Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9P/182/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122208057
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5122208057.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD. vo veci starostlivosti

o maloletého A. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko Horný Hričov C. 501, občana Slovenskej republiky,
zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky D. E.,
nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko Horný Hričov C. 501, občianky Slovenskej republiky a otca F. G. H.,
nar. X. X. XXXX, bytom I. J., XXX K. L. D., M. M. XXX, t. č. na neznámom mieste, občana Spojeného
kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, o návrhu matky na udelenie súhlasu za otca, na podanie
návrhu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, na Okresnom súde Žilina dňa 20. 12. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd

u d e ľ u j e súhlas

za otca G. H., nar. X. X. XXXX k tomu, aby matka D. E., nar. XX. XX. XXXX, podala návrh na zmenu
priezviska maloletého A. B., nar. XX. X. XXXX, z priezviska „ŠŤASTNÝ“, na priezvisko „PAVELKA“.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom, ktorý bol na Okresný súd Žilina dňa 4. 10. 2022 domáhala, aby súd udelil súhlas
za otca na to, aby podala návrh na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, a to z priezviska „ŠŤASTNÝ“

na priezvisko „PAVELKA“.

2. Návrh odôvodnila tým, otec dieťaťa žije vo Veľkej Británii, nenavštevuje ho. Nejaví o maloleté dieťa
záujem, okrem plnenia vyživovacej povinnosti. Nevidí medzi synom a otcom citové väzby.

Uzavrela manželstvo, má priezvisko E.. Z manželstva sa narodil syn N. E.. Všetci bývajú v spoločnej
domácnosti.

Chcela by, aby v ich rodine mali jednotné priezvisko.

3. Otec sa k návrhu matky vyjadril (po preklade do anglického jazyka) nevyjadril.

4. Otcovi dieťaťa sa predvolanie na pojednávanie nepodarilo riadne doručiť tak, že by si ho osobne
prevzal v mieste trvalého bydliska - podľa údajov matky. Súd otcovi maloletého dieťaťa prekladal

písomnosti do anglického jazyka, vrátane návrhu matky.

5. Aktuálny pobyt otca nie je súdu známy. Je cudzím štátnym príslušníkom a nemá trvalý ani prechodný
pobyt na území Slovenskej republiky.6. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa
osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 CSP a adresát neuviedol

inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri
obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky
podľa druhu pobytu cudzinca. Podľa § 106 ods. 3 CSP, ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v
registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od

zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Po uplynutí 15. dní
od zverejnenia oznámenia nastupuje fikcia, podľa ktorej sa písomnosť považuje za doručenú, a to aj
vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

7. Súd v súlade s ust. § 106 ods. 3 CSP doručoval otcovi predvolanie na pojednávanie oznámením na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu (č. l. 267).

8. Súd považoval písomnosť podľa ustanovenia § 106 ods. 3 za riadne a včas doručenú (právna fikcia).

9. Otec maloletého dieťaťa neúčasť na pojednávaní otec neospravedlnil a nepožiadal o odročenie
pojednávania.

10. Matka na pojednávaní uviedla, že otec maloletého dieťaťa o termíne pojednávania od nej vedel
a uviedol, že sa ho nezúčastní.

11. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie

predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich
neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

12. Účasť otca na pojednávaní súd síce považoval za dôležitú (najmä zistenie jeho názoru k návrhu
matky)), ale so zreteľom na okolnosti prípadu dospel k názoru, že vec je potrebné prejednať a rozhodnúť

v čo najkratšej lehote (rešpektujúc procesné a ústavné práva navrhovateľky a najmä maloletého
dieťaťa), pričom osobitne zdôrazňuje nevyhnutnosť sledovať najlepší záujem dieťaťa, a preto rozhodol,
že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti otca. Takýto postup navrhli aj účastníci konania.

13. Navrhovateľka – matka vo výpovedi na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu. Poukázala na

to, že s manželom a druhým dieťaťom N. E. bývajú v spoločnej domácnosti. Chceli by mať spoločné
priezvisko.Ajmaloletédieťavyjadriloželaniemaťpriezvisko„Pavelka“.Otecsavtelefonickomrozhovore
s matkou vyjadril, že voči návrhu na zmenu priezviska nemá námietky.

14. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhla návrhu vyhovieť. Poukázala aj na zistený názor

maloletého dieťaťa, ktoré chce mať také priezvisko ako matka a ďalší rodinní príslušníci, s ktorými býva
v spoločnej domácnosti.

15. Súd na pojednávaní vykonal nasledovné listinné dôkazy:

Z rodného listu maloletého dieťaťa evidovaného v knihe narodení Ministerstva vnútra SR, osobitná
matrikaBratislava,zväzokORI/104,ročník2015,strana113,poradovéčíslo337malsúdpreukázané,že
jeho otcom je F. G. H., nar. X. X. XXXX, občan Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a severného Írska.

Z rodného listu evidovaného k knihe narodení matričného úradu Žilina, zväzok 194, ročník 2019, strana

60, poradové číslo 1544 mal súd preukázané, že matke sa dňa 19. 11. 2019 narodil syn N. E. a jeho
otcom je O. N. E..

Zo sobášneho listu vedeného v knihe manželstiev MATRIČNÉHO ÚRADU ŽILINA, zväzok 60, ročník
2022, strana 116, poradové číslo 93 mal súd preukázané, že matka maloletého dieťaťa uzavrela

manželstvo s O. N. E. a dohodli sa na priezvisku PAVELKA/PAVELKOVÁ.Zo správy z prešetrenia pomerov v rodine navrhovateľky zo dňa 11. 9. 2023 mal súd preukázané, že
navrhovateľka s dvomi maloletými deťmi a manželom bývajú v spoločnej domácnosti. Maloletý A. B.
sa vyjadril tak, že sa chce volať rovnako, ako jeho mama a brat.

Z rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 7. 3. 2022, sp. zn. 9P 234/2020 mal súd preukázané, že
maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho zastupuje spravuje jeho majetok,
otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 350 EUR mesačne. Styk otca s maloletým dieťaťom
nebol upravený.

16. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich s
týmto výkonom. Ak sa však rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť o podstatných veciach
súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, rozhodne o takejto spornej podstatnej veci
na návrh niektorého z rodičov súd. Súd rozhodne iba o takých nezhodách rodičov, ktoré sú podstatnými
vecami s výkonom ich rodičovských práv a povinností. Za podstatné pritom možno považovať aj ďalšie, v

ustanovení § 35 Zákona o rodine nevymenované prípady, napríklad určenie bydliska maloletého dieťaťa,
podanie návrhu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Ak sa rodičia dieťaťa nedohodnú na zmene
priezviska maloletého dieťaťa, súd v takomto prípade nie je oprávnený rozhodovať o zmene priezviska
na návrh niektorého z rodičov, môže iba udeliť súhlas rodičovi na podanie žiadosti o zmenu priezviska.

Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 300/1993 o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, žiadosť
o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými
zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť
jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska
maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj

a)písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie
súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať,

b)úmrtný list druhého rodiča, ak zomrel,

c) právoplatné rozhodnutie súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony druhého
rodiča, ak bolo takéto rozhodnutie vydané.

17. K žiadosti o povolenie zmeny priezviska maloletého musí byť pripojený súhlas druhého rodiča.

Výnimočne môže nesúhlas druhého rodiča nahradiť súd v konaní o vyslovenie súhlasu so zmenou
priezviska maloletého tak, ako je tomu v tomto prípade. Musí mať však za preukázané, že pre takéto
nahradenie súhlasu existujú dôležité dôvody.

18. Určiť meno a priezvisko dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov, pričom pri určení priezviska
dieťaťa treba zachovať zásady, podľa ktorých určiť priezvisko dieťaťa je právom obidvoch rodičov.
Maloleté dieťaťa musí mať priezvisko svojho rodiča a k zmene priezviska maloletého môže dôjsť len
zákonom predpísaným spôsobom. Na povolenie zmeny priezviska nie je právny nárok a podľa ustálenej

judikatúry súdov súd dá súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov (bez súhlasu alebo proti vôli
druhého rodiča) len vtedy, ak sú na to závažné dôvody, ak si rodič, ktorého priezvisko dieťa má, neplní
povinnosti voči dieťaťu, neprejavuje oň záujem a zrejme stratil k nemu citový vzťah alebo z iného
vážneho dôvodu (napr. dieťa vzhľadom na rozdielne priezvisko od matky a súrodenca, má problémy
napr. v škôlke, v škole, pri zastupovaní dieťaťa a sprevádzaní dieťaťa pri rôznych situáciách lekár,

