Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 14, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1406206595
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1406206595.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.IvanyJahnovejačlenieksenátu

JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobkyne: I. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. Ú. Č.. XX, T., zastúpená JUDr. Soňou Markovičovou Kissovou, advokátkou so sídlom Nám.
SNP č. 13, Bratislava, proti žalovaným: X/ J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Č.. XX, T., X/ C. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom P. K. Č.. XXX/XX, W., zastúpený zákonnou zástupkyňou, matkou J. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. K. Č.. XXX/XX, W., zastúpený JUDr. Tijanou Ćećezovou, advokátkou so sídlom
Račianska 69B, Bratislava (právni nástupcovia pôvodne žalovaného C. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX), o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného v 2.

rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 11.10.2018, č.k. 7C/67/2006-1136, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 7C/67/2006-1136 zo dňa 11.10.2018 vo
výroku IV z r u š u j e.

II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 7C/67/2006-1136 zo dňa 11.10.2018 v
zostávajúcich výrokoch m e n í tak, že z bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikazuje do

výlučného vlastníctva žalobkyne:

- nehnuteľnosť - byt č. XX, na X. poschodí bytového domu v T. na ul. A. Ú. Č.. XX, súpisné číslo XXXX,
postavenýnaparceleč.XXX,katastrálneúzemieP.R.,obec:T.-m.č.P.R.,okres:T.O.aspoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku
vo veľkosti XXXX/XXXXXX, zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX Správy katastra T. O.,
Katastrálny úrad T., v hodnote 146.635,- eur.

- hnuteľné veci - práčku zn. V. v zostatkovej hodnote 133,- eur, televízor zn. C. v zostatkovej hodnote
66,- eur, sedačku v zostatkovej hodnote 166,- eur, kovový rám postele v zostatkovej hodnote 17,- eur,
2 ks molitanových matracov v zostatkovej hodnote 66,- eur.

III. Žalobkyni ukladá povinnosť uhradiť záväzok zo zmluvy o úvere č. XXX/XXXX/XXXX uzavretej dňa
31.12.2001 so Štátnym fondom rozvoja bývania so zostatkom ku dňu 14.02.2024 vo výške 9.592,33 eur.

IV. Do dedičstva po C. D. narodeného XX.XX.XXXX, zomrelého 02.04.2014 pripadajú hnuteľné veci
- hifi veža H. v zostatkovej hodnote 332,- eur, pec na porcelán v zostatkovej hodnote 1.000,- eur a
pohľadávka voči žalobkyni titulom finančného vyrovnania podielu na bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, vo výške 18.206,42 eur.V. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 11.10.2018, č.k.
7C/67/2006-1136 (v poradí druhým) vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že z vecí
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne hnuteľné
veci: 1/ práčku zn. V. v zostatkovej hodnote 133,- eur, 2/ televízor C. v zostatkovej hodnote 66,- eur, 3/
sedačku v zostatkovej hodnote 166 eur, 4/ kovový rám postele v zostatkovej hodnote 17,- eur, 5/ 2ks
molitanových matracov v zostatkovej hodnote 66,- eur. Ďalej súd prvej inštancie prikázal do výlučného

vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosť byt č. XX, na X. posch. bytového domu v T. na ul. A. Ú. č. XX,
súp. č. XXXX, postavený na parcele č. XXX, katastrálne úz. P. R., obec: T. - m.č. P. R., okres: T. O.,
podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k
pozemku vo výške XXXX/XXXXXX, zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX Správy katastra
T. O., Katastrálny úrad T., v hodnote 80.000,- eur. Okrem toho v rámci pasív z BSM súd prvej inštancie

prikázal žalobkyne zaplatiť zostatok nesplateného úveru poskytnutého Štátnym fondom rozvoja bývania
(ďalej aj ŠFRB) č. XXX/XXXX/XXXX na kúpu bytu vo výške 19.507,15 eur. Zároveň súd prvej inštancie
určil, že do dedičstva po zomrelom bezpodielovom spoluvlastníkovi C. D. nar. XX.XX.XXXX, zomrelom
dňa XX.XX.XXXX, pripadá pohľadávka z titulu vyporiadania BSM vo výške 25 % hodnoty z masy BSM,
po zarátaní pasív a aktív v sume 6.708,- eur, na vyrovnanie podielov a hnuteľné veci - hifi veža H. v

zostatkovej hodnote 332,- eur a pec na porcelán v zostatkovej hodnote 1.000,- eur. O trovách konania
rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal a
zároveňzaviazalstranysporuspoločneanerozdielnenazaplateniesúdnehopoplatkuvovýške2.453,40
eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala vysporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov proti pôvodne označenému žalovanému C.I. D. narodený
XX.XX.XXXX (zomrel dňa XX.XX.XXXX), s odôvodnením, že ich manželstvo uzatvorené dňa
XX.XX.XXXX bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa XX.XX.XXXX,
právoplatným dňa XX.XX.XXXX. Z manželstva sa narodila dcéra J. (t.č. žalovaná 1/). Po rozvode

manželstva sa na vyporiadaní BSM nedohodli.

3. Žalovaný C. D. počas konania zomrel a do konania na jeho miesto vstúpili zákonní dedičia - žalovaní
1 a 2 (deti zomrelého žalovaného) dcéra bývalých manželov J. D. a maloletý syn žalovaného C. D.,
narodený XX.XX.XXXX, zastúpený zákonnou zástupkyňou, matkou J. P..

4. Súd prvej inštancie na svoje rozhodnutie aplikoval ustanovenia § 143, § 144, § 145, § 149
ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ). Poukázal na to,
že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je spoločenstvo vlastníckych práv oboch manželov k
veciam,ktoréakomanželianadobudlipočastrvaniaichmanželstva(dobezpodielovéhospoluvlastníctva

manželovpatriavšetkyhnuteľnéanehnuteľnéveci,aktívaapasíva,ktorénadobudolniektorýzmanželov
alebo obaja manželia za trvania manželstva), pričom manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na
vlastníckom práve k spoločnej veci t.j. platí zásada rovnosti manželov v tomto spoločenstve vlastníckych
práv. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nezaniká zrušením spoločnej domácnosti manželov,
t.j. nezaniká z dôvodu, že manželia žijú oddelene, ako tomu bolo aj v tomto prípade. V zmysle §

148 OZ, vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nevyhnutným dôsledkom zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v danom konaní
zaniklo dňom právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode manželstva. Súd môže vyporiadať zaniknuté
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov len na základe zákonných zásad uvedených v ust. § 150 OZ.
Súd postupuje na základe zásady parity, t.j. že podiely oboch manželov sú rovnaké, že každý z manželov

je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného (výlučného) majetku vynaložil
na spoločný majetok a zároveň je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo
na jeho oddelený (výlučný) majetok. Súd prihliada pri vyporiadaní aj na potreby maloletých detí a
rovnako prihliadne pri vyporiadaní aj na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil
o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Podiely oboch manželov sú zásadne rovnaké, pričom s

prihliadnutím na ust. § 150 OZ môže súd určiť podiely inak.5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ešte za života žalovaného C. D., boli medzi bývalými manželmi
ustálené všetky hnuteľné veci patriace do bezpodielového vlastníctva manželov, ich hodnota a bola

určená cena nehnuteľnosti patriacej do masy bezpodielového vlastníctva manželov. Bývalí manželia
si zvolili spôsob vyporiadania BSM rozhodnutím súdu. Súd prvej inštancie teda ešte za života C. D.
zistil rozsah masy bezpodielového vlastníctva manželov (majetok, dlhy, pohľadávky) tak, že do nej patrí
práčka zn. V. v zostatkovej hodnota 133,- eur, televízor C. v zostatkovej hodnote 66,- eur, sedačka v
zostatkovej hodnote 166,- eur, kovový rám postele v zostatkovej hodnote 17,- eur, 2 molitanové matrace

vzostatkovejhodnote66,-eur,hifivežaH.vzostatkovejhodnote332,-eur,pecnaporcelánvzostatkovej
hodnote 1.000,- eur a byt č. XX, na X. posch. bytového domu v T. na ul. A. Ú. č. XX, súpisné číslo XXXX,
postavený na parcele č. XXX, katastrálne územie P. R., obec: T. - E.. Č.. P. R., okres: Bratislava IV, podiel
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške
XXXX/XXXXXX, zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX Správy katastra T. O., Katastrálny
úrad T., v hodnote 80.000,- eur od ktorej po zhode žalobkyne a C. D. odpočítal cenu klimatizácie 365,-

eur. Do pasív BSM zaradil zostatok nesplateného úveru na kúpu bytu poskytnutého Štátnym fondom
rozvoja bývania podľa zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 31.12.2001, vo výške 19.507,15 eur, ktorý
medzi stranami konania nebol sporný. Súd prvej inštancie uviedol, že jeho výška ku dňu úmrtia C. D.,
t.j. k XX.XX.XXXX bola 19.778,80 eur. Od 01.07.2014 splátky uhrádzala výlučne žalobkyňa. Do pasív
súd prvej inštancie zaradil žalobkyňou zaplatený spotrebný úver od J. J. I..J.., ktorý žalobkyňa získala vo

februári 2005 vo výške 4.235,81 eur, z ktorej istiny 75 % započítal žalobkyni, teda 2.965,- eur. Uviedol,
že žalobkyňa v konaní preukázala použitie predmetných finančných prostriedkov výlučne v súvislosti s
bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov, keď použitie týchto prostriedkov súviselo s vyporiadaním
dlhu 1.340,19 eur, ktorý manželom vznikol za trvania manželstva z kúpy chladničky, t.j. na zaplatenie
exekúcie za chladničku, dlhov a na udržanie spoločného majetku, pričom C. D. v predmetnom období

žiadnymi platbami na chod domácnosti ani na výživu dcéry J. D., žalovanej 1 neprispieval a žalovaný 2
nepreukázal tvrdenia, že predmetné finančné prostriedky žalobkyňa použila výlučne na osobné potreby,
a že žalobkyňa v tomto období žila s priateľom v spoločnej domácnosti. Nakoniec súd prvej inštancie
zohľadnil aj platby nájomného za byt č. XX za obdobie od januára 2004 do septembra 2005, t.j. do
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a platby do fondu opráv za obdobie od októbra 2005

do mája 2018.

