Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/61/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522203621
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7522203621.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.

Natálie Štrkolcovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. v spore žalobcu: Mesto Moldava nad Bodvou, Školská
2, 045 01 Moldava nad Bodvou, IČO: 00 324 451, proti žalovanému: S-eko, s.r.o., Obrancov mieru
1220/48, 045 01 Moldava nad Bodvou, IČO: 36 796 140, právne zastúpeného: Advokátska kancelária
JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Thurzova 3367/6A, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 231
785, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice – okolie
z 20. marca 2023, č. k. 11Cb/18/2022 - 36, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice – okolie z 20. marca 2023, č. k. 11Cb/18/2022 - 36.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť -
budovu s halou v objekte bývalého vojenského útvaru, súpisné číslo XXXX, evidovanej na LV č. XXX v
katastrálnom území A. B. C., obec A. B. C., D. E. - D., B. F. D. A. XXXX/XX, XXX XX A. B. C., do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 7.6.2022

domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať predmetnú nehnuteľnosť. Žalobu odôvodnil
tým, že dňa 22.8.2019 ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako nájomcom Zmluvu o prenájme
nehnuteľnosti - budovy s halou v objekte bývalého vojenského útvaru na ul. D. A. G. A. B. C., súpisné
číslo XXXX, evidovanej na LV č. XXX v k. ú. A. B. C.. Na základe uvedenej zmluvy žalobca prenechal
žalovanému predmetné nehnuteľnosti, spolu vo výmere 1.243,35 m2 do užívania za dohodnuté nájomné
vo výške 30.039,96 eur/rok, ktoré malo byť hradené mesačnými zálohovými platbami vo výške 2.503,33
eur, vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca. Žalobca ďalej uviedol, že Dodatkom č. 1 zo dňa 7.12.2020

sa so žalovaným dohodli na znížení rozsahu predmetu nájmu na výmeru 761,8 m2 a znížení ročného
nájomného na výšku 18.405,47 eur, teda 1.533,78 eur/mesiac. Žalobca zvýraznil, že voči žalovanému
eviduje neuhradené nájomné vo výške 23.192,25 eur s príslušenstvom, ktorého zaplatenia sa domáha
v osobitnom súdnom konaní. Z dôvodu neplnenia povinnosti riadne a včas uhrádzať nájomné a platby za
služby spojené s nájmom zo strany žalovaného, žalobca dňa 2.6.2022, v súlade s článkom VI. odstúpil
od predmetnej nájomnej zmluvy a vyzval žalovaného, aby vypratal nebytový priestor. Žalovaný uvedený
nebytový priestor neopustil, konkludentne ho stále užíva a za faktické užívanie a služby spojené s

nájmom žalobcovi neplatí.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.4. Na pojednávaní dňa 20.3.2023 žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Namietal, že žalobcom uplatnené
nároky sú v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, čo dôvodil tým, že žalovaný
vynaložil nemalé finančné prostriedky na úpravu prenajímaných nehnuteľností, aby boli spôsobilé na

užívanie, ktoré žalovaný plánoval, no žalobca vynaloženie týchto nákladov neuznal. Akcentoval, že
v prenajatých priestoroch umiestnil aj rozmerovo rozsiahlu a drahú technológiu, na ktorej plánoval
vykonávať svoju obchodnú činnosť. Potvrdil, že žalobca ukončil nájomnú zmluvu, čím žalovaný stratil
ním vynaložené finančné prostriedky na rekonštrukčné práce, ktoré náklady žalobca nezohľadnil v
prípadnom dlžnom nájomnom, ktorého sa domáha od žalovaného v inom konaní. Poukázal, že je mu

bránené vo výkone podnikateľskej činnosti, ktorú chcel a plánoval naďalej vykonávať v prenajatých
priestoroch a zdôraznil, že vypratanie predmetných nehnuteľností je spojené s nemalými finančnými
nákladmi, čo je z pohľadu žalovaného v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom.

5. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca ako prenajímateľ uzatvoril
dňa 23.8.2019 so žalovaným ako nájomcom, v súlade s výsledkom obchodnej verejnej súťaže, zmluvu

o prenájme predmetnej nehnuteľnosti za dohodnuté nájomné a zálohové platby. Strany si v článku VI.
zmluvy dohodli možnosť odstúpenia pre prípad podstatného porušenia zmluvných povinností druhou
stranou, za ktoré sa malo považovať opakované porušenie tej istej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy
alebo právnych predpisov, napriek písomnému upozorneniu dotknutej zmluvnej strany. Zároveň si strany
sporu, pre prípad skončenia nájmu dohodli, že nájomca je ku dňu skončenia nájmu povinný predmet

nájmu vypratať a uviesť do pôvodného stavu, s prihliadnutím na obvyklú mieru opotrebenia a taktiež
na technické zhodnotenie predmetu nájmu podľa zmluvy. Dňa 7.12.2020 strany uzatvorili Dodatok č. 1.
Z dôvodu neplnenia povinnosti riadne a včas uhrádzať nájomné a platby za služby spojené s nájmom
zo strany žalovaného, žalobca v súlade s článkom VI. zmluvy, podaním zo dňa 26.5.2022, ktoré bolo
doručené žalovanému dňa 2.6.2022, odstúpil od predmetnej zmluvy a vyzval žalovaného na vypratanie

predmetu nájmu, ktorú povinnosť žalovaný dobrovoľne nesplnil.

6. Súd prvej inštancie po právnej stránke vec posúdil podľa § 261 ods. 2, § 265, § 344, § 349 ods. 1, §
351 ods. 1 Obchodného zákonníka, upravujúcich obchodno-záväzkové vzťahy, výkon práva v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, odstúpenie a jeho následky. Ďalej podľa § 3 ods. 1, § 663, §

682Občianskehozákonníka,ktoréupravujúvýkonprávavrozporesdobrýmimravmi,definíciunájomnej
zmluvy, povinnosti pre prípad skončenia nájomného vzťahu.

7. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe nerozporoval, preto ich považoval súd prvej
inštancie za nesporné.

8. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na obranu žalovaného sa zaoberal konkrétnymi
okolnosťami výkonu práva, ktorého sa žalobca podanou žalobou domáhal, za účelom posúdenia, či
tento nie je v rozpore s poctivým obchodným stykom, resp. s dobrými mravmi.

9. Dôvodil súd prvej inštancie, že v oblasti obchodných vzťahov prichádza aplikácia § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka do úvahy len podporne, keďže všeobecný zákaz zneužitia práva, ako jedna
zo základných zásad súkromného práva, je výslovne vyjadrený v § 265 Obchodného zákonníka.
Zásady poctivého obchodného styku sú špecifické práve pre oblasť obchodnoprávnych vzťahov, v
ktorých subjekty týchto vzťahov presadzujú svoje podnikateľské záujmy a nesú pritom podnikateľské

riziko. Zásady poctivého obchodného styku možno, napriek absencii ich normatívneho vymedzenia, vo
všeobecnosti chápať ako ucelený súbor zásad správania sa podnikateľov vo vzájomných vzťahoch,
ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý, slušný a profesionálny.
Z uvedeného možno uzavrieť, že kategória dobrých mravov je obsahovo širšia ako kategória zásad
poctivého obchodného styku, z čoho vyplýva, že každé porušenie zásad poctivého obchodného styku

bude zároveň v rozpore s dobrými mravmi, no nie každý rozpor s dobrými mravmi bude aj porušením
zásad poctivého obchodného styku.

10. Súd prvej inštancie pri posúdení, či vypratanie nehnuteľnosti požadované žalobcom je v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, vychádzal z vykonaného dokazovania a konania vedeného

medzi totožnými stranami pod sp. zn. 13Cb/34/2021, ktorého predmetom je zaplatenie dlžného
nájomného, pričom zvýraznil, že žalovaný nespochybnil, že porušil svoje zmluvné povinnosti platiť
riadne a včas nájomné, ani samotné odstúpenie od uvedenej zmluvy a napokon ani neuviedol, že by
chcel zotrvať ďalej v predmete nájmu. Jedinou spornou otázkou bola údajná investícia žalovaného dopredmetu nájmu, ktorej uplatnenie žalovaný realizoval tzv. kompenzačnou námietkou, v rámci svojej
procesnej obrany v konaní sp. zn. 13Cb/34/2021. Uviedol súd prvej inštancie, že právo žalovaného
požadovať úhradu nákladov vynaložených na rekonštrukciu predmetu nájmu, bez ohľadu na to, či je

oprávnené alebo nie, môže žalovaný v zmysle § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatňovať až po
skončení nájmu. Preto skončenie nájmu, ktoré uplatňovaniu týchto nákladov predchádza, ani následná
povinnosť vypratať a odovzdať predmet nájmu žalobcovi, ktorá je dôsledkom skončenia nájmu, nemá
súvislosť s tým, či žalobca kompenzáciu žalovaným tvrdených investícií uznáva alebo nie. Ak žalovaný
proti skončeniu nájomnej zmluvy zo strany žalobcu nenamietal a súčasne ani netvrdil, že by chcel a mal

predmetné nehnuteľnosti ďalej užívať, nemožno spor o kompenzáciu žalovaným tvrdených investícií,
ktorý bude navyše meritórne vyriešený v inom súdnom konaní, považovať za dôvod, ktorý by zakladal
rozpor vypratania predmetných nehnuteľností s poctivým obchodným stykom a ani dobrými mravmi.

11. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že nezistil, že k výkonu práva, ktorého sa žalobca domáha, a
ktorému prislúcha v zmysle článku VI. zmluvy, ako aj z § 682 Občianskeho zákonníka, došlo z iných

dôvodov, než by bolo dosiahnutie hospodárskych cieľov alebo uspokojenie iných potrieb, zároveň v
úmysle poškodiť alebo znevýhodniť žalovaného. V tejto súvislosti nemožno napokon opomenúť ani to,
že je to práve žalovaný, ktorý riadnym a včasným neplnením svojich zmluvných záväzkov porušil jednu
zo základných zásad poctivého obchodného styku a teraz sa v dôsledku porušenia svojej povinnosti
usiluje zbaviť sankčnej povinnosti vypratať predmetné nehnuteľnosti s poukazom na to, že ide o výkon

práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

12. Súd prvej inštancie neuznal obranu žalovaného v spore ako dôvodnú, preto žalobe vyhovel.

13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi

priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby
odvolací súd napádaný rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie
odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces /§ 365 ods. 1
písm. b) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /
§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./.

15. Žalovaný vzhliadol pochybenie súdu prvej inštancie vedúce k porušeniu práva na spravodlivý proces

najmä v tom, že súd prvej inštancie nesprávne skutkovo vyhodnotil skutočnosti rozhodujúce v spore, na
ktoré poukázal žalovaný na pojednávaní dňa 20.3.2023 a ktoré neboli žalobcom vyvrátené. Opätovne
namietal, že počas platnosti nájomnej zmluvy vynaložil nemalé finančné prostriedky na rekonštrukciu
prenajatýchpriestorov,kdeplánovalspustiťnovúvýrobu,čobolospojenénielensvýdavkamiakotakými,
ale aj kompletnou rekonštrukciou interiéru a umiestnením linky. Nepoprel problémy spojené s úhradou

nájomného, no zvýraznil, že vzťahy so žalobcom a nároky vyplývajúce z nájomnej zmluvy sa stále snažil
riešiť v medziach zákona, dobrých mravov a poctivého obchodného styku. O záujme žalovaného riešiť
svoje záväzky svedčí aj ich čiastočná úhrada a snaha žalovaného pokračovať v podnikaní v priestoroch
žalobcu. Poukázal, že súd prvej inštancie v konaní neskúmal rozsah a pomer pridanej hodnoty, ktorú
žalovaný vložil do nehnuteľnosti počas trvania nájomného vzťahu, ani reálnu možnosť vykonateľnosti

napádaného rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť vypratať nehnuteľnosti do 3 dní
od jeho právoplatnosti, čo nie je ani objektívne možné. Technológia umiestnená v nehnuteľnosti je
rozmerovo obrovská a jej opätovné zloženie vyžaduje širší časový rámec a odborný prístup. V prípade
neodbornej manipulácie by mohlo dôjsť k jej poškodeniu, čo by malo za následok obrovskú škodu na
majetku žalovaného. K argumentácii súdu prvej inštancie, že to bol žalovaný, ktorý prvý porušil zásadu

poctivého obchodného styku, resp. konal v rozpore s dobrými mravmi tým, že neuhrádzal nájomné,
žalovaný poukázal, že porušenie zásady poctivého obchodného styku zo strany žalobcu spočíva v tom,
že žalobca vedel o výške investície žalovaného do prenajatých priestorov (prevyšujúce 80.000,- eur),
videl iniciatívu žalovaného uhrádzať dlžné nájomné (aj keď s omeškaním), vedel že žalovaný s cieľom
spustiť prevádzku zakúpil a umiestnil výrobnú linku do priestorov žalobcu, a aj napriek tomu od nájomnej

zmluvy odstúpil a zároveň podal žalobu o vypratanie nehnuteľnosti.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny. Zotrval na argumentácii uvádzanej v priebehu konania na súde prvej inštancie dôvodiac, žežaloba nebola podaná v úmysle poškodiť alebo znevýhodniť žalovaného, preto zo strany žalobcu nejde
o výkon práva v rozpore s poctivým obchodným stykom, tak ako sa to snaží tvrdiť žalovaný.

17. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal. Vyjadrenie k odvolaniu mu bolo doručené dňa 23.6.2023.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 -
§ 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

19. Rozsudok odvolacieho súdu bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

20. Z hľadiska procesnej ekonómie odvolací súd primárne upriamuje pozornosť žalovaného na
zodpovednosť odvolateľa za vymedzenie svojich odvolacích dôvodov a na to nadväzujúcu principiálnu
viazanosť odvolacieho súdu takto formulovanými dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.). Odvolací súd
nemôže (princíp rovnosti sporových strán a princíp kontradiktórnosti súdneho konania) za odvolateľa
(resp. za sporovú stranu) z vlastnej iniciatívy dotvoriť/vymyslieť právnu argumentáciu slúžiacu na

spochybnenie záverov súdu prvej inštancie.

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., t. j. že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu,

pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu sa
javí byť nespravodlivým celé konanie. Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí aj právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

23. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru,
že žalovaným tvrdené odvolacie dôvody nie sú naplnené, pretože súd prvej inštancie z toho, čo vyšlo
v konaní najavo, vyvodil správne skutkové a právne závery a v nadväznosti na to správne tak posúdil
žalobcom uplatnený nárok a správne aj vo veci rozhodol, ak žalobe vyhovel.

24. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súd nemusí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky
sporné otázky, musí však zodpovedať všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci. Napadnutý
rozsudok spĺňa túto požiadavku, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy

hodnotil, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci. Súd prvej
inštancie sa teda v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre správne rozhodnutie
dôležitými skutočnosťami i námietkami strán sporu.

25. Pokiaľ teda žalovaný v podanom odvolaní vznáša námietky vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia

súdu prvej inštancie a namieta aj porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces spojené s právom
na riadne odôvodnenie rozhodnutia, odvolací súd zastáva názor, že v skutočnosti nimi vyjadruje
nesúhlas s výsledkom sporu a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Námietky odvolateľa
sa tak týkajú skutkového a právneho posúdenia veci súdom. Skutočnosť, že žalovaný má odlišný
právny názor než súd prvej inštancie, bez ďalšieho však nezakladá a nedokazuje vadu v zmysle vyššie

citovaného zákonného ustanovenia /§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./.

26. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v žiadnom prípade nemožno
považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strán sporu. Akovyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
súdu prvej inštancie (napr. I. ÚS 188/06).

27. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené len dodáva, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok
odôvodnil v dostatočnom rozsahu (v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 C.s.p.) tak, aby bol pre strany
sporu, ale aj pre tretie osoby zrozumiteľný, a preto táto odvolacie námietka žalovaného nie je dôvodná.

28. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom
rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 C.s.p., na
základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie,
na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom
nebolo zistené, že by svojim procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočňovať jemu patriace
procesné práva. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súd nemusí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď

na všetky sporné otázky, musí však zodpovedať všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci.
Napadnutý rozsudok spĺňa túto požiadavku, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za nesporné
a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci.

29. Odvolací súd preto odkazuje na vecne správne a zákonné dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa stotožňuje, keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú
správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, keďže žalovaný v
odvolaní uvádza tvrdenia, ktoré uviedol pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie

správne vysporiadal.

30.Ajkeďzákladomrozhodnutiaodvolaciehosúdujeaplikáciaustanovenia§387ods.2C.s.p.,keďžesa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto na jeho skutkové a právne závery odkazuje,
považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom

žalovaného uviesť nasledovné:

31. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

32. Predmetom sporu je vypratanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, ktorú žalovaný aj po zániku
nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu užíva, čo v konaní nebolo sporné.

33.Žalobaovypratanienehnuteľnostijeprávnymprostriedkomvlastníkanaochranusvojhovlastníckeho

práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú, preukázanie vlastníckeho práva žalobcu
a skutočnosť, že žalovaný vec neprávom zadržuje, čo v konaní nebolo medzi stranami ani sporné. Súd v
konaní o vypratanie skúma len, či nájomný vzťah medzi stranami sporu existuje, alebo nie. Keď dospeje
k záveru, že nájomný vzťah medzi stranami sporu neexistuje (zanikol), neostane mu nič iné, ako uložiť
žalovanému povinnosť nehnuteľnosť vypratať.

34. Súd prvej inštancie v konaní o vypratanie správne neprihliadal na tvrdenia žalovaného o existencii
jeho prípadných vzájomných nárokov voči žalobcovi zo zaniknutej nájomnej zmluvy, keďže úspech
žaloby o vypratanie nie je závislý na povinnosti žalobcu vydať (vysporiadať) žalovanému investície
vložené do predmetu nájmu. Nejde totiž o synalagmatické záväzky v zmysle § 560 Občianskeho

zákonníka.

