Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoCsp/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717209440
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8023200342.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému D. E. B., B., B. B. D. XX, XXX XX F., G.: XX XXX
XXX,právnezastúpenýAdvokátskakanceláriaJUDr.AndreaCviková,s.r.o.,sosídlomKubániho16,811
04 Bratislava, IČO: 47 233 513, o neplatnosť právneho úkonu a ochranu práv spotrebiteľa, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 18Csp/98/2017-282 zo dňa 19. januára 2023,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I., II. a V.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa pôvodne podanou žalobou dňa 03.10.2017 domáhala určenia, že dohody o zrážkach
zo mzdy sú neplatné a že zmluvy o revolvingovom úvere sú neplatné a bezúročné a bezpoplatkov a aby
žalovaný vydal bezdôvodné obohatenie vo výške 3.345,53 Eur a 1.033,77 Eur a uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy

2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Súd určuje, že zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX H. I. XX.XX.XXXX J. K.
XXXXXXXXXX H. I. XX.XX.XXXX sú bezúročné a bez poplatkov.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 4107,07 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. V časti o neplatnosť úverových zmlúv súd konanie zastavuje.

V. Súd stranám nepriznáva náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 1, 2, 3, §
451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1,2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu

03.07.2012, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu 15.05.2014, § 144, § 145, § 255 ods. 2,
§ 256 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.4. Uznesením sp. zn. 13Co/152/2019-166 zo dňa 09.06.2020 Krajský súd v Prešove ako odvolací súd
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a IV. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že súd prvej

inštancie po preskúmaní náležitostí oboch zmlúv mal za to, že tieto neobsahujú podstatné náležitosti
v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) - k), r) a y) zákona č. 129/2010 Z. z., preto sú bezúročné, bez poplatkov
a neplatné, avšak v odôvodnení rozhodnutia neuviedol na základe akých skutočností dospel k týmto
záverom, najmä k záveru o neplatnosti uzatvorených zmlúv. Súd prvej inštancie len formálne opísal
dôvody bezúročnosti a bezpoplatkovosti bez toho, aby uviedol na základe akých skutočností dospel k

týmto záverom a ako sa vysporiadal s argumentáciou sporových strán, čím zaťažil svoje rozhodnutie
nepreskúmateľnosťou. Nebolo taktiež zrejmé, akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal s
neuvedením zákonom stanovených náležitostí spotrebiteľských zmluvách, teda, či v sa zaoberal len
samotnou skutočnosťou o ich uvedení, resp. neuvedení alebo sa zaoberal aj ich ďalším posúdením -
napr. výškou (RPMN, priemerná RPMN, úroková sadzba, poplatky, atď.) či spôsobom ich dojednania v
zmluvách s ohľadom na to, že žalobkyňou boli žiadosti o poskytnutie úverov podpísané skôr (03.07.2012

a 28.04.2014) ako zo strany žalovaného, ktorý návrhy, resp. žiadosti prijal neskôr (09.07.2012 a
15.05.2014). Súd prvej inštancie tak aj v tejto časti zaťažil svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou.
Rovnako ani v prípade výroku II. nie je zrejmé na základe akých skutočností dospel súd prvej inštancie
k uvedenému záveru. Vo vzťahu k výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia uviedol, že žalovaný síce
nepoprel vrátenie peňažných prostriedkov v celom rozsahu, ale vo vzťahu k podanej žalobe je zrejmé,

že vo svojom podaní (č.l. 67) uviedol inú výšku uhradených súm, pričom súd prvej inštancie sa nijakým
spôsobom nevysporiadal s tým, prečo prihliadal práve na údaje uvedené žalobkyňou a ňou realizovaný
výpočet bezdôvodného obohatenia. Uvedené spornosti neboli odstránené súdom prvej inštancie, preto
ani v tejto časti nemožno hovoriť o naplnení podmienok pre preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Záverom dal ešte do pozornosti, že súd prvej inštancie síce správne aplikoval na predmetný prípad

ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, avšak aj tu v odôvodnení rozhodnutia absentuje akékoľvek
odôvodnenie posúdenia predmetného vzťahu medzi sporovými stranami ako vzťahu spotrebiteľského
a teda odôvodnenia aplikácie ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené, preto
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a vec mu v tejto časti vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bolo odôvodniť aplikovanie ustanovení

spotrebiteľského práva na predmetný prípad, opätovne skúmať obligatórne náležitosti uzatvorených
zmlúv aj s poukazom na spôsob ich uzatvorenia a v nadväznosti na uvedené opätovne posúdiť, či na
strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, z akého titulu a preskúmať výšku prípadného
bezdôvodného obohatenia, ako aj vysporiadať sa s tvrdeniami sporových strán.
5. V priebehu konania žalobkyňa vzala žalobu späť ohľadne určenia, že Dohody o zrážkach zo mzdy sú

neplatné a o povinnosti zdržať sa použitia Dohôd o zrážkach zo mzdy, pričom v tejto časti rozhodnutie
súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 08.10.2019. Na pojednávaní dňa 24.11.2020 zobrala žalobkyňa
žalobu späť v časti určenia, že zmluvy o revolvingovom úvere sú neplatné.

6. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná

a stotožnil sa s tvrdeniami žalobkyne, že došlo k riadnemu uzatvoreniu zmlúv o revolvingovom úvere.
Ďalej preskúmal náležitosti zmlúv a zistil, že tieto neobsahujú všetky podstatné náležitosti v zmysle § 9
ods. 2 písm. a) – k), r), y) zákona č. 129/2010 Z. z., preto sú v zmysle § 11 uvedeného zákona bezúročné
a bez poplatkov. Žalobkyni tak vznikol nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, a to pri úverovej zmluve
č. XXXXXXXXXX vo výške 3.141,07 Eur, nakoľko žalovanému uhradila sumu 4.986,30 Eur a bol jej

poskytnutý úver vo výške 1.845,23 Eur (4.986,30 Eur - 1.845,23 Eur = 3.141,07 Eur). Žalobkyňa si
však uplatnila sumu 3.706,52 Eur, avšak žalovaný preukázal, že žalobkyni bol poskytnutý úver v nie
v sume 1.207,18 eur, ale v celkovej sume 1.845,23 Eur. Pri úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX žalobkyňa
uhradila 3.459,72 Eur a bol jej poskytnutý úver vo výške 1.284,25 Eur (3.459,72 Eur - 1.284,25 Eur =
2.175,47 Eur), avšak žalobkyňa si uplatnila len sumu 966,- Eur. Celkovo žalobkyni vznikol nárok z titulu

bezdôvodného obohatenia v sume 4.107,07 Eur (3.141,07 Eur + 966,- Eur). Žalobkyňa preukázala
naliehavosť právneho záujmu a opodstatnenosť nároku v tejto časti, pričom sa nestotožnil s tvrdeniami
žalovaného, že zmluvy spĺňali náležitosti a že nárok je dôvodný a preukázaný, preto v časti 4.107,07 Eur
žalobe vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V prevyšujúcej časti o neplatnosti revolvingových
zmlúv konanie zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby.

7. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu tak, že stranám náhradu trov konania nepriznal.8. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie, a to proti výrokom I., II. a V. rozsudku. Odvolanie právne
odôvodnil § 365 ods. 1 písm. b), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejlen„CSP“).Namietalneurčitosťanepreskúmateľnosť,akoajto,žerozsudok

v rozpore s § 220 ods. 2 CSP neobsahuje žiadne skutkové závery súdu. Poukázal na to, že v konaní
neboliozrejmenéaaniustálenéskutkovéokolnosti,ktorébyindividualizovalinárok4.107,07Eur,napriek
čomu súd prvej inštancie konal a rozhodol. Zo žaloby a priebehu konania nie je zrejmé, podľa akého
tvrdenia a kedy tvrdené obohatenie vzniklo a akými platbami ho žalobkyňa preukázala. Výrok I. napadol
nielen pre jeho nesprávnosť, ale aj pre rozpor s procesnými ustanoveniami CSP. Poukázal na to, že

CSP umožňuje v konaní o žalobe na plnenie rozhodnúť určovacím výrokom o predbežnej otázke len za
podmienky uvedenej v § 214 ods. 2, avšak táto podmienka do dnešného dňa splnená nebola. Rovnako
daný výrok považuje za neprípustný aj z toho dôvodu, že rozhodovanie o predbežných otázkach sa
nevyjadruje vo forme samostatných výrokov. Výrok I. je výrokom o predbežnej otázke pre rozhodnutie
o výroku II. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu.
Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v celom rozsahu, ktoré pozostávajú zo

súdneho poplatku za odvolanie a z trov právneho zastúpenia.

9. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym

právnymposúdením,tedato,čisúdprvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05).

