Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122389775
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:6122389775.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XXXX/XX,
D., zastúpený: Mgr. Elena Szabóová, advokát, so sídlom Hlavné námestie 7, Nové Zámky, proti
žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, adresa A. XXX/XX, G., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Peter Wolf, s.r.o., IČO: 47252987, so sídlom Hlavná 949/53, o zaplatenie 950,- eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobkyne proti rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Galanta zo dňa 07.11.2023, č.k.

26C/50/2022-100, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok pre zmeškanie súdu prvej inštancie ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II.
priznal žalovanému 100 % náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie § 278, § 279 a § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou podanou súdu dňa 10.08.2022
žalobca žiadal súd, aby žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 950 eur s úrokom z omeškania

z dôvodu porušenia platobných povinností spojených s odstúpením od zmluvy. Žalobca sa na
pojednávanie dňa 07.11.2023 nedostavil, hoci bol naň včas a riadne predvolaný, kde bol poučený o
následku nedostavenia sa a svoju neprítomnosť riadne a včas neospravedlnil. Žalovaný navrhol súdu
rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §
255 ods. 1, 2 CSP a priznal žalovanému ako procesne úspešnému právo na náhradu trov konania vo
výške 100 %.

4. Voči rozsudku pre zmeškanie podala odvolanie prostredníctvom právnej zástupkyne žalobkyňa
z dôvodov, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia a žiadala, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Uviedla, že
pojednávania sa mala zúčastniť právna zástupkyňa, pričom k neúčasti na pojednávaní dňa 7.11.2023
došlo z dôvodu náhle vzniknutej prekážky, ktorú nemohla vopred predvídať ani ovplyvniť. Dňa 7.11.2023

v čase okolo 11.30 – 11.40 hod. pri ceste autom na pojednávanie odstavila auto na odpočívadle za
mestom Hurbanovo, z dôvodu hygienickej prestávky. Po vystúpení z auta sa auto uzamklo a nedalo
sa otvoriť. V aute mala okrem kľúčov (v zapaľovaní) všetky osobné veci, vrátane kabelky, peňaženky,
telefónu. Pretože žiadne z okoloidúcich áut nezastavilo, pešo odišla cca 3-4 km do Hurbanova, kde
vyhľadala najbližší autoservis. V autoservise požiadala o technickú pomoc, technik odišiel s ňou na
miesto, ale zistil, že auto sa odomknúť nedá a je potrebné ho odtiahnuť, a preto odišiel späť pre

„odťahovku“. Následne, s dlhším časovým odstupom sa dostavilo odťahové vozidlo. Po dotiahnutí auta
do servisu bolo následne zistené, že príčinou poruchy bolo vybitie batérie a tým aj zablokovanie všetkýchovládacích mechanizmov vozidla. Auto sa dalo otvoriť až po nabití batérie aspoň na núdzový režim, cca
14,00 hod. Z uvedených dôvodov jej v účasti na pojednávaní zabránila prekážka, ktorá sa vyskytla náhle
a nepredvídane, a vzhľadom na to, že v aute sa nachádzal aj jej telefón, do času konania pojednávania

nemala k dispozícii ani technický prostriedok, akým by som vopred ospravedlnila jej neprítomnosť na
pojednávaní. Do predmetného pojednávania sa ako právna zástupkyňa žalobkyne vždy nariadeného
pojednávania zúčastnila, alebo vopred svoju neprítomnosť alebo neprítomnosť žalobkyne ospravedlnila.
Riadne reagovala aj na všetky výzvy súdu, ako aj doručené vyjadrenia. Preto nejde v podobe rozsudku
pre zmeškanie žalobcu o sankciu, ktorá by bola primeraná. Poukázala na formalistický výklad ust.