6. V rámci vyporiadania BSM súd prvej inštancie nezohľadnil vklad C. D. ako spoločníka do základného
imania obchodnej spoločnosti J. J..S..Z.. vo výške 1.328,- eur, s odôvodnením, že do masy BSM nepatrí,
pretože do nej patrí samotný obchodný podiel C. D.. Táto spoločnosť bola v roku 2007 zlikvidovaná s

nulovým zostatkom a žalobkyňa spolu s C. D. na vyporiadaní obchodného podielu netrvali. Ako veci,
ktoré do aktív BSM nepatria, súd prvej inštancie z dôvodu nepreukázania opaku, nevyporiadal vežu
I., nábytok zo spoločnosti G., stomatologický materiál na výrobu keramických koruniek, čierny nábytok
- obývaciu stenu a béžovú sedačku (zobrazené na fotografiách založených v súdnom spise), pretože
nebolo preukázané, že by existovali k času rozvodu manželstva. Súd prvej inštancie ďalej nezohľadnil

žalovaným 2 tvrdený peňažný dar rodiny D. vo výške 3.500,- eur, ktorý v konaní nebol zrozumiteľne
a určito C. D., respektíve žalovaným 2 ako jeho právnym nástupcom prednesený a žalovaným 2
jeho existencia nebola preukázaná vzhľadom na skutočnosť, že nebohý C. D. o daroch z roku 2001
súdu žiadne doklady nepredložil a takéto tvrdenie ani neuviedol. Súd prvej inštancie nezohľadnil ani
pohľadávku A. D. (sestry C. D.), ktorá jej vznikla vo výške 5.840,- eur titulom splátok úveru ŠFRB za

obdobie od januára 2004 do júna 2014, nakoľko pohľadávku nepreukázala a súčasne si ju uplatnila
aj v dedičskom konaní, pričom žalobkyňa k tejto uvedenej pohľadávke vzniesla námietku premlčania.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že C. D. dňa 07.06.2010 vo svojej výpovedi uviedol, že ku dňu
zániku manželstva nemali so žalobkyňou ani úspory a ani dlhy voči tretím osobám a dlh voči sestre
bol ním splatený. Manželia I. P. a C. D. uzatvorili úverovú zmluvu so ŠFRB v roku 2001, z ktorej počas

trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov dlh voči ŠFRB nevznikol, splátky, ktoré platila za
manželov A. D., vykonávala dobrovoľne, nakoľko (ako to mala uviesť pred žalobkyňou) poznala finančnú
situáciu jej brata C. D. a robila to pre ich spoločnú dcéru J.. A. D. počas splácania nepožadovala vrátenie
vykonaných splátkach, čo preukazoval aj list o ukončení splácania splátok zo dňa 24.06.2014, kedy
si ani po ukončení splácania splátok po smrti jej brata neuplatnila voči žalobkyni vrátenie uhradených

splátok. Súd prvej inštancie nezohľadnil ani C. D. uplatnený refundačný nárok, ktorý mal vyplývať z
jeho tvrdenia, že zo svojich prostriedkov zaplatil v roku 2007 tri exekúcie spolu vo výške 338.907,50
Sk, keď nemal preukázané z akých finančných prostriedkov bola táto úhrada vykonaná. Svedkyňa E.
D. tvrdila, že to boli jej finančné prostriedky a nie C. D. a predložila listinný doklad o úhrade exekúcie zjej účtu. Nakoniec podľa názoru súdu prvej inštancie do vyporiadania BSM nepatrí ani podiel 8,99 % zo
všeobecnej hodnoty bytu, čo tvorí sumu 7.192,- eur z ceny bytu určenej znalcom, pretože to bol výlučný
dar od matky žalobkyne na kúpu predmetného bytu.

7. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zásadu rovnosti podielov nie je možné aplikovať mechanicky.
Uviedol, že C. D. bol riadne zamestnaný v rokoch 1993 až 1997. Od 01.05.1997 do 01.11.1997 bol
nezamestnaný. V období od novembra 1997 do začiatku roka 2001 podnikal ako živnostník. V období
rokov 1998 až 2001 na chod domácnosti prispieval minimálne, z toho posledné dva roky už reálne

nepodnikal a nevykazoval žiaden príjem. Riadne zamestnaný s pravidelným príjmom bol v období od
januára 2001 do apríla 2003, kedy pracoval v súkromnej bezpečnostnej službe, v tomto období boli z
jeho účtu platené platby za byt a úvery, ale mal dlžoby z podnikania, často nebýval doma, túlal sa po
nociach a nestaral sa ani o výchovu a potreby svojej dcéry. V období od 21.04.2003 do 13.12.2003 bol
dobrovoľne nezamestnaný, čo sa prejavilo na jeho stupňujúcej agresivite, ktorá vyústila do násilia voči
žalobkyni a dcére J.. V tomto období odnášal z domácnosti cenné veci (napr. svadobné zlaté obrúčky,

strieborný príbor, ktorý dostala žalobkyňa od svojej starej mamy a iné veci), neplatil za energie, ktoré
musela doplatiť žalobkyňa. V mesiaci august 2003 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti k priateľke,
chodil k žalobkyni domov, bral žalobkyni peniaze pod hrozbou násilia, a tá mu ich zo strachu nakoniec
aj dala. Dňa 13.12.2003 bol vzatý do väzby a po právoplatnom odsúdení za trestný čin týrania blízkej
a zverenej osoby (rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 3T/40/04 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 2To/26/05), ktorého sa dopustil voči osobe žalobkyne ako aj voči
dcére J. bola väzba plynulo zmenená na výkon trestu, z ktorého bol prepustený dňa 08.06.2006, t.j. už
po rozvode manželstva (v období od mesiaca december 2003 do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva 26.09.2005 neprispieval na chod domácnosti, na výživu maloletej dcéry J.). Súd prvej
inštancie nepovažoval za relevantné vykonať dôkaz kontrolou pohybov na spoločnom účte žalobkyne

a C. D., ktorý žalovaný 2 navrhol za účelom zistenia kto a ako z manželov prispieval na domácnosť,
nakoľko po uplynutí viac ako desať rokov banka už neuchováva výpisy z účtov a samotné výpisy z
účtu nie sú ani smerodajným dôkazom toho, kto a ako prispieva na domácnosť. Uviedol, že v čase
nezamestnanosti mal C. D. vklad na jeho účet v hotovosti, na úhrady platieb za domácnosť mu dala
hotovosť žalobkyňa (doklad zo dňa 26.11.2003 na sumu 3.500,- Sk). Naopak žalobkyňa mala pravidelný

príjem počas celej doby trvania manželstva. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania ustálil,
že C. D. sa približne polovicu doby trvania manželstva (manželstvo trvalo od roku XXXX do XXXX)
skoro vôbec nestaral o domácnosť, ani o výchovu dcéry J., neprispieval na chod domácnosti a jej
udržanie, bol uznaný vinným z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby a trestný čin vyhrážania
sa (trestný spis Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 3T/40/2004), spôsoboval škodu odnášaním veci

do záložní a vytváraním dlhov, ktoré vznikli v dôsledku jeho nezodpovedného správania, a to napríklad
neodovzdaním kľúčov od bytu na T. ulici v T., nevyplatením poskytnutého úveru zo ŠFRB na účet mesta,
o čom žalobkyňa nemala vedomosť. Súd prvej inštancie zohľadnil skutočnosť, že rovnakú schopnosť
a možnosť pracovať a tým sa pričiniť aj o zveľadenie majetku mali obaja manželia, čo C. D. nevyužil
a dopustil sa trestného činu voči manželke a dcére (bol odsúdený sp.zn. 3T/40/04) a teda žalobkyňa

s dieťaťom (žalovanou 1) za trvania manželstva bola vystavená agresívnemu správaniu manžela,
ktorý sa voči nim choval obzvlášť zavrhnutia vhodným spôsobom. V týchto okolnostiach súd prvej
inštancie videl výnimočné zákonné podmienky pre disparitu podielov na bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, pričom podiel 75 % v prospech žalobkyne a 25 % v prospech C. D. považoval za primeraný
a zodpovedajúci okolnostiam daného prípadu (súd prvej inštancie podotkol, že rozdelenie BSM bolo za

súhlasu ich spoločnej dcéry - žalovanej v 1. rade, ktorá osobne uvedené skutočnosti prežila). Vzhľadom
na to, že C. D. počas konania zomrel, rozhodol súd prvej inštancie tak, že jeho aktíva a nároky z BSM
patria do dedičského konania po C. D..

8. Ku škode, ktorá mala vzniknúť C. D. na zadržiavaných veciach súd prvej inštancie ustálil, že v

konaní nebolo preukázané, že by údajne žalobkyňou zadržiavané vecí patriace C. D. (nebolo predložené
a zdokladované vyčíslenie škody na údajne zadržiavaných veciach a predložené dôkazy o existencii
takýchto vecí) existovali. V roku 2003 sa C. D. odsťahoval k priateľke a svoje veci si odniesol z bytu.
K tvrdenému znehodnoteniu bytu žalobkyňou, v roku 2007 súd prvej inštancie poukázal na znalecké
posudky, ktorými bola ohodnotená jeho cena, a podľa ktorých sa trhová hodnota bytu pohybovala na

úrovni porovnateľných bytov, čím zostalo tvrdenia o znehodnotení bytu nepreukázané.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1, 2 CSP a žiadnej zo strán sporu
nepriznal nárok na náhradu trov konania. Podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a položky6b Sadzobníka súdnych poplatkov uložil súd prvej inštancie stranám sporu povinnosť solidárne zaplatiť
za konanie o vyporiadanie BSM súdny poplatok vo výške 2.453,40 eur, pričom vychádzal z hodnoty
aktív 81.780,- eur.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie žalovaný
2/. Súdu prvej inštancie vytýka, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žalovaný 2 v odvolaní poukázal na to, že ak zanikne
BSM, vykoná sa vyporiadanie podlá zásad uvedených v § 150 OZ. Vyporiadanie BSM podľa § 150 OZ
pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim
do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnôt masy BSM. Predmetom vyporiadania
BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku (manželstvo
trvalo od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX). Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom

zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania
manželstva strán sporu a ich spoločného hospodárenia. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza
z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa
mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného
majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých

detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie
spoločnýchvecí.Priurčenímierypričineniatrebavziaťtiežzreteľnastarostlivosťodetianaobstarávanie
spoločnej domácnosti. Toto ustanovenie upravuje zásady, z ktorých treba vyhádzať pri vyporiadaní
BSM. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku
dňu jeho zániku. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania BSM je, že podiely oboch manželov

sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť
aj iným pomerom. V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo
spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok niektorého z manželov. Na druhej
strane, manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom,
je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov späť do jeho

výlučného vlastníctva. Tento refundačný nárok teda súd posudzuje len na návrh oprávneného subjektu.
Žalovaný 2 zastáva názor, že súd prvej inštancie nepostupoval zákonne v rámci konania o vyporiadanie
BSM - vykonal a posúdil len niektoré z predložených dôkazov, nezaoberal sa a nevysporiadal sa so
všetkými dôkazmi, čo spôsobilo, že nesprávne zistil skutkový stav. Okrem toho žalovaný 2 zastáva
názor, že odôvodnenie rozsudku nie je presvedčivé, je jednostranné, preferujúce len tvrdenia a dôkazy

žalobkyne, nezohľadňuje dôkazy a tvrdenia žalovaného 2. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1
ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na
rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06). Obsah práva na
spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich

diskriminovať pri jeho uplatnení. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov
Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne
princípy (II. ÚS 85/06). To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné
zásady spravodlivého súdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký,

ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o
argument,ktorýjeprerozhodnutierozhodujúci,vyžadujesašpecifickáodpoveďprávenatentoargument
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
(IV. ÚS 115/03). Žalovaný 2 poukazuje na to, že v predmetnej právnej veci Krajský súd v Bratislave

uznesením zo dňa 21.09.2017, č.k. 2Co/278/2016-825, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo
dňa 30.06.2016 č.k. 7C/67/2006-774 (v poradí prvý rozsudok v danej veci) zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie, pričom uviedol, že po vrátení veci bude opätovne potrebné v zmysle bodov 10, 11, 12, 13, 14 a
15 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyhodnotiť všetky dôkazy predložené stranami sporu napreukázanienárokovapravdivostiichtvrdeníkustáleniumasyBSM,resp.dokazovaniedoplniť.Okresný
súd Bratislava IV po zrušení rozsudku zo dňa 30.06.2016 č.k. 7C/67/2006-774 vykonal dokazovanie vo
vzťahu k disparite podielov v BSM. Žalovaný 2/ v tejto súvislosti poukázal na dôkazy založené do spisu

a to výpisy z bankového účtu žalobkyne od r. 2002 do júna 2003, z ktorých má vyplývať, že žalobkyňa v
danom období uskutočňovala výbery finančných prostriedkov vo večerných hodinách, pričom žalovaný
2/ sa domnieva, že nešlo o peniaze, ktoré by žalobkyňa mala používať na chod domácnosti, ale slúžili
na úhradu nákladov na jej zábavu. Zároveň boli do spisu založené výpisy z bankového účtu C. D., z
ktorých vyplýva, že z jeho účtu boli uhrádzané úvery, náklady na bývanie a boli realizované aj nákupy do

decembra roku 2003. Vklady na účet C. D. realizoval sám C. D.. Taktiež do spisu boli založené výpisy
z účtov aj za iné obdobia, tieto výpisy absentujú aj v zozname dôkazov vymenovaných v rozhodnutí,
pričom podľa názoru žalovaného 2/ ide o podstatné dôkazy. Žalovaný 2/ namieta, že nemožno tvrdiť,
že sa C. D. nestaral o domácnosť a jej potreby. Žalobkyňa v priebehu konania nepredložila žiaden
dôkaz, že ona za rozhodné obdobie manželstva uhrádzala náklady na domácnosť a veci s tým súvisiace.
Predložila výpisy z účtu po roku 2004, keď s nebohým netvorila spoločnú domácnosť. Okresný súd

Bratislava IV v rozsudku zo dňa 30.06.2016 č.k. 7C/67/2006-774 aplikoval princíp disparity 70/30 a
v rozsudku zo dňa 11.10.2018 č.k. 7C/67/2006-1136 aplikuje princíp disparity 75/25. Po zhodnotení
predložených dôkazov žalovaným 2 tento nepovažuje za dostatočne a rozumne vysvetlenú úvahu
súdu prvej inštancie pri aplikácii tohto princípu. S poukazom na argumentáciu súdu prvej inštancie
v bode 33 napadnutého rozsudku žalovaný 2 považuje za nesprávny postup resp. úvahu súdu prvej

inštancie, keď jednak výpisy z účtu za vyššie uvedené obdobie boli predložené súdu a zároveň súd
nevykonal dôkaz - preskúmanie spoločného účtu žalobkyne a C. D., čo však súd automaticky vyhodnotil
v neprospech C. D. tak, že neprispieval na domácnosť. Rozporuje, že súd prvej inštancie pri prvom
rozhodovaní o disparite podielov rozhodol 70/30, v súčasnosti 75/25 a nie je mu zrejmé, na základe
akej úvahy a na základe akých nových dôkazov sa súd prvej inštancie riadil novým určením disparity v

neprospech C. D.. Vo vzťahu k mase BSM žalovaný 2/ poukázal na bod 30 odôvodnenia napadnutého
rozsudku, kde súd prvej inštancie uvádza, že žalovaný 2/ nepreukázal tvrdenia, že finančné prostriedky,
spotrebný úver od J. J., I..J.. žalobkyňa použila výlučne na osobné potreby, a že žalobkyňa v tomto
období žila s priateľom v spoločnej domácnosti. Žalovaný 2/ v tejto súvislosti namieta, že v zmysle bodu
15 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 21.09.2017 je zrejmé, že dokázať, že finančné

prostriedky žalobkyňa použila výlučné v súvislosti s BSM mala žalobkyňa, na ktorej spočívala dôkazná
povinnosť. Tu súd prvej inštancie teda nezákonne preniesol dôkaznú povinnosť na žalovaného 2/, čím
boli porušené jednak ustanovenia o zásadách dokazovania, ale predovšetkým súd prvej inštancie sa
neriadil § 391 ods. 2 CSP, podľa ktorého je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. Podľa názoru žalovaného 2/ sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dostatočne nezaoberal

ďalšími skutočnosti, tvrdeniami a nezohľadnil ich pri zisťovaní skutkového stavu, konkrétne refundačným
nárokom, v rámci ktorého si C. D. uplatnil škodu od žalobkyne, ktorá mu vznikla zadržiavaním jeho
výlučných, ale aj spoločných veci, kedy sa C. D. dožadoval, aby sa mu uhradilo to, čo vynaložil na
spoločný majetok. Žalovaný 2/ ďalej nesúhlasí so súdom prvej inštancie, ktorý vo vzťahu k tvrdeniu C. D.,
žemalzosvojichprostriedkovuhradiť3exekúcievroku2007vovýške338.907,50Sk,uviedol,ženebolo

preukázané, z akých finančných prostriedkov bola vykonaná úhrada exekúcií. Argumentáciu súdu prvej
inštancie, že nebolo preukázané z akých finančných prostriedkov boli exekúcie uhradené, a že svedkyňa
E. D. tvrdila, že to boli jej finančné prostriedky, považuje žalovaný 2/ za nesprávnu, a to z dôvodu, že
sám súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uvedenú svedkyňu považuje za nedôveryhodnú. Žalovaný
2/ okrem toho namieta, že súd prvej inštancie nezohľadnil ani to, že rodina D. darovala C. D. počas

jeho manželstva v roku 2001 sumu 3.500,- eur, čo bolo preukázané v súdnom spise výpisom z H. J. J..
Naopak, žalovaný 2/ sa domnieva, že dar matky žalobkyne, pani T. P., nemal byť zohľadnený v prospech
žalobkyne a už vôbec nie kapitalizovaný, nakoľko išlo o spoločný dar manželom. Žalovaný 2/ zastáva
názor, že žalobkyňa sa nijak obzvlášť výnimočne nezaslúžila o nadobudnutie a udržanie spoločných
veci, práve naopak. A túto skutočnosť, jej zásluhy v konaní ani nepreukázala. Žalobkyňa nemala záujem

o splácanie spoločných úverov, splátky nesplácala napriek skutočnosti, že vystupovala ako spoludlžník,
nepodieľala sa na úhrade exekúcii, dlhy vznikli za trvania manželstva - žalobkyňa sa teda v žiadnom
prípade nepričinila o udržanie spoločného majetku, skôr o spoločný majetok nejavila záujem. Časť
dlhov aj za žalobkyňu uhradila rodina nebohého žalovaného. V zmysle uvedeného žalovaný 2/ je toho
názoru, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho zistenia skutkového stavu veci a následne z

nesprávneho aplikovania odklonu zo zásady parity pri vyporiadaní BSM, ako aj z nesprávne zistenej
masy BSM. Dôkazy, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal a skutkový stav, ku ktorému dospel,
neprimerane uprednostňujú žalobkyňu. Žalovaný 2/ nepovažuje napadnuté rozhodnutie za zákonné aspravodlivé. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zrušil a sám vo veci rozhodol v zmysle uplatnených
nárokov C. D., respektíve jeho právneho nástupcu, žalovaného 2/.

11. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ poukázala na to, že z obsahu odvolania
je zrejmé, že opäť tak ako v prvom odvolaní zo dňa 21.07.2016, právne úvahy a tvrdenia žalovaného
2/ vychádzajú výlučne zo sprostredkovaných tvrdení od nedôveryhodnej svedkyne E. D.. Odvolanie
žalovaného 2/ je z veľkej časti úplne zhodné s prvým odvolaním, kde žalovaný 2/ uvádza rovnaké
dôvody a tvrdenia na zrušenie rozsudku súdu. Žalobkyňa má za to, že žalovaný 2/ v rámci doplnenia

dokazovania vykonaného v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu nepredložil žiadne relevantné
dôkazy na podporu svojich tvrdení, na základe ktorých by súd prvej inštancie mohol po doplnení
dokazovania dospieť k iným skutkovým zisteniam. Nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom ani
v doplnenom dokazovaní, že C. D. mal zo svojich výlučných prostriedkov dňa 30.03.2007 uhradiť
exekúcie. Práve naopak, E. D. vo svojej druhej výpovedi v rámci doplneného dokazovania potvrdila,
že to boli jej peniaze a nie C. D.. Podstatným faktom je, že v spise je doložený listinný doklad, že

exekúcie dňa 30.03.2007 zaplatila E. D. zo svojho účtu, teda to boli skutočne jej peniaze a nie C. D..
Z uvedeného je zrejmé, že refundačný nárok, ktorý si uplatnil C. D. dňa 24.03.2011 je neoprávnený.
Rovnako nepreukázal ani v doplnenom dokazovaní, že rodina D. poskytla výlučne C. D. dar vo výške
3.500,- eur. Samotný C. D. takýto významný dar v konaní ani len nespomenul. Naopak žalobkyňa v
rámci doplneného dokazovania doložila doklady o použití finančných prostriedkov zo spotrebného úveru

z februára 2005, čím preukázala, že tieto prostriedky použila výlučne v súvislosti s bezpodielovým
spoluvlastníctvom na vyplatenie dlhov a udržanie spoločného majetku. V tomto období C. D. taktiež
neprispieval na chod domácnosti a výživu maloletej J. žiadnymi finančnými prostriedkami. Na rozdiel od
žalobkyne, C. D. v konaní nepreukázal žiaden príjem za obdobie najmenej polovice trvania manželstva,
preukázané bolo tiež, že C. D. odnášal z bytu hodnotné veci do záložne, že mu žalobkyňa dávala

peniaze, a preto žalobkyňa má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď rozdelil masu BSM
na základe princípu disparity 75/25 % v prospech žalobkyne. Tvrdenie žalovaného 2/, že vklady na
svoj účet realizoval do konca decembra 2003 sám, a teda najmä skutočnosť, že to mali byť vlastné
prostriedky C. D., je jednoznačne vyvrátené preukázanou skutočnosťou, že C. D. nemal v danom období
žiadny príjem, že v danom období odnášal veci z bytu do záložne a že od žalobkyne preberal peniaze na

platby. Žalobkyňa je toho názoru, že rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7C/67/2006-1136 zo
dňa 11.10.2018 vychádza zo správneho zistenia skutkového stavu veci, zo správne zistenej masy BSM
a tiež, že súd prvej inštancie správne a odôvodnene aplikoval odklon zo zásady parity pri vysporiadaní
BSM. Navrhuje, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok.

12. Žalovaná 1/ k odvolaniu žalovaného 2/ uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 7C/67/2016 zo dňa 11.10.2018 a s dôvodmi v ňom uvedenými,
ktorými rozdelil masu bezpodielového spoluvlastníctva jej rodičov pomerom 75 % / 25 % v prospech
žalobkyne. Má za to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v dostačujúcom rozsahu,
presvedčivým spôsobom a na základe vykonaného dokazovania a doplnenia dokazovania vyhodnotil

skutkový stav veci vecne ako aj právne správne. Pridržiava sa svojich doterajších vyjadrení a poukázala
na to, že chod domácnosti, ako aj starostlivosť o ňu zabezpečovala v podstatnej miere žalobkyňa. Otec
viedol ľahkovážny život a často nebýval doma. Správal sa k nim neprípustne, pričom jeho agresivita
sa postupne stupňovala, čo vyvrcholilo jeho trestným stíhaním za trestný čin týrania blízkej osoby.
Skutočnosti a tvrdenia uvedené v odôvodnení odvolania žalovaného 2/ sú nepravdivé, zavádzajúce a

nezodpovedajú skutkovému stavu veci.