13. Súd prvej inštancie aplikoval na predmetný prípad ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách a ani odvolací súd nemal v predmetnej veci pochybnosti o tom, že
predmetný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorené
zmluvy o revolvingovom úvere sú štandardnými spotrebiteľskými zmluvami, kde žalovaný vystupoval

v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto
sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo

jej zmeny, pričom aj predmetné zmluvy túto charakteristiku spĺňajú.

14. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
účinný v čase uzatvorenia zmlúv (ďalej len „ZoSÚ“) v ust. § 9 ods. 2 presne definoval, aké
náležitosti, okrem všeobecných, musia spotrebiteľské zmluvy obsahovať. Súd prvej inštancie sa

preto správne najprv zaoberal preskúmaním, či uzatvorená spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky
obligatórne náležitosti požadované zákonom, avšak v odôvodnení rozhodnutia len všeobecne poukázal
na náležitosti, ktoré spotrebiteľské zmluvy neobsahovali. Odvolací súd sa preto zaoberal preskúmaním,
či uzatvorené spotrebiteľské zmluvy skutočne neobsahovali zákonom predpísané obsahové náležitosti.15. Jednou z absentujúcich náležitostí, ktorú vytýkal súd prvej inštancie bolo neuvedenie náležitosti
v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ účinného ku dňu 03.07.2012 a ku dňu 15.05.2014, a teda neuvedenie

celkovej výšky spotrebiteľských úverov. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na to, že zmluvná
podmienka uvedená v bode 8.1 predmetných zmlúv (poplatok za odklad splatnosti splátok) už bola
vo vzťahu k žalovanému vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku rozhodnutiami súdov (napr.
rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 13C/372/2015 zo dňa 01.02.2022; rozsudok Okresného
súdu Banská Bystrica, sp. zn. 9C/258/2014 zo dňa 11.12.2015; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp.

zn. 14C/372/2015 zo dňa 19.05.2017; rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 6C/55/2013
zo dňa 10.02.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 20Co/99/2014 zo dňa
31.03.2015; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 10C/291/2014 zo dňa 05.12.2014 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 15Co/70/2015 zo dňa 27.05.2015; rozsudok Okresného
súdu Prešov, sp. zn. 17C/40/2014 zo dňa 13.08.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov,
sp. zn. 17Co/294/2014 zo dňa 26.05.2015). V dôsledku uvedeného bol tak žalovaný v zmysle § 53

ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný zdržať sa používania tejto zmluvnej podmienky v zmluvách
so všetkými spotrebiteľmi, a teda nemôže viac požadovať plnenie na základe takejto neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Takto poskytnutá služba bola zo strany žalovaného poskytnutá vopred, t.j. ešte
pred poskytnutím samotného úveru, nakoľko v zmysle bodu 8.4 si cenu služby žalovaný započítava na
poskytnutie schválenej výšky úveru. Túto skutočnosť odvolací súd považuje za hrubú nerovnováhu a

neprimeranosť služby voči odplate, ktorú žalobkyňa zaplatila vopred, pričom ju môže a nemusí využiť.

16. Ako bolo už vyššie uvedené, aj v predmetnom prípade možno konštatovať, že poplatky za
poskytnutie úveru vo výške 202,82 Eur a 215,75 Eur sú z hľadiska ich dojednania a neurčitosti
neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré sú neplatné, preto tieto sumy nemohli byť súčasťou

celkovej výšky spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia
jednotlivých spotrebiteľských zmlúv. Napokon, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania súdu prvej
inštancie a aj z vyjadrenia samotného žalovaného predloženého v priebehu konania na súde prvej
inštancie (č.l. 229), žalovaný reálne poskytol žalobkyni ako spotrebiteľke sumy spotrebiteľských úverov
ponížené o spomínané poplatky za odklad splatnosti splátok. V prípade zmluvy č. XXXXXXXXXX

uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že žalobkyni mal byť poskytnutý úver vo výške 1.410,- Eur,
avšak reálne jej bol poskytnutý úver vo výške 1.207,18 Eur (1.410,- Eur – 202,82 Eur = 1.207,18
Eur). Rovnako tak aj v prípade zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že
žalobkyni mal byť poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur, avšak reálne jej bola vyplatená suma vo výške
1.284,25 Eur (1.500,- Eur – 215,75 Eur = 1.284,25 Eur). Odvolací súd zdôrazňuje, že celková výška

(čerpania) úveru označuje celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy,
ktoré si poskytovateľ úveru účtuje za náhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie
sú tomuto spotrebiteľovi vyplatené (pozri rozsudok Súdneho dvora C - 377/14 Radlinger proti FINWAY
a.s.). Uvedené má potom vplyv na všetky relevantné údaje v zmluve - RPMN, výšku splátky a iné.