škola, úrady a pod., ktoré samotné dieťa nevie vysvetliť, ale mu to prekáža v komunikácii s ľuďmi), nie
je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby sa u neho udržiaval a prehlboval pocit spolunáležitosti s týmto
rodičom.19. Zmena priezviska dieťaťa je závažným zásahom do jeho práv a súd udelí súhlas k podaniu žiadosti
o zmenu priezviska výlučne v prípade, ak je zmena priezviska v najlepšom záujme dieťaťa.

Samotné vzájomné odcudzenie rodičov dieťaťa nemôže byť dôvodom pre zmenu priezviska dieťaťa.

Dôležitou skutočnosťou je aj názor dieťaťa, na ktorý je súd pri tak závažnej otázke ako je zmena
priezviska povinný prihliadať, samozrejme primerane jeho veku, rozumovým a vôľovým schopnostiam.
V prípade, ak ide o dieťa útleho veku a nedokáže takúto otázku posúdiť, tak sa na názor dieťaťa

neprihliada.

20. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o mene a priezvisku zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť,
najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľky, kolíznej opatrovníčky, zistenia

názoru dieťaťa prostredníctvom kolíznej opatrovníčky, ako aj vykonaným listinných dôkazov, zistil
nasledovný skutočný (skutkový) stav veci:

Navrhovateľka býva so svojim manželom a dvomi maloletými deťmi v spoločnej domácnosti. Okrem
maloletého dieťaťa, majú všetci rodinní príslušníci priezvisko PAVELKA/PAVELKOVÁ. Otec maloletého

dieťaťa býva vo Veľkej Británii. S maloletým dieťaťom sa osobne dlhodobo nestretáva. Maloleté dieťa
prejavilo želanie mať rovnaké priezvisko ako jeho matka a brat. Kolízna opatrovníčka navrhla návrhu
matky vyhovieť.

Názor dieťaťa je jednoznačný – chce mať priezvisko ako matka. Čím je dieťa staršie, tým je jeho názor

relevantnejší. Súd samozrejme nemôže názor dieťaťa nekriticky prijať, ale musí rozhodnúť v spojení
s ďalšími relevantnými okolnosťami tak, aby to bolo v jeho najlepšom záujme. Za významnú súd
považoval skutočnosť, že dieťa s matkou a jej manželom a bratom tvoria dlhodobo a reálne rodinu,
dieťa sa chce stotožniť s touto rodinou a formou zhodného priezviska. S manželom matky má veľmi
dobrý vzťah.

22. Skutočnosti uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, považoval súd za
iné vážne dôvody, pre ktoré je v záujme maloletého dieťaťa, aby jeho priezvisko bolo zosúladené
s priezviskom matky. Preto návrhu matky vyhovel.

23. Súd však dáva do pozornosti rodičom dieťaťa, že týmto rozhodnutím otec dieťaťa svoje rodičovské
práva nestráca, ani mu nie sú obmedzené.

24. V závere súd dodáva, že ani rozhodnutie súdu, ktorým sa nahrádza súhlas druhého rodiča so
zmenou priezviska, nie je dôvodom na povoľujúce rozhodnutie správneho orgánu, ktorý vec vo vlastnej

kompetencii posúdi správnou úvahou. Je preto potrebné rozlišovať medzi rozhodovaním súdu o udelení
súhlasu jednému z rodičov v dôležitých veciach v rámci starostlivosti súdu o maloletých a medzi
samotným rozhodovaním o zmene priezviska, ktoré do právomoci súdu nepatrí. Skúmame podmienok
podľa uvedeného ustanovenia je predmetom administratívnoprávneho konania o zmene priezviska pred
správnym orgánom a súd sa v tomto konaní nimi ani nezaoberá.

25. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak CMP neustanovuje inak.

Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na
okolnosti prípadu spravodlivé.

Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu

strán v konaní. V konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie
na náhradu trov konania.

Účastníci konania napokon ani priznanie nároku na náhradu trov konania nežiadali.Pretosúdrozhodol,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania,vsúladesustanovením
§ 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,
· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov
sa rozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).
Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.