13. O odvolaní žalovaného 2/ rozhodol odvolací súd rozsudkom č.k. 2Co/10/2019-1209 zo dňa
20.11.2019, ktorý rozsudok bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2Cdo/301/2020 zo dňa
30.01.2023. Najvyšší súd ako dôvodné vyhodnotil dovolanie žalobkyne pri riešení otázky určenia výšky

vyrovnávacieho podielu a dovolanie žalovaného 2/ pri riešení otázky vysporiadania sa s pohľadávkou
A. D. (sestry pôvodného žalovaného C. D.), ktorá jej mala vzniknúť vo výške 5.840,- eur titulom splátok
úveru ŠFRB za obdobie od januára 2004 do júna 2014. Najvyšší súd poukázal na to, že predmetná
námietka žalovaného 2/ síce nebola predmetom odvolania, avšak odvolací súd nie je viazaný rozsahom
odvolania v prípade, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného

predpisu (§ 379 písm. c/ CSP). Ide o situácie, keď spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu
vymedzuje hmotné právo, v ktorých prípadoch súd nie je viazaný návrhom a hmotnoprávna povaha veci
vyžaduje širší rozsah prieskumu, ide napr. o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne náhrada škody spôsobená viacerými škodcami. Ak stranasporu napadne odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM (či už ako celok, alebo
niektorý z jeho výrokov), odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o
vyporiadaní BSM (všetky jeho výroky vo veci samej) a v nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho

prieskumu môže toto rozhodnutie len ako celok buď potvrdiť (§ 387 CSP) alebo zmeniť (§ 388 CSP)
alebo zrušiť (§ 389 CSP). V súvislosti s vyčíslením sumy určenej na vyrovnanie podielov poukázal
na výklad ustanovenia § 150 OZ, že pri vyporiadaní BSM „... každý zo spoluvlastníkov je oprávnený
požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo
sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok, a že ak má vyporiadanie zodpovedať

citovanému ustanoveniu Občianskeho zákonníka, treba do hodnoty, ktorá sa má vyporiadať, a z ktorej
sa vypočítava hodnota podielov, pojať aj to, čo má každý zo spoluvlastníkov nahradiť (čo každý zo
svojho vynaložil na spoločný majetok, pozn. dovolacieho súdu). Iba v takomto prípade možno na podiel
každého započítať plnú hodnotu toho, čo mal nahradiť a nenahradil (čo sa mu má nahradiť). Ak sa
hodnota majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nezvýši (prípadne nezníži)
o uvedenú náhradu, možno manželovi na jeho podiel započítať z hodnoty toho, čo by mal nahradiť

(čo by sa mu malo z bezpodielového spoluvlastníctva manželov nahradiť) iba podiel, a to v rozsahu,
aký mu pripadá z celého bezpodielového spoluvlastníctva. (pozri sp.zn. 6Cdo 56/2017, 1Cz 105/1976
uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu ČSSR vo zv. 9-10, ročník 1979,
pod č. 27, sp.zn. 6Cdo 128/2012 a sp.zn. 7Cdo 288/2013). Pričom uvedený výklad nadväzuje na stále
použiteľné rozhodnutie 8Cz 36/69 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho

súdu ČSSR ako R 97/1970 „To, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, má mu
byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom, avšak len vo výške zodpovedajúcej pomeru
veľkosti podielu, ktorého sa každému z nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva.“

14. Z rozhodnutia dovolacieho súdu teda vyplýva, že odvolací súd musí vždy preskúmať celé

rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM a v nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho
prieskumu môže toto rozhodnutie len ako celok potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na ustanovenie § 380 odsek 1 CSP, podľa ktorého takto odvolací súd postupuje len
z dôvodov uplatnených stranami sporu v odvolaní, ktorými je odvolací súd podľa § 380 odsek 1 CSP
viazaný. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie na odvolacom pojednávaní, na ktorom

zopakoval dokazovanie obsahom listín súdneho spisu, doplnil dokazovanie listinami o aktuálnej výške
úverového dlhu a všeobecnej cene bytu a dospel k záveru, že sú dané dôvody pre zmenu napadnutého
rozsudku.

15. Z hľadiska skutkového stavu veci, po zopakovaní a aj doplnení dokazovania považoval odvolací

súd pre danú vec za rozhodujúce, že žalobkyňa a právny predchodca žalovaných 1/ a 2/ C. D. boli od
XX.XX.XXXX manželmi, a že ich manželstvo zaniklo dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV, č.k. 9C/302/2003-98 o rozvode ich manželstva, t.j. k 26.09.2005. Z manželstva sa im
narodila dňa XX.XX.XXXX dcéra J.. Krajský súd v Bratislave rozsudkom, č.k. 2To/26/2005 z 31.03.2005
uznal C. D. vinným zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby (I. D. - žalobkyne) a zverenej osoby

(J. D. - dcéry, t.č. žalovanej 1/ v tomto konaní) tým, že im v období od septembra 2002 do novembra
2003 spôsoboval fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, a pokračoval v páchaní takéhoto činu po
dlhší čas, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 3 a 1 roka nepodmienečne (č.l.
spisu 755). Pre tento skutok bol C. D. vo väzbe od 13.12.2003. Z výkonu trestu odňatia slobody bol

prepustený 08.06.2006. Vzhľadom na to, že bývalí manželia (žalobkyňa a C. D.) sa na vyporiadaní ich
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj BSP) nedohodli podala žalobkyňa dňa 13.04.2006
na Okresný súd Bratislava IV žalobu o vyporadanie BSM, čím začalo toto konanie. Uznesením
Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 7C/67/2006 zo dňa 06.04.2006 bol C. D. zakázaný vstup do bytu č.
XX v bytovom dome v T., A. Ú. XX, ktorý žalobkyňa a C. D. vlastnili ako jeho bezpodieloví spoluvlastníci.

16. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.17. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 OZ.

18. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

19. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Vyporiadanie BSM rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa ustanovenia
§ 143 OZ patril do BSM a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Ak niektorý z účastníkov tvrdí,
že niektoré zistené veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverne
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno zaťažuje tú stranu sporu, ktorá tvrdí,
že konkrétna vec do vyporiadania nepatrí. Ak svoje tvrdenie nepreukáže a inak je preukázané, že táto

vec za trvania manželstva existovala, platí zásada, že vec patrí do BSM a treba ju vyporiadať. Rovnako
tak dôkazné bremeno zaťažuje tú stranu sporu, ktorá tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo
z jeho oddeleného majetku. V konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi strán, a to ani pri
určení rozsahu tohto spoluvlastníctva, ani pri určení spôsobu jeho vyporiadania.

20. Vyporiadanie BSM sa vykonáva vždy ako tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, to znamená, že
treba vysporiadať aj pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového
spoluvlastníctva.Totovyporiadaniesavšakvykonáibamedzimanželmianievovzťahuktretímosobám.
Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy
manželov, ktoré sú spojené s ich BSM a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy totiž podľa

§ 143 OZ nepatria do BSM, takže sa na ne priamo nevzťahujú ust. § 149 a § 150 OZ, preto treba v
zmysle ust. § 853 OZ vychádzať z ustanovení zákona, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom
im najbližšie, teda primerane použiť ust. § 149 a § 150 OZ. Pohľadávky a dlhy, ktoré existovali v dobe
zániku BSM, ale ku dňu vyhlásenia rozhodnutia už neexistujú, sa vo výroku rozsudku neprejavia, ale
budú zohľadnené len pri výpočte čiastky, ktorú má jedna strana zaplatiť druhej na vyrovnanie podielu.

Pokiaľ sa teda niektorý z manželov podieľal po rozvode manželstva na zaplatení spoločného dlhu už
zo svojich výlučných prostriedkov, má právo na ich náhradu (rozsudok NS ČR z 03.10.2006 sp.zn.
22Cdo 14/06). Pri vyporiadaní treba vychádzať z toho, že spoluvlastníctvo je zaťažené dlhom, ktorého
zaplatenímjedenzmanželovvynaložilsvojeprostriedkynavec,ktorúmanželianadobudlidoBSM.Preto
v takomto prípade treba postupovať podľa § 150 veta druhá OZ, ktorý ustanovuje, že každý z manželov

je oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok.

21. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vo výroku napadnutého rozsudku špecifikoval a rozdelil
hnuteľné a nehnuteľné veci, rozhodol o prikázaní pasív, o spoločných záväzkoch a vyčíslil výšku
vyrovnávacieho podielu. Žalovaný 2/ s výškou vyrovnávacieho podielu nesúhlasí a namieta:

a) že do jeho vyčíslenia bola zohľadnená, započítaná úhrada spotrebného úveru vo výške 4.235,81 eur
zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorú dňa 28.02.2005 uzavrela žalobkyňa ako dlžník s veriteľom J. J., I..J..
b) že súd prvej inštancie nezohľadnil istinu 11.249,67 eur (338.907,50 Sk), ktorou v roku 2007 C. D.
uhradil záväzky vzniknuté za trvania manželstva
c) že nezohľadnil istinu 3.500,- eur, ktorú mal C. D.Á. vniesť do BSM

d) že súd prvej inštancie zohľadnil istinu 3.319,39 eur (100.000,-Sk) ktorú mala vniesť do BSM žalobkyňa
a túto istinu nesprávne vyčíslil (bola kapitalizovaná)
e) že súd prvej inštancie zohľadnil záväzky spojené s úhradou nákladov za byt v období od januára do
septembra 2005 (1.818,36 eur)
f) že súd prvej inštancie zohľadnil záväzky spojené s vlastníctvom bytu za obdobie od októbra 2005 do

mája 2018 (1.544,50 eur)
g) že súd prvej inštancie nerešpektoval zásadu rovnosti podielov manželov na BSM.

