Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. marec 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622010506
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5622010506.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov Mgr.
Anny Mihálikovej a JUDr. Štefana Tomáša, na verejnom zasadnutí konanom 12. marca 2024 prejednal
odvolania podané prokurátorom a obžalovaným A. B. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp. zn. 2T/105/2022 z 30.6.2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného A. B. a prokurátora

z a m i e t a , pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T/105/2023 z 30.6.2023 bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Tr. zák. na skutkovom základe, že:

dňa 6.9.2022 čase o 10.30 hod. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol osobné
motorové vozidlo zn. Seat Altea, evidenčné číslo LM-033DO po ulici Ploštínska v obci Ploštín, mestskej
časti Liptovského Mikuláša smerom do Liptovského Mikuláša, kde pred predajňou COOP Jednota č. 94
bol zastavený hliadkou Obvodného oddelenia Liptovský Mikuláš a bol podrobený dychovej skúške na
zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, kde v čase o 10.33 hod. mu bola analyzátorom dychu AlcoQuant
6020 plus, číslo prístroja A410203, nameraná hodnota 0,87 mg/l alkoholu v dychu, čo je v prepočte 1,81

promile alkoholu v krvi.

Za súdený trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 298 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36
písm. l) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a 6 mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák. per analogiam súd obžalovanému uložil aj

trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 4 roky.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d), § 74 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o treste, podali riadne a včas odvolanie prokurátor aj obžalovaný

A. B..

Prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovaného z dôvodu neuloženia probač-ného dohľadu
v rámci plynutia skúšobnej doby a neuloženia obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania
alkoholických nápojov v priebehu skúšobnej doby. Nestotožňuje sa
so záverom súdu, že sa nezistili žiadne skutočnosti majúce základ v osobe obvineného, resp.

v okolnostiach skutku, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 51 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. Práve naopak,
obvinený je učebnicový príklad, kde by sa takýto postup mal realizovať. Obžalovaný je špeciálnyrecidivista pri trestnej činnosti, ktorá súvisí s užívaním alkoholu, išlo by teda už o druhé odsúdenie
za daný prečin. Aj keď od prvého odsúdenia je výrazný časový posun, pri tejto forme trestnej činnosti
si je nutné uvedomiť, že je vysoko latentná, a preto je pravde-podobné, že je skôr otázkou náhody,

že obvinený nebol prichytený aj pri páchaní ďalšej totožnej trestnej činnosti, a to s poukazom na
jeho zjavnú závislosť. Zo znaleckého posudku vyplýva, že obžalovaný je závislý na alkohole, a to vo
výraznej miere (III. vývojové štádium), pričom podstatný je aj záver znalca o tom, že jeho správanie
môže byť potenciálne nebez-pečné pre spoločnosť. V prípade, ak by nedodržal abstinenciu, môže sa
dopustiť totožného skutku. Podľa jeho názoru len samotné uloženie ochranného liečenia pri takomto

type obžalovaného je nedostatočné a spoločnosti negarantuje, že by nemohlo dôjsť k recidíve konania.
Samotné ústavné liečenie nenastúpi obžalovaný ihneď a tento časový priestor
do vykonania liečenia je rizikový, a preto musí existovať trestnoprávny nástroj, ktorý spoloč-nosti
poskytne ochranu. Týmto nástrojom sa javí uloženie probačného dohľadu a následne aj obmedzenia
podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. Následne ak by došlo k úspešnému absolvovaniu ústavného liečenia
a následne k zmene jeho formy na ambulantné, opätovne vyvstáva otázka, či je len samotné liečenie

dostatočný prostriedok. Z kriminálnej minulosti obžalovaného, ako aj z obsahu znaleckého posudku
sa javí, že obžalovaný môže potenciálne predstavovať pod vplyvom alkoholu nebezpečenstvo pre
spoločnosť. Práve vyššie uvedené skutočnosti spočívajúce výlučne v osobe obžalovaného poukazujú
na potrebu probačného dohľadu a zákazu užívania alkoholu. Je tiež toho názoru, že v prípade uloženia
obmedzujú-ceho opatrenia vo forme zákazu požívania alkoholických nápojov by takýto trest pôsobil

výraznejšie aj na ostatných členov spoločnosti, teda potenciálnych páchateľov. Navrhol, aby odvolací
súd zrušil výrok o treste v časti trestu odňatia slobody a aby sám rozhodol v zmysle vyššie uvedených
návrhov.