17. Ak žalovaný poskytol žalobkyni formálne úvery v ňou požadovaných výškach, t.j. vo výške 1.410,-
Eur a 1.500,- Eur, pričom zo súm takto poskytnutých úverov boli následne odpočítané poplatky za
odklad splatnosti splátok, a teda žalobkyni boli na účet zaslané sumy vo výške 1.207,18 Eur a 1.284,25
Eur, nemožno hovoriť o tom, že žalobkyni boli reálne poskytnuté sumy spotrebiteľských úverov vo
výške 1.410,- Eur a 1.500,- Eur. Z uvedeného dôvodu potom ostatné náležitosti uvedené v zmluve

neboli uvedené správne, pretože žalobca ako dodávateľ vypočítaval všetky ostatné relevantné údaje
zo súm 1.410,- Eur a 1.500,- Eur. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že pre neuvedenie
správnych údajov v zmluvách o revolvingových úveroch sú tieto úver postihnuté sankciou bezúročnosti
a bezpoplatkovosti, k čomu správne dospel súd prvej inštancie.

18. Vo vzťahu k vyššiemu odvolací súd zdôrazňuje, že už samotné nesprávne uvedenie celkových
výšok spotrebiteľských úverov spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutých úverov, a preto
sanebolopotrebnéďalejzaoberaťaniostatnýmidôvodmibezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
úveru, ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia menoval súd prvej inštancie.

19. Žalovaný v podanom odvolaní ešte namietal postup súdu v rozpore s ustanoveniami CSP, keďže
podľa jeho názoru otázka bezúročnosti a bezpoplatkovosti je predbežnou otázkou, o ktorej malo byť
rozhodnuté medzitýmnym rozsudkom a nie výrokom konečného rozsudku. Vo vzťahu k tejto odvolacej
námietke je potrebné uviesť, že ZoSÚ bol s účinnosťou od 01.01.2018 doplnený v § 11 o nový odsek 4,podľa ktorého sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
Poznámka pod čiarou k tomuto novému odseku odkazuje na § 137 ods. c), d) CSP. Aj keď v uvedenej

novele absentujú prechodné ustanovenia, v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa účinného v čase podania predmetnej žaloby, sa spotrebiteľ mohol domáhať požadovaného
určenia ešte pred touto novelou, nakoľko podľa citovaného ustanovenia sa proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Medzi takúto ochranu práva spotrebiteľa možno zaradiť aj

podanie určovacej žaloby. V predmetnom prípade tak možno konštatovať, že možnosť podania žaloby o
určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru je procesne prípustným
prostriedkom ochrany práv spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil aj túto odvolaciu
námietku žalovaného za nedôvodnú.

20. Vo vzťahu k výroku II., ktorým súd zaviazal žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia

žalobkyni odvolací súd uvádza, že ani v tomto prípade nevzhliadol nesprávnosť záverov súdu prvej
inštancie. Odvolací súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním súdu prvej inštancie bola odstránená
rozpornosť v tvrdeniach sporových strán, ktoré sa týkali tak výšky súm reálne poskytnutých žalobkyni
z titulu uzatvorených revolvingových zmlúv, ako aj výška súm, ktoré žalobkyňa vrátila žalovanému.
V tomto smere odvolací súd upriamuje pozornosť na bod 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku

súdu prvej inštancie, z ktorého vyplývajú jednotlivé sumy a výpočet konečnej výšky bezdôvodného
obohatenia, tak zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, ako aj zo zmluvy č. XXXXXXXXXX. Žalovaný v podanom
odvolaní v tomto smere nespochybnil konečnú výšku bezdôvodného obohatenia, ako ani výšky súm
poskytnutých úverov a prijatých plnení od žalobkyne, preto odvolacie námietky žalovaného v tomto
smere vyhodnotil ako nedôvodné. Žalovaný tak mal tak nárok len na vrátenie skutočne poskytnutých

súmrevolvingovýchúverov,avšakvpriebehukonaniažalobkyňadostatočnepreukázala,žežalovanému
vrátila viac, preto súd prvej inštancie správne žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo
výške 4.107,07 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

21. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok

o trovách konania.

22. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu, t.j. vo výrokoch I., II. a V. ako vecne správny potvrdil.

23. V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalobkyňa, ktorej
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu
sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim

procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).