§ 274 CSP, na vydanie rozsudku pre zmeškanie musia byť kumulatívne splnené formálne zákonné
predpoklady. Súd však musí prihliadnuť aj na materiálnu stránku veci – najmä na predchádzajúcu
procesnú aktivitu strany, v neprospech ktorej má byť rozsudok vydaný. Poukázala na rozhodnutie ÚS SR
sp. zn. I. ÚS 233/2019, ďalej nález sp. zn.: III. ÚS 121/2021, rozhodnutie NS SR sp. zn.: 2Obdo/54/2022.
Rozsudokprezmeškanieboldoručenýprávnejzástupkynižalobkynevčasejepráceneschopnosti.Preto
zdôvodu,žesazdržiavalavčasePNmimokancelárie,predkladáažstýmtopodanímdokladooprávnení

užívať motorové vozidlo, ktoré bolo použité na dopravu na pojednávanie, ako aj doklad potvrdzujúci
vykonanie technického zásahu. Doplnenie návrhu na zrušenie, dôkazy aj samotný návrh podáva
žalobkyňa pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie (doručenie rozsudku s poučením 24.11.2023).
Napriek tomu z procesnej opatrnosti žiada o odpustenie zmeškania lehoty na predloženie dokladov z
dôvodu svojej PN trvajúcej od 23.11.2023, ktorá bola ukončená. K odvolaniu priložila dodací list č. 71

(odťahvozidla,nabitiebatérie),návrhnazrušenierozsudkuprezmeškanie,odpispotvrdeniaopracovnej
neschopnosti, zmluvu o výpožičke vozidla, doklad o parkovaní.

5. Podaním zo dňa 11.12.2024 právna zástupkyňa žalobkyne do spisu založila podanie – Doplnenie
odvolania a uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby pre zmeškanie žalobkyne

bol právnej zástupkyni doručený 24.11.2023. Dňom nasledujúcim (25.11.2023) začala plynúť lehota
na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a na podanie odvolania. Lehota vo vzťahu
k obom úkonom uplynie 11.12.2023, vzhľadom na to, že posledným dňom lehoty bol 9.12.2023, teda
deň pracovného pokoja/voľna. Do polnoci dňa 11.12.2023 teda mohla žalobkyňa jednak svoje podanie
(návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie) doplniť, a jednak podať odvolanie a prípadne ho doplniť,

v zmysle § 364 CSP, per analogiam. Zároveň až do uplynutia 15-dennej lehoty na odvolanie nemohol
súd rozhodnúť, vzhľadom na ustanovenie § 364 CSP per analogiam, o návrhu na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie. Rozhodne však nemohol rozhodnúť skôr, než uplynula lehota na podanie návrhu a uplynula
lehota na predloženie originálu podania. Okresný súd Galanta uznesením č .k. 26C/50/2022 – 108 zo
dňa 28.11.2023 rozhodol tak, že súd návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie Okresného

súdu Galanta zamieta. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcom bode žalobkyňa tvrdí, že vo vzťahu k
zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie súd konal spôsobom, ktorý je v ustanoveniach §
365 ods. 1 písm. b) CSP a § 420 písm. f) CSP pomenovaný ako „súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces“. Súd svojim predčasným rozhodnutím o zamietnutí návrhu žalobkyne,

pred uplynutím lehoty na podanie a jeho doplnenie, kedy súčasne (ako žalobkyňa uviedla v podaní zo
4.12.2023) bola právna zástupkyňa od 23.11. do 29.11.2023 práceneschopná, konal proti zásadám a
ustanoveniam CSP, vzťahujúcim sa na rozhodovanú vec. Žiadal, aby odvolací súd okrem napadnutého
rozsudku pre zmeškanie zrušil aj uznesenie č.k. 26C/50/2022 – 108 zo dňa 28.11.2023, ktorým bol návrh
na zrušenie rozsudku pre zameškanie zamietnutý.

6. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu a uviedla, že
v zmysle § 274 písm. b) CSP sa za včasné ospravedlnenie považuje len také ospravedlnenie, ktoré je
súdu doručené do začiatku pojednávania, čo sa nestalo. Odvolanie žalobkyne považuje za nedôvodné.

7. K vyjadreniu žalovanej podala vyjadrenie žalobkyňa (odvolacia replika) a uviedla, že nie je v
kompetencii(opozitnej)stranysporu,baanisúdu,zužovaťpodmienkynapodanieopravnéhoprostriedku
a stanoviť ich prísnejšie, než ustanovuje zákon. Ak teda procesný poriadok ustanovuje, že návrh na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie možno podať v lehote, ohraničenej doručením rozsudku a končiacej
uplynutím 15 dní od doručenia, a že odvolanie možno doplniť do uplynutia lehoty na jeho podanie, sú

výhrady žalovaného a jeho požiadavka na definovanie a preukázanie podmienok na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie pred jeho doručením bezpredmetné.8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1

v spoj. § 356 písm. b) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie žalobkyne má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 356 písm. b) CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§
380 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),

po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je
dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok pre zmeškanie súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389
ods. 1 písm. b) CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť správnosť a zákonnosť procesného postupu
súdu prvej inštancie, keď vo veci s poukazom na ust. § 278 CSP rozhodol rozsudkom pre zmeškanie

žalobkyne, v dôsledku čoho žalobu v celom rozsahu zamietol.

