Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/116/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123239384
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6123239384.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudca – spravodajca) a JUDr. Róberta Urbana, v spore
žalobcu: Mantelco s. r. o., so sídlom Martin, Sučianska 2107/31, IČO: 53 186 362, právne zastúpený
JUDr. Danielou Gavorníkovou, advokátkou so sídlom A., B. C. D. XX/XX, proti žalovanému: E. F., nar.
XX. XX. XXXX, bytom A., E. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou so

sídlom A., G. XX, o zaplatenie 1 164,90 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 6C/52/2023-75 zo dňa 26. 07. 2023, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie o s t á v a nedotknuté vo výroku I. o zastavení konania.

Uznesenie súdu prvej inštancie mení vo výroku II. o trovách konania tak, že žalovanému nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) napadnutým uznesením zastavil konanie
postupom podľa § 144 a § 145 ods. 1 CSP (výrok I.). Zároveň týmto uznesením priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 77,10 %, pričom o konkrétnej výške (zodpovedajúcej priznanému

pomeru) rozhodne súd prvej inštancie následne samostatným uznesením (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd konštatoval, že žalobca vzal žalobu späť v celom
rozsahu, v dôsledku čoho bolo opodstatnené konanie zastaviť. Podotkol, že k späťvzatiu žaloby došlo
skôr, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, preto nebol potrebný súhlas
žalovaného so späťvzatím, resp. jeho prípadný nesúhlas by bol právne neúčinný. Ďalej argumentoval,
že žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že poisťovňa žalovaného uhradila sumu 1 031,57 eur (žalobou

sa domáhal zaplatenia sumy 1 164,90 eur).
3. Procesné zavinenie za zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 1 031,57 eur je tak podľa súdu
prvej inštancie potrebné pričítať žalovanému (čo činí 88,55 %). Na základe jeho správania poisťovňa
ukončila šetrenie poistnej udalosti a pristúpila k úhrade poistného plnenia. Vo zvyšnej časti uplatneného
nároku (11,45 %) zavinenie na zastavení konania nemôže zaťažovať žalovaného, ale žalobcu. Žalobca
sa totiž voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy aj vrátane DPH, pričom skutočnosť, že poisťovňa pri

priznaní poistného plnenia odpočítala DPH, nemôže ísť na ťarchu žalovaného. Zavinenie za zastavenie
konania nemožno podľa okresného súdu posudzovať podľa hmotného práva, v opačnom prípade by
išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje
77,10 %.

4. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého

uznesenia vo výroku o trovách konania tak, že bude rozhodnuté, že žalobca nemá nárok na ich náhradu.5. Mal za to, že žiadnym spôsobom nezavinil ani začatie, a ani zastavenie súdneho konania. Už
v podanom odpore bolo poukázané na skutočnosť, že svojej poisťovni poskytol všetku potrebnú
súčinnosť, ktorá bola v jeho možnostiach. Naopak, žalobca odmietol poisťovni poskytnúť akúkoľvek

súčinnosť za účelom ukončenia šetrenia poistnej udalosti a vyplatenia poistného plnenia, a to aj napriek
tomu, že v jeho záujme bolo ukončenie likvidácie. Zároveň bolo preukázané, že poisťovňa žalovaného
v mesiacoch máj až jún 2022 viackrát vyzvala žalobcu na písomné vysvetlenie uplatneného nároku. Na
tieto písomné podania žalobca nereagoval napriek tomu, že bol upozornený na to, že bez predloženia
dokladov nie je možné ukončiť likvidáciu. Žalovaný nemal vedomosť o nesúčinnosti zo strany žalobcu,

a to až do septembra 2022, kedy ho žalobca vyzval na úhradu, a to bez toho, aby mu predložil doklady
preukazujúce výšku škody. Následne prebiehala komunikácia už medzi zástupcami sporových strán.
Na základe žiadosti zástupcu žalovaného zástupkyňa žalobcu postupne zasielala potrebné doklady,
ktoré žalovaný bez zbytočného odkladu predkladal poisťovni. Všetky relevantné doklady týkajúce sa
škodovejudalostiboližalovanýmpoisťovnipredloženéeštepredpodanímžalobyvmesiacochnovember
a december 2022. Žalovanému ako poistenému z povinného zmluvného poistenia vznikol nárok na to,

aby jeho poisťovňa za neho poskytla plnenie, t. j. uhradila škodu poškodenému (žalobcovi). Poisťovňa
však žalobcovi nahradila škodu až po tom, ako jej bolo doručené „Oznámenie o spore a výzva na
vstup do konania ako intervenient“. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že komunikácia zástupcov strán
pred podaním žaloby neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti a dôležitými boli len doklady, ktoré boli
poisťovni predložené ešte v roku 2022 a ktoré sa týkali škodovej udalosti.