22. Skutkové tvrdenia o zostatkových cenách hnuteľných vecí (spolu 1.780,- eur), odpočítanie ceny
klimatizácie zo všeobecnej ceny bytu a záväzok voči veriteľovi Štátnemu fondu rozvoja bývania podľa

zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX z 31.12.2001 neboli medzi stranami konania sporné, boli výsledkom dohody
strán, respektíve záverov, ktoré vyplynuli z dokazovania.23. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne
a nerozdielne. Za trvania manželstva žalobkyne a C. D.Á. vznikol zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 28.02.2005 záväzok žalobkyne vrátiť veriteľovi Slovenská J., I..J.. úverovú istinu 3.319,39 eur

spolu s úrokmi v mesačných splátkach po 109,71 eur počnúc dňom 20.03.2005 (č.l. spisu 286 - 288).
Záväzok uhradila dňa 07.03.2008 žalobkyňa v celkovej výške 4.235,81 eur. Pri vyporiadaní BSM sa
musí zohľadniť záväzok manžela, ktorý zaobstaral peniaze, ktoré je povinný vrátiť, ktoré vynaložil
na spoločný majetok, a ktoré vrátil zo svojich výlučných prostriedkov. Vzhľadom na to, že žalobkyňa
predmetný úverový vzťah uzavrela bez vedomia C. D., v čase kedy ich spoločná domácnosť ako

aj samotné manželstvo boli nefunkčné (v tom čase už od 03.12.2003 prebiehalo rozvodové konanie
manželstva), stotožňuje sa odvolací súd s námietkou žalovaného 2/, že v súdenej veci nemal súd prvej
inštancie dôkaznú povinnosť preukázania použitia predmetných finančných prostriedkov v súvislosti s
BSM preniesť na žalovaného 2/, avšak súčasne konštatuje, že predmetné dôkazné bremeno žalobkyňa
uniesla. Zo žaloby prejednanej Okresným súdom Bratislava IV pod sp.zn. 40Ro/2170/2004 (č.l. spisu 95)
a následného exekučného konania vedeného súdnym exekútorom D.. D. A. pod sp.zn. EX 1365/2005

(č.l. spisu 96) vyplýva, že žalobkyni na základe platobného rozkazu sp.zn. 40Ro/2170/04 zo dňa
02.07.2004 vznikla povinnosť zaplatiť nedoplatky spojené so zaobstaraním chladničky G., v mesiaci júl
2002 do spoločnej domácnosti, teda ešte v čase pred rozvodovým konaním a začatím trestného konania
C. D., vo výške istiny 29.458,- Sk s pripočítaním príslušenstva a trov súdneho a exekučného konania,
ktoré žalobkyňa uhradila v celkovej výške 1.340,19 eur a ktorú sumu v súdnom spore žalovaní 1/ a 2/ ani

nerozporovali. Z úverovej istiny 3.319,39 eur potom po odpočítaní 1.340,19 eur (za chladničku) zostáva
1.979,20 eur. Z pohľadu situácie v ktorej sa žalobkyňa vtedy nachádzala, kedy bola sama živiteľkou
spoločnej dcéry, pretože C. D. bol vo výkone trestu odňatia slobody, respektíve od 13.12.2003 vo väzbe,
zostávajúca výška úverovej istiny 1.979,20 eur nebola neprimeraná k majetkovým pomerom žalobkyne v
tom čase a k potrebám domácnosti. Podľa rozvodového rozsudku žalobkyne a C. D.P. z 05.05.2005 (č.l.

spisu 14) disponovala žalobkyňa mesačným príjmom 386,38 eur (rozvodový rozsudok - č.l. spisu 14). Z
výsledkov dokazovania v danej veci nie je možné ustáliť, žeby tieto prostriedky žalobkyňa nevynaložila
na obstaranie každodenných alebo bežných potrieb rodiny. Len na nákladoch na služby spojené s
užívaním bytu v A. Ú. Č.. XX, R. T. vznikol podľa vyúčtovania nákladov za rok 2004 vystaveného
správcom bytového domu k 31.05.2005 nedoplatok 334,- eur, ktorý zodpovedá nákladom užívania

bytu dvomi osobami (24 = osoby x mesiace, č.l. spisu - 944). Žalobkyňa v čase vzniku predmetného
úverového záväzku síce užívala hnuteľný a nehnuteľný majetok v BSM výlučne sama s dcérou bez
pôvodne žalovaného C. D., ale tomuto právu zodpovedala aj povinnosť sa o tento majetok starať. Spor o
vypriadanie BSM nie je možné považovať za exaktne vyúčtovací spor. Skutočnosť, že podľa vyúčtovania
nákladov za rok 2005, v byte mali žiť už tri osoby, je pre danú vec nerozhodná, pretože úverový

záväzok vznikol ešte začiatkom roka 2005 (dňa 28.02.2005). Uvedené pre danú vec potom znamená, že
predmetný záväzok žalobkyne, ktorý vznikol za trvania manželstva, bez vedomia C. D., v podmienkach
tejto veci je spojený s hospodárskym a spotrebným spoločenstvom bezpodielového spoluvlastníctva
a podlieha pod režim vyporiadania BSM a pokiaľ žalobkyňa zaplatila viac ako mala, je nutné takúto
skutočnosť pri vyporiadaní BSM zohľadniť. Žalobkyňa má právo na to, aby jej bývalým manželom bolo

nahradené to, čo by mal na tento dlh platiť aj on. Žalobkyňa úverové splátky mesačne po 109,71
eur, začala splácať počas trvania manželstva, od 20.03.2005 (č.l. spisu 287) pričom do právoplatnosti
rozvodu manželstva dňa 26.09.2005 zaplatila 7 splátok (marec - september 2005) spolu v sume 767,97
eur. Žalobkyňa v konaní nepredniesla žiadne tvrdenie o tom, že tieto splátky uhradila výlučne zo svojich
prostriedkov, teda z prostriedkov, ktoré nepodliehajú režimu BSM, takýto stav je jednoznačný len voči

splátkam zaplateným po zániku manželstva, po zániku ekonomického bezpodielového spoločenstva,
teda od októbra 2005 (4.235,81 eur mínus 767,97 eur = 3.467,84 eur). Zrušenie spoločnej domácnosti
nemá vplyv na zánik bezpodielového spoluvlastníctva. Dôvody zrušenia spoločnej domácnosti boli v
okolnostiach tejto veci premietnuté do stanovenia rozdielnych podielov manželov na majetku v BSM.
Z uvedeného potom vyplýva, že prostriedky, ktoré použila na vyrovnanie záväzku do septembra 2005

majú právny základ v BSM a tieto nemožno vo výške 767,97 eur zohľadniť ako prostriedky vynaložené
z individuálneho vlastníctva na spoločný záväzok.

24. Po rozvode manželstva boli na Exekučnom úrade Anny Michnicovej, pod sp.zn. EX 62/06, EX
88/06, EX 2/07 vedené exekučné konania titulom právoplatných rozhodnutí Okresného súdu Bratislava

IV, rozsudky z konaní sp.zn. 6C/67/04, 7C/137/04, platobný rozkaz z konania sp.zn. 13Ro 1327/04 (č.l.
spisu 262 - 265, 923, 924 - podanie žalobkyne v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV, pod
sp.zn. 16C/97/2009). Ich obsahom boli dva záväzky, ktoré vznikli počas manželstva a súviseli s nájmom
bytu na T. ul. X v T., kde žalobkyňa a C. D. spoločne s dcérou (žalovanou 1/) žili ako rodina do času,kým sa nepresťahovali do bytu v bytovom dome v A. Ú. XX, R. T., s vlastníctvom ktorého je spojený tretí
záväzok. Byt v A. údolí nadobudli kúpou do bezpodielového spoluvlastníctva dňom 09.10.2001. K bytu
na T. K.. X, ktorý bol bytom obecným, uzavrel C. D. nájomnú zmluvu v roku 1994, teda počas trvania

manželstva, čím žalobkyňa nadobudla k predmetnému bytu práva a povinnosti spoločného nájomcu
(§ 703 OZ, č.l. spisu - 301 - 305, 252, 253). Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne (§ 145 ods. 2 OZ). To isté platí aj pri režime
spoločného nájmu bytu (§ 701 ods. 2 OZ). Solidarita manželov za dlhy a záväzky je daná zákonom a
vyplýva z podstaty manželského vzťahu. Každý z manželov je rovnako oprávnený a povinný vykonávať

práva a povinnosti spojené či už s BSM alebo spoločným nájom a zodpovednosti za ne sa nemôže
zbaviť prenesením zodpovednosti na druhého manžela, napríklad z dôvodu, že veriteľ v súdnom spore
nežaloval manželov ako solidárnych dlžníkov, ale žaloval len jedného z nich, konkrétne C. D. v sporoch
na Okresnom súde Bratislava IV, sp.zn. 7C/137/2004 a 13Ro 1327/2004. Medzi stranami konania nebolo
sporným, že tieto exekučné konania skončili vymožením pohľadávky 11 249,67 eur (338.907,50 Sk)
tak, že túto istinu fyzicky v roku 2007 zaplatila E. D., matka C. D. (zápisnica z 02.02.2012 prednes

zástupcu žalobkyne). C. D. žiadal túto istinu v rámci vyporiadania BSM zohľadniť ako plnenie, ktoré zo
svojho vynaložil na spoločné (zápisnica z 07.06.2010 - č.l. spisu 239, podanie č.l. spisu 261, podanie
č.l. spisu - 297) a tvrdil, že peniaze mu boli darované otcom, pričom matka bola vykonávateľom úhrady.
Predmetný nárok si po úmrtí C. D. v danom spore uplatňoval aj jeho nástupca, žalovaný 2/, ktorý o
skutkových okolnostiach veci nemal žiadne informácie. Jediným priamym svedkom zostala E. D., ktorá

ešte za života C. D. dňa 16.04.2012 svedecky vypovedala (č.l. spisu - 307), že ona zaplatila celých
338.907,50 Sk a ani jeden z účastníkov jej peniaze dovtedy nevrátil. Tieto peniaze boli vlastne darom
C. D. od otca na vstup do života po tom, ako vyšiel z väzenia. V ďalšej svedeckej výpovedi (zápisnica
zo dňa 09.07.2018 - č.l. spisu 1085) uviedla, že dlh vyplatila z jej peňazí, ktoré ona zdedila po rodičoch.
Boli to pasíva na zachránenie nehnuteľnosti a bola toho názoru, že patria do BSM. Vyplatila ich preto,

že podľa vyjadrenia exekútorky JUDr. Michnicovej žalobkyňa o byt nemala záujem a chcela ho predať.
Z uvedeného pre súdne konanie vyplýva, že E. D. svedecky presvedčivo tvrdenie C. D. o tom, akým
právnym titulom (dar, pôžička, plnenie za jeho osobu) mal získať istinu 338.907,50 Sk (č.l. spisu - 526)
nepotvrdila. Zo skutkového stavu veci, ale jednoznačne vyplynulo, že táto istina nebola zaplatená z
prostriedkov BSM, ani z individuálnych prostriedkov žalobkyne. Nezaplatila ju ani tretia osoba v takom

postavení, v ktorom by tento dlh považovala za svoj vlastný. S vedomím C. D. dlh zaplatila jeho matka, v
čase kedy už prebiehalo súdne konanie o vyporiadanie BSM, kedy vzťahy so žalobkyňou boli vyhrotené
a cieľom bolo zachrániť vlastníctvo bytu C. D. R. A.Š. Ú. Č.. XX, R. T., pretože on sám takouto istinou
nedisponoval. Úhrada dlhu neznamená, že dlh musí zaplatiť fakticky len dlžník, odovzdanie peňazí
môže vykonať aj treťou osobou. Pre účely vyporiadania BSM nie je rozhodujúce to, akým titulom, či už

odplatným alebo neodplatným, C. D. nadobudol istinu, ktorou boli vysporiadané záväzky z manželstva
so žalobkyňou, ale to, že dlh bol za neho zaplatený. Podmienka odovzdania a prevzatia peňazí pri
darovaní peňazí je splnená aj vtedy, ak darca s vedomím obdarovaného, poukázal finančné prostriedky
tretej osobe, vo vzťahu ku ktorej mal obdarovaný záväzok. C. D. v predmetnom spore netvrdil, žeby
existoval jeho výlučný alebo spoločný záväzok z titulu úhrady istiny 338.907,50 Sk voči jeho matke,

uvádzal, že predmetnú istinu získal darom (č.l. 241, 298), ktoré tvrdenie jeho matka E. D., ešte za života
C. D. svedecky potvrdila (dňa 16.04.2012, č.l. spisu - 307). Pokiaľ sa neskoršia svedecká výpoveď
E. D. dostala do rozporu s výpoveďou C. D., odvolací súd konštatuje, že neskoršia výpoveď E. D. v
okolnostiach tejto veci už vykazuje znaky prispôsobenia vývoju skutkového deja predmetnej veci. Z
uvedeného potom pre súdenú vec je potrebné uzavrieť, že spoločný exekučný dlh bol vysporiadaný

zásluhou C. D., teda C. D. a to z prostriedkov, ktoré nepatrili do BSM, a preto má právo na to, aby
mu žalobkyňa nahradila to, čo mala na tento dlh platiť podľa jej podielu na tomto dlhu. K uvedenému
odvolací súd ešte podotýka, že tento skutkový dej je porovnateľný so skutkovým dejom (bod 23 tohto
odôvodnenia), kedy rodičia darovali žalobkyni 3.319,39 eur (100.000,- Sk) spôsobom poukázania tejto
istiny na účet predávajúceho.

