Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5323201744
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5323201744.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu – sudcov JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Kotrčovej,
v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. X.X.XXXX, bytom E. XX, XXX XX E., právne zastúpená:
Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca,
IČO: 36 866 849, proti žalovanej: E. F., C. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F., G. H. XX, I. B. C., právne

zastúpená: MARKECHOVA JMJ LEGAL, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Bajkalská 5/C, 831 04
Bratislava, IČO: 45 606 960, v konaní o vrátenie daru, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného
súdu Žilina č.k. CA-9C/43/2023-47 zo dňa 11.09.2023, takto

r o z h o d o l :

. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti II. zrušuje a vec v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. zostáva nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením č.k. CA-9C/43/2023-47 zo dňa 11.09.2023 (ďalej len „rozhodnutie“) Okresný
súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) zastavil konanie, v ktorom sa žalobkyňa podanou žalobou
domáhala voči žalovanej vrátenia daru. Výrokom II. súd prvej inštancie priznal žalovanej voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobkyni výrokom III. súd vrátil súdny poplatok v sume

42,80 € prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podaním doručeným súdu dňa 7.9.2023
zobrala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť a žiadala, aby bolo konanie zastavené. Späťvzatie
žaloby odôvodnila tým, že z aktuálneho listu vlastníctva č. XXX vedeného pre katastrálne územie E.
vyplýva, že žalovaná účelovo previedla predmet sporu kúpnou zmluvou J. K. X.X.XXXX na spoločnosť E.

L. L.. Tým, že žalobkyňa vzala podanú žalobu späť v celom rozsahu, uplatnila si svoje dispozičné právo,
ktoré súd rešpektoval a konanie zastavil. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil
tým, že žalobkyňa v späťvzatí žaloby síce uviedla, že žiada, aby bola žalovaná zaviazaná k náhrade
trov konania, nakoľko to bola práve ona, kto účelovým prevodom počas súdneho konania procesne
zavinila zastavenie konania v predmetnej veci, ale súd sa s názorom žalobkyne nestotožnil. Prevod
predmetu sporu na iný subjekt po začatí konania automaticky neznamená potrebu zastavenia súdneho

konania. Ustanovenia Civilného sporového poriadku vyslovene počítajú s procesným postupom v
prípade prevodu alebo prechodu práv a povinností na iný subjekt po začatí súdneho konania. Žalobca
môže v takom prípade navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten,
na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli (§ 80 CSP).

3. Proti výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote

odvolanie. V odvolaní uviedla, že žalovaná hrubo porušila dobré mravy a teda bola ako obdarovaná,
jediný subjekt, ktorý mohla žalovať o vrátenie daru. Žaloba bola zjavne dôvodná, pretože sa obávalavýsledku sporu a špekulatívne previedla napriek tomu, že na liste vlastníctva bola uvedená poznámka
súdnej žaloby Okresného súdu Žilina CA-9C/43/2023, na nemecký subjekt E. L. L.. Týmto spôsobom
zamedzila žalobe voči obdarovanému a z toho dôvodu musela byť žaloba vzatá späť, teda procesne

zavinila späťvzatie žaloby, pretože stratila pasívnu legitimáciu a jediným, kto môže vydať dar je
obdarovaný. Z toho vyplýva, že žaloba bola podaná dôvodne. Odvolateľka poukázala na rozhodnutia
najvyššieho súdu zo dňa 29.05.2014 7MCdo 1/2014, 3Sžo/225/2010, ústavného súdu I. ÚS 196/2009.
Keďže nebolo možné žalovať právneho nástupcu žalovanej o vrátenie daru, musela byť žaloba vzatá
späť. Zároveň odvolateľka poukazuje na to, že žalovaná si v konaní neuplatnila žiadne trovy konania

ani jej žiadne nevznikli. V zmysle uvedeného má odvolateľka za to, že súd nesprávne aplikoval právne
normy, respektíve normy nesprávne vyložil. Na základe uvedeného odvolateľka žiada, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku II. zmenil tak, že prizná žalobkyni náhradu trov konania
v rozsahu 100%, respektíve trovy konania nebudú priznané žiadnemu z účastníkov.

4. Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná a k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadrila.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil

podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolaním napadnuté výroky I. a III. ostali nedotknuté.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 392 CSP odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje rozsudok alebo mení rozsudok;
inak rozhoduje uznesením.

8. Podľa § 228 ods. 1 CSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali
právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

9. Podľa § 228 ods. 2 CSP výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti
alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka
návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri
nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

10. Podľa § 185 ods. 2 CSP Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že
vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktorej by pri jeho riadnom
priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.

14. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ust. § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.

15. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či

a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného
zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca
strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca
strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatiežaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu
zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda
ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu) (obdobne Nález

Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 196/09-28 zo dňa 10.9.2009).

16. Vzhľadom na vyššie uvedené právno-teoretické postuláty, vychádzajúce z ustálenej judikatúry
možno konštatovať, že použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v dôslednom jazykovom
zmysle, ale len vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania (teda aj

jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu).

17. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že dôvodom späťvzatia žaloby bolo procesné zavinenie
žalovanej, t.j. že žalovaná plnila celkom alebo sčasti to, čo žalobkyňa podanou žalobou požadovala.

18. Odvolací súd poukazuje na správne závery súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých prevod predmetu

sporu na iný subjekt po začatí konania automaticky neznamená potrebu zastavenia súdneho konania.
Odvolací súd nad rámec argumentácie súdu prvej inštancie dáva do pozornosti, že samotný zápis
poznámky v katastri nehnuteľnosti spôsobuje, že prípadný výrok rozhodnutia súdu je záväzný aj
pre tretie subjekty, ktoré neboli účastníkom sporového konania, čím sa zároveň čiastočne prelamuje
princíp individuálnej záväznosti rozhodnutí súdov. Na tomto závere podľa mienky odvolacieho súdu nič

nemení ani fakt, že v cit. ust. § 228 ods. 2 CSP zákonodarca používa termín „určenie vecného práva
k nehnuteľnosti“, nakoľko predmetné ustanovenie je potrebné vykladať v súlade s jeho účelom a tým
bolo nepochybne zamedziť špekulatívnemu prevodu nehnuteľnosti počas súdneho konania, v ktorom
sa uplatňuje vecné právo k nehnuteľnosti (takým je aj konanie o vrátenie daru) na tretiu osobu.

19. Odhliadnuc od uvedeného ďalej odvolací súd k námietkam odvolateľky uvádza, že v danom prípade
nič nebránilo, aby žalobkyňa ako dominus litis (pán sporu) využila zákonom predvídaný postup podľa §
79 CSP a navrhla pristúpenie ďalšieho subjektu do konania, eventuálne navrhla zmenu subjektu podľa
§ 80 CSP alebo zmenu žaloby podľa § 139 CSP, čím by došlo k zhojeniu nedostatku vecnej legitimácie
na strane žalovaného.

20. Na záver k námietke, že žalovaná si v danom konaní nárok na náhradu trov konania ani neuplatnila
a ani jej v konaní nevznikli odvolací súd poznamenáva, že trovy konania predstavujú súčasť celého
súdnehoprocesu,tedatakakomásúdpovinnosťrozhodnúťovecisamej,takmáajpovinnosťrozhodnúť
o trovách konania. V zásade platí, že nárok na náhradu trov konania má tá strana, ktorá je v spore

úspešná (§ 255 CSP). Iné rozhodnutie, teda že úspešnej strane nárok na náhradu trov súd neprizná
prichádza do úvahy len vtedy, ak sa úspešná strana svojím výslovným prejavom, nevzbudzujúcim
pochybnosti, nároku na náhradu trov konania vzdá. V tomto konaní sa žalovaná nároku na náhradu trov
nevzdala, dokonca žalovaná podaním zo dňa 30.10.2023 požiadala, aby súd vydal uznesenie o nároku
na náhradu trov konania v zmysle II. výroku rozhodnutia súdu, čím nepochybne prejavila záujem o ich

náhradu.

21. Zároveň konanie o nároku na náhradu konania má spravidla dve samostatné fázy. Prvou je
rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Druhou fázou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý

rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci, čo je
aj tento prípad. Proti takémuto uzneseniu je následne prípustná sťažnosť v zmysle § 239 CSP. Keďže
o samotnej výške náhrady v tomto prípade rozhodne súd samostatným uznesením, námietky ohľadne
vzniku či výšky konkrétnych trov konania odvolací súd považuje za nedôvodné, pretože tieto budú mať
svoje opodstatnenie až v nasledujúcom konaní, kde sa bude rozhodovať o ich výške. Zároveň v zmysle

judikatúry ústavného súdu (II. ÚS 563/2020) trovy konania nie je nevyhnutné vyčísliť ihneď pri každom
procesnom úkone, ktorý predchádzal vyhláseniu, resp. vydaniu rozhodnutia, avšak špecifikáciu a výšku
uplatňovaných trov, najmä tých, ktoré nevyplývajú zo spisu, je potrebné z vlastnej iniciatívy predložiť
pred vydaním uznesenia o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II.
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a odvolaním nenapadnutý výrok I. a III. ponechal
nedotknutý.23. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.

25. Odvolateľka – žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej vznikla povinnosť nahradiť
protistrane (žalovanej) trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z obsahu spisového materiálu totiž

vyplýva, že žalovanej v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť)
nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
(odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek
tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie
je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného
skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného

súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení
otázky nároku na náhradu (čo predstavuje konanie pred súdom prvej inštancie), a naopak taký zmysel
postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u
žiadnej procesnej strany (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený
výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody

hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z
uznesení NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.
Z tohto dôvodu odvolací súd súhrnným výrokom nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
žiadnemu z účastníkov konania.

26. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť
adopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Vdovolanínemožnouplatňovaťnovéprostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností
a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch vymedzených v
§ 429 ods. 2 CSP.