčila
a ani ich netvrdila v žalobe ani v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Keďže žalobkyňa
neosvedčila jej postavenie ako prehlasovaného vlastníka bytu, keď žiadnym spôsobom neosvedčila, žesa zúčastnila hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome, ktorým
bolo prijaté rozhodnutie vlastníkov, určenia neplatnosti ktorého sa domáha, ako aj že hlasovala proti jeho
prijatiu a bola prehlasovaná, neosvedčila z tohto dôvodu svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní vo

veci samej, do právoplatného skončenia ktorého žiadala nariadiť ňou navrhnuté neodkladné opatrenie
a preto pre jeho nariadenie nebola splnená zákonom stanovená podmienka osvedčenia nároku.

11. Žalobkyňa až v odvolacom konaní v prílohe podania doručeného súdu dňa 25.01.2024 predložila
hlasovaciu listinu, a to za účelom preukázania, že neobsahuje inú špecifikáciu chodníka ako tú, ktorú

uviedla v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v žalobe. Prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno
v odvolaní použiť len z dôvodov výslovne uvedených v § 366 pod písm. a/ až d/ C.s.p. Žalobkyňa
existenciužiadnehoztýchtodôvodovnetvrdilaaninepreukázalaapretonatentolistinnýdôkaznemožno
v odvolacom konaní prihliadať.

12. Súd prvej inštancie zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil aj tým,
že i keď to nemožno ustáliť s istotou, možno sa domnievať, že predmetný chodník sa nachádza na
parcele registra "U.“ parc. č. XXX/.X zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. I., ktorá spĺňa
definíciu tzv. priľahlého pozemku v zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. pričom vychádzal z
polohy pozemku a ďalej dospel k záveru, že s najväčšou pravdepodobnosťou chodník nachádzajúci

sa na tomto pozemku, slúži výlučne vlastníkom bytov a bytových priestorov v bytovom dome a preto
ide o príslušenstvo bytového domu. Pokiaľ správca vykonáva rekonštrukciu chodníka nachádzajúceho
sa na priľahlom pozemku, plní tým svoje zákonné povinnosti pri správe bytového domu, medzi ktoré
patrí okrem iných aj povinnosť zabezpečiť prevádzku, údržbu, opravy, rekonštrukciu a modernizáciu
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva (§ 6 ods. 2

písm. a) zákona č. 182/1993 Z. z.). Za týmto účelom môže (musí) použiť prostriedky z fondu prevádzky,
údržby a opráv, keďže z týchto prostriedkov sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku,
údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov,
príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu
(§ 10 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z.). Žalobkyňa v odvolaní nenamieta záver súdu, že svojou

polohou predmetný pozemok bezprostredne prilieha a obklopuje bytový dom E.Á., ale namieta, že súd
prvej inštancie dospel k záveru o tom, že ide o priľahlý pozemok iba na základe prvého kritéria bez
ďalšieho odôvodnenia, a potrebné je zohľadniť aj ostatné konkrétne okolnosti daného prípadu a to
vlastnícke vzťahy daných pozemkov a jeho funkčné využitie, pričom namietala, že nejde o parcelu, ktorú
využívajú výlučne vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu E.. Na tieto skutočnosti, najmä

na funkčné využitie predmetného pozemku, nemožno vykonávať dokazovanie v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia; v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie
ako v konaní vo veci samej. Skutočnosť, či predmetný chodník slúži výlučne vlastníkom bytového domu
a ďalšie skutočnosti relevantné pre posúdenie, či ide o priľahlý pozemok k predmetnému bytovému
domu v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z., môžu byť predmetom posudzovania na základe dokazovania

vykonaného v konaní vo veci samej, avšak vzhľadom na to, že z hľadiska polohy predmetný pozemok
spĺňa jedno z kritérií, z ktorého treba vychádzať pri posudzovaní tejto otázky, nemožno pre účely
nariadenia neodkladného opatrenia považovať za osvedčené, že o priľahlý pozemok nejde.

13. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky žalobkyne, že súd prvej inštancie napadnuté

uznesenie nedostatočne odôvodnil. Žalobkyňa vo svojom odvolaní len všeobecne namietala, že
sa nevysporiadal so všetkými argumentmi žalobkyne, avšak neuviedla, s ktorými konkrétnymi jej
argumentmi sa nevysporiadal. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade ust. § 220 ods. 2 C.s.p., vysporiadal sa v dostatočnom rozsahu so všetkými
podstatnými tvrdeniami žalobkyne, svoje závery odôvodnil s poukazom na zákonné ustanovenia

právnych predpisov, z ktorých vychádzal a zrozumiteľne vysvetlil aj svoje úvahy, ktorými sa pri aplikácii
zákonných ustanovení riadil.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.).16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote vydané dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané

včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.
1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).