25. Naopak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že pre účely vyporiadania
predmetného BSM nie je možné zohľadniť istinu 3.500,- eur, ktorú mal C. D. vniesť do BSM. V prvom
rade je potrebné poukázať na to, že C. D. si za života takýto nárok v danom konaní neuplatnil, predniesol
ho až jeho právny nástupca, žalovaný 2/ (č.l. - 572), ktorý priame vedomosti o uplatnenom nároku

nemal, a ktorý k uplatnenému nároku ani neopísal rozhodujúce skutočnosti v takej kvalite (dostatočne
konkrétne), aby ich bolo možné verifikovať dokazovaním. Zo strany súdu prvej inštancie bol na jeho
návrh zopakovaný svedecký výsluch E. D., ktorá mala byť priamym svedkom tvrdenej okolnosti, avšak
E. D. k tejto okolnosti žiadne vysvetlenie nepodala. Výpis z účtu (č.l. spisu 572, 580, 581) preukazuje ibato, že na účet C. D. boli vložené peňažné prostriedky a to vo výške, ktorá ani s tvrdením nekorešponduje.
Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaný 2/ predmetný nárok nepreukázal.

26. Pokiaľ ide o námietku žalovaného 2 k zohľadneniu istiny 100.000,- Sk ako náhrady toho,
čo žalobkyňa vniesla z individuálneho vlastníctva do bezpodielového spoluvlastníctva, odvolací súd
poukazuje na to, že predmetné tvrdenie žalobkyňa podoprela vierohodným svedeckým výsluchom I.
P.P.Z. (č.l. - 357, 309, 310), z ktorého sú zrejmé okolnosti pôvodu týchto peňazí a úmysel rodičov
žalobkyne pomôcť jej pri riešení potreby bývania. I. P.P.Z. istinu 100.000,- Sk priamo zo svojho účtu

poukázala na účet prevádzateľa vlastníctva bytu v A. Ú., R. T. na žalobkyňu a C. D.. Predmetné tvrdenie
potvrdil aj C. D. na pojednávaní dňa 07.06.2010 ako reakciu na tvrdenie žalobkyne prednesené na
pojednávanídňa26.04.2010,(č.l.spisu232,240).Oporuvzákonenemáalepostupsúduprvejinštancie,
ktorý túto istinu zohľadnil ako percentuálny podiel 8,99 % (percentuálny podiel daru 100.000,- Sk na
kúpnej cene 1.111.820,- Sk za ktorú žalobkyňa a C. D. kúpili byt v A. Ú. Č.. XX R. T.) z dohodnutej
hodnoty bytu 80.000,- eur vyčíslený sumou 7.192,- eur. Z ustanovenia § 150 OZ vyplýva, že každý

z manželov má právo, aby mu bolo uhradené to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Zákon
používa vyjadrenie v minulom čase (čo vynaložil), čo znamená pri jazykovom výklade, že ide o plnenie,
ktoré bolo vynaložené v dobe minulej. Tým, čo má byť nahradené je to, čo bolo skutočne vynaložené.
Teda nie v hodnote plnenia, ktorú by plnenie malo mať v čase rozvodu manželstva, respektíve ku dňu
rozhodovania súdu, čo znamená, že nie v prípadne vyššej alebo nižšej hodnote. Preto je opodstatnená

námietka žalovaného 2/, že súd prvej inštancie investíciu žalobkyne do spoločného majetku nesprávne
kapitalizoval a zohľadnený mal byť len vklad 100.000,- Sk, čo je 3.319,40 eur.

27. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru aj vo vzťahu k zohľadneniu úhrad,
ktoré žalobkyňa vynaložila na zaplatenie nákladov spojených s užívaním bytu v A. Ú. Č.. XX R. T. za čas

od decembra 2003 do septembra 2005, teda do času zániku manželstva žalobkyne a C. D. rozvodom
(nárok uplatnený na pojednávaní dňa 28.05.2015 - č.l. spisu 535, nepresne žalobkyňou pomenovaný
ako nájomné). Predmetné pohľadávky dodávateľov plnení do bytu vznikli za trvania manželstva. Je to
záväzok, spojený s bezpodielovým spoluvlastníctvom, ktorý mali žalobkyňa a C. D. splniť spoločne a
nerozdielne. Tento záväzok ku dňu právoplatnosti rozvodu manželov neexistoval, nespadá za okamih

zániku majetkového spoločenstva a žalobkyňa tento záväzok nezaplatila z individuálneho vlastníctva
peňažných prostriedkov. Opak tohto skutkového stavu z dokazovania (a ani z tvrdení strán sporu)
nevyplýva. Spôsobilým predmetnom vyporiadania BSM by sa mohol stať len spoločný záväzok, ktorý
bol splnený až po zániku manželstva, respektíve zostal doposiaľ nesplnený; len voči takýmto spoločným
dlhom je dané právo regresnej náhrady. Z judikatúry Najvyššieho súdu vyplýva, že v dobe po zániku

manželstva do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je potrebné majetkové vzťahy týkajúce sa
spoločných vecí posudzovať analogicky ako vzťahy vyplývajúce z bezpodielového spoluvlastníctva a
zohľadniť ich v rámci jeho vyporiadania. Už bývalý Najvyšší súd ČSR v rozhodnutí sp.zn. 3Cz/19/1974
(Cpj 86/1971, publikovaný pod R 42/1972 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk) vyslovil právny
záver, že i po zániku BSM zostáva až do jeho vyporiadania každý z manželov vlastníkom celej veci

obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého. Preto právne vzťahy týkajúce sa zaniknutého a
doposiaľ nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva sa riadia ustanoveniami o bezpodielovom
spoluvlastníctve.Žalobkyňazaobdobieodoktóbra2015domája2018zaplatilanapríspevkochdofondu
opráv v bytovom dome v A. Ú. Č.. XX R. T. spolu 3.089,- eur, ktorá istina nebola zo strany žalovaných
1/ a 2/ rozporovaná. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala vysporiadania aj tejto úhrady (návrh č.l. spisu - 981,

uznesenie súdu prvej inštancie z 10.09.2018 - č.l. spisu 1107) odvolací súd konštatuje, že zohľadnenie
tohto nároku je dôvodné a nie je v rozpore s dobrými mravmi, ako to namieta žalovaný 2/. Obsahom
vlastníckeho práva je oprávnenie vlastníka v medziach zákona predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním (123 OZ). Obmedzenie práva užívať byt, ktoré bolo C.
D. uložené súdnym rozhodnutím, postihlo len jednu zložku vlastníckeho práva C. D. k tomuto bytu.

Predmetná platobná povinnosť je spojená s vlastníctvom bytu v bytovom dome (príspevky do fondu
opráv v bytovom dome) a táto povinnosť je daná bez ohľadu na užívanie alebo neužívanie spoločnej
nehnuteľnosti jej vlastníkovi. Dané plnenie slúži na udržanie podstaty nehnuteľnosti ako takej, sú to
náklady, ktoré vyžaduje spoločná vec nezávisle od užívania (neužívania) konkrétnou osobou. Ak teda
jeden z manželov zaplatí sám celú platbu zo svojich výlučných prostriedkov, spojenú s vlastníctvom

k nehnuteľnosti (príspevok do fondu opráv), vznikne mu právo žiadať od druhého manžela zaplatenie
jeho podielu. Predmetná požiadavka žalobkyne nemôže odporovať dobrým mravom, nakoľko to bol C.
D., ktorý svojim správaním zavinil, že do jeho vlastníckeho práva k bytu, v časti obsahovej zložky vec
užívať, musel zasiahnuť súd.28. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uzatvára, že pod vysporiadanie BSM v podmienkach
danejvecinespadajúaninárokyoznačenésúdomprvejinštancievodseku32,pomlčka1-6napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj pod pomlčkou 7, z dôvodu, že žalovaný 2/ nepreukázal právny
základ k jeho tvrdeniu o záväzku voči p. A. D. (sestra pôvodne žalovaného C. D.), vo výške 5.840,-
eur, ktorú istinu zaplatila na úver žalobkyne a C. D. od ŠFRB za obdobie od januára 2004 do júna
2014. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje a v podrobnostiach na tieto závery
odkazuje, i s poukázaním na to, že žalovaný 2/ voči týmto záverom nepredniesol odvolacie námietky

vo svoj prospech. Odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že účinky predmetného záveru dopadajú
len na vyporiadanie medzi manželmi a nie vo vzťahu k tretím osobám, respektíve voči p. A. D., ktorá
nie je sporovou stranou tohto konania. Zároveň odvolací súd k námietke premlčania, ktorú predniesla
žalobkyňa, poukazuje aj na to, že skúmanie premlčania pohľadávok v rámci vyporiadania BSM možno
považovaťzapredčasnéatovzhľadomnatúskutočnosť,žeuplatnenienámietkypremlčaniajenamieste
v prípade, keď ide už o pohľadávku vyporiadanú v rámci BSM a prikázanú niektorému z manželov

a až následne vymáhanú veriteľom v súdnom konaní o zaplatenie predmetnej pohľadávky, pretože
premlčanie práva je nevyhnuté odlišovať od preklúzie, keď v prípade premlčania nedochádza k zániku
vymáhaného práva, ale len v prípade, ak by bola v uvedenom osobitnom konaní vznesená námietka
premlčania (čo s určitosťou nemožno vysloviť) zo strany povinného subjektu, by táto bola spôsobila
oslabiť práva veriteľa.

29. Úvahy o spôsobe vyporiadania BSM je nevyhnutné založiť na vzájomnom posúdení všetkých
relevnatných kritérii, v intenciách skutkových okolností každej, jedinečnej, konkrétne prejednávanej veci.

30. I keď nie je možné na základe výsledkov dokazovania jednoznačne súhlasiť so záverom súdu prvej

inštancie, že C. D. sa približne polovicu doby trvania manželstva skoro vôbec nestaral o rodinu a ani
o výchovu dcéry J. (čo by bolo datované približne do roku 1999, manželstvo trvalo od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX) je potrebné k odvolacej námietke žalovaného 2/ o nedôvodnosti porušenia zásady
rovnosti podielov (princíp parity) pri vyporiadaní predmetného bezpodielového spoluvlastníctva súdom
prvej inštancie v pomere 75 % v prospech žalobkyne a 25 % v prospech C. D. poukázať na to, že súd

prvej inštancie výlučne len na tejto argumentácii svoje rozhodnutie nezaložil. Súd prvej inštancie pri
odôvodnení svojho záveru poukázal na celkový obraz manželskej a rodičovskej osobnosti C. D., pričom
akcentoval agresívne správanie C. D. voči žalobkyni a ich spoločnej dcére J.F.. Súd prvej inštancie
disparitu v prejednávanej veci odôvodnil zreteľne s poukázaním na jeho úvahy o dôvodnosti disparity a
výnimočnosti okolností súdenej veci odôvodňujúcich tento postup, keď C. D. bol odsúdený za domáce

násilie (týranie manželky a dcéry - trestný rozsudok č.l. spisu 755) na trest odňatia slobody v trvaní
3 1 roka nepodmienečne, ktoré mal žalobkyni a dcére spôsobovať od septembra 2002. Občiansky
zákonník pre vyporiadanie BSM nestanovuje presné pravidlá, ale len usmernenie (použitie slovného
spojenia predovšetkým), ktoré má viesť súd k tomu, aby vyporiadanie BSM bolo spravodlivé. Tým je
danýpriestorajktomu,abysúčasťouúvahyovyporiadanieBSMbolozohľadnenéajprotiprávnekonanie

jedného z manželov proti členom rodiny. Takýmto protiprávnym konaním je aj domáce násilie, ktoré je
neospravedlniteľné. Je protikladom starostlivosti o rodinu, ktorú zákon výslovne definuje ako jednu z
okolností, ktorá je pre vyporiadanie BSM významná. Pokiaľ má byť pri vyporiadaní BSM zohľadnená
starostlivosť o rodinu, musí byť potom zohľadnený aj jej nedostatok (negácia starostlivosti o rodinu)
a jej protiklad, pretože ide o rôzne strany toho istého. Domáce násilie je obzvlášť zavrhnutiahodné

protiprávne konanie. Žalobkyňa a dcéra J., najbližšie osoby C. D. boli jeho násiliu vystavované od
septembra 2002 opakovane až do okamihu, kedy bol C. D. dňa 13.12.2003 vzatý do väzby, pričom až
do jeho prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody sa na výchove a výžive dcéry J. nepodieľal. J.
mala v tom čase 10 rokov a výlučne na žalobkyni zostalo bremeno starostlivosti a udržanie majetku
v BSM. Súd prvej inštancie správne zohľadnil aj poškodzovanie domácnosti C. D. odnášaním veci

bez vedomia žalobkyne do záložní a ľahkovážny prístup C. D. k spoločnému majetku. Všetky tieto
okolnosti viedli súd prvej inštancie k rozhodnutiu o disparite podielov v pomere 75 % : 25 %, pričom
táto disparita nevykazuje v rozhodnutí súdu prvej inštancie znaky svojvoľnosti, a to ani s ohľadom na
skoršiu úvahu súdu prvej inštancie v prvom rozhodnutí vo veci, keď bola stanovená po úvahe v závislosti
od preukázaných skutočností najmä vo vzťahu k trestnému stíhaniu, odsúdeniu a výkonu trestu C. D.

za domáce násilie na blízkych osobách. Vzhľadom na uvedené potom vo vzťahu k porušeniu zásady
rovnosti podielov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je rozhodujúce, či z účtu
C. D. boli do decembra 2003 hradené náklady za bývanie v byte. Neopodstatnená je aj argumentácia,
že C. D. uložený trest odňatia slobody vykonal, pretože výkon trestu odňatia slobody mu bol uloženývo verejnom záujme štátu na nepáchaní trestnej činnosti, vykonanie trestu ale stopy násilia na blízkych
osobách a jeho prežívania nezmazáva.

31. Pri zohľadnení toho, čo zo svojho výlučného majetku vynaložil manžel na spoločný majetok, je
potrebné postupovať tak, že to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, má mu
byť uhradené zo spoločného majetku, druhým manželom vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti
podielu, ktorý každý z nich dostáva zo spoločného majetku. Pohľadávka toho z manželov, ktorý zo
svojho výlučného majetku niečo vynaložil na spoločný majetok, nesmeruje voči druhému z manželov,

ale voči celej mase spoločného majetku, ktorého hodnota je nižšia o výšku takejto investície (výšku
vnosu). Preto pri stanovení výšky vyrovnávacích podielov (finančného vyrovnania) nemožno hodnotu
investície (vnosu) odpočítať od čiastky, ktorú by mal účastník druhému zaplatiť. Správny je preto taký
postup, že v prvom rade je potrebné určiť výšku celkového majetku (hodnôt, vecí a aktív) tvoriaceho
masu BSM a výšku investície (vnosu). Spôsob určenia výšky podielu každého z manželov je taký, že
od celkovej hodnoty spoločného majetku manželov je nutné odpočítať výšku investície (vnosu). Takto

získaná hodnota je určujúca pre základné vyčíslenie výšky podielu pre každú zo strán sporu, pri rovnosti
podielov by to bola polovica uvedenej čiastky. K podielu manžela, ktorý zo svojho výlučného majetku
niečo vynaložil na spoločný majetok, je potrebné pripočítať výšku jeho investície (vnosu). Súčet musí
dať vo svojom súhrne celkovú hodnotu aktív spoločného majetku manželov. Následne možno vypočítať
sumu konkrétneho vyrovnávacieho podielu, t.j. finančného vyrovnania (rozsudok NS SR sp.zn. 6Cdo

128/2012).

32. Ďalej podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 8Cz/36/69 z 28.11.1969 uverejneného v Zbierke
stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 57, ročník 1970, ktorého závery sú aktuálne doposiaľ
platí, že „to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho má mu byť uhradené zo

spoločného majetku druhým manželom, avšak len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu,
ktorého sa každému z nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva“.

33. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v otázke ustálenia masy BSM tvorenej
hnuteľnýmivecami- práčkazn.V.vzostatkovejhodnote133,-eur, televízorzn.C.vzostatkovejhodnote

66,- eur, sedačka v zostatkovej hodnote 166,- eur, kovový rám postele v zostatkovej hodnote 17,- eur,
2 ks molitanových matracov v zostatkovej hodnote 66,- eur, hifi veža H. v zostatkovej hodnote 332,-
eur, pec na porcelán v zostatkovej hodnote 1.000,- eur a určenia ďalšieho individuálneho vlastníctva
hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré závery neboli ani stranami konania napadnuté odvolaním, a na
ktoré odkazuje.

34. Zo záverov súdu prvej inštancie vyplýva, že pri určení ceny bytu vychádzal zo znaleckého posudku
č. XX/XXXX vypracovaného znalcom O.. H. I., podaný dňa 12.06.2014, na námietku žalovaného C. D.
spojenú s potrebou aktualizácie všeobecnej ceny ustálenej jeho skorším znaleckým posudkom. I keď
v odvolaní žalovaný 2/ v rámci odvolacieho konania neuplatnil námietku, že je potrebné, predmetný

znalecký posudok aktualizovať, odvolací súd aj s poukázaním na charakter tohto sporu, ktorý charakter
akcentoval aj dovolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí v tejto veci konštatuje, že tento znalecký
posudok nie je možné považovať už za aktuálny a nie je možné z neho pre účely odvolacieho konania
vychádzať, pretože nie je vyjadrením ceny bytu v čase vyporiadania BSM. V tejto súvislosti poukazuje
odvolací súd na ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu s právnym názorom, podľa ktorého pri

oceňovaní vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu vecí ku dňu zániku BSM,
avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2020,
sp.zn. 6Cdo 53/2019). S argumentáciou žalobkyne, že tento postup je voči nej nespravodlivý, pretože
ona sa po celú dobu priebehu konania o vyporiadanie BSM zaslúžila o udržanie tejto nehnuteľnosti vo
vlastníctve strán sporu, nie je možné súhlasiť. Predmetným bytom si totiž žalobkyňa, i keď byt nebol v jej

výlučnomvlastníctve,výlučne,nerušene, tedamimoosobyžalovaného2uspokojovalapotrebubývania.
Bola to žalobkyňa, ktorá mala výhodu práva bývať a užívať tento byt. Do okamihu vyporiadania BSM
sú spoluvlastníkmi bytu obidvaja manželia, ktorí aj spoločne nesú dôsledky ekonomického zhodnotenia
alebo aj znehodnotenia bytu. Až vysporiadaním BSM dochádza k nadobudnutiu bytu do výlučného
vlastníckehoprávajednýmzbývalýchmanželov,tedatýmtookamihomnadobúdavýlučnévlastníctvoten

z manželov, komu je vec prikázaná a môže s ňou plne disponovať, bez ohľadu na druhého manžela a pri
jej predaji dosiahnuť cenu obvyklú na trhu s nehnuteľnosťami. Preto je pri vyporiadaní BSM relevantná
cena nehnuteľnosti, za ktorú by nehnuteľnosť bolo možné reálne predať alebo kúpiť v čase získania
plného vlastníctva k tejto nehnuteľnosti. Odvolací súd preto doplnil dokazovanie vo vzťahu k určeniuvšeobecnej ceny bytu k času jeho rozhodnutia v preskúmavanej veci, v stave takom, aký mal ku dňu
zániku manželstva, ktorý bol ustálený ešte za života C. D. a bol popísaný v znaleckom posudku O.. H. I..
Žalobkyňa aktualizáciu všeobecnej ceny bytu ani na výzvu odvolacieho súdu nedoplnila, preto odvolací

súd vychádzal pre účely ustálenia tejto ceny zo správ subjektov s predmetom podnikania predaj a kúpa
nehnuteľností, teda subjektov, ktorí disponujú potrebnými znalosťami práve z obvyklého obchodného
styku na trhu s nehnuteľnosťami, v lokalite prejednávaného bytu, ktorým bol stav bytu ku dňu zániku
manželstva oznámený prostredníctvom znaleckého posudku O.. H. I.. Podľa správy MAK reality s. r. o.,
zo dňa 27.11.2023 (č.l. spisu 1463) by všeobecná cena vyporiadavaného bytu bola 143.000,- eur, podľa

správy Dubrawa Real, s.r.o, zo dňa 29.01.2024 (č.l. spisu 1474) by bola 151.800,- eur, podľa správy
BREFIN HYPO s.r.o., zo dňa 29.01.2024 (č.l. spisu 1478) by bola 146.046,97 eur, podľa správy Bosen
Real Estate Group, zo dňa 30.01.2024 (č.l. spisu 1485) by bola 147.498,30 eur. Z týchto správ je zrejmé,
že označené ceny v rozpätí od 143.000,- eur do 151.000,- eur sú reálnym vyjadrením vývoja ceny
prejednávaného bytu, pri ich porovnaní nevykazujú neprípustnú odchýlku, pre ktorú by nebolo možné
z nich vychádzať. Nakoniec tieto istiny výšky všeobecnej ceny prejednávaného bytu nerozporovali po

oboznámení s týmito cenami na odvolacom pojednávaní ani procesné strany. Preto odvolací súd za
základ ustálenia všeobecnej ceny vyporiadavaného bytu vzal prostredníctvom týchto dôkazov približnú
strednú hodnotu 147.000,- eur (143.000,- eur + 151.800,- eur + 146.046,97 eur + 147.498,30 eur deleno
4 = 147.086,31 eur).

