Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 14, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/141/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011216
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2117011216.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 188 ods. 1, ods. 2 písm.
c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 20.06.2023, sp. zn. 6T/12/2017, na verejnom zasadnutí

konanom dňa 14.03.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdTrnava(ďalejajlenako„prvostupňovýsúd“alebo„okresnýsúd“)napadnutýmrozsudkom
zo dňa 20.06.2023, č. k. 6T/12/2017 - 654, rozhodol tak, že:
Podľa § 166 Trestného poriadku sa obžalovaný:

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/XX C., t. č. ÚVTOS Leopoldov,
ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 04.09.2018, sp. zn. 6T/12/2017, v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trnave, zo dňa 16.05.2019, sp. zn. 5To/151/2018, uznaný za vinného zo
spáchania zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona,
odsudzuje:

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 37 písm. m) Trestného zákona § 38 ods. 2
Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného
zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje
do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uložený obžalovanému:

· trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 30.09.2013 sp. zn. 11T/155/2013, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad;
· rozsudkom Okresného súdu Trnava, zo dňa 28.01.2014, sp. zn. 30T/39/2011, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad;

· rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, zo dňa 28.03.2018, sp. zn. 1T/35/2012, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.
2. Po vyhlásení napadnutého rozsudku a po poučení o opravnom prostriedku na hlavnom pojednávaní
si obžalovaný ponechal lehotu na podanie odvolania. Prítomná prokurátorka sa vzdala práva na podanie
odvolania.3. V zákonom stanovenej lehote obžalovaný A. B. (ďalej len obžalovaný) podal odvolanie osobitným
písomným podaním, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Márie Staríčkovej (ďalej
len obhajkyňa) ako aj sám.

4. Obhajkyňa obžalovaného v písomnom odôvodnení uviedla nasledovné (skrátene):
4.1. Podané odvolanie smeruje voči napadnutému rozsudku a konaniu, ktoré mu predchádzalo, v celom
rozsahu (čo do výšky trestu aj spôsobu jeho výkonu a nadväzujúceho výroku o zrušení uložených
výrokov o treste skoršími rozhodnutiami). Odvolanie podáva preto z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm.
a), d) a e) Trestného poriadku.

4.2. Obhajkyňa poukazuje na to, že rozsudku predchádzali podstatné chyby konania, spočívajúce
v nevykonaní lustrácie súdu ohľadom prebiehajúcich iných trestných konaní a nepripojení spisov
všetkých ukončených aj prebiehajúcich konaní za účelom komplexného posúdenia možnosti uloženia
súhrnného trestu nielen vo vzťahu k rozsudkom zrušeným výrokom o treste uloženým trestným
rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota, rozsudkom Okresného súdu Trnava a rozsudkom
Okresného súdu Topoľčany, ale aj obžalovaným uvádzaného konania vedeného na Okresnom súde

Bratislava IV a Okresnom súde Trnava. V tomto rozsahu žiada, aby odvolací súd vykonal lustráciu,
nakoľko je možné, že je, resp. v čase odvolacieho konania bude splnená podmienka uloženia súhrnného
trestu aj vo vzťahu k týmto konaniam. V daných konaniach má obžalovaný ustanovených iných
obhajcov, preto neboli uvádzané sp. zn. ani bližšie časové okolnosti (dátum spáchania skutku, vynesenia
rozhodnutia a pod.) zo strany obhajoby v tomto konaní a obžalovaný o týchto údajoch a ich právnom

význame pre toto konanie nemá kvalifikovaný prehľad. Nakoľko ale súd musí vykonávať dôkazy tak v
prospech aj v neprospech obžalovaného, obhajoba žiada súd, aby tieto údaje zabezpečil. Bolo tomu tak
aj v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To/151/2018 zo dňa 16.05.2019, ktorým bol zrušený
výrok o treste uložený mu Rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6T/12/2017 zo dňa 04.09.2018.
4.3. Obhajoba upozorňuje na porušenie ustanovení Trestného zákona v ust. § 36, 38 a 39 Trestného

zákona, keď súd nezohľadnil ľútosť obžalovaného. Trestný zákon výslovne časovo nevymedzuje, kedy
sa už na ľútosť a priznanie obžalovaného neprihliada, súd teda reštriktívne vykladal ust. § 36 Trestného
zákona, a tým nesprávne vyhodnotil pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v zmysle § 37
Trestného zákona. Obhajoba nepopiera, že je na vôli súdu, nakoľko prejavené priznanie a ľútosť
premietne do výšky trestu či už formou poľahčujúcej okolnosti alebo mimoriadnym znížením trestu,

no je legálnym očakávaním každého (aj obžalovaného), že v prípade prejavu ľútosti mu bude uložený
nižší trest. V tomto prípade sa domnieva, že uložený trest je neprimerane prísny aj vo vzťahu k trestu
uloženému obžalovanej p. E. v Českej republike.
4.4. Obhajoba dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Tdo/57/2016 a sp.zn.
4Tdo/57/2016.