35. K námietke žalovaného uvádzanej až v odvolaní o nevykonateľnosti napádaného rozsudku
v uloženej lehote 3 dní od jeho právoplatnosti, resp. k tvrdeniam, že technológia žalovaného umiestnená
v predmetnej nehnuteľnosti je rozmerovo obrovská a vyžaduje si nielen širší časový rámec, ale aj

odborný prístup, teda hrozí vznik škody na majetku žalovaného, odvolací súd konštatuje, že v prípade
týchto skutkových tvrdení, ide o novoty v odvolacom konaní, ktoré nemožno v odvolaní použiť, pretože
neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie a odvolateľ nepreukázal, že ich bez svojej viny nemoholuplatniť v konaní na súde prvej inštancie (§ 366 písm. d/ C.s.p.). Navyše žalovaný tieto svoje skutkové
tvrdenia ani nepreukázal.

36. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalovaného, že podanie žaloby o vypratanie
nehnuteľnosti je konaním v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi. Odvolací súd
zvýrazňuje, že k ukončeniu nájomnej zmluvy došlo odstúpením žalobcu zo dňa 26.5.2022 s účinkami
k 2.6.2022. Žalovaný aj napriek tomu predmetnú nehnuteľnosť aj naďalej užíval a užíva už skoro 2 roky
(podľa jeho tvrdení je tam umiestnená technológia žalovaného) bez právneho dôvodu. Najneskôr od

doručenia odstúpenia od nájomnej zmluvy, ktoré obsahovalo aj výzvu na jej vypratanie, žalovaný vedel o
tom,žežalobcahožiada,abynehnuteľnosťvypratal.Prípadnésnahyžalovanéhoonásledné(čiastkové)
úhrady dlžného nájomného sú bez právneho významu v súvislosti s existenciou zániku nájomného
vzťahu a nepredstavujú taký spôsob aktuálneho riešenia, ktorý by spočíval v dobrovoľnom odstránení
vecí žalovaného z predmetnej nehnuteľnosti. Zo strany žalovaného pritom nebolo ani tvrdené, že by
sa pokúsil vykonať reálne kroky smerujúce k vyprataniu spornej nehnuteľnosti a z dôvodov na strane

žalobcu mu v tom bolo zabránené. Žalovaný teda dlhodobo vedel o vzniknutej situácii, pričom sa ju
nepokúsil riešiť právne relevantným spôsobom, ale zjavne sa snaží udržať jemu vyhovujúci status quo.
Preto ani odvolací súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré by mal prihliadnuť
a v konaní žalobcu nezistil ani žiadny rozpor s poctivým obchodným stykom, resp. z dobrými mravmi.

37. Správne uzatvoril súd prvej inštancie, že ak žalovaný v dôsledku porušenia svojej zmluvnej
povinnosti (uhrádzať nájomné riadne a včas) sa usiluje povinnosti vypratať nehnuteľnosť (po zániku
nájomného vzťahu z dôvodu nehradenia nájomného) zbaviť s poukazom na to, že ide o výkon práva v
rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, pričom sám riadnym a včasným neplnením záväzkov
porušil jednu zo základných zásad poctivého obchodného styku, tak v tomto prípade by ustanovenie

§ 265 Obchodného zákonníka nebolo prostriedkom právnej ochrany, ale by sa stalo prostriedkom
výrazne narušujúcim právnu istotu účastníkov obchodných záväzkových vzťahov. Pôsobenie zásady
poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a
praktikami v obchodovaní. O šikanovanie by išlo vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k
zjavnému poškodeniu iných subjektov. Žalovaný však v konaní existenciu takéhoto správania žalobcu

nepreukázal. Žalovaný si musí byť vedomý, že ako podnikateľ je povinný znášať určitú mieru rizika
spojenú s jeho činnosťou, pričom je neprípustné, aby svoje podnikateľské neúspechy prenášal na tretie
subjekty, v posudzovanej veci na žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti, ktorý je konaním žalovaného
vylúčený z jej užívania a nakladania s ňou.

38. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne
správny, ktorým žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na plnú náhradu trov konania, ktoré
je povinný uhradiť neúspešný žalovaný.

39. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalovaný.Ovýšketrovtohtoodvolaciehokonaniapodľa§262ods.2C.s.p.rozhodnesúdprvejinštancie,
samostatným uznesením.

40. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).