10. Podľa § 278 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh
žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na
pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca

poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca
neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 07.11.2023 sa konalo pojednávanie, na ktoré sa
nedostavila žalobkyňa ani jej právna zástupkyňa a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili. Na

návrh právneho zástupcu žalovanej rozhodol súd napadnutým rozsudkom pre zmeškanie v neprospech
žalobkyne a žalobu zamietol. Právna zástupkyňa žalobkyne si rozsudok pre zmeškanie prevzala dňa
24.11.2023, pričom dňa 27.11.2023 podala návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, v ktorom opísala
skutočnosti, ktoré jej znemožnili zúčastniť sa pojednávania a včas ospravedlniť svoju neúčasť vážnymi
okolnosťami. K tomuto návrhu nepripojila žiadne listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Hneď

na druhý deň, t.j. 28.11.2023 súd prvej inštancie rozhodol uznesením č.l. 26C/50/2022-108 tak, že návrh
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol z dôvodu, že žalobkyňa popísané neočakávané prekážky,
ktoré zabránili jej právnej zástupkyni zúčastniť sa pojednávania, nijako nepreukázala. Dňa 05.12.2023
právna zástupkyňa žalobkyne do spisu doložila opätovne návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
v spojení s odvolaním voči tomuto rozsudku, ktorého súčasťou už boli prílohy ako je uvedené vyššie

v ods. 4.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu splnenie podmienok na vydanie rozhodnutia v skrátenej forme
konania, akou je aj rozsudok pre zmeškanie, je potrebné prísne posudzovať, a to z dôvodu, že skrátená
forma konania sporové strany oberá o príležitosť naplno rozvinúť právnu a skutkovú argumentáciu v

spore.

13. Po zvážení všetkých špecifických aspektov prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že
postupom súdu prvej inštancie bola pri posudzovaní existencie ospravedlniteľného dôvodu žalobkyni
spôsobená ujma, ktorou jej bolo znemožnené uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Po vydaní rozsudku pre zmeškanie začala
plynúť žalobkyni lehota na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ako aj odvolanie voči
tomuto rozsudku, ktorá s prihliadnutím na deň doručenia (24.11.2023) mala uplynúť až dňa 11.12.2023.
Súd prvej inštancie však na uplynutie tejto lehoty nevyčkal a hneď na druhý deň po podaní návrhu na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie, dňa 28.11.2023, rozhodol zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku

pre zmeškanie, a to z dôvodu, že žalobkyňa popísané neočakávané prekážky, ktoré zabránili jej právnej
zástupkyni zúčastniť sa pojednávania, nijako nepreukázala. Podľa § 281 ods. 2 CSP, návrh na zrušenie
rozsudku môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel, pričom je
potrebné vziať na zreteľ, že v tejto lehote je žalobca oprávnený nielen podať samotný návrh, ale
ho aj meniť a dopĺňať, vrátane doplnenie dôkazov na podporu svojich tvrdení. Žalobkyňa existenciu

vážnych okolností, ktoré jej zabránili v účasti na pojednávaní preukazovala prílohami k podaniu zo dňa
05.12.2023, teda ešte počas plynutia lehoty na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.
Relevantné znaky, ktoré charakterizujú procesnú vadu - nesprávny procesný postup, ktorým súd prvej
inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo kporušeniu práva na spravodlivý proces, predstavujú možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Tým, že súd prvej inštancie rozhodol o návrhu na zrušenie rozsudku

pre zmeškanie pred uplynutím lehoty na podanie takého návrhu, rozhodol predčasne, pričom opomenul
posúdiť,čidôvody,prektoréprávnazástupkyňažalobkynezmeškalapojednávanie,podporenédôkazmi,
boli dostatočne vážne na to, aby odôvodnili zrušenie napadnutého rozsudku. V konaní o odvolaní voči
rozsudkuprezmeškanieužodvolacísúdospravedlniteľnýdôvodzmeškaniapojednávanianeposudzuje,
nakoľko je limitovaný možnosťou preskúmať výlučne splnenie podmienok na vydanie rozsudku pre

zmeškanie (§ 356 písm. b) CSP). Predčasným rozhodnutím súdu prvej inštancie, a to uznesením č.l.
26C/50/2022-108zodňa28.11.2023takvzniklaprocesnásituácia,keďžalobkynibolaodopretámožnosť
riadne preskúmať vážnosť ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania, ktorá patrí súdu prvej
inštancie a súčasne nie je možné toto právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ani zrušiť podľa §
389 ods. 2 CSP, lebo toto uznesenie rozhodnutiu vo veci samej nepredchádzalo, hoci trpí vadou podľa
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP. Navyše, súd prvej inštancie nesprávne žalobkyňu poučil tom, že odvolanie

voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, nie je prípustné (§ 357 písm.
h) CSP).

14. Za takých okolností by sa javilo neprimerane nespravodlivé, keby sa odvolací súd obmedzil
striktne a formalisticky len na to, či boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie

podľa § 278. Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo 4. júna 2019 č.k. I. ÚS 233/2019-22 vyslovil
názor, že rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie aj za splnenia všetkých procesných podmienok „nie
je žiadúce najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na
ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal
rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie

a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP (obdobne aj § 278 CSP – pozn. odv. súdu)
posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP
by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie
mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto
formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok

(odvolanie vo veci samej). Podobný názor zaujal ÚS SR aj v náleze sp. zn.: III. ÚS 121/2021: rozsudok
pre zmeškanie by nemal byť využívaný s cieľom čo najrýchlejšieho, o inak bezúčelného ukončenia sporu
na úkor základného práva na súdnu ochranu. Prioritou v súdnom konaní musí zostať materiálna, nie
formálna ochrana práv strán sporu. Pred formalizmom schematických poučení je potrebné uprednostniť
zváženie celého priebehu konania. Podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie sú dané len vtedy,

keď je takýto rozsudok oprávnenou sankciou za skutočnú pasivitu strany, ktorá úmyselne mieri k
zmareniu efektivity súdneho procesu. Preto musia byť tieto podmienky posudzované zdržanlivo s tým,
že v hraničných prípadoch musí byť uprednostnené riadne prejednanie sporu. Rozhodovanie na základe
hraničného splnenia formálnych podmienok bez snahy o materiálne vedenie konania je často na hrane
základného práva strany sporu.

15. Z obsahu spisu mal odvolací súd za to, že žalobkyňa bola počas celého súdneho konania
aktívna. Po podaní žaloby, sa riadne vyjadrila k podanému odporu voči platobnému rozkazu (č.l.
37), pojednávania vytýčeného na deň 17.01.2023 sa právna zástupkyňa žalobkyne riadne zúčastnila
(žalobkyňu ospravedlnila z dôvodu úrazu), pojednávania vytýčeného na deň 09.03.2023 sa právna

zástupkyňa žalobkyne takisto riadne zúčastnila. Pojednávania vytýčeného na deň 18.04.2023 sa
nezúčastnila so žiadosťou o jeho odročenie. Z uvedeného nemožno žalobkyni vyčítať procesnú pasivitu,
ani snahu o predlžovanie súdneho konania. V lehote na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie a odvolania voči rozsudku pre zmeškanie preukazovala okolnosti, ktoré jej zabránili zúčastniť
sa pojednávania vrátane nemožnosti včas svoju neprítomnosť ospravedlniť, čo ostalo bez povšimnutia

súdom prvej inštancie. Na základe vyššie uvedeného s prihliadnutím na citované závery ÚS SR dospel
odvolací súd k záveru, že podmienky na vydanie kontumačného rozsudku splnené neboli, pričom súd
prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto napadnutý rozsudok pre zmeškanie podľa §

389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.16. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobkyne, pričom je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Je potrebné dôsledne pristúpiť k posúdeniu
skutkových tvrdení strán a nimi navrhnutých dôkazov, výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné

vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky,
tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova
rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodniť tak,
aby skutkové a právne závery súdu boli vyčerpávajúco a logicky vysvetlené, nevzbudzujúce pochybnosti
o dôvodoch samotného rozhodnutia.

17. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).