Obžalovaný A. B. v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že uložený

trest považuje za neprimerane prísny. Je toho názoru, že v jeho prípade vzhľadom na závažnosť
spáchanéhočinu,akoajokolnostispáchaniaskutkuasprihliadnutímnajehoosobu,bybolodostačujúce
uloženie alternatívneho trestu v podobe peňažného trestu. Priznal, že urobil chybu, ponaučil sa. Od
posledného odsúdenia žil príkladným životom, až na toto ojedinelé zlyhanie, ktoré však nedosiahlo
až takú vysokú závažnosť, aby mu musel byť uložený podmienečný trest odňatia slobody. Je toho

názoru, že uložením peňažného trestu bude splnené kritérium individuálnej prevencie aj generálnej
prevencie, keďže alternatívny trest bude pre neho dostatočným poučením, ktoré mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a takýto trest bude aj dostatočnou hrozbou odstránenia pre páchateľov obdobnej
trestnej činnosti. Je tiež toho názoru, že v jeho prípade bude postačovať uloženie protialkoholického
liečenia ambulantnou formou, ktorá splní účel a cieľ. Aj v súčasnosti má nariadené ochranné liečenie

ambulantnou formou, pričom plní jednotlivé sedenia dohodnuté s psychiatričkou C. D. A.. Podľa
vyjadrenia ošetrujúcej lekárky je ambulantná liečba postačujúca. V stabilnom prostredí jeho ambulantná
liečba plní účel, čo je zrejmé z dlhodobého efektu tejto liečby, ak odhliadne od tohto jediného zlyhania.
Okrem toho uviedol, že sa stará o chorú matku, ktorá je vo vyššom veku a je odkázaná
na jeho starostlivosť. Bez neho by sa jej psychický stav zhoršoval natoľko, že by to poškodilo už aj

tak vážny fyzický stav. Aj toto je dôvod, pre ktorý by chcel absolvovať ochranné liečenie ambulantnou
formou, aby jeho chorá matka mohla byť naďalej v jeho osobnej starostlivosti. Navrhol, aby krajský súd
napadnutý rozsudok zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že mu uloží primeraný peňažný trest, ako aj
primeraný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a uloží mu ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou.

Obžalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora prostredníctvom svojho obhajcu uviedol,
že nesúhlasí s názorom, že by mu mal byť uložený aj probačný dohľad a v rámci toho obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívať alkoholické nápoje. Prokurátor argumentuje doslova bezdôvodnými
a ničím nepodloženými teóriami o latentnej forme trest-nej činnosti a údajnom páchaní trestnej činnosti

už skôr, pričom vyslovene uvádza, že má byť len otázkou náhody, že nebol prichytený pri páchaní
trestnej činnosti skôr. Uvedené argu-menty sú nielen absolútne nepodložené dôkazmi, ale ani takáto
argumentácia nevyplýva z už vykonaných dôkazov. Svoje nepodložené domnienky prokurátor stavia
len na jeho predchá-dzajúcom odsúdení, ktoré však bolo v roku 2004, teda 18 rokov v minulosti. Ak
aj prokurátor argumentuje, že ambulantná liečba nebola úspešná kvôli aktuálnemu skutku, uviedol,

že oči-vidne bola úspešná minimálne 18 rokov. Ako už uviedol, došlo ku skratovému konaniu pod
vysokým stresom, keďže v danej dobe prežíval ťažšie obdobie. Aj z uvedeného vyplýva, že išlo len
o ojedinelý prípad, ktorý sa už nemusí opakovať, a mimo toto zlyhanie viedol riadny život. Úvaha
o údajnom pokračovaní a hrozbe voči spoločnosti od jeho osoby je podľa jeho názoru predčasnáadokoncavyvrátenáaktuálnympriebehomkonaniaajehosprávaním,keď-žeodvyhláseniarozhodnutia
dňa 30.6.2023 nedošlo k žiadnemu protispoločenskému sprá-vaniu z jeho strany, napriek tomu, že
prokurátor vo svojom odôvodnení odvolania uvádza, že je tu vysoká hrozba jeho ďalšieho páchania

trestnej činnosti a že bude pokračovať v konzumá-cii alkoholu a podobne. Aj jeho správanie po vyhlásení
rozsudku prvostupňového súdu svedčí o opodstatnenosti jeho argumentov a o nesprávnosti argumentov
prokurátora. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti považuje odvolanie prokurátora za nedôvodné a neopodstatnené.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa
§ 317 Tr. por., zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaného boli podané včas, v lehote stanovenej §
309 Tr. por. Odvolania boli podané oprávnenými osobami v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), b) Tr. por.
a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle §
312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.

K výroku o vine

Treba stručne pripomenúť, že obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom
Liptovský Mikuláš 30.6.2023 urobil vyhlásenie o tom, že je vinný

zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., čím sa vzdal práva
na prerokovanie svojej veci pred nestranným a nezávislým súdom na hlavnom pojednávaní v časti
prieskumu správnosti skutkových zistení obžaloby. Išlo o slobodný prejav vôle obžalovaného prijať
vinu podľa obžaloby, ktorý zákon rešpektuje a umožňuje. Uvede-ným vyhlásením obžalovaný súčasne
prejavil súhlas, že súd mu uloží trest bez dokazovania viny. Logickým dôsledkom rozhodnutia súdu

prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalované-ho, že nepopiera skutok, bol aj ďalší postup súdu, keď súd
uvedené vyhlásenie pre potreby ďalšieho konania považoval za priznanie spáchania skutku a nevykonal
dokazovanie v rozsahu priznanej viny.

Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazo-vanie súvisiace so

skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd, ako súd odvo-lací, preskúmavať, zasahovať,
meniť, či spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa prezentované vo výroku
o vine v napadnutom rozsudku, nakoľko inštitút uzna-nia viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie
skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí
vyhlásenia obžalovaného podľa

§ 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. alebo podľa § 257 ods. 1 písm. c), ods. 4 Tr. por.

Krajský súd bol však povinný preskúmať zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s rozhodnutím
obžalovaného o prijatí jeho vyhlásenia o vine. V tomto smere nezistil odvolací súd žiadne pochybenia.

K výroku o treste

Pri rešpektovaní obmedzeného revízneho princípu v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. sa predmetom
odvolacieho prieskumu stal len výrok súdu prvého stupňa o treste uloženom obžalovanému a výrok
o uložení ochranného liečenia. Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por.

odvolací súd zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaného nie sú dôvodné.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalova-ného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v ne-poslednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom

trestnéhočinu,atedamusíbyťúmernýkspáchanémutrestné-mučinu(zásadaproporcionálnostitrestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnejprevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa

(retribúcia).

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len
v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje
len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený

čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému
po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej
činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Krajský súd po preskúmaní obsahu spisu sa stotožnil so záverom okresného súdu, pokiaľ ide o druh
a výmeru trestu, ktorý za súdenú trestnú činnosť uložil obžalovanému, a neosvojil si argumenty
obžalovaného o neprimeranosti uloženého trestu odňatia slobody a trestu zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel okresným súdom z hľadiska jeho prísnosti.
Podľa názoru krajského súdu súd prvého stupňa pri rozhodovaní o treste zohľadnil všetky rozhodné

okolnosti a príslušné zákonné ustanovenia. Trest bol ukladaný v zmysle zásad pre ukladanie trestov,
prihliadajúc na generálnu a individuálnu prevenciu, proporcionál-nosť a tiež personálnosť trestu.

Krajský súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že v prípade obžalovaného existuje jedna
poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. (k spáchanému trestnému činu priznal a konanie

úprimne oľutoval).

Iný, miernejší trest odňatia slobody, resp. alternatívny peňažný trest, ktorého sa obžalovaný domáhal
v písomných dôvodoch odvolania, v prípade obžalovaného neprichádzal do úvahy. Odvolací súd
v uvedených súvislostiach uvádza, že osobu páchateľa je potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach.

Pri hodnotení osoby konkrétneho páchateľa je potrebné posúdiť negatívny alebo pozitívny význam
jeho osoby pre hodnotenie nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorá vyplýva z jeho správania sa
v spoločnosti. Nemôže však ísť len o registráciu osobných údajov páchateľa bez hlbšieho rozboru
jeho osobnosti vo vzťahu k ďalším kritériám, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska určovania druhu trestu
a jeho výmery. V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy, najmä

z hľadiska určenia prognóz jeho budúceho vývoja správania, na základe objasnenia jeho osobných
vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry.
Páchateľom, ktorí sa opakovane dopúšťajú ďalšej trestnej činnosti, napr. krátko po odsúdení za inú ich
trestnú činnosť, treba ukladať nepodmienečné tresty, s náležitým využitím rozpätia zákonom stanovenej
trestnej sadzby.

Krajský súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o druh a výmeru trestu, ktorú
uložil obžalovanému za súdený trestný čin, t.j. trest odňatia slobody
vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní
18 mesiacov, ktorý aj odvolací súd považuje za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej

a najmä generálnej prevencie; takýto trest podľa názoru krajského súdu aj v plnej miere odzrkadľuje
stupeň nebezpečnosti spáchaného činu pre spoločnosť, ako aj možnosť nápravy a pomery
obžalovaného. Z odpisu registra trestov je zistiteľné, že obžalova-ný bol doposiaľ jedenkrát súdne
potrestaný. Aj keď v prípade tohto odsúdenia sa na obžalova-ného hľadí, akoby nebol odsúdený,táto skutočnosť neneguje fakt, že obžalovaný v minulosti spáchal trestný čin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 201 písm. d) Tr. zák., účinného do 1.1.2006. Takzvaná fikcia neodsúdenia
neznamená, že súd z hľadiska hodnotenia osoby obžalovaného nemôže prihliadať aj na zahladené

odsúdenia, pretože sa zahladzuje trest, nie skutočnosť, že osoba sa dopustila trestného činu. Krajský
súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že obžalovaný od potrestania v roku 2004 stojí pred
trestným súdom prvý-krát, v uvedenom období trvajúcom 18 rokov sa spôsobom svojho života nedostal
do rozporu so zákonom v trestnoprávnej rovine, ani v priestupkovej rovine za vedenie motorového
vozidla pod vplyvom návykových látok. Uloženie iného druhu trestu (peňažného trestu)

u obžalovaného neprichádzalo do úvahy, keďže aj podľa názoru krajského súdu by uloženie
alternatívneho trestu v danom prípade bolo neprimerane mierne. Peňažný trest by v prípade
obžalovaného bol naozaj len symbolickým a neplnil by svoju preventívno-výchovnú úlohu. Ako správne
poukázal okresný súd, pri úvahách o druhu trestu nemožno prehliadnuť ani okolnosti spáchania skutku,
a to predovšetkým mieru ovplyvnenia alkoholom v čase vedenia motorového vozidla, ktorá predstavuje
stupeň strednej opitosti blížiacej sa k ťažkej opitosti. U obžalovaného je prítomný syndróm závislosti

od alkoholu, preto je nevyhnutné, aby práve hrozba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody
pôsobila výchovne na obžalovaného a odradila ho od spáchania rovnakej, prípadne inej trestnej činnosti.

Okresný súd nepochybil ani tým, že obžalovanému podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. uložil aj trest
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 4 roky. Podľa názoru krajského súdu uloženie

podmienečného trestu odňatia slobody len v kombinácii s trestom zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel, ktorý patrí k najúčinnejším prostriedkom ochrany bezpečnosti cestnej premávky, splní účel
trestuvymedzenývustanovení§34Tr.zák.Týmjeochranaspoločnostipredpáchateľmitrestnýchčinov,
zabránenie odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a priviesť ho k tomu, aby viedol riadny život,
pričom uložený trest má správne výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Účelom trestu

zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá je tiež dočasné vyradenie páchateľa trestného činu z mož-nosti
vykonávať túto činnosť. Netreba zabúdať ani na to, že aj trest zákazu činnosti má generálne preventívny
aspekt.

Pokiaľ sa prokurátor vo svojom odvolaní podanom v neprospech obžalovaného domáhal

u obžalovaného uloženia aj probačného dohľadu za súčasného uloženia obmedzenia spočívajúceho
v zákaze požívania alkoholických nápojov, krajský súd sa s takýmto návrhom nestotožnil. Odvolací
argument prokurátora, že prvostupňový súd nepostupoval pri ukladaní trestu odňatia slobody správne
a v súlade so zákonom, nie je dôvodný.
K odôvodneniu výroku o treste odňatia slobody okresným súdom krajský súd nemá čo dodať, nakoľko

okresný súd aj neuloženie tzv. probačného dohľadu v rámci trestu odňatia slobody s podmienečným
odkladom odôvodnil vyčerpávajúcim, vysoko erudovaným a dosta-točným spôsobom. Z ustanovení
Trestného zákona vyplýva, že uloženie uvedeného obmedze-nia prichádza do úvahy iba so súčasným
uložením probačného dohľadu nad správaním obžalovaného počas skúšobnej doby (§ 50 ods.
2, resp. § 51 ods. 2 Tr. zák.). Aj krajský súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že uloženie

probačného dohľadu ako súčasti podmieneč-ného trestu odňatia slobody je nepochybne sprísnenou
formou podmienečného odsúdenia. Vykonaným dokazovaním však neboli zistené žiadne skutočnosti
majúce základ v osobe obžalovaného, resp. v okolnostiach spáchania skutku, odôvodňujúce uloženie
tzv. prísnejšieho podmienečného odsúdenia. Obžalovaný od potrestania v roku 2004 do spáchania
súdeného skutku viedol v podstate bezúhonný život (s výnimkou dvoch dopravných priestupkov),

spôsobom života sa nedostal do rozporu s normami trestného práva, resp. s inými právnymi predpismi.
Vykonaným dokazovaním neboli zistené ani žiadne skutočnosti odôvodňujúce uloženie obmedzenia
obžalovanému spočívajúceho v zákaze požívania alkoholu počas skú-šobnej doby. Uloženie uvedeného
obmedzenia prichádza do úvahy, ak navrhované obmedze-nie má súvislosť so skutkovými okolnosťami.
Uloženie uvedeného obmedzenia však nemož-no vyvodiť len zo skutočnosti, že obžalovaný viedol

motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu ako návykovej látky, pretože uvedená okolnosť je obligatórnym
znakom skutkovej podstaty žalovanej trestnej činnosti. Uloženie tohto obmedzenia prichádza do
úvahy, ak sa dokazova-ním preukáže, že u obžalovaného sú prítomné poruchy správania zapríčinené
užívaním alko-holu, čím je dané riziko recidívy, resp. opakovaných porúch správania v dôsledku
požívania alkoholu. Uvedené okolnosti na strane obžalovaného neboli žiadnym spôsobom preukázané.

Záver znalkyne C. C., podľa ktorého obžalovaný trpí na poruchy správania zapríčinené užívaním
alkoholu, je vyjadrením závislosti obžalovaného na alkohole a uvedená okolnosť sa premietla do
uloženia ochranného liečenia ústavnou formou. Pokiaľ prokurátor argumentuje tým, že ústavné liečenie
obžalovaný nenastúpi ihneď, krajský súd uvádza, že okresný súd po nadobudnutí právoplatnostirozhodnutia o uložení ochranného liečenia bez meškania vykonáva úkony smerujúce k nariadeniu
výkonu ochranného liečenia (§ 445 Tr. por.). V prípade nadobudnutia právoplatnosti rozsudku nad
obžalovaným „visí“ aj hrozba výkonom trestu odňatia slobody v prípade, ak nevyhovie požiadavke

vedenia riadneho života počas skúšobnej doby. Uvedená hrozba je tak dostatočnou motiváciou, aby
odradila obžalovaného od ďalšieho protiprávneho konania. Vo svetle doterajšieho spôsobu života
od roku 2004 je spáchanie súdeného skutku obžalovaným ojedinelým vybočením z vedenia riadneho
života.

Pokiaľ prokurátor v okolnostiach danej veci argumentuje tým, že obžalovaný je špeciálny recidivista pri
trestnej činnosti, ktorá súvisí s užívaním alkoholu, ide u neho už o druhé odsúdenie za daný prečin
a aj keď od prvého odsúdenia je výrazný časový posun, pri tejto forme trestnej činnosti si je nutné
uvedomiť, že je vysoko latentná, a preto je pravdepodobné, že je skôr otázkou náhody, že obžalovaný
nebolprichytenýajpripáchaníďalšejtotožnejtrestnejčinnosti,atospoukazomnajehozjavnúzávislosť,
s uvedenými názormi nie je možné sa stotožniť. Obžalovaného vzhľadom na dĺžku času, ktorá uplynula

od jeho posledného a jediného odsúdenia v roku 2004, nie je možné považovať za špeciálneho
recidivistu. Možno súhlasiť s názorom obhajcu obžalovaného, že prokurátor argumentuje doslova
bezdôvodnými a ničím nepodloženými teóriami o latentnej forme trestnej činnosti a údajnom páchaní
trestnej činnosti už skôr, pričom vyslovene uvádza, že má byť len otázkou náhody, že nebol prichytený pri
páchaní trestnej činnosti skôr. Uvedené argumenty sú nielen absolútne nepodložené dôkazmi, ale takáto

argumentácia je neprípustná, nakoľko ide len o domnienky a subjektívny názor prokurátora, ktorého by
sa mal v budúcnosti vyvarovať.

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok okresného súdu o uložení protialkoholického ochranného
liečenia ústavnou formou. Potreba uloženia ochranného liečenia ústavnou formou je daná najmä

závažnosťou stavu obžalovaného, ktorý sa nachádza v rozhodujúcom vývojo-vom treťom štádiu
alkoholizmu, ako aj náročnosťou liečby a vzhľadom na správanie obžalo-vaného, ktorý sa
prejednávaného skutku dopustil pod vplyvom alkoholu (bola mu nameraná hodnota 1,83 promile
alkoholu v krvi), je daná obava, že v prípade uloženia ochranného liečenia ambulantnou formou by táto
nebola dostatočná. Súdna znalkyňa aj s prihliadnutím

na to, že obžalovaný trpí na prejavy psychickej poruchy - porucha psychiky a správania zaprí-činená
užívaním alkoholu, navrhla obžalovanému uložiť ochrannú protialkoholickú liečbu ústavnou formou.
Nepriaznivý zdravotný stav matky obžalovaného, na ktorý poukazuje v písomných dôvodoch svojho
odvolania, nie je takou okolnosťou, ktorá by mohla mať vplyv na neuloženie ochranného ústavného
liečenia. Žiada sa poznamenať, že rozhodnutie o uložení ochranného liečenia ústavnou formou nie

je rozhodnutím o doživotnom ústavnom liečení obžalovaného, keďže táto forma liečenia môže byť
v budúcnosti zmenená (zrušená), a to s ohľadom na vývoj zdravotného stavu obžalovaného.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd odvolania prokurátora aj obžalované-ho ako nedôvodné
zamietol podľa § 319 Tr. por.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku,
a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimo-riadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.