6. Podľa odvolateľa nie je spravodlivé od neho požadovať, aby bol povinný žalobcovi uhradiť trovy
konania, keďže súdny spor nezavinil. Zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý vzal žalobu späť
a poisťovňa, ktorá po doručení výzvy na vstup do konania uhradila žalobcovi škodu. Skutočnosť, že
poisťovňa plnila až po podaní žaloby, nemožno vyhodnotiť v neprospech žalovaného. Nedal príčinu na
podanie žaloby a sú tu naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno žalobcovi priznať

nárok na náhradu trov konania.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalovaný mal možnosť uhradiť
spôsobenú škodu pred podaním žaloby. Nie je zrejmé, prečo sa spoliehal na to, že škodu za neho
uhradípoisťovňa,keďmalodžalobcujednoznačnéstanovisko,žetentopožadujeúhraduškodyodneho.

Žalobca žalovanému viackrát uviedol, že s poisťovňou žalovaného nemá žiaden zmluvný vzťah a trvá
na tom, aby komunikáciu s poisťovňou zabezpečoval žalovaný. Žalobca predložil žalovanému všetky
relevantné dokumenty ešte v roku 2022, pričom k podaniu žaloby došlo až vo februári 2023, pretože
do tejto doby škoda nebola uhradená. Poisťovňa žalovaného plnila až po tom, ako od žalovaného dňa
27. 06. 2023 dostala výzvu na vstup do konania, v ktorom sama poisťovňa potvrdila, že k poukázaniu

poistného plnenia pristúpila po doručení tohto listu, a to na základe doručených listín a informácií
obsiahnutých vo vzájomnej komunikácii právnych zástupcov. Poisťovňa tak potvrdila, že k likvidácii
poistnej udalosti a poskytnutiu poistného plnenia nepotrebovala nad rámec dokumentov, ktoré mal
žalovaný k dispozícii ešte pred podaním žaloby, žiadne ďalšie, ale stačili dokumenty, ktoré boli zo
strany žalobcu žalovanému doručené ešte v roku 2022. Nemôže byť preto na ťarchu žalobcovi, že

ani poisťovňa, ani žalovaný neuhradili žalobcovi spôsobenú škodu, hoci mali k dispozícii dokumenty,
na základe ktorých nakoniec k poskytnutiu poistného plnenia došlo. Z tohto dôvodu začatie súdneho
konania spôsobil žalovaný, resp. jeho poisťovňa. To, že konanie bolo zastavené z dôvodu poskytnutého
plnenia zo strany poisťovne, je na ťarchu žalovaného, ktorý si škodu v podobe uhradených trov konania
môže vymáhať od poisťovne.

8.Žalovanývstanoviskukvyjadreniužalobcuzotrvalnadôvodochsvojhoodvolania.Opätovnepoukázal
na skutočnosť, že výšku a rozsah škody uplatnenej žalobcom neuznával, čo vyplýva už z podaného
odporu.Odkázalnaustanoveniazákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zdôraznil, že so svojou poisťovňou aktívne

komunikoval, poskytoval potrebnú súčinnosť, ktorú mal poskytovať žalobca. Dodal, že sumu 364,90 eur
uhradilžalobcaaždňa25.10.2022,t.j.viacako2mesiaceodvyhotoveniapodaniaŽiadosťorefundáciu
nákladov v rámci PÚ – poškodenie brány a viac ako 7 mesiacov po poistnej udalosti (aj samotná faktúra
bola vystavená až dňa 01. 10. 2022 a splatná 17. 10. 2022), pričom nebol preukázaný súvis medzi
škodovou udalosťou a uvedenou faktúrou – administratívne náklady spojené s PÚ, mzdové náklady

správcu a správna réžia, náhrada nákladov za právne služby.

