Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. december 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 7Saz/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100716
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100716.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobcu: V právnej veci

žalobcu: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Afganská islamská republika, bez cestovného
dokladu, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov U., X. XX, XXX XX U.,
Slovenská republika, splnomocnený zástupca žalobcu: Centrum právnej pomoci, Bratislava, Námestie
slobody 12, 810 05 Bratislava, Kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice, proti
žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava, vo
veci zaistenia, o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-
BA5-9818-025/2023-AV zo dňa 23.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-9818-025/2023-AV zo dňa 23.11.2023,
týkajúce sa žalobcu Y. U., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Afganská islamská republika, bez
cestovného dokladu, je nezákonné.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-9818-025/2023-AV zo dňa 23.11.2023 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie“) rozhodol podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“)
o predĺžení zaistenia žalobcu, pričom stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac
do 12.12.2023.

2. Ešte predtým bol žalobca dňa 26.9.2023 predvedený na útvar žalovaného za účelom konania o

zaistení. Rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-9818-010/2023-AV zo dňa 26.9.2023 došlo k
zaisteniu žalobcu na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu, ak existuje značné riziko
úteku.

3. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil na tom skutkovom základe, že lustráciou odtlačkov
prstov v informačnom systéme Policajného zboru EURODAC bolo zistené, že žalobca je žiadateľom
o azyl v Bulharskej republike. Túto skutočnosť oznámil žalovaný Dublinskému stredisku Migračného

úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré začalo konanie o návrat žalobcu na územie iného
členského štátu žiadosťou o prevzatie naspäť. Žalobca v zápisnici o podaní vyjadrenia uviedol, že
v prípade prepustenia by opustil územie Slovenskej republiky a pokračoval by do Nemecka. Úmysel
nezotrvania na území SR predstavuje v tomto prípade reálne riziko úteku s tým, že žalovaný nedisponujeiným legitímnym oprávnením na zabezpečenie jeho prítomnosti ako zaistením. V informačnom systéme
MIGRA bolo zistené, že dňa 26.9.2023 prijalo Dublinské stredisko žiadosť o začatie dublinského
konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým

sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o
medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti
v jednom z členských štátov (ďalej ako „Nariadenie Dublin III“). Dňa 12.10.2023 Dublinské stredisko
odoslalo žiadosť o prevzatie žalobcu do štátu Bulharsko, dňa 23.10.2023 Bulharsko akceptovalo
prijatie späť cudzinca v zmysle článku 18 ods. 1 písm. c) Nariadenia Dublin III. Dňa 25.10.2023 bolo

vydané rozhodnutie Dublinského strediska Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
č. MU-DS-754-13/2023-DŽ. ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2023. Rozhodnutie nadobudlo
vykonateľnosť dňa 16.11.2023. V rámci skúmania, či účel zaistenia trvá, bolo žalovanému doručené
stanovisko od pracovníkov ÚPZC U., v ktorom sa uvádza, že dňa 27.10.2023 bolo do ÚPZC Sečovce
doručené rozhodnutie Dublinského strediska, podľa ktorého bude žalobca dňa 12.12.2023 odovzdaný
na územie Bulharskej republiky, z uvedeného dôvodu bolo predĺžené zaistenie do 12.12.2023 ako

predpoklad úspešnej realizácie transferu.

II. Správna žaloba

4. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 05.12.2023 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia

žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-9818-025/2023-AV zo dňa 23.11.2023, ktorým žalovaný podľa zákona č.
404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej aj ako „zákon o pobyte cudzincov“) v zmysle § 88 ods. 4 tohto
zákona predĺžil zaistenie žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 12.12.2023 a ponechal ho
umiestnenéhovÚtvarepolicajnéhozaisteniaprecudzincov,X.XX,U..Žalobcatiežuviedol,ževprípade,
ak v čase rozhodovania súdu už dôjde k uplynutiu lehoty zaistenia navrhuje, aby správny súd v zmysle

§ 230 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku určil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo
nezákonné a priznal mu náhradu trov konania.

5. Žalobca v žalobe uviedol, že v dôvodoch žaloby žalobca uviedol, že zaistenie žalobcu je v rozpore
s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru a v rozpore s čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III. Bulharsko

akceptovalo prevzatie žalobcu dňa 23.10.2023 a v tento deň zároveň začala plynúť 6 - týždňová lehota
v zmysle čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III, ktorá uplynula dňa 4.12.2023. Túto lehotu nebolo
možné predĺžiť. V zmysle zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle (ďalej ako „zákon o azyle“) podanie správnej
žaloby proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného členského štátu nemá odkladný účinok. Žalobca nepodal
správnu žalobu proti rozhodnutiu Dublinského strediska o odovzdaní do Bulharska, teda ani nepožiadal

o priznanie odkladného účinku. Nakoľko nedošlo k odkladnému účinku rozhodnutia o odovzdaní, 6
- týždňová lehota začala plynúť od akceptácie a uplynula najneskôr dňa 04.12.2023, a túto lehotu
nemožno predĺžiť. Žalobca bol tak zaistený nezákonne a arbitrárne.

III. Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.12.2023, s tým, že po opätovnom preskúmaní
všetkých dostupných dôkazov možno konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je plne v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi.

7. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že zákonodarca v podmienkach SR neustanovil ako prostriedok
ochrany právo na odvolanie, ale práve správnu žalobu, čím premietol ustanovenie čl. 28 ods. 3
Dublinského nariadenia do legislatívy SR. Žalovaný v danej veci vychádza z práva žalobcu podať
správnu žalobcu proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu, ktoré mu priznáva Správny súdny

poriadok. Na podanie správnej žaloby má zo zákona žalobca lehotu 20 dní od doručenia rozhodnutia.
V prípade, ak by žalovaný pri počítaní lehôt vychádzal z názoru žalobcu, mohol by sa tak dopustiť
porušenia práva na podanie správnej žaloby. Pri počítaní lehôt vychádzal žalovaný od momentu
právoplatnosti rozhodnutia Dublinského strediska dňa 27.10.2023. Odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
je nutné počítať s 20 - dňovou lehotou na podanie správnej žaloby, ktorú mal žalobca do 16.11.2023.

Od tohto dňa začala plynúť 6 - týždňová lehota, ktorá mala uplynúť dňa 28.12.2023. Žalovaný teda
nevyužil celkovú lehotu 6 týždňov, ale pristúpil k predĺženiu zaistenia len do dňa transferu 12.12.2023.
Žalobcovi bolo ukončené zaistenie dňa 12.12.2023 o 6:00 hod, následne bol eskortovaný na letisko
W., kde v čase o 08.10 hod opustil Slovenskú republiku. Preskúmaním žiadosti žalobcu o poskytnutieprávnej pomoci bolo žalovaným zistené, že táto žiadosť neobsahuje meno tlmočníka, pričom je zrejmé,
že žalobca nerozumie slovenskému jazyku a teda bolo nutné v prípade žalobcu pribrať tlmočníka na
pretlmočenie každého dokumentu. Žalobca nemohol podpísať dokumenty, ktorým nerozumie, preto je

možné domnievať sa, že žalobca mohol byť zo strany Centra právnej pomoci uvedený do omylu, nakoľko
nemusel v plnej miere porozumieť jednotlivým úkonom

8. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú
a žalobcu ponechal v zaistení.

9. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobcovi na vyjadrenie dňa 21.12.2023.

IV. Konanie pred správnym súdom

10. Správny súd bezodkladne po podaní žaloby výzvou zo dňa 19.12.2023 vyzval žalovaného, aby

oznámil súdu či bol žalobca prepustený zo zaistenia pre cudzincov a ak áno, tak z akého dôvodu alebo
či jeho zaistenie naďalej trvá. Žalovaný oznámil súdu, že žalobca bol dňa 12.12.2023 bol transferovaný
do Bulharska ako žiadateľ azyl a zaslal kópiu Priepustky žalobcu (Laissez-Passer. ).

11. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia

žalovaného a na nariadenom pojednávaní dňa 29.12.2023 podľa § 206 a nasledujúce zákona č.
162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) v spojení s § 221 ods. 1 SSP postupujúc
a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a dospel k
záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe je dôvodná a je namieste podľa § 230 ods. 1 písm.
d) SSP zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodu jeho nezákonnosti.

12. Žalobca a jeho zástupca a zástupca žalovaného sa pojednávania nezúčastnili. Títo svoju
neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili ešte v žalobe resp. vo vyjadrení k žalobe.

V. Relevantná právna úprava

13. Podľa § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba
so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena,
slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným
závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno

za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.

14. Podľa § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba
so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena,
slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným

závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno
za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.

15. Podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného
útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky

a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie
do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny
dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené
právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení
sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o

administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a
na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží
zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí
o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2.

16. Podľa § 81 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu,
v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti
k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konanímohrozuje bezpečnosť štátu alebo ak bol odsúdený za zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre
Slovenskú republiku.

17. Podľa § 81 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov cudzinca nemožno administratívne vyhostiť ani do
štátu, v ktorom mu hrozí nútený návrat do štátu podľa odseku 1 alebo odseku 2.

18. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí
štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

19. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného
predpