Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 7, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120201974
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4120201974.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v spore žalobcu: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX C. D. E. F. XXXX, A., G. XXXXX, E. H. I., v zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Halagan,
s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, Žilina, IČO: 50 626 329, proti žalovanému: I. J., spol. s r.o., IČO:
36 566 829, so sídlom Farská ulica 84, Horné Lefantovce, v zastúpení JUDr. Marián Dobiš, advokát so
sídlom Sládkovičova 1, Nitra, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra
č. k. 17C/10/2020-292 zo dňa 18. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%,
o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím súd
prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa predmetnou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu škody na zdraví v celkovej výške 4.153,30 eura a náhradu škody
súvisiacej so škodou na zdraví v celkovej výške 6.438,07 eura. Predmetnú žalobu odôvodnil tým, že
dňa 06.09.2019 sa konala v penzióne D. E., ktorej sa zúčastnil aj on a v čase okolo 22:30 hod. sa išiel

so svojou priateľkou prejsť do okolia areálu penziónu, pričom nevedomky vošiel so svojou priateľkou do
miesta, v ktorom sa nachádzala strelnica. O skutočnosti, že sa nachádzal v areáli strelnice, nemohol
vedieť, nakoľko strelnica bola neosvetlená, len z časti ohradená a v mieste, kde on vstúpil do areálu
strelnice, nebola označená. V domnení, že sa prechádza po trávnatej časti areáli penziónu, stúpil do
otvoru o rozmere 3 x 1,8 x 2,1 m, v ktorom sa nachádzalo zariadenie pre vypúšťanie asfaltových
terčov. Pádom do zariadenia pre vypúšťanie asfaltových terčov v areáli strelnice došlo k poškodeniu
jeho zdravia, pričom podľa lekárskej správy utrpel pri páde natrhnutie pečene a sleziny, zlomeninu XI.

rebra vľavo a pohmoždenie na hlave vľavo a na pravej ruke. Ku škode na jeho zdraví došlo v dôsledku
porušenia právnej povinnosti žalovaným v § 415 OZ, ktorý si mal počínať tak, aby nedošlo ku škodám na
zdraví osôb, ktoré sa môžu nešťastnou náhodou ocitnúť v areáli strelnice. Bolo povinnosťou žalovaného,
ktorý prevádzkuje strelnicu, strelnicu zabezpečiť tak, aby sa do jej areálu nemohli dostať nepovolané
osoby a to aj so zreteľom na to, že penzión Dolina, v ktorom sa konajú spoločenské akcie, sa nachádza
v tesnej blízkosti areálu strelnice. Nedostatočné zaistenie strelnice pred vstupom nepovolaných osôb
spôsobilo nebezpečenstvo pre návštevníkov penziónu Dolina, a to konkrétne pre žalobcu, ktorý utrpel

škodu na zdraví. Zanedbanie prevenčnej povinnosti žalovaným malo vážne následky na zdraví žalobcu,
ktoré len náhodou neviedli k smrteľnému zraneniu žalobcu.2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca sa v žalobe označil Trestný spis ČVS: ORP-1376/
LU-NR-2019, 2659/6, 010 01 Žilina, prepúšťacia správa Kliniky úrazovej chirurgie a ortopédie, FN
Nitra zo dňa 16.09.2019, prepúšťacia správa Chirurgickej kliniky, FN Nitra zo dňa 27.09.2019, účet

hospitalizovaného pacienta, Fakultná nemocnica Nitra, klinika úrazovej chirurgie a ortopédie zo dňa
16.09.2019, príjmový pokladničný doklad č. 193006703 zo dňa 18.09.2019 Fakultná nemocnica Nitra,
príjmový pokladničný doklad č. 193006707 zo dňa 18.09.2019 Fakultná nemocnica Nitra, príjmový
pokladničný doklad č. 193006708 zo dňa 18.09.2019 Fakultná nemocnica Nitra, príjmový pokladničný
doklad č. 193006706 zo dňa 18.09.2019 Fakultná nemocnica Nitra, účet hospitalizovaného pacienta,

Fakultná nemocnica Nitra, zo dňa 27.09.2019, Vyšetrenia HE, FN Nitra zo dňa 23.09.2019, detail platby
z bankového účtu zo dňa 16.10.2019, úhrada za hospitalizáciu a vyšetrenie, príjmový pokladničný
doklad č. 0246 zo dňa 27.09.2019 Fakultná nemocnica Nitra, príjmový pokladničný doklad č. 0040
zo dňa 09.09.2019 JESSENIUS - diagnostické centrum, a.s., príjmový pokladničný doklad č. 0070 zo
dňa 12.09.2019 JESSENIUS - diagnostické centrum, a.s., Faktúra č. OF/19/064 zo dňa 23.09.2019
spoločnosti JESSENIUS - diagnostické centrum, a.s., detail platby z bankového účtu zo dňa 16.10.2019,

úhrada faktúry č. OF/19/064, potvrdenie o platbe v hotovosti Záchrannej zdravotnej službe Bratislava
zo dňa 07.09.2019, vyúčtovanie za vypracovanie lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 08.10.2019,
detail platby z bankového účtu zo dňa 18.10.2019, úhrada za vypracovanie lekárskeho posudku,
lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia č. 339/2019 znalca A. K. E. zo dňa
08.10.2019, list zo dňa 06.11.2019 - Uplatnenie nároku poškodeného proti spoločnosti I. J., spol. s r.o.

a výzvu na úhradu škody, podací hárok zo dňa 07.11.2019 a doručenka, stanovisko žalovanej k obsahu
listu zo dňa 06.11.2019 - uplatňovanie náhrady škody zo dňa 03.12.2019 a navrhol vypočuť L. M. J..

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že nárok na
náhradu škody, ktorý si uplatňuje žalobca nie je oprávnený, je nedôvodný a preto treba samotnú žalobu

zamietnuť. Ďalej vo svojom vyjadrení tvrdil, že do dnešného dňa nebol ustálený skutkový stav ako ku
vzniku škodovej udalosti reálne došlo, nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a
konaním žalovaného, ktorým malo dôjsť k porušeniu právnej povinnosti alebo že by ku škodovej udalosti
došlo v súvislosti s prevádzkovou činnosťou žalovaného. Ďalej tvrdil, že nepochybné, že žalobca bol v
čase vzniku škodovej udalosti výrazne opitý, žalobca si škodu spôsobil sám, za čo žalovaný nemôže

niesť žiadnu zodpovednosť. Právny zástupca žalovaného ako dôkazy na preukázanie tvrdení navrhol
v konaní vypočuť samotného žalovaného.

4. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že žalobou sa žalobca domáha právneho nároku
z titulu náhrady škody na zdraví. Ku škodovej udalosti malo dôjsť na strelnici vo vlastníctve žalovaného.

Na pojednávaní konanom dňa 01.02.2022 súd vyslovil právny názor, že je nesporné že ku škodovej
udalosti došlo, pri ktorej žalobca utrpel zranenia, ktoré sú riadne podložené listinnými dôkazmi. Spornou
zostáva otázka, či nesie žalovaný zodpovednosť za vzniknutú škodu a teda či boli splnené zo strany
žalovaného bezpečnostné podmienky v tom zmysle, či strelnica bola nejakým spôsobom ohradená a
či tam bolo nejaké upozornenie. Ako vyplýva z obsahu žaloby, žalobca sa zúčastnil dňa 06.09.2019

ako hosť na svadbe v penzióne D.. Penzión je postavený na K. parcele č. XXX/XX. Ako vyplýva zo
snímky z katastrálnej mapy, ale aj ohliadky na mieste samom, penzión je v tesnej blízkosti strelnice.
Žalobca sa so svojou manželkou išiel prejsť do areálu penziónu, pričom nevedomky vošiel do miesta,
v ktorom sa nachádzala strelnica, kde došlo ku škodovej udalosti. Skutočnosť, že strelnica, ktorá
sa nachádzala v tesnej blízkosti penziónu D. bola ohradená len sčasti, vyplýva priamo z ohliadky na

mieste samom. V čase vykonávania ohliadky na mieste dňa 27.04.2022 bol vstup do strelnice riadne
označený a zabezpečený, avšak v čase, keď prišlo ku škodovej udalosti (6.9.2019) tomu tak nebolo.
Ako vyplýva z predloženého trestného spisu, jeden z konateľov žalovanej spoločnosti uviedol práve
v mieste, kde poškodený so svojou priateľkou prechádzal nebola tabuľa, ktorá by označovala zákaz
vstupu s nápisom POZOR STRELNICA. V konaní bolo preukázané, že ku škodovej udalosti došlo na

mieste, ako ho lokalizoval žalobca a jeho manželka pri obhliadke na mieste samom, teda v otvore, v
ktorom sa nachádzalo zariadenie na vypúšťanie asfaltových terčov. Žalovaný vo svojich vyjadreniach
v konaní ďalej namietal spoluzodpovednosť žalobcu za vzniknutú škodu na zdraví, nakoľko žalobca
bol pod vplyvom alkoholu. Ako vyplýva z výpovede žalobcu, tento bol na svadobnej hostine, je teda
úplne bežné, že požíval alkohol. Za celý večer vypil 5 až 6 drinkov whisky. Táto skutočnosť sama o

sebe však nemohla byť príčinou škodovej udalosti. Príčinou vzniku škodovej udalosti nebolo to, že
žalobca bol mierne pod vplyvom alkoholu, ale skutočnosť, že žalobca so svojou manželkou vošiel do
areálu strelnice, ktorá bola v tesnej blízkosti penziónu D. a nebola zabezpečená proti vstupu do areálu.
Práve skutočnosť, že žalovaný je vlastníkom penziónu, v ktorom sa konajú oslavy a zároveň vlastníkomstrelnice, mala viesť žalovaného k tomu, aby areál strelnice bol riadnym spôsobom zabezpečený proti
neoprávnenému vstupu, keďže je predpoklad, že osoby zúčastňujúce sa na oslavách konzumujú aj
alkohol. Žalobca je preto toho názoru, že v tomto prípade nie je na mieste aplikácia ustanovenia § 441

OZ o spoluzodpovednosti za škodu. Na základe vykonaných dôkazov bolo preukázané, že žalovaný
si nesplnil prevenčnú povinnosť uvedenú v § 415 OZ, čím naplnil protiprávne konanie ako jeden z
predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu. V konaní taktiež bol preukázaný kauzálny nexus
medzi porušením prevenčnej povinnosti a vznikom škody. Výška škody bola preukázaná listinnými
dôkazmi.Čosatýkazavineniaako poslednéhozpredpokladov,nároknanáhradu škodyvtomtoprípade

nie je podstatné, či išlo o zavinenie úmyselné, alebo nedbanlivostné, avšak v prípade žalovaného sa
podľa názoru žalobcu jedná o nedbanlivostné konanie. V zmysle uvedeného preto navrhujeme, aby súd
zaviazal žalovaného povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu škody na zdraví v celkovej výške 4.153,30
eura a náhradu škody súvisiacu so škodou na zdraví v celkovej výške 6.438,07 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.591,37 eura od 27.11.2019 do zaplatenia. Zároveň žiadame,
aby súd zaviazal žalovaného k náhrade trov konania vo výške 100 %.

5. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že v danom spore nie sú splnené základné
predpoklady na rozhodnutie predmetného sporu a preto je potrebné žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietnuť. Ďalej uviedol, že v danom spore absentuje pasívna vecná legitimácia žalovaného, čo je
základný predpoklad na to, aby mohol byť žalobca v spore úspešný. Skúmanie vecnej legitimácie je

procesnou podmienkou konania, ktorá sa skúma v priebehu celého konania. Žalovaný nikdy nebol a ani
nie je v danom spore nositeľom hmotno-právnej povinnosti. Ďalej vo svojej záverečnej reči uviedol, že
pozemok, na ktorom sa nachádza otvor na vypúšťanie asfaltových terčov nikdy nebol a ani nie je vo
vlastníctve žalovaného. Pozemok, na ktorom sa nachádza otvor na vypúšťanie asfaltových terčov bol v
čase škodovej udalosti vo vlastníctve fyzickej osoby - L. B. N. narodeného XX.XX.XXXX a z vykonaného

dokazovania taktiež vyplynulo, že žalovaný nebol ani prevádzkovateľom strelnice, v ktorej areáli sa
nachádzal otvor na vypúšťanie asfaltových terčov. Prevádzkový poriadok stálej brokovej poľovníckej
a športovej strelnice G. D., z ktorého by vyplynulo, že majiteľom a prevádzkovateľom strelnice L.
B. N. so sídlom O. P., F. Q. XX L.: XX XXX XXX. Taktiež z rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ
v Nitre, odbor poriadkovej polície oddelenie dokladov zo dňa 17.07.2014 vyplýva, že žiadateľom na

prevádzkovanie strelnice bol L. B. N. nar. XX.XX.XXXX a správcom strelnice je L. B. N., bytom O. P.,
narodený XX.X.XXXX. Z kolaudačného rozhodnutia vydaného R. O. P. zo dňa 07.07.2014 vyplynulo,
že stavebníkom, a teda žiadateľom o vydanie kolaudačného rozhodnutia bol B. N. starší, zo žiadosti o
povolenie na prevádzkovanie strelnice taktiež vyplýva, že žiadateľom bol L. B. N. narodený XX.XX.XXXX
a správcom je len B. N. narodený XX.XX.XXXX. Zo znaleckého posudku číslo 22/2014 vypracovaného

L. B. S., súdnym znalcom z odboru strelné zbrane a výbušniny, odvetvie strelné zbrane vyplýva, že
vlastníkom strelnice je L. B. N., nar. XX.XX.XXXX a zo všetkých vyššie uvedených dôkazov, ktoré
sa nachádzajú v súdnom spise vyplýva, že žalovaný v danom súdnom spore nemá pasívnu vecnú
legitimáciu, nakoľko nikdy nebol vlastníkom a ani prevádzkovateľom strelnice, alebo inak povedané nie
je nositeľom hmotnoprávnej zodpovednosti. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že na prevádzkovanie

strelnice nemá a nikdy nemal podnikateľské oprávnenie, čo vyplýva aj z predložených dokladov ako aj
zo všetkých verejne dostupných registrov. Zároveň právny zástupca žalovaného uviedol, že s poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti, najmä na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a na
preukázané zavinenie žalobcu a taktiež opomenutie prevenčnej povinnosti žalobcu žiada, aby súd
predmetnú žalobu zamietol.

6. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd
prvej inštancie v spore takto rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca.

III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

IV. Štátu sa náhrada trov konania na tlmočné nepriznáva.

7. Ku skutkovému stavu sporu prvoinštančný súd uviedol nasledovné:7.1. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 06.09.2019 došlo ku škodovej udalosti, a to k úrazu
žalobcu, ktorý sa v tom čase nachádzal v O. P., v penzióne D. na kamarátkinej svadobnej hostine, ktorá

sazačalao16.00hod.,pričomnasvadbesazabávali,vypilasi6pohárovJamesonaavčaseokolo22.30
hod. povedal svojej priateľke J. M., v súčasnej dobe, jeho manželke, že je unavený a chce si ísť ľahnúť,
avšak tá mu povedala, že chce vidieť čepčenie nevesty a nech sa idú prejsť na čerstvý vzduch. Vyšli
spolu z penziónu Dolina a po ceste išli hore kopcom, pričom išiel po tráve a potom vstúpil do prázdna a
spadol. Prebral sa až na izbe, kde ho priateľka obliekla a spolu s doktorom ho zobrali do sanitky, ktorá ho

previezla na JIS Fakultnej nemocnici Nitra, pričom žalobca tvrdil, že miesto, kde spadol nebolo nijako
zabezpečené a ani osvetlené. Nebolo sporné, že v dôsledku úrazu, čo vyplýva aj z prepúšťacej správy, u
žalobcu došlo dňa 14.09.2019 k zhoršeniu jeho klinického stavu a následne v ten istý deň sa podrobil aj
operácii, pričom zároveň z lekárskej prepúšťacej správy bolo zistené, že žalobca bol hospitalizovaný na
chirurgickej klinike v čase od 16.09.2019 do 27.09.2019, kedy bol prepustený do domácej starostlivosti.
Pri prepúšťaní bol žalobcovi vystavený aj účet hospitalizovaného pacienta, na základe, ktorého mu bola

vyúčtovaná suma za výkony poskytnuté počas jej hospitalizácie v celkovej výške 2.706,42 eura, ktoré
boli zo strany žalobcu riadne uhradené, čo je preukázané príjmovým pokladničným dokladom na č. l. 14.
Zároveň z týchto pokladničných dokladov založených do spisu bolo zistené, že žalobca bol samoplatca
a z toho titulu mu boli vystavené tieto príjmové pokladničné doklady. Z oddelenia patológie bol taktiež
žalobcovi vystavený doklad a to za služby, ktoré mu boli poskytnuté v rámci hospitalizácie, pričom mu

bola vyfakturovaná čiastka vo výške 66,75 eura, čo je preukázané na č. l. 17. Nebolo sporné, že žalobca
nemocnici uhradil prostredníctvom prevodu celkovú čiastku vo výške 2.143,30 eura, čo preukazuje
doklad nachádzajúci sa na č. l. 18. Žalobca ako samoplatca uhradil záchrannej zdravotnej službe čiastku
vo výške 120 eur za výjazd ambulancie a z diagnostického centra Jesenius a.s., mu boli vystavené
pokladničné doklady a to číslo 0040 zo dňa 09.09.2019 vo výške 12,40 eura a pokladničný doklad číslo

0070 zo dňa 12.09.2019 vo výške 12,40 eura a následne dňa 23.09.2019 mu bola vystavená faktúra
za vyšetrenia vykonané v dňoch 07.09., 10.9., 14.09. a 18.09.2019 v celkovej výške 1.190,30 eura, čo
vyplýva z faktúry nachádzajúcej sa na č. l. 20. Z listinných dokladov bolo jednoznačne preukázané a
nesporné, že žalobca túto finančnú čiastku uhradil dňa 16.10.2019 a 18.10.2019, čo preukazujú listinné
doklady nachádzajúce sa na č. l. 21 a 22.

7.2. Nebolo sporné, že žalobcovi bol vypracovaný lekársky posudok o bolestnom a o sťažení
spoločenského uplatnenia č. l. 23, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobcovi bolo vystavené znalecké
odborné vyjadrenie ohodnotenie bolestného a to vo výške 205 bodov a to dňa 08.10.2019.

7.3. Nebolo sporné, že právny zástupca žalobcu zaslal žalovanému prípis ohľadom uplatnenia nároku
poškodeného proti spoločnosti I. J. E. E.T. R. I. výzvu na úhradu škody zo dňa 06.11.2019, na základe,
ktorej vyzval žalovaného, aby uhradil žalobcovi škodu na zdraví poškodeného a nákladov spojených
s liečením, hospitalizáciou a diagnostikou a nákladov spojených s vypracovaním lekárskeho posudku
v celkovej výške 10.591,37 eura a to v lehote 14 dní odo dňa doručenia tejto výzvy na účet v banke,

pričom žalovaný predmetnú výzvu prevzal dňa 12.11.2019, čo preukazujú listinné dôkazy nachádzajúce
sa na č. l. 24 a 27.

7.4. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu príslušného OO PZ SR Lužianky číslo ORP-1376/LU-NR-2019
bolo zistené, že dňa 07.09.2019 bola spísaná zápisnica o trestnom oznámení, ktoré bolo podané

oznamovateľom a to žalobcom, a to za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného
zákona.

7.5. Z pripojeného výpisu z obchodného registra spoločnosti Agronóm Nitra, spol. s r. o. bolo
zistené, že predmetná spoločnosť bola zapísaná dňa 22.12.2004 a predmetom činnosti je okrem iných

je aj organizovanie kultúrnych, spoločenských a zábavných podujatí, poskytovanie služieb v lesníctve
a v poľovníctve a organizovanie športových akcií a podujatí ako aj ubytovacie služby v ubytovacích
zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach a v chatovej osade triedy
3, v kempingoch triedy 3 a 4. Zároveň z predmetného výpisu z obchodného registra bolo jednoznačne
preukázané, že spoločníkom od 15.11.2017 je aj L. B. N. mladší, ktorý je aj zároveň od tohto

obdobia aj konateľom. Z predmetného spisu a to zo žiadosti o povolenie na prevádzkovanie strelnice
bolo zistené, že žiadateľom je fyzická osoba a to L. B. N. nar. XX.XX.XXXX a správcom je L. B. N.
narodený XX.XX.XXXX. Z pripojeného kolaudačného rozhodnutia nachádzajúceho sa v predmetnom
spise bolo nepochybne zistené, že R. O. P. vydalo kolaudačné rozhodnutie a to dňa 07.07.2014,ktorým bolo povolené užívanie stavby ako aj rekreačno-oddychový areál v O. P., pričom predmetné
kolaudačné rozhodnutie nadobudlo platnosť 08.07.2014. Z osvedčenia o živnostenskom oprávnení zo
dňa 15.07.2014 (č. l. 99) bolo zistené, že L. B. N. s obchodným menom L. B. N., SHR, so sídlom v O.

P. F. Q. XX, L.: XX XXX XXX mal oprávnenie na vykonávanie živnosti a to prevádzkovanie strelnice,
organizovanie kultúrnych a iných spoločenských podujatí a prevádzkovanie športových zariadení. Z
rozhodnutia vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Nitre, odbor poriadkovej polície,
oddelenie dokladov, poštový priečinok 54/C Nitra zo dňa 17.07.2014 (č. l. 101) číslo OR PZ-NR-
OPP1-54-001/2014-ZB bolo zistené, že na prevádzkovanie strelnice bolo udelené povolené žiadateľovi

L. B. N. staršiemu a správcom strelnice bol L. B. N. mladší, nar. XX.XX.XXXX. Následne dňa 09.10.2018
(č. l. 102) bolo vydané nové rozhodnutie o prevádzkovaní strelnice, na základe ktorej žiadateľom a
správcom strelnice bol uvedený L. B. N., nar. XX.XX.XXXX.

8. Svoje rozhodnutie, s poukazom na uvedený skutkový stav, citované ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP – zák. č. 160/2015 Z. z. - § 150 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 a 2 a § 255 ods. 1) a citované

ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ - zák. č. 40/1964 Zb.), odôvodnil prvoinštančný
súd nasledovne:

8.1. Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca žalovaného v priebehu záverečnej reči namietal
pasívnu legitimáciu žalovaného bolo potrebné sa s danou otázkou ohľadom pasívnej vecnej legitimácie

žalovaného vysporiadať.

8.2. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o
ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,

závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskomprocesnomprávepoužívapojemvecnálegitimácia.Zhľadiskaposúdeniavecnejlegitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti

byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo
nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v
konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v

konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 192/2004). Určenie právneho subjektu, ktorý
je v danom prípade nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má zásadný význam z hľadiska určenia vecnej
pasívnej legitimácie na strane žalovaného.

8.3. Z predmetného obsahu spisu vyplýva, že žalobca uplatňoval nárok voči žalovanému s označením

I. J., E.. E., E. E. O. P., F. Q. U. XX. Z výpisu obchodného registra spoločnosti I. J., spol. s r.
o. bolo zistené, že predmetná spoločnosť bola zapísaná dňa 22.12.2004 a predmetom činnosti je
okrem iných aj organizovanie kultúrnych, spoločenských a zábavných podujatí, poskytovanie služieb
v lesníctve a v poľovníctve a organizovanie športových akcií a podujatí ako aj ubytovacie služby v
ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach a v chatovej

osade triedy 3, v kempingoch triedy 3 a 4, ale predmetom podnikania nie prevádzkovanie strelnice,
kde sa konkrétne stala škodová udalosť, v dôsledku ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok. Podľa
popísania škodového deja zo strany žalobcu a z vykonanej ohliadky na mieste samom, žalobcovi
vznikla škoda, keď sa išiel prejsť do areálu penziónu, pričom nevedomky vošiel do miesta, v ktorom
sa nachádzala strelnica, a spadol do otvoru na vypúšťanie asfaltových terčov, v dôsledku čoho došlo

ku škodovej udalosti. Spornou bola tá skutočnosť, kto nesie zodpovednosť za vzniknutú škodu, kto
je pasívne legitimovaný v predmetnom spore, čiže zároveň bola sporná aj otázka, komu patrí a kto
prevádzkujedanústrelnicu,čižalovaný,ktoréhooznačilžalobcaaleboinýsubjekt.Podľaprevádzkového
poriadku stálej brokovej poľovníckej a športovej strelnice s označením TRAPOSKEET ,, D.“ bolo
zistené, že prevádzkovateľ strelnice a správca (-via) zodpovedajú za celkovú prevádzku strelnice, v

zmysle platných slovenských zákonov, vyhlášok a príslušných predpisov, vrátane noriem na úseku
zbraní, streliva a prevádzky strelníc. Zároveň z predmetného prevádzkového poriadku bolo zistené, že
prevádzkovateľom a majiteľom strelnice je L. B. N., F. XX, XXXXXX O. P., IČO: 30 934 371, pričom
prevádzkovateľ a správca (správcovia) strelnice sú zapísaní na príslušnom policajnom útvare, ktoréhozoznam je prílohou prevádzkového poriadku. Zároveň z predmetného prevádzkového poriadku vyplýva
povinnosť funkcionárov strelnice s označením prevádzkovateľ strelnice a správca strelnice, pričom
povinnosťou prevádzkovateľa strelnice je zodpovednosť za údržbu a využívanie strelnice a správca

strelnice zabezpečuje a riadi streľbu, zodpovedá za disciplínu a poriadok pri streľbe dodržiavanie
podmienok streleckého cvičenia. Z ďalších listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise bolo zistené
a to z osvedčenia o živnostenskom oprávnení zo dňa 15.07.2014, že L. B. N. s obchodným menom L.
B. N., SHR, so sídlom v O. P. F. Q. XX, IČO: 30 934 371 mal oprávnenie na vykonávanie živnosti a to
prevádzkovanie strelnice, organizovanie kultúrnych a iných spoločenských podujatí a prevádzkovanie

športových zariadení. Z rozhodnutia vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Nitre, odbor
poriadkovej polície, oddelenie dokladov, poštový priečinok 54/C Nitra zo dňa 17.07.2014 (č. l. 101)
číslo OR PZ -NR-OPP1-54-001/2014-ZB bolo zistené, že na prevádzkovanie strelnice bolo udelené
povolené žiadateľovi L. B. N. staršiemu a správcom strelnice bol L. B. N. mladší, nar. XX.XX.XXXX a
následne dňa 09.10.2018 (č. l. 102) bolo vydané nové rozhodnutie o prevádzkovaní strelnice, na základe
ktorej žiadateľom a správcom strelnice bol uvedený Ing,. B. N., nar. XX.XX.XXXX. Vzhľadom na takto

zistený skutkový stav a listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise súd mal jednoznačne za preukázané,
že žalovaný v predmetnom spore nie je pasívne legitimovaný, pretože predmetom jeho podnikateľskej
činnostiniejeprevádzkovaniestrelnicenaopak,žalovanýmvpredmetnomsporemalbyťpodľalistinných
dôkazov nachádzajúcich sa v spise prevádzkovateľ strelnice, ktorý aj podľa prevádzkového poriadku
zodpovedá za zabezpečenie strelnice, za údržbu a využívaním strelnice a preto žalobu voči žalobcovi

ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a z toho dôvodu sa už súd ďalej vo svojom rozhodnutí
nezaoberal dôvodnosťou uplatneného nároku ani vecou samou.

8.4. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní úspešný, súd mu priznal plnú náhradu trov
konania.

9. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním v celom rozsahu napadol len žalobca, domáhajúci sa
jeho zmeny a plného vyhovenia jeho žalobe, vrátane priznania mu náhrady trov konania, eventuálne
v prípade potvrdenia výroku č. I. jeho zmeny vo výrokoch II. a III. tak, že žiadnej zo strán konania
náhradu trov konania neprizná. Z hľadiska odvolacích dôvodov poukázal na dôvody vyplývajúce z ust.

§ 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Poukázal na skutkové dôvody podanej žaloby ako aj na právnu argumentáciu uplatneného nároku
z ust. § 415 v spojení s § 420 OZ, keď poukázal na to, že tomuto konaniu predchádzalo podanie
jeho trestného oznámenia a vedenie vyšetrovania na OO PZ Lužianky pod č. ČVS: ORP-1376/LU-

NR-2019, keď vyšetrovací spis bol na návrh strán sporu pripojený k tomuto spisu, pričom z uznesenia
povereného príslušníka PZ zo dňa 04.10.2019 o odmietnutí veci podozrenia zo spáchania trestného
činu ublíženia na zdraví vyplývalo aj vypočutie konateľa žalovaného L. B. N., ktorý pri svojom výsluchu
dňa 07.09.2019, ktorý uviedol, že strelnica sa nachádza na pozemku vo vlastníctve jeho otca L. B.
N. staršieho, keď obidva subjekty (penzión i strelnicu) prevádzkuje firma I. J., E., t. j. žalovaný. Na

základe tohto vyjadrenia konateľa žalovaného on určil žalovaného ako pasívne vecne legitimovanú
osobu,ktorájemuzaškoduspôsobenúzodpovedá,keďzároveňpoukazujenaskutočnosť,ženeexistuje
žiaden verejne dostupný register, na základe ktorého je možné identifikovať prevádzkovateľov strelníc,
pričom nemal dôvod pochybovať o skutočnostiach uvedených konateľom žalovaného pri jeho výsluchu
pred OČTK, keď uvedené skutočnosti vyplývali z ortofoto mapy ako aj neskoršej obhliadky na mieste

samom. Prvoinštančný súd pri ustálení pasívnej vecnej legitimácie vychádzal z listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v označenom vyšetrovacom spise, a to predovšetkým z osvedčenia o živnostenskom
oprávnení zo dňa 15.07.2014, z rozhodnutia zo dňa 17.07.2014 a z rozhodnutia zo dňa 09.10.2018. On
sa však nestotožňuje s procesným postupom súdu vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu a následne
aj k hodnoteniu vykonaných dôkazov, podľa jeho názoru mu bolo postupom súdu porušené právo na

spravodlivý proces, resp. princíp rovnosti zbraní sporových strán konania, ktorý je imanentnou súčasťou
koncepcie spravodlivého súdneho konania. U poškodeného si svoj nárok prostredníctvom právneho
zástupcu uplatnil výzvou na náhradu škody zo dňa 16.11.2019, keď žalovaný vo svojom vyjadrení
svoju pasívnu vecnú legitimáciu nespochybňoval, keď spochybňoval len skutkové okolnosti, za ktorých
malo ku škodovej udalosti dôjsť a poukazoval i na jeho zavinenie poškodeného v zmysle § 441 OZ,

z ktorých dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. Ani na prvom pojednávaní 01.02.2022 žalovaný pasívnu
vecnú legitimáciu nenamietal a rovnako konajúci súd v rámci predbežného právneho posúdenia pasívnu
vecnú legitimáciu žalovaného za spornú nepovažoval, keď na tomto pojednávaní vypočutý konateľ
žalovanej spoločnosti pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej spoločnosti nespochybňoval. Obe sporovéstrany navrhli pripojiť vyšetrovací spis a ako vyplýva zo zvukovej nahrávky z pojednávania, súd na
návrhstránsporuoboznámilprečítanímlenčasťuvedenéhovyšetrovaciehospisu,natomtopojednávaní
neoboznámil listiny, ktoré mali byť dôkazom o nedostatku vecnej legitimácie žalovaného (zhora už

uvedené osvedčenie a rozhodnutia). Ani pri výkone obhliadky na mieste samom dňa 27.04.2022
žalovaný pasívnu legitimáciu nenamietal (prostredníctvom konateľa alebo právneho zástupcu), nestalo
sa tak ani na ďalšom pojednávaní 08.11.2022. Ako vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní zo
dňa 31.01.2023, súd vyzval právnych zástupcov, aby uviedli, či majú ďalšie návrhy na dokazovanie,
pričom obaja právni zástupcovia zhodne uviedli, že nemajú žiadne návrhy na doplnenie dokazovania,

ani pripomienky k vykonanému dokazovaniu; súd preto v zmysle § 182 CSP vyzval strany sporu na
prednesenie záverečných rečí, pričom právny zástupca žalovaného záverečnú reč predložil v písomnej
forme do spisu, ako aj jeho právnemu zástupcovi, keď túto pred súdom aj predniesol. Ako vyplynulo
zo záverečnej reči žalovaného, tento po takmer troch rokoch namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu,
kedy v záverečnej reči citoval listinné dôkazy, ktoré až do tohto štádia konania pred súdom vykonané
neboli (osvedčenie a uvedené rozhodnutia). Po prednese záverečných rečí prvoinštančný súd odročil

pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku, avšak následne svoje uznesenie, ktorým vyhlásil
dokazovanie za skončené zrušil a pokračoval vo vykonaní dôkazov, ktoré citoval vo svojej záverečnej
reči právny zástupca žalovaného. Prvoinštančný súd tak vykonal dôkazy napriek tomu, že právny
zástupca žalovaného predtým uviedol, že žiadne návrhy na doplnenie dokazovania ani pripomienky
k vykonanému dokazovaniu nemá a teda opäť vykonal dokazovanie čítaním listín z vyšetrovacieho spisu

(uvedené osvedčenie a rozhodnutia). Súd teda vykonal nové dokazovanie svojvoľne bez návrhu strán
aj napriek už skoršiemu vyhláseniu dokazovania za skončené, keď takýmto postupom bolo porušené
jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Súd mal podľa jeho názoru po vyhlásení dokazovania
za skončeného dňa 31.03.2023 pri vyhlásení rozsudku vychádzať len z dôkazov, ktoré boli pred
súdom na návrh strán vykonané do prednesu záverečných rečí, keď úlohou súdu nie je nahrádzať

procesnú aktivitu strán sporu. Nespochybňuje poukaz právneho zástupcu žalovaného, že súd je povinný
ex offo skúmať vecnú legitimáciu procesných strán v oblasti hmotného práva, avšak rozsah tejto
prieskumnej povinnosti nie je bezbrehý, ale má svoje mantinely stanovené rozsahom vykonaných
dôkazov v doterajšom konaní. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti,
potrebnosť teda okruhu rozhodujúcich skutočností je potom určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy

upravujúcou sporný právny režim strán. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamo
spojitosť s povinnosťou tvrdenia, keď obe povinnosti má strana plniť od začiatku konania a poslednou
procesnou možnosťou splnenia skutočnosti dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia po
skončení dokazovania (§ 154 CSP). Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je
založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne vecou strán

sporu. Žalovaný mal od samého začiatku sporu namietať svoju pasívnu vecnú legitimáciu, pokiaľ o tejto
skutočnosti vie, keď tiež je potrebné prihliadať aj na inštitút zákonnej ako aj sudcovskej koncentrácie
konania. Súd sa musí vysporiadať s tzv. sudcovskou koncentráciou konania prostredníctvom možnosti
neprihliadnutia na prostriedky procesného útoku a obrany, o čom bol žalovaný riadne poučený,
avšak prakticky v celom konaní počas troch rokov návrhy na doplnenie dokazovania ani pripomienky

k vykonanému dokazovaniu nemal, teda žalovaný mal dostatok času na námietku svojej pasívnej
vecnej legitimácie. Bolo povinnosťou súdu vyvodiť sankčné dôsledky proti žalovanému nevykonať
dôkazy z vyšetrovacieho spisu, ktoré prezentoval vo svojej záverečnej reči dňa 31.01.2023, keď
predtým výslovne uviedol, že ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemá. Oneskorené predloženie
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany môže súd ospravedlniť len na základe objektívnych

kritérií, v tomto prípade však konateľ žalovanej spoločnosti dňa 07.09.2019 pri svojom výsluchu pred
OČTK uviedol, že žalovaná spoločnosť prevádzkovateľom strelnice je. Uvedeným konaním sa žalovaný
prakticky vzdal práva na vykonanie ďalšieho dokazovania a preto z jeho pohľadu následným zrušením
uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené, považuje vykonanie dokazovania bez výslovného
návrhu strán sporu za inú vadu konania. Je nesporné, že toto nesprávne pripustenie prostriedku

procesného útoku či obrany malo aj za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak sa teda žalovaný
vyjadril pred skončením dokazovania, že ďalšie návrhy na jeho doplnenie nemá, odvolací súd nemôže
na túto skutočnosť prihliadať; pre sporové konanie platí, že súd v zásade bez návrhu nevykoná žiadne
dôkazy. Aj keby odvolací súd dospel k opačnému názoru, a teda že prvoinštančný súd postupoval
procesne správne, nebolo preukázané, že ku dňu 06.09.2019, kedy malo dôjsť ku škodovej udalosti,

nebol prevádzkovateľom strelnice žalovaný, ale prevádzkovateľom strelnice bol L. B. N. a správcom
L. B. N. mladší. Nepopiera, že žiadateľom o povolenie prevádzkovateľa strelnice bola osoba L. B.
N. staršieho a že tento mal aj oprávnenie na vykonávanie živnosti prevádzkovania strelnice, ktorej
správcom bol L. B. N. mladší, avšak je nesporné, že ku škodovej udalosti došlo takmer 5 rokovod vydania uvedeného rozhodnutia L. B. N. staršiemu na prevádzkovanie strelnice. Z napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že súd sa stotožnil s rozhodnutím zo dňa 09.10.2018, avšak sa vôbec nezaoberal
právnevýznamnouskutočnosťou,žeuvedenérozhodnutiejezmätočnéanemácharakterindividuálneho

právneho aktu a najpravdepodobnejšie ide o falzifikát. V spisovej značke rozhodnutia je rok 2014,
rozhodnutie bolo vydané na základe žiadosti podanej správnemu orgánu dňa 14.07.2014 – 4 roky pred
vydaním rozhodnutia, rozhodnutie nie je na hlavičkovom papieri a chýba okrúhla pečiatka ako aj podpis
osoby, ktorá uvedené rozhodnutie vydala. Súd pritom v rozsudku uvádza, že rozhodnutie bolo vydané
17.07.2014, pričom rozhodnutie zo dňa 09.10.2018 malo byť nové a malo nahradiť rozhodnutie zo dňa

17.07.2014, čo je nelogické a teda uvedené rozhodnutie zo dňa 09.10.2018 má nespochybniteľne znaky
falzifikátu. Ani skutočnosť, že žalovaný vo výpise z obchodného registra nemá zapísaný ako predmet
činnosti prevádzkovanie strelnice, nie je dôvodom na to, aby prevádzkovateľom strelnice nemohol
byť, nakoľko ako vyplýva zo zákona o strelných zbraniach a strelive, nemusí mať v žiadosti uvedenú
koncesiu a to prevádzkovanie strelnice. Úradne osvedčenú kópiu koncesnej listiny mal mať žiadateľ
o prevádzkovanie strelnice pred novelou zákona do 01.02.2020, ale aj to len v prípade, ak má byť

strelnica používaná na podnikateľské účely. Teda argumentácia súdu nie je dôkazom o tom, že žalovaný
nemohol byť prevádzkovateľom strelnice, teda spôsob, akým súd právne vyhodnotil skutkový stav veci
trpí vadou, ktorou je nesprávne právne posúdenie veci. Rovnako právne vyhodnotenie skutkového stavu
vo vzťahu k výrokom II. a III. trpí vadou, ktorou je nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný mohol
a mal namietať absenciu pasívnej vecnej legitimácie už v rámci vyjadrenia k žalobe, keď s prihliadnutím

na dĺžku konania, zásadu hospodárnosti a vykonania väčšiny úkonov do jeho námietky nesie znaky
rozporu s dobrými mravmi z dôvodu hrubej neetickosti žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu, čo
treba zohľadniť v zmysle ust. § 257 CSP, lebo to žalovaný spôsobil svojim konaním – svojou pasivitou,
teda rozhodnutie ani v týchto výrokoch nie je vecne správne a spravodlivé.

10. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal potvrdenie napadnutého rozsudku s priznaním
mu náhrady trov konania. Argumentáciu v podanom odvolaní považuje za nedôvodnú a príliš abstraktnú,
s ohľadom na poukaz žalobcu na inú vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP. Žalobca
pri svojej argumentácii opomína dôležitú skutočnosť, a to, že zo zápisnice o pojednávaní zo dňa
18.04.2023 výslovne vyplýva, že prvoinštančný súd sa oboznamoval iba s listinami, ktoré sa už v tom

čase nachádzali v spise, teda sa neoboznamoval s listinami, ktoré by boli neskoro predložené, alebo
s listinami, ktoré si zabezpečil sám, teda zastáva názor, že v danom prípade nemôže byť uvedený
odvolací dôvod uplatnený, nakoľko táto iná vada nemohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci samej z dôvodu, že on nie je nositeľom hmotnoprávnej zodpovednosti/povinnosti. Navyše zrušením
uznesenia o skončení dokazovania sa žalobca dostal do výhody, pretože mohol opätovne predniesť

svoju záverečnú reč, a to najmä so zameraním na nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie. Všetky
dokumenty, z ktorých sa dá jednoznačne určiť nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie tvorili súčasť
označeného trestného spisu, ktorý bol v priebehu súdneho konania k tomuto súdnemu spisu pripojený
na návrh obidvoch strán sporu, keď na uvedený vyšetrovací spis a listiny v ňom obsiahnuté on tiež
poukazoval už pri svojom prvom písomnom vyjadrení vo veci samej. Žalobca tak mal dostatok času

sa oboznámiť s obsahom trestného spisu, keď ako poškodený mal právo v rámci trestného konania do
trestného spisu nahliadať, teda pri konaní s odbornou starostlivosťou mohol ešte pred začatím súdneho
konania ustáliť, kto je skutočným nositeľom hmotnoprávnej zodpovednosti, avšak sa bez primeraného
dôvodu spoľahol iba na výpoveď L. B. N. mladšieho bez toho, aby si tieto skutočnosti preveril. Žalobca
sa teraz snaží preniesť zodpovednosť na konajúci súd, resp. na neho, pričom pri poukazovaní na

„ustálenú“ judikatúru nešpecifikoval žiadny konkrétny judikát alebo rozhodnutie, z ktorého by jeho záver
vyplýval. Námietku jeho pasívnej vecnej legitimácie žalobca označuje ako prostriedok procesného útoku
či obrany, čo je však v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009, na ktorý
poukázal už vo svojej záverečnej reči, a taktiež v rozpore s § 149 až 152 CSP, teda nejde o prostriedok
procesného útoku alebo obrany, keď navyše, odhliadnuc od uvedeného, súd vo všeobecnosti môže

aj na neskôr predložené prostriedky procesnej obrany/útoku prihliadať, a to s poukazom na § 153
ods. 2 CSP. Neúspech v tomto spore tak musí ísť podľa neho na ťarchu žalobcu. Žalobca tiež
nepopiera, že prevádzkovateľom strelnice bol L. B. N. starší, spochybňuje však pravosť dokumentov,
z ktorých táto skutočnosť vyplýva, podľa jeho názoru však ide iba o nepotvrdenú domnienku žalobcu.
Podľa jeho názoru úradne osvedčenú kópiu koncesnej listiny mal mať žiadateľ (na prevádzkovanie

strelnice) už aj do 01.02.2020, ide o nesprávny a zavádzajúci výklad žalobcu, keďže táto povinnosť
odpadla až dňa 01.02.2022 a v čase podania žaloby teda jeho podnikateľské oprávnenie v podobe
povolenia na prevádzkovanie strelnice nevyhnutné bolo. Konajúci súd postupoval správne, aj keď použil
výpis z obchodného registra ako podporný dôkaz, ktorý mohol vykonať v zmysle ust. § 185 ods.2 CSP. Keďže z výpisu z obchodného registra nevyplynulo, že by on bol v čase škodovej udalosti
prevádzkovateľom strelnice, nemohol byť aj z tohto dôvodu pasívne vecne legitimovaným subjektom.
Aj pre účely posúdenia náhrady trov konania poukazuje na neodborný postup žalobcu ako pána sporu,

ktorý si mal preveriť a zistiť všetky potrebné informácie pre posúdenie hmotnoprávnej zodpovednosti/
povinnosti a keď uvedené podcenil, nemôže byť uvedené vyhodnotené ako jeho konanie v rozpore
s dobrými mravmi, nakoľko on hájil iba svoje záujmy a nemá povinnosť dávať žalobcovi rady alebo
návody. Za potrebné považuje poukázať i na skutočnosť, že prvoinštančný súd sa v rozsudku zameral
iba na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a teda sa vôbec nezaoberal skutkovou stránkou sporu,

vzhľadomkčomupotomžalobcomnavrhovanázmenarozsudkuniejeprípustná,nakoľkoniesúsplnené
zákonné podmienky, o to viac, že z vykonaného dokazovania bez zohľadnenia uvedenej námietky
nevyplynulo, že by bol nárok žalobcu (vôbec) dôvodný.

11. K uvedenému vyjadreniu žalovaného sa vyjadroval následne žalobca v podstate zotrvávajúc na
svojej argumentácii z podaného odvolania.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
dospel k záveru, že vo veci je potrebné v zmysle ustanovení § 387 ods. 1, § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

13. V danej veci je predmetom sporu zaplatenie jednak náhrady priamej – finančnej škody, ktorá
žalobcovi vznikla v súvislosti s úhradou jeho liečenia príslušným zdravotníckym zariadeniam, ako
aj zaplatenie škody na jeho zdraví vyčíslenej ako nárok na jeho bolestné. Žalovaný od počiatku
sporu, resp. už od doručenia mu predžalobnej výzvy, svoju obranu založil na tom, že zo strany

žalobcu neboli preukázané skutkové okolnosti umožňujúce záver o tom, že by za vzniknutú ujmu
a škodu žalobcu niesol on zodpovednosť. Súčasťou súdneho spisu bol (v overenej kópii) aj vyšetrovací
spis Obvodného oddelenia PZ Lužianky (špecifikovaný v rozsudku) vedený po trestnom oznámení
žalobcu, ktoré konanie bolo ukončené odmietnutím oznámenia z dôvodu, že nebol zistený dôvod na
začatie trestného stíhania vo veci podozrenia z prečinu ublíženia na zdraví, keďže žalobca si svoje

zranenia spôsobil sám svojou neopatrnosťou a nedošlo tak k porušeniu dôležitej povinnosti tretej osoby.
Uvedený vyšetrovací spis bol oboznamovaný súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 01.02.2022,
nebol však oboznámený dôsledne a jeho kópia nebola sporovým stranám ani doručená. Zástupca
žalovaného až v písomnej záverečnej reči na pojednávaní dňa 31.01.2023 namietol nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie na strane žalovaného, s ohľadom na listiny obsiahnuté nachádzajúce sa už vo

vyšetrovacom spise polície, keď pred prednesom svojej záverečnej reči nemal návrhy na doplnenie
dokazovania ani pripomienky k vykonanému dokazovaniu, rovnako ako ani právny zástupca žalobcu.
Po záverečných rečiach prvoinštančný súd vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil za
účelom vyhlásenia rozsudku, avšak na pojednávaní dňa 18.04.2023 (v neprítomnosti žalovaného a jeho
zástupcu) zrušil svoje uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené a odročení pojednávania za

účelom vyhlásenia rozsudku, keď následne vykonal dôsledné oboznámenie všetkých listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v spise, a po novej záverečnej reči právneho zástupcu žalobcu, vyhlásil dokazovanie
za skončené a vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom. Žalobca v podanom odvolaní napádal inú
vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tiež aj to, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazujúc na obranu žalovaného v spore a na

moment námietky jeho pasívnej vecnej legitimácie vyjadril nesúhlas s procesným postupom súdu vo
vzťahu k vykonanému dokazovaniu vyšetrovacím spisom dňa 18.04.2023 a následne aj k hodnoteniu
vykonaných dôkazov, s dôsledkom porušenia jeho práva na spravodlivý proces, resp. princípu rovnosti
zbraní, keď mal za to, že jednak konajúci súd na pojednávaní dňa 01.02.2022 riadne neoboznámil
označenélistiny,zktorýchvyvodilnedostatokpasívnejlegitimáciežalovanéhovsporeatiežmalzato,že

pre absenciu návrhov žalovaného na doplnenie dokazovania a rovnako tak absenciu jeho pripomienok
k vykonanému dokazovaniu nebolo už možné prihliadať na jeho procesnú obranu uplatnenú až
v záverečnom návrhu, s poukazom na listinné dôkazy, ktoré až do tohto štádia konania pred súdom
vykonané neboli. Následné nové dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom na pojednávaní dňa
18.04.2023 považoval preto za svojvoľné bez návrhu strán a porušujúce jeho právo na spravodlivé

súdne konanie, i keď rešpektuje povinnosť súdu ex offo skúmať vecnú legitimáciu procesných strán,
avšak rozsah tejto prieskumnej povinnosti nie je bezbrehý, ale má svoje mantinely stanovené rozsahom
vykonaných dôkazov v doterajšom konaní. Poukazujúc na povinnosť žalovaného od začiatku konania
sa brániť a tvrdiť okolnosti vylučujúce jeho ním v spore uplatnené právo, ako aj s poukazom na dôsledkyzákonnej a sudcovskej koncentrácie mal za to, že bolo povinnosťou súdu vykonať proti žalovanému
sankčné dôsledky v podobe nevykonania dôkazov z vyšetrovacieho spisu, keďže ide o oneskorené
predloženie prostriedkov procesnej obrany, ktorej sa žalovaný prakticky vzdal tým, že nemal ďalšie

návrhy na vykonanie dokazovania a teda že opätovné vykonanie dokazovania dňa 18.04.2023 bolo
už bez výslovného návrhu strán sporu a teda že tento prostriedok procesnej obrany žalovaného
pripustený byť nemal. Nakoniec žalobca argumentoval tým, že aj keby odvolací súd dospel k opačnému
názoru (ohľadom dokazovania), nebolo preukázané, že by žalovaný ku dňu škodovej udalosti nebol
prevádzkovateľom strelnice, keď posledné rozhodnutie, na ktoré poukazuje prvoinštančný súd, zo dňa

09.10.2018 považuje za zmätočné a predstavujúce pravdepodobne aj falzifikát, keď inak chýbajúce
oprávnenie žalovaného na prevádzkovanie strelnice, podľa výpisu z obchodného registra, v tom čase
podľa zákona o strelných zbraniach a strelive potrebné ani (tiež) nebolo.

14. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že bolo povinnosťou žalovaného od počiatku poukazovať na
nedostatok svojej pasívnej legitimácie v spore, odvolací súd poukazuje na to, že s týmto v zásade (pokiaľ

o tom vedel, resp. si túto skutočnosť uvedomoval) súhlasí, avšak nesúhlasí s argumentáciou žalobcu
ako odvolateľa v tom, že súd prvej inštancie už nemohol opätovne a riadne dňa 18.04.2023 vykonať
dokazovanie listinami vyšetrovacieho spisu, nakoľko uvedené listiny sa v spise nachádzali a bolo len
chybou súdu, že tieto listiny úplným spôsobom neoboznámil už na prvom pojednávaní dňa 01.02.2022,
ktorý nedostatok však si uvedomil po písomnej záverečnej reči žalovaného a teda pred rozhodnutím vo

vecisamejtentonedostatokodstránil.Nešlotedaoprípadďalšiehodoplneniadokazovaniaoďalšienové
dôkazy, ale išlo o prípad riadneho vykonania tých dôkazných prostriedkov, ktoré sa už dovtedy v spise
nachádzali, avšak chybou konajúceho súdu dovtedy vykonané riadne neboli. Odvolací súd poukazuje
na to, že zástupca žalobcu po pojednávaní dňa 31.01.2023 nahliadol do spisu a pokiaľ preto pri
oboznámení listín na pojednávaní 18.04.2023 mal výhrady a pochybnosti k listine rozhodnutia zo dňa

09.10.2018 na č. l. 102 potom mal – aby nedošlo o neprípustné novoty v odvolaní bezprostredne
uvedené námietky voči tomuto rozhodnutiu uviesť a prípadne tiež navrhnúť doplnenie dokazovania,
jednak na túto listinu ako aj na samotnú skutočnosť, že prevádzkovateľom strelnice v čase udalosti bol
žalovaný. Žalovaný označil v záverečnej reči listiny, z ktorých mal za to, že prevádzkovateľom strelnice
v danom čase vzniku škody nebol, keď vo všeobecnosti žalovaná strana ani nemá dôkazné bremeno

k preukázaniu negatívnej skutočnosti, teda že on prevádzkovateľom strelnice nie je, keď túto skutočnosť
(že je prevádzkovateľom) má v konaní, z hľadiska dôkazného bremena v spore, preukazovať žalobca
ako sporová strana, ktorá túto skutočnosť v spore tvrdí a na ktorej skutočnosti zakladá zodpovednosť
žalovaného. Po vznesení námietky nedostatku pasívnej legitimácie zo strany žalovaného už pasívna
vecná legitimácia žalovaného nespornou nebola, teda, pri uvedenej neexistencii dôkaznej povinnosti

žalovaného na negatórnu skutočnosť, bolo povinnosťou žalobcu v spore pasívnu legitimáciu žalovaného
v spore riadne preukázať. Pokiaľ sa žalovaný v spore bránil poukazom na listiny sa v spise nachádzajúce
a vyvracajúce jeho pasívnu vecnú legitimáciu, z hľadiska koncentrácie konania pri riadnom nevykonaní
dôkazov nemožno konštatovať to, že by už nebolo možné na jeho námietku prihliadať ako na námietku
oneskorenú, keďže ju predniesol ešte pred vyhlásením dokazovania za skončeného. Neakceptovanie

oneskorenosti procesnej obrany žalovaného nedostatku pasívnej legitimácie tiež nepredstavuje pre
súd povinnosť túto obranu neakceptovať – teda ju odmietnuť, lebo ide len o možnosť odmietnutia
s ňou spojeného nového – doteraz neoznačeného a nevykonaného dokazovania. V odvolaní pritom
netvrdil zodpovednosť (jeho pasívnu legitimáciu) danú už tým, že ako prevádzkovateľ penziónu si jeho
areál neoplotil, keď povinnosť oplotenia vyvodzoval na strane prevádzkovateľa strelnice. O pravosti

(a správnosti) listín (a skutočností v nich obsiahnutých) nemal odvolací súd pochybnosti, keď ani ich
„nepravosť“ pasívnu legitimáciu žalovaného ako (ne)prevádzkovateľa strelnice nepreukazuje, keď tento
ako obchodná spoločnosť môže podnikať len v tom odbore, ktorý má ako predmet podnikania zapísaný
v Obchodnom registri.

15. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).