4.5. Dôvodí aj tým, že rozsudkom uložený trest pre obžalovaného je neprimeraný a prísny vzhľadom na
jeho zdravotný stav, k čomu si súd mohol vyžiadať zdravotnú dokumentáciu z ÚVTOS a ošetrujúceho
lekára obžalovaného pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody, čo neurobil, preto navrhuje
vykonanie uvedených dôkazov, ako aj vzhľadom na dĺžku trvania trestného konania, ktorú nijako
obžalovaný nezavinil, naopak s orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracoval a stíhaniu sa

nevyhýbal.
4.6. Porušenie § 39 Trestného zákona spočíva aj v tom, že súd nijako nevzal do úvahy rodinnú a osobnú
situáciu obžalovaného, resp. sa s ňou v odôvodnení rozsudku nevysporiadal, hoci boli obžalovaným
predostrené osobitné okolnosti týkajúce sa rodinných pomerov obžalovaného, a síce, že chce a musí
prevziať zodpovednosť za rodinu vzhľadom na to, že starostlivosť o deti jeho manželka nezvláda a stará

matka nebude o tak dlhý čas spôsobilá vykonávať starostlivosť o ne. Aj nepatrné zmiernenie rozsudkom
uloženého trestu odvolacím súdom, prípadne uloženie súhrnného trestu aj vo vzťahu k ďalším ako
rozsudkom uvádzaným uloženým trestom pre obžalovaného ako otca a živiteľa rodiny znamená veľa,
keďže u detí je rozhodujúci čas do ich.
4.7. Obhajoba má za to, že súd sa síce v rozsudku zaoberal aj dĺžkou konania, ktorá presiahla

štandardnú dĺžku trestného konania, čím obžalovanému vznikla ujma na základných právach,
garantovaných Ústavou SR ako aj Dohovorom, no túto ujmu súd napriek obžalovaným poukazovanej
a súdom citovanej judikatúre súdov neprejavil pri ukladaní trestu ani spôsobom mimoriadneho zníženia
trestu ani výraznejším zmiernením trestu, keď bol obžalovanému uložený trest 11 rokov v rámci
upravenej sadzby od 8 rokov 8 mesiacov do 16 rokov.

4.8. Obhajoba vzhľadom na uvedené preto žiada, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a vec sa vrátila
prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
5. Podané odvolanie obžalovaný odôvodnil aj sám osobitným písomným podaním, v ktorom uviedol
nasledovné (skrátene):5.1. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku síce uvádza, že zohľadnil dĺžku konania, avšak len
v rámci zákonnej trestnej sadzby, pričom argumentoval, že „Okrem toho zo strany obžalovaného, ako
aj právoplatne odsúdeného F., dochádzalo počas celého trestného konania k využívaniu všetkých

dostupných právnych nástrojov pri ich obrane.“ Aj podľa ESĽP, ale aj Ústavného súdu využívanie
inštitútov trestného práva, na ktoré je účastník konania oprávnený, nemožno pri posudzovaní dĺžky
trestného konania pripisovať na ťarchu účastníka konania (I. ÚS 55/02, IV. ÚS 84/02).
5.2. Poukazuje na to, že Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,
aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez

zbytočných prieťahov, keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú
v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho súdu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu
spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov konania (I. ÚS 119/03).
5.3. Je toho názoru, že ak súd na jednej strane tvrdí, že zohľadnil dĺžku konania, a preto ukladal
zmiernený trest v rámci „riadnej trestnej sadzby“ (po vzore uznesenia Ústavného súdu SR IV. ÚS
203/2013),takstýmtoabsolútnenemôžesúhlasiť,pretože„riadnatrestnásadzba“jetá,ktorájeuvedená