9. Napokon, žalobca v písomnej reakcii zopakoval podstatné body svojej doterajšej argumentácie.10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec
v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý

a nezávislý výrok o zastavení konania) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním dotknutej časti zmenil podľa § 388 CSP tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

11. Právna teória a súdna prax sú zajedno v tom, že procesné zavinenie za zastavenie konania podľa §

256 ods. 1 CSP (rovnako ako pojem zavinenie za zastavenie konania podľa § 146 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016) je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska,
čo znamená, že rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania sú
tie, ktoré vznikli po začatí konania a majú procesný základ (do úvahy sa berie procesné hľadisko, nie
vecná správnosť, či opodstatnenosť žaloby/návrhu.). Zároveň platí, že zavinenie je možné interpretovať
v zmysle príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie sa strany sporu a následkom ukončenie

konania zastavujúcim uznesením.

12. Rozvinúc opísané, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby,
je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť za daný
výsledok sporu na oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného.

Rozhodujúcou z hľadiska procesného zavinenia zastavenia konania pri späťvzatí žaloby je pritom len
skutočnosť, že/či žalovaný plnil to, čoho sa žalobca domáhal a že len z toho dôvodu vzal žalobca
žalobu späť (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 933). Ak žalobca žalobu vzal
späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, znáša (nahradí)

trovy žalovaného zásadne žalobca (napríklad rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 49/1993). Pokiaľ však žalobca žalobu musel vziať
späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie
konania.

13. V posudzovanej veci z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o trovách konania nevychádzal z uvedených zásad.
14. Žalovaný totiž od počiatku nesúhlasil s uplatneným nárokom a aktívne sa proti nemu bránil. Svoj
dlh popieral, neuhradil ho a trval na tom, že mu povinnosť na jeho zaplatenie nevznikla. Následne
došlo k čiastočnej úhrade pohľadávky žalobcu, avšak nie žalovaným, ale jeho poisťovňou, s ktorou je

v zmluvnom vzťahu na základe povinného zmluvného poistenia.
15. K späťvzatiu žaloby teda nedošlo z dôvodu úhrady pohľadávky žalovaným, preto z určujúceho
hľadiska, ktorým je (práve a len) procesné zavinenie, nemožno žalovaného (ani) brať na zodpovednosť
za zastavenie konania.
16. Bol to totiž žalobca, ktorý si zvolil, voči komu v spore uplatní svoj nárok – voči žalovanému či

voči jeho poisťovni postupom podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, prípadne spoločne voči obom
týmto subjektom. Ak sa rozhodol žalovať žalovaného ako škodcu a následne vzal späť žalobu z dôvodu
úhrady dlhu poisťovňou, potom zjavne absentuje príčinná súvislosť medzi správaním žalovaného (nie
on sa totiž v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle hmotnoprávnej požiadavky) a následkom v podobe

zastavenia konania. Nadväzne je predmetná absencia vzťahu príčinnosti dôvodom pre vylúčenie
procesnej zodpovednosti žalovaného za výsledok konania.
17. Poisťovňu síce zaťažovala (zmluvná) povinnosť uhradiť škodu za žalovaného, táto prepojenosť
daných subjektov majúca svoj základ v hmotnom práve (§ 15 zákona č. 381/2001 Z. z.) však nie
je relevantná z pohľadu procesnej zodpovednosti za výsledok tohto konania. Inak povedané, postup

okresného súdu, ktorý stotožnil správanie iného subjektu – poisťovne, s procesnou zodpovednosťou
žalovaného, odporuje v právnej teórii a súdnej praxi všeobecne akceptovaným postulátom (viď vyššie)
týkajúcim sa hodnotenia procesného zavinenia.

18. Možno preto uzavrieť, že subjektom zodpovedným za zastavenie konania je žalobca, ktorý fakticky

„výberom“ žalovaného subjektu sám spôsobil, že túto následne musel vziať späť. Bolo jeho voľbou, či
uplatnínárokvočižalovanémualebovočipoisťovni;následok,ktorýnastalvaktuálnejvecipretozaťažuje
(procesnú) jeho, keďže k späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie žalovaného (spočívajúce v plnení/
akceptovaní žalobného nároku). Nadväzne však žalovaný, ktorému by tak/teda patril nárok na náhradutrov prvoinštančného konania, tieto v zmysle odvolania nežiadal, preto mu krajský súd týmto uznesením
(o zmene prvoištančného rozhodnutia o trovách konania) ich náhradu nepriznal.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP, pričom vychádzal z plného úspechu žalovaného v odvolacom konaní. O výške trov konania
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie.

20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.