35. Rovnako doplnil odvolací súd dokazovanie aj vo vzťahu k aktuálnej výške úverového dlhu zo
zmluvy so ŠFRB zo dňa 31.12.2001, ktorý od júna 2014 vo výške 19.507,15 eur uhrádzala vo forme
anuitných splátok žalobkyňa, pričom od júna 2014 do 14.02.2024 zaplatila žalobkyňa splátky spolu vo
výške 9.914,82 eur a ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu (14.02.2024) predstavuje úverový zostatok
9.592,33 eur (9.691,88 eur ku dňu 31.12.2023, potvrdenie ŠERB - č.l. spisu - 1470, mínus splátka za

január 2024 vo výške 99,55 eur). Aj pre vysporiadanie nesplatených dlhov totiž platí, že je potrebné
tieto vysporiadať vo výške, v akej existovali ku dňu rozhodnutia súdu, pričom sa ale prihliada na istiny
zaplatené na tento dlh do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu. Pre otázku prikázania tohto dlhu k úhrade
jednému z manželov je podstatné to, či je tento dlh spojený s vecou, ktorá sa prikazuje do vlastníctva
jedného z manželov. V pomeroch tejto veci bol byt, na ktorý je naviazaný predmetný úver prikázaný do

vlastníctva žalobkyne.

36. Vzhľadom na závery vyššie uvedené potom do masy BSM patria hnuteľné veci v hodnote spolu
1.780,- eur, nehnuteľnosť - byt v A. Ú. Č.. XX R. T. v hodnote 146.635,- eur (ustálená podľa bodu 34
tohto zdôvodnenia na sumu 147.000,- eur, od ktorej bola odpočítaná cena klimatizácie 365,- eur). Spolu

tak aktíva majú hodnotu 148.415,- eur.

37. Masa BSM (aktíva) je zaťažená nárokom žalobkyne na zohľadnenie istiny 3.319,39 eur, ktorú
žalobkyňa zo svojho oddeleného majetku vynaložila na spoločný majetok (dar žalobkyni od rodičov, bod
26 tohto odôvodnenia) - vnos.

38. Vysporiadanie BSM je zaťažené spoločnými záväzkami:
a) - spoločným dlhom z úverovej zmluvy uzavretej so J. J., I..J.., vo výške 3.467,84 eur (4.235,81 eur
mínus 767,97 eur, bod 23 tohto odôvodnenia) uhradený v celom rozsahu žalobkyňou,
b) - úverovým dlhom zo zmluvy so ŠFRB zo dňa 31.12.2001, ktorý od júna 2014 do februára 2024

zaplatila žalobkyňa vo výške 19.507,15 eur a ku dňu 14.02.2024, teda rozhodnutia odvolacieho súdu
predstavuje zostatok 9.592,33 eur,
c) - plnenie žalobkyne do fondu opráv bytového domu v A. Ú. Č.. XX, R. T. vo výške 3.089,- eur,
d) - plnenie žalovaného vo výške istiny 11.249,67 eur, ktorú žalovaný zo svojho oddeleného majetku
vynaložil na spoločný majetok (úhrada exekúcii, bod 24 tohto odôvodnenia).

39. V súdenej veci je celkový rozsah a suma aktív BSM tvorená súčtom hodnoty bytu 146.635,- eur
a hodnoty hnuteľných vecí 1.780,- eur, (spolu 148.415,- eur). Preto je pre základné vyčíslenie výšky
podielu pre každú zo strán sporu určujúca hodnota masy BSM 148.415,- eur, avšak znížená o vnos
žalobkyne na túto masu vo výške 3.319,39 eur, teda na 145.095,61 eur (bod 31 tohto odôvodnenia).

Táto hodnota je východisková pre základné vyčíslenie podielov pre každého z bývalých manželov, čo
pri disparite podielov 75 % pre žalobkyňu a 25 % pre C. D. vo vyčíslení predstavuje po zaokrúhlení na
celé čísla 36.273,90 eur pre C. D., pre žalobkyňu 108.821,70 eur, a po pripočítaní istiny 3.319,39 eur,
jej vnosu na masu BSM, istinu 112.141,- eur.40. Žalobkyňa nadobudla v spore byt v hodnote 146.635,- eur a hnuteľné veci v hodnote 448,- eur,
spolu v hodnote 147.083,- eur. C. D. z masy BSM nadobudol veci spolu v hodnote 1.332,- eur. Uvedené

znamená, že v rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva by mala žalobkyňa žalovanému
zaplatiť istinu 34.942,- eur, o ktorú jej podiel prevýšil podiel žalovaného (36.273,90 eur mínus 1.332,-
eur, respektíve 147.083,- eur mínus 112.141,- eur).

41. Žalobkyni bol však prikázaný k úhrade dlh voči ŠFRB vo výške 9.592,33 eur, pričom na jeho úhradu

od júna 2014 do 14.02.2024 zaplatila, spolu 9.914,82 eur. Pretože aj na úhrade záväzkov sa bývalí
manželiapodieľajúpodľavýškyichpodielunavyporiadaníBSM(bod20,tohtoodôvodnenia),ježalovaný
povinný nahradiť žalobkyni sumu zodpovedajúcu 75 % tohto dlhu (opak podielu na aktívach, bod 32
tohto odôvodnenia), t.j. sumu 14.630,36 eur (9.592,33 eur + 9.914,82 eur = 19.507,15 eur deleno 100
krát 75 %). Odpočítaním tejto istiny od vyrovnacieho podielu C. D. (34.942,- eur mínus 14.630,36 eur)
vychádza istina 20.311,64 eur, ktorú by mal žalovaný dostať od žalobkyne na vysporiadanie zaniknutého

spoločného majetku manželov. Žalobkyňa zaplatila aj spoločný dlh z úverovej zmluvy uzavretej so J. J.,
I..J.., vo výške 3.467,84 eur a plnenie do fondu opráv bytového domu v A. Ú. Č.. XX, R. T. vo výške
3.089,- eur, z ktorých je žalovaný povinný rovnako nahradiť žalobkyni sumu zodpovedajúcu 75 % týchto
dlhov (opak podielu na aktívach), t.j. sumu spolu 4.917,63 eur (2.600,88 eur čo je 75 % z istiny 3.467,84
eur + 2.316,75 eur čo je 75 % z istiny 3.089,- eur). Odpočítaním tejto istiny od vyrovnacieho podielu

žalovaného (20.311,64 eur mínus 4.917,63 eur / 2.600,88 eur + 2.316,75 eur/) vychádza istina 15.394,-
eur,ktorúbymalC.D.dostaťodžalobkynenavysporiadaniezaniknutéhospoločnéhomajetkumanželov.

42. C. D. po rozvode manželstva zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločné záväzky (úhrada
exekúcii, bod 24 tohto odôvodnenia) 11.249,67 eur. Pretože aj tu išlo o spoločný záväzok musí sa

aj žalobkyňa podieľať na jeho úhrade a to pri určenej disparite v rozsahu 25 % (opak jej podielu na
aktívach) preto sa pripočíta istina 2.812,42 eur (25 % z 11.249,67 eur) k hodnote, ktorú má vyplatiť C.
D. (15.394,- eur + 2.812,42 eur). Celková čiastka, ktorú má žalobkyňa zaplatiť C. D., respektíve jeho
právnym nástupcom (a ktorá má byť vyporiadaná v dedičskom konaní po poručiteľovi C. D.) potom
predstavuje 18.206,42 eur.

43. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 388
CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Pri zmene rozhodnutia súdu
prvej inštancie o vysporiadaní BSM, nahradzuje rozhodnutie odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako celok, keďže z podstaty veci samej vyplýva, že výroky rozhodnutia vo veci vysporiadania

BSM nemôžu nadobúdať právoplatnosť oddelene (bod 13 tohto odôvodnenia).

44. Ak v priebehu civilného súdneho konania o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
jedenzbezpodielovýchspoluvlastníkovzomrieaúčastníkmikonaniasúpotomjehodedičia,nemôžesúd
rozhodovaťotom,čijednotlivýmdedičomzviacerýchdedičovzomreléhobezpodielovéhospoluvlastníka

pripadnú niektoré veci z vysporiadávaného bezpodielového spoluvlastníctva (rozsudok Najvyššieho
súdu ČSR zo 16. apríla 1976, sp.zn. 3 Sk 12/76, R 44/1977). To obdobne platí o rozhodnutí o peňažných
sumách, ktoré treba zaplatiť na vyrovnanie podielov. V konaní o vysporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, z ktorých jeden v priebehu konania zomrel, nemôže súd do doby, než
bude prejednané dedičstvo, rozhodovať o platobnej povinnosti medzi účastníkom - bývalým manželom

a právnymi nástupcami (dedičmi) druhého manžela; v takom prípade iba vysloví, že do dedičstva
po zomrelom manželovi pripadá pohľadávka poručiteľa, bývalého manžela z dôvodu vysporiadania
zaniknutého BSM v určitej výške. Súd nemôže v tejto súvislosti ukladať žiadnu povinnosť na plnenie
ani lehotu na plnenie už z toho dôvodu, že v čase jeho rozhodovania nie je známe, ktorý z dedičov
pohľadávku po bývalom manželovi - poručiteľovi podľa výsledkov dedičského konania nadobudnú. Po

prerokovaní a vysporiadaní dedičstva môžu dedičia, ktorí pohľadávku zdedia, svoj nárok proti druhému
účastníkovi zaniknutého BSM priamo uplatniť.

45. Na záver ešte odvolací súd prednáša, že z podania C. D. zo dňa 24.03.2011 (č.l. spisu 250) ako
ani z ďalšieho obsahu súdneho spisu nevyplýva žiaden zrozumiteľne a konkrétne C. D., respektíve jeho

právnymi nástupcami prednesený návrh na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená zadržiavaním
jeho vecí žalobkyňou. Zároveň odvolací súd pripomína aj to, že vysporiadanie BSM nemá voči veriteľovi
úveru účinky. Pokiaľ sú podľa zmluvy dlžníkmi obidvaja manželia, zostanú nimi aj naďalej (bez ohľaduna spôsob vysporiadania). Rozhodnutie o vysporiadaní sa preto môže premietnuť len do prípadného
vysporiadania regresného nároku.

46. O trovách konania (prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho) odvolací súd rozhodol v zmysle
ustanovenia § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania právo. Konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je konaním, v ktorom majú obidve sporové strany tak postavenie žalobcu
ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje tým, že podaním

žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom je uplatnené aj rovnaké právo
žalovaného, preto žalobcom v konaní o vyporiadanie BSM je potrebné rozumieť nielen žalobcu, ale aj
žalovaného. Spôsob rozhodnutia o náhrade trov konania upravuje § 255 CSP, podľa ktorého sa strane
prizná náhrada trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo. V zásade v uvedenom konaní o vyporiadanie BSM boli obe strany sporu

úspešné len čiastočne. Strany sporu sa zhodli v spôsobe vyporiadania masy BSM, nezhodli sa vo výške
vyplatenia vyrovnacieho podielu pre C. D., vo výške záväzkov, ktoré mali zaťažiť masu BSM. Odvolací
súd preto konštatoval u každej zo strán sporu len čiastočný (porovnateľný) úspech, a preto rozhodol, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho a dovolacieho konania právo.

47. Výrok prvoinštančného rozsudku (výrok IV), ktorým uložil sporovým stranám povinnosť zaplatiť
súdny poplatok odvolací súd zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie berúc do úvahy
zákonnú úpravu týkajúcu sa rozhodovania o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorej (§ 14 ods. 4 zákona č.
71/1992 Zb.) v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania
o zastavení konania; sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdnehoúradníka.Úlohousúduprvejinštanciebudevovecipoplatkovejpovinnostiopätovnerozhodnúť,
a to v súlade s novou výškou masy BSM ustálenou odvolacím súdom.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).