v osobitnej časti Trestného zákona, teda pri uvedenom trestnom čine od 7 do 12 rokov. Akákoľvek iná
trestná sadzba ustanovená na základe moderačných ustanovení Trestného zákona už nie je „riadna“,
ale upravená, resp. modifikovaná, a preto nemôže súhlasiť s tým, že trest v trvaní 11 rokov je ukladaný
v dolnej polovici trestnej sadzby a už vôbec nie s tým, že mu súd v treste zohľadnil dĺžku konania, a tým
sa snažil navodiť dojem, že už nie je „obeťou“ porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote

v zmysle Dohovoru. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Metzger proti Nemecku zo dňa 27.04.2000,
sťažnosť č. 37591/97.
5.4. Má za to, že súd dĺžku konania zohľadnil len formálne, a to konštatovaním v odôvodnení rozsudku
o čom svedčí aj fakt, že rozsudkom zo dňa 04.09.2018 bol uznaný vinným za rovnakých okolností,
pričom vôbec nebola zohľadnená žiadna dĺžka trestného konania a bol odsúdený rovnako na 11 rokov

ako napadnutým rozsudkom. Teda nie je pravda, že súd zohľadnil dĺžku konania aj materiálne, čím
citeľne stratil štatút „obete“ porušenia jeho práv v zmysle Dohovoru.
5.5.Vzhľadomnauvedenépretonavrhuje,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzrušilvovýrokuotreste
a uložil mu trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, prípadne na samej dolnej hranici „riadnej“ trestnej
sadzby a to v trvaní 7 rokov.

6. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“ alebo aj „odvolací súd“) rozhodoval o odvolaní
obžalovaného na verejnom zasadnutí, ktorého sa zúčastnili prokurátor krajskej prokuratúry a obhajkyňa
obžalovaného. Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, ktorý o takýto postup
požiadal. Krajský súd po oboznámení spisového materiálu doplnil dokazovanie podľa § 326 ods.
5 Trestného poriadku oboznámením listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, konkrétne

aktualizovaným odpisom registra trestov obžalovaného, rozsudkom Mestského súdu Bratislava 4
sp. zn. 3T/14/2020 zo dňa 03.03.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
1To/70/2022. Z oboznámeného odpisu registra trestov obžalovaného krajský súd zistil, že obžalovaný
má 26 záznamov v registri trestov.
7. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV (teraz Mestský súd Bratislava 4) zo dňa 03.04.2022, sp.

zn. 3T/14/2020, právoplatným dňa 04.10.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 1To/70/2022 bolo zistené, že obžalovaný bol uznaný vinným v bodoch 1 až 11 uvedeného
rozsudku (za skutky zo dňa 08.12.2017, 12.01.2018, 22.01.2018, 29.01.2018, 26.01.2018, 05.12.2018,
v období mesiaca január 2018, 08.02.2018, 31.03.2018, 31.03.2018 a 18.03.2018) z pokračovacieho
zločinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c)

Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, za čo bol odsúdený k spoločnému
súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov so zaradením na
výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa § 41 ods. 3
Trestného zákona bol zrušený výrok o vine a treste ako aj ďalšie výroky, ktoré mali vo výroku o vine
svoj základ – rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.11.2018, sp. zn. 2T/92/2018, právoplatným

dňa 11.10.2019, rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27.11.2019, sp. zn. 3T/29/2018 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 26.05.2020, sp. zn. 1To/6/2020, rozsudku Okresného
súdu Čadca zo dňa 27.03.2019, sp. zn. 1T/134/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
zo dňa 29.10.2019, sp. zn. 1To/45/2019, rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 16.09.2021,
sp. zn. 7T/14/2019, právoplatným dňa 03.11.2021, trestného rozkazu Okresného súdu Žilina zo dňa

31.01.2019, sp. zn. 35T/6/2019, právoplatným dňa 20.09.2019. Taktiež podľa § 42 ods. 2 Trestného
zákona zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Ružomberok zo dňa 13.06.2018, sp. zn.
8T/23/2018, právoplatným dňa 23.08.2018, rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 09.12.2019, sp.
zn. 21T/74/2019, právoplatným dňa 09.12.2019, rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa03.12.2020, sp.zn. 1T/35/2018, právoplatným dňa 03.12.2020, rozsudku Okresného súdu Čadca zo dňa
16.12.2020, sp. zn. 2T/169/2017, právoplatným dňa 27.04.2021, rozsudku Krajského súdu v Trnave zo
dňa 10.08.2023, sp. zn. 6To/60/2023 v spojení v rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 14.02.2023,

