Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 11, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/145/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315010155
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2315010155.8

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.
Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. X.X.XXXX v C., bytom
D. XXX, toho času vo výkone trestu v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, pre zločin krádeže podľa §
212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona (účinného v čase spáchania skutku) s poukazom
na § 138 písmeno f) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a pre

prečin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona (účinného v čase spáchania skutku),
o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta a obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu
Galanta zo dňa 7.6.2023, sp. zn. 2T/29/2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.3.2024 v Trnave,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania Okresnej prokuratúry Galanta a obžalovaného A. B.

zamietajú.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 7.6.2023, sp. zn. 2T/29/2015 uznal
obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) za vinného vo vzťahu ku skutku pod bodom 1 zo zločinu
krádežepodľa§212odsek1,odsek4písmenob)Trestnéhozákona(účinnéhovčasespáchaniaskutku)
s poukazom na § 138 písmeno f) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného

zákona a vo vzťahu ku skutku pod bodom 2 z prečinu nedovolená výroba omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona
(účinného v čase spáchania skutku), na skutkovom základe uvedenom v napadnutom rozsudku.

Za to okresný súd obžalovaného odsúdil za skutok v bode 1 podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona za
použitia § 36 písmeno l), § 37 písmeno m), § 38 odsek 2 a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e) Trestného

zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, pričom podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia, a za skutok v bode 2 podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu s
poukazom na rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/31/2017 zo dňa 19.9.2018, právoplatný
dňa 5.10.2018 čo do viny a dňa 10.12.2018 čo do trestu v spojení rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo
dňa 10.12.2018 sp. zn. 1To/96/2018, ktorým bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia

slobody vo výmere 6 rokov, nakoľko súd pokladá uvedený trest uložený skorším rozsudkom na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Poškodená spoločnosť SLOVENSKÉ LOTÉRIE s.r.o., IČO: 35 742 691, so sídlom L. Svobodu
2689/80, 058 01 Poprad, Slovenská republika, ktorá je právnym nástupcom pôvodného poškodeného
- spoločnosti TACTUS s.r.o., IČO: 44 029 870, so sídlom Stará Vajnorská 11, Bratislava, Slovenská
republika, bola odkázaná s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 7.6.2023 prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta
(ďalej len „prokurátor“) podal odvolanie voči rozsudku vo vzťahu k výroku o treste za skutok v bode 1
v neprospech obžalovaného, teda pokiaľ ide o trest uložený za zločin a tiež ohľadom spôsobu výkonu

trestu, a vo vzťahu k výroku o treste za skutok pod bodom 2 sa prokurátor vzdal práva na podanie
odvolania. Obžalovaný si ponechal lehotu na podanie odvolania.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu podaním odoslaným na poštovú prepravu dňa 16.6.2023
a doručeným okresnému súdu dňa 19.6.2023 podal odvolanie voči rozsudku vo výroku o treste.

Prokurátor odôvodnil podané odvolanie písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa
30.6.2023, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s výškou uloženého trestu za skutok v bode 1
napadnutého rozsudku. Poukázal na účel trestu a skutočnosť, že obžalovaný má v odpise registra
trestov 17 záznamov, pričom pred skutkom, za ktorý mu bol ukladaný trest bol odsúdený 6 krát,
a tento skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za obdobnú trestnú činnosť. Po

spáchaní skutku bol obžalovaný odsúdený 11 krát a bol vo výkone trestu, preto nepokračoval v trestnej
činnosti. Prokurátor súhlasil s argumentom okresného súdu, že doba 9 a pol roka od spáchania skutku
je neprimerane dlhá, avšak sama o sebe táto skutočnosť nemôže s poukazom na ostatné okolnosti
prípadu, odôvodňovať uloženie trestu vo výmere 1 rok, keď trestná sadzba bola 3 roky až 10 rokov
a obžalovaný je špeciálnym recidivistom. Prokurátor navrhol zrušenie napadnutého rozsudku a uloženie

obžalovanémuzaskutokpodbodom1primeranéhoazákonnéhotrestunadolnejhranicitrestnejsadzby,
prípadne mierne pod dolnú hranicu.