sp. zn. 4T/93/2014.
8. Prokurátor v konečnom návrhu vzhľadom na nové skutočnosti navrhol, aby odvolací súd výrok
o treste napadnutého rozsudku zrušil a uložil primeraný spoločný úhrnný spravodlivý trest. Obhajkyňa
obžalovaného vzhľadom na odvolanie, nové skutočnosti a nález Ústavného súdu žiadala, aby súd zrušil
napadnutý rozsudok a aby mu vec vrátil a ten na novo rozhodol v súlade so všetkými skutočnosťami

a námietkami v odvolacom konaní.
9. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
10. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý

rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.
11. Úvodom je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci bola vina obžalovaného spolu s teraz
už odsúdeným G. F. zo spáchania zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods.
1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona uznaná
rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 04.09.2018, sp. zn. 6T/12/2017. Obžalovanému okresný súd

predmetným rozsudkom uložil podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 37
písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona s poukazom
na § 41 ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť rokov), na
výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Súčasnepodľa§42ods.2TrestnéhozákonazrušilvýrokotresteuloženýtrestnýmrozkazomOkresného

súdu Rimavská Sobota zo dňa 30.09.2013, sp. zn. 11T/155/2013, právoplatným dňa 02.04.2014, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo na tento výrok nadväzujúc, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad. Na podklade odvolania obžalovaných (aj obžalovaného A. B.), krajský
súd rozhodol uznesením zo dňa 16.05.2019, č.k. 5To/151/2018 – 324 tak, že podľa § 321 ods. 1
písm. c), ods. 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho

výkonu u obžalovaného A. B. a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. K trestom pre oboch obžalovaných (F. aj
B.) skonštatoval, že okresný súd správne zhodnotil závažnosť konania obžalovaných, osobné pomery,
charakter celkovej trestnej činnosti. Obžalovaní sú mnohonásobní recidivisti, trest odňatia slobody vhornej polovici trestnej sadzby je aj podľa názoru krajského súdu trestom spravodlivým a zákonným.
Takto uložený trest splní najmä funkciu ochrany spoločnosti od páchateľov a ich prípadnej ďalšej trestnej
činnosti. K samotnému zrušenému výroku o treste a spôsobe jeho výkonu krajský súd uviedol, že u

obžalovaného prišlo po spáchaní skutku (ktorý je predmetom tohto trestného konania) k vyhláseniu
odsudzujúceho rozsudku v inom trestnom konaní, a to konkrétne Okresným súdom Topoľčany zo dňa
28.03.2018, sp.zn. 1T/35/2012, právoplatným dňa 02.06.2018, pričom vo vzťahu k tomuto rozsudku
prichádzalo do úvahy u obžalovaného uloženie súhrnného trestu, pretože skutok v prejednávanej
trestnej veci a skutky, pre ktoré bol obžalovaný uznaný za vinného v uvedenom konaní Okresného

súdu Topoľčany, sa javia byť v súbehu. Bolo skonštatované, že okresný súd založil svoje rozhodnutie
vo výroku o treste na nesprávnom použití hmotnoprávneho ustanovenia. Uloženie súhrnného trestu sa
javilo v prospech obžalovaného. Záverom uviedol, že okresný súd musí doplniť dokazovanie pripojením
predmetného spisu a vysporiadať sa s touto okolnosťou.
12. Po tomto zrušení rozsudku okresného súdu, rozhodol okresný súd rozsudkom zo dňa 20.06.2023,
č. k. 6T/12/2017 – 654 tak, ako je uvedené v bode 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia.

13. Obžalovaný v prejednávanej trestnej veci podal ústavnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Ústavný súd
nálezom zo dňa 24.10.2023, č. k. I. ÚS 475/2023 – 35 tak, že vyslovil porušenie práva obžalovaného na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp.zn. 6T/12/2017. Okresnému súdu prikázal,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov. Obžalovanému priznal finančné zadosťučinenie v sume
1000 eur, ktoré je povinný okresný súd vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia
a zároveň okresný súd je povinný nahradiť obžalovanému trovy konania v sume 442,38 eur a zaplatiť
ich jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti
ústavnej sťažnosti nevyhovel.

13.1. Ústavný súd v predmetnom náleze dospel k záveru, že vzhľadom na právnu kvalifikáciu (zločin
lúpeže spolupáchateľstvom) ide o štandardnú agendu súdov. V konkrétnostiach prípadu po právnej
stránke ani po skutkovej stránke ústavný súd nezistil prvky väčšej zložitosti. Ako ale uvádzal okresný
súd na svoju obranu, z dôvodu viacerých odsúdení obžalovaného a jeho spolupáchateľa vyvstala
potreba zabezpečenia relevantných rozhodnutí a zabezpečenia súvisiacich trestných spisov, ktoré bolo

problematické zadovážiť. Administratívnu činnosť spojenú so zabezpečovaním spisového materiálu
však nemožno označiť za mimoriadne náročnú, aj keď sa týkala viacerých spisov. Ku kritériu správania
sa obžalovaného, ústavný súd podľa obsahu súdneho spisu konštatoval, že nesporne malo na doterajšej
dĺžke konania určitý a značný podiel. Skonštatoval, že liknavým konaním okresného sudu tak došlo v
napadnutom trestnom konaní k porušeniu základných práv obžalovaného namietaných v jeho ústavnej

sťažnosti. Obdobia nekonania bez existencie zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy
v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu neospravedlniteľné. Ústavný súd zobral na zreteľ, že
trestnávecsťažovateľatrváviacakosedemrokovodpodaniaobžaloby(22.júna2017)sprihliadnutímna
podstatu dotknutých práv obžalovaného, kvalifikoval nečinnosť okresného súdu ako relevantné prieťahy
v trestnom konaní a deklaroval porušenie práv.

14. Krajský súd vzhľadom na dôvody odvolania smerujúce len čo do výroku o treste a spôsobe jeho
výkonu a konaniu, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, obmedzil svoju prieskumnú povinnosť len
na tento výrok a toto konanie.
15. Pokiaľ ide o samotné konanie predchádzajúce napadnutému výroku o treste a spôsobe jeho
výkonu, okresný súd skonštatoval, že vo veci nariadil opätovne hlavné pojednávanie a v súvislosti s

rozhodovaním o treste na hlavnom pojednávaní oboznámil listinné dôkazy - odpis registra trestov (č. l.
313), hodnotenie z ústavu na výkon trestu (č. l. 589), podstatný obsah spisu Okresného súdu Trnava,
sp. zn. 30T/39/2011, spisu Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 1T/35/2012 a spisu Okresného súdu
Rimavská Sobota, sp. zn. 11T/155/2013.
16. K výroku o treste a spôsobe jeho výkonu okresný súd uviedol, že obžalovaný sa k trestnej

činnosti do času právoplatného rozhodnutia súdu o vine nepriznával a svoje konanie neoľutoval. Podľa
odpisu z registra trestov bol do času spáchaniu skutku 11 x súdne trestaný, prevažovala majetková
trestná činnosť, v časti spáchaná aj v súbehu so zásahom do domovej a osobnej slobody. V jednom
prípade sa dopustil násilnej trestnej činnosti a obmedzovania osobnej slobody. Obžalovanému boli
do času spáchania skutku ukladané vo všetkých prípadoch takmer výlučne nepodmienečné tresty

v trvaní niekoľko mesiacov až rokov (dĺžka trestu sa s narastajúcou početnosťou trestnej činnosti
zvyšovala) a to už aj pri spáchaní prvého skutku. Táto skutočnosť dotvára obraz pri hodnotení osoby
obžalovaného, ktorý napriek nepochybne dlhému celkovému obdobiu vo výkone trestu odňatia slobody
sa nenapravil, nezmenil svoj postoj a naďalej sa trestnej činnosti ako špeciálny recidivista dopúšťal.Výkon trestov spojených s odňatím slobody kratšieho trvania tak nemali na obžalovaného žiadny
výchovný a preventívny účinok.
16.1. Okresný súd preto dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody

vo výmere 11 rokov. Okresný súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Obžalovaný
ku skutku nepriznal, tento skutok ani úprimne neoľutoval - jeho spáchanie popieral a spochybňoval
dôveryhodnosť svedkov. Jeho oľutovanie (už po právoplatnosti výroku o vine) okresný súd preto
nevyhodnotil ako úprimný postoj, ale ako postoj vynútený tým, že spáchanie skutku mu bolo v konaní
bez akýchkoľvek pochybností preukázané. Tento jeho postoj bol vyhodnotený ako účelový, so snahou

získať benefit pri ukladaní trestu. Okresný súd však zistil u obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť (§
37 písm. m) Trestného zákona - bol už za trestný čin odsúdený). Neprihliadal na priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, teda že sa dopustil viacerých trestných činov, vzhľadom na to,
že ukladal obžalovanému trest odňatia slobody za použitia zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona
(asperačná zásada) a použitie uvedenej priťažujúcej okolnosti by bolo v rozpore so zásadou ne bis in
idem.