Obžalovaný odôvodnil odvolanie prostredníctvom obhajcu podaním doručeným okresnému súdu dňa
6.7.2023, pričom uviedol, že sa nestotožňuje s výškou uloženého trestu za skutok v bode 1 a považuje

ho na neprimerane prísny. Obžalovaný má za to, že boli splnené podmienky na ukladanie súhrnného
trestu k trestu uloženému obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/31/2017 zo
dňa 19.9.2018, pričom okresný súd mal upustiť od uloženia súhrnného trestu, keďže uložený trest vo
výmere 6 rokov možno považovať za dostatočný. Obžalovaný poukázal na to, že ku skutku sa priznal
a tento oľutoval. Obžalovaný navrhol napadnutý rozsudok vo výroku o treste za skutok pod bodom 1

zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu, alternatívne, aby krajský súd sám rozhodol.

Obžalovaný sa prostredníctvom obhajcu vyjadril k odvolaniu prokurátora podaním doručeným
okresnému súdu dňa 10.8.2023, pričom odvolanie prokurátora navrhol ako nedôvodné zamietnuť
a súčasne zotrval na svojom stanovisku, že mu malo byť za skutok pod bodom 1 upustené od uloženia

súhrnného trestu.

Vec bola Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) riadne predložená dňa 11.10.2023.

Za účelom prejednania odvolania prokurátora a obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného

zasadnutia na 12.3.2024, na ktoré sa dostavil prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava a obhajca
obžalovaného substitučne zastúpený iným obhajcom, pričom obžalovaný bol prítomný prostredníctvom
telekonferencie z výkonu trestu.
Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy v
tomto smere neboli.

Prokurátor na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu žiadal rozhodnúť v intenciách prokurátorom
podaného odvolania a odvolanie obžalovaného navrhol ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajca sa pridržal skutočností uvedených v odvolaní ako aj konečného návrhu tam uvedeného a
odvolanie prokurátora navrhol ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný uviedol, že svojho konania ľutuje, počas výkonu trestu si uvedomil, že nežil správne, pričom

žiadal uložiť čo najmiernejší trest.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 odsek 1Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.Podľa § 316 odsek 3Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 odsek 1Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle
§ 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 odsek 1
Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku.

Odvolanie podali prokurátor aj obžalovaný vo vzťahu k rovnakému výroku o treste za skutok pod bodom
1. Prokurátor sa práva na podanie odvolania vo vzťahu k výroku o treste za skutok pod bodom 2 vzdal
a obžalovaný si odvolanie voči tomuto výroku o treste nepodal. Prokurátor aj obžalovaný podali odolanie
ako oprávnené osoby v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel
kzáveru,žeodvolanieprokurátoraaniodvolanieobžalovanéhovočivýrokuotrestezaskutokpodbodom
1 nie je dôvodné.

Prokurátor aj obžalovaný odvolaním napadli trest odňatia slobody uložený obžalovanému za skutok pod
bodom 1 vo výmere 1 rok, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
V prvom rade je potrebné uviesť, že okresný súd postupoval správne, keď obžalovanému ukladal za
dva skutky samostatné tresty, čo náležitým spôsobom aj v napadnutom rozsudku odôvodnil.
Okresný súd podrobne zdôvodnil uložený trest za skutok pod bodom 1, a to tak uložený druh trestu, jeho

výmeru ako aj spôsob jeho výkonu, na ktoré odôvodnenie krajský súd odkazuje bez potreby opakovať
okresným súdom uvádzanú argumentáciu, s ktorou sa v celom rozsahu stotožňuje.

K argumentu prokurátora o neprimerane miernom treste za skutok pod bodom 1 uloženom pod dolnú
hranicu trestnej sadzby z dôvodu celkovej dĺžky konania, krajský súd uvádza, že okresný súd dôsledne

vyhodnotil všetky okolnosti prípadu, prípadne pomery obžalovaného pre aplikáciu ustanovenia § 39
odsek 1 Trestného zákona, kedy prihliadol nie len na dĺžku konania, ale aj dôvody, pre ktoré konanie
trvalo tak dlho odkazujúc na nedôsledný procesný postup súdu v úvodných fázach konania pred súdom,
taktiež zohľadniac okolnosti skutku a možnosť nápravy obžalovaného s ohľadom na prebiehajúci výkon
trestu odňatia slobody a pozitívne hodnotenie obžalovaného z výkonu trestu. Okolnosť, že obžalovaný