16.2. Okresný súd zároveň zistil, že v prejednávanej veci je potrebné ukladať súhrnný trest, a to
konkrétne vo vzťahu k odsúdeniam trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn.
11T/155/2013, vo vzťahu k trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na
výkonu trestu so stredným stupňom stráženia, rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 30T/39/2011,
vo vzťahu k trestu odňatia slobody vo výmere 26 mesiacov so zaradením do ústavu na výkonu trestu

so stredným stupňom stráženia, rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 1T/35/2012, vo vzťahu
k trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkonu trestu
so stredným stupňom stráženia, keďže skutkov, za ktoré bol uznaný za vinného vyššie uvedenými
rozhodnutiami, ako aj zločinu lúpeže, ktorý je predmetom tohto konania sa dopustil skôr ako mu bol
doručený trestný rozkaz Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 11T/155/2013. Preto okresný súd

spolu s uložením súhrnného trestu zrušil podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. tieto výroky ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.
16.3. Okresný súd dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere
11 rokov, t. j. v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného, t. j.

podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., pričom pri výmere trestu zohľadnil pomery a osobnosť obžalovaného ako
špeciálneho, opakovane trestaného recidivistu, povahu a závažnosť ním spáchanej trestnej činnosti
(prečiny a zločin), ale zároveň zohľadnil aj okolnosť dĺžky konania a mieru účasti obžalovaného ako
spolupáchateľa na trestnej činnosti. Z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností postupom podľa § 38 ods.
4 Trestného zákona upravil základnú trestnú sadzbu a pri použití asperačnej zásady podľa § 42 ods.

1 Trestného zákona, v spojení s § 41 ods. 2 Trestného zákona. Okresný súd mohol ukladať po úprave
trest v sadzbe od 8 rokov 8 mesiacov do 16 rokov.
16.4. Obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia
podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred
spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a iné zaradenie sa

v jeho prípade súdu nejavilo ako potrebné ani dôvodné vzhľadom na zákonom vymedzené kritériá.
16.5. Okresný súd dodal, že nevzhliadol splnenie podmienok na aplikáciu mimoriadne zmierňujúceho
ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd nezdieľal názor obžalovaného na neprimeranú
dĺžku konania vzhľadom na to, že vo veci všeobecné súdy konali plynulo. Všeobecné súdy sa v časovej
postupnosti s návrhmi, námietkami, opravnými prostriedkami obžalovaného a právoplatne odsúdeného

F. museli postupne vysporiadať. Okrem toho, súd musel v záujme plynulého konania využiť aj inštitút
príkazu na zatknutie, nakoľko obžalovaný sa trestnému konaniu vyhýbal. Zároveň uviedol, že miera a
rozsah účasti odsúdeného F. a obžalovaného B. na spáchanej trestnej činnosti bolo rovnocenná, bez
toho, aby bolo možné konštatovať, že úloha obžalovaného B. bola len okrajová, doplnková, resp. že
svojím konaním naplnil len niektoré znaky skutkovej podstaty. Súd tak nemal dôvod zohľadňovať v

prospech obžalovaného žiadnu prípadnú nižšiu mieru jeho angažovanosti na trestnom čine, nakoľko
obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, z ktorého bol uznaný
za vinného.
1.
2.

3.
4.
5.
6.7.
8.
9.

10.
11.
12.
13.
14.

15.
16.
17. Napadnutým rozsudkom bol tak obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov za
súčasného zaradenia obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Trestnú sadzbu uvedenú v § 188 ods. 2
Trestného zákona prvostupňový súd upravil v súvislosti s prevažujúcim pomerom priťažujúcich okolností

nad poľahčujúcimi okolnosťami (pomer 0:1), a aj vzhľadom na tzv. asperačnú zásadu v zmysle § 41
ods. 2 Trestného zákona.
18. Podľa odpisu z registra trestov obžalovaného ku dňu 11.3.2024 bol tento celkovo dvadsaťšesťkrát
súdne trestaný, prevažne za majetkovú trestnú činnosť, ale aj za drogovú a za násilnú trestnú činnosť.
V odvolaní vytýkal obžalovaný okresnému súdu nedostatočne vykonané dokazovanie, ktoré malo

spočívať v nepripojení si všetkých ukončených aj prebiehajúcich konaní za účelom komplexného
posúdenia možnosti uloženia súhrnného trestu, vrátane obžalovaným uvádzaného konania vedeného
na Okresnom súde Bratislava IV a Okresnom súde Trnava.
19. Krajský súd v zmysle ustanovenia §326 ods. 5 Trestného poriadku doplnil dokazovanie, zabezpečil
rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp.zn. B4-3T/14/2020 zo dňa 3.3.2022 a rozsudok Krajského

súdu Bratislava sp.zn. 1To/70/2022 zo dňa 4.10.2023. Z nich zistil, že prejednávaný skutok (zo dňa
1.3.2013) a skutky (zo dňa 8.12.2017, 12.1.2018, 22.1.2018, 29.1.2018, 26.1.2018, 5.2.2018, január
2018, 8.2.2018, 31.3.2018, 31.3.2018 a 18.3.2018) za ktoré bol odsúdený rozsudkom (pôvodne)
OkresnéhosúduBratislavaIV,sp.zn.3T/14/2020zodňa3.3.2022vspojenísrozsudkomKrajskéhosúdu
Bratislava sp.zn. 1To/70/2022 zo dňa 4.10.2023, nie sú v súbehu. Tento bol totiž prerušený už doručením

trestného rozkazu Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 11T/155/2013, ktorým bol A. B. uznaný za
vinného zo spáchania skutku právne kvalifikovaného ako prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa §
20 k § 212 ods. 1 Trestného zákona a ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody,
obvinenému, a to dňa 7.11.2013, nakoľko účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením
trestného rozkazu. Následne aj vyhlásením rozsudku Okresného súdu Trnava dňa 28.01.2014, sp. zn.

30T/39/2011, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania skutku právne kvalifikovaného
ako prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 156 ods. 1 Trestného zákona v
jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona.
20. Je nepochybné, že súd je povinný zistiť všetky skutočnosti rozhodné a významné pre zákonné

uloženie trestu obžalovanej osobe. V prípade obžalovaného B. bolo z pripojeného spisového materiálu
(pripojené spisy Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 11T/155/2013, Okresného súdu Trnava,
sp. zn. 30T/39/2011, Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 1T/35/2012) a zo zabezpečených rozsudkov
a trestných rozkazov zistené, že nie sú splnené podmienky na ukladanie súhrnného trestu vo vzťahu
ku skutkom, za ktoré bol obžalovaný odsúdený (pôvodne) Okresným súdom Bratislava IV v konaní pod

sp.zn. 3T/14/2020. Prejednávaný skutok je v súbehu so skutkami, prejednávanými v konaní Okresného
súdu Rimavská Sobota sp.zn. 11T/155/2013, Okresného súdu Trnava, sp. zn. 30T/39/2011 a Okresného
súdu Topoľčany, sp. zn. 1T/35/2012 a preto postupoval okresný súd správne, keď obžalovanému ukladal
súhrnný trest vo vzťahu k týmto odsúdeniam. Zároveň treba upozorniť, že v súbehu s prejednávaným
skutkom a skutkami, vo vzťahu ku ktorým bol ukladaný súhrnný trest, nie sú žiadne iné skutky, pre ktoré

bol obžalovaný odsúdený v iných konaniach.
21. Čo sa týka námietky obžalovaného, že súd mal zabezpečiť lustrácie a pripojiť spisy aj k ďalším
konaniam obžalovaného prebiehajúcim na Okresnom súde Trnava, z aktualizovaného odpisu z registra
trestov bolo zistené, že v trestnej veci vedenej na Okresnom súde pod sp.zn. 0T/230/2022 bol vydaný
trestný rozkaz dňa 14.11.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť tým istým dňom (z čoho vyplýva aj to,

že tým istým dňom bol aj doručený obžalovanému). Obžalovaný v uvedenej veci spáchal skutok, za
ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, dňa 11.11.2022. Uvedená skutočnosť má
za následok skonštatovanie, že tento skutok a prejednávaný skutok nie sú a nemôžu byť v súbehu,
a to už vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 19 tohto rozhodnutia. Súbeh uvedených skutkov bolprerušený jednak vyhlásenými odsudzujúcimi rozsudkami (trestnými rozkazmi) v konaniach Okresného
súdu Rimavská Sobota sp.zn. 11T/155/2013, Okresného súdu Trnava, sp. zn. 30T/39/2011 a Okresného
súdu Topoľčany, sp. zn. 1T/35/2012, jednak prvým odsudzujúcim v prejednávanej veci, kedy bol prvý