po spáchaní skutku v danej veci bol ešte 11 krát odsúdený, na čo poukázal prokurátor, sama o sebe
neodôvodňuje ukladanie prísnejšieho trestu za trestný čin spáchaný pred týmito odsúdeniami, aj keď
správanie sa obžalovaného po skutku v danej veci možno brať do úvahy, avšak súčasne treba prihliadať
aj na dôvody, pre ktoré nebolo trestné konanie skončené v primeranej lehote.
S ohľadom na tieto skutočnosti bolo dôvodné mať za to, že tu existujú výnimočné okolnosti prípadu, pre

ktorébypoužitietrestnejsadzbyustanovenejtýmtozákonombolopreobžalovanéhoneprimeraneprísne
a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje u obžalovaného aj trest kratšieho trvania pod dolnou
hranicou trestnej sadzby v zmysle § 39 odsek 1 Trestného zákona. Prihliadnuť bolo potrebné najmä na
veľmidlhúdobukonania,predovšetkýmpredsúdom,kedyobžalovanývýlučnesvojímkonanímnezavinil
dĺžku konania, preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 39 odsek 1 Trestného zákona.

Podľa § 2 odsek 7 Trestného poriadku, každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol
vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa čl. 6 odsek 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o oprávnenosti akéhokoľvek trestného

obvinenia proti nemu.

Porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote je bezpochyby významným zásahom do
princípov zaručujúcich právo na spravodlivý proces. Neodôvodnené prieťahy a neprimeraná dĺžka
trestného konania sú závažným a nežiaducim javom, ktorý nielen odporuje zmyslu práva obvineného,

ale i poškodeného na spravodlivý proces, ale je i v rozpore so základnými zásadami trestného práva a
odporuje účelu trestného konania. Účelom trestného konania je predovšetkým to, aby trestné činy boli
náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli
odňaté, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.
Primeranosť dĺžky konania je aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len Súd)
posudzovaná s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu s prihliadnutím ku kritériám zakotveným

v judikatúre Súdu, akými sú zložitosť prípadu, chovanie sťažovateľa a chovanie štátnych orgánov,
poprípade čo je pre sťažovateľa v stávke. Súd v žiadnom zo svojich rozhodnutí nekonkretizoval
„všeobecne záväznú“ dobu, ktorú by bolo možné za primeranú lehotu považovať.
Dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obžalovaného k trestnému stíhaniu a
procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu výrazne a neprimerane presahuje dĺžku

konania v porovnateľných veciach je takou okolnosťou prípadu, ktorá odôvodňuje pri ukladaní trestu
použiť mimoriadne zmierňovacie ustanovenie podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona a uloženie trestu
odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom s obmedzením uvedeným v
ustanovení § 39 odsek 3 Trestného zákona.
Uložený trest za skutok pod bodom 1 v napadnutom rozsudku považuje krajský súd za primeraný

a zákonný, zohľadňujúci všetky okolnosti prípadu aj pomery obžalovaného, ako i čas, ktorý uplynul od
spáchania skutku.

Prokurátor v zahlásenom odvolaní na hlavnom pojednávaní uviedol, že podáva odvolanie v neprospech
obžalovaného tiež ohľadom spôsobu výkonu trestu, čo však bližšie v odôvodnení odvolania nezdôvodnil.

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu o zaradení obžalovaného do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, čo okresný súd dostatočne
zdôvodnil a krajský súd na toto odôvodnenie odkazuje.

K odvolacej námietke obžalovaného, že aj vo vzťahu k trestu za skutok pod bodom 1 malo byť

obžalovanému taktiež upustené od uloženia súhrnného trestu, krajský súd uvádza, že okresný súd
otázku možného súbehu skutku pod bodom 1 v danej veci a inej trestnej činnosti obžalovaného
vyhodnotil dôsledne, pričom prijal správny záver, že za skutok pod bodom 1 je potrebné obžalovanému
ukladať samostatný trest. Úvaha obžalovaného o splnení podmienok pre ukladanie súhrnného trestu
k trestu uloženého obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/31/2017 zo dňa

19.9.2018, nie je správna. Obžalovaný skutok pod bodom 1 spáchal dňa 5.1.2014, pričom prípadný
súbeh s uvádzaným odsúdením do úvahy neprichádza, lebo po spáchaní skutku pod bodom 1 v danej
veci obžalovaný spáchal ďalšie skutky, za ktoré bol odsúdený skôr ako namietaným rozhodnutím, na čo
podrobne poukázal už okresný súd v napadnutom rozsudku.

Na základe prezentovaných úvah a právnych záverov krajský súd na verejnom zasadnutí postupom
podľa § 319 Trestného poriadku odvolania prokurátora aj obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 odsek 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.