rozsudok Okresného súdu pod sp.zn. 6T/12/2017 vyhlásený dňa 4.9.2018.
22. K odvolacím námietkam obžalovaného týkajúcich sa neaplikácie mimoriadne zmierňujúceho
ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, a aj k tomu, že súd porušil ustanovenia Trestného zákona
v § 36, 38 a 39. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, ako sa okresný súd vysporiadal s otázkou existencie
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, vrátane toho, že správne vyhodnotil prejavenú ľútosť a priznanie

obžalovaného ako účelové a formálne, pričom v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu v bode 10. Obžalovaným namietané skutočnosti ako zdravotný stav (nepodložený
žiadnymi lekárskymi správami), nemožnosť poskytnutia starostlivosti o deti manželkou, či matkou
obžalovaného o deti, nie sú okolnosťami odôvodňujúcimi postup podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona.
Ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie nevybočujú z obvyklých prípadov takýchto
trestných činov, a neodôvodňujú tak zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Nejde ani o pomery

obžalovaného takého charakteru, z ktorých by bolo zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci
zákonnej trestnej sadzby by obžalovaný ako páchateľ trestnej činnosti pociťoval podstatne citeľnejšie
ako iní páchatelia.
23. K námietke obžalovaného, že okresný súd sa síce zaoberal aj dĺžkou konania, ktorá presiahla
štandardnú dĺžku trestného konania, čím obžalovanému vznikla ujma na základných prácach,

garantovaných Ústavou SR ako aj Dohovorom, ale ju neprejavil pri ukladaní trestu, je potrebné uviesť,
že je pravdou, že Ústavný súd nálezom zo dňa 24.10.2023, č. k. I. ÚS 475/2023 – 35 vyslovil porušenie
práva obžalovaného na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR
a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp.zn.

6T/12/2017 a obžalovanému priznal finančné zadosťučinenie v sume 1000 eur. Je tiež pravdou, že
v zmysle ustálenej judikatúry (a s poukazom aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn.IV.ÚS203/2013)jemožnédobu,ktoráuplynulaodspáchaniatrestnéhočinu,zaurčitýchokolností
považovať, za súčasnej existencie ďalších predpokladov uvedených v ustanovení § 39 ods. 1 Trestného
zákona, za dôvod podmieňujúci mimoriadne zníženie trestu, za súčasnej existencie predpokladu, že by

táto doba celkom zjavne a výrazne vybočovala z obvyklého rámca. V prípade prejednávanej trestnej
veci, napriek tomu, že od spáchania skutku do napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu o treste
obžalovaného uplynulo 10 rokov, nie sú však splnené podmienky vymedzené uvedeným ustanovením,
a to že trest kratšieho trvania možno páchateľovi uložiť vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom
na pomery páchateľa (čo by bolo naplnené práve uvedenou dobou) len ak by mal súd zato, že by použitie

trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.
24. Okresný súd správne poukázal na to (odsek 20 napadnutého rozhodnutia od šiestej vety vrátane),
že obžalovanému je ukladaný súhrnný trest, za spáchanie zločinu a prečinov majetkového aj násilného
charakteru a že obžalovaný je mnohonásobný recidivista. Ďalej bez potreby opakovania je možné

sa stotožniť so závermi súdu ohľadom osoby a kriminálnej narušenosti obžalovaného premietnutými
v odseku 8 napadnutého rozsudku.
25. Skutočnosť, že obžalovanému je ukladaný trest až po uplynutí 10 rokov od spáchania skutku, možno
v prípade obžalovaného B. premietnuť len do toho, že trest mu v tomto konaní bude ukladaný v dolnej
polovici zákonom stanovenej (a upravenej) trestnej sadzby. Skutočnosti uvedené (na ne poukázané)

v odseku 24 sú práve tými skutočnosťami, pre ktoré nemožno konštatovať že by použitie trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Na zabezpečenie ochrany
spoločnosti v prípade obžalovaného nepostačuje trest kratšieho trvania.
26. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, je trest uložený napadnutým rozsudkom vo
výmere 11 rokov, uložený v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby, z pohľadu odvolacieho súdu

primeraný a zákonný.
27. Rovnako správne rozhodol prvostupňový súd aj o spôsobe výkonu tohto trestu, keď obžalovaného
zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
28. Napadnutý rozsudok je vo výroku o treste plne v súlade so zákonom, je spravodlivý a primeraný.

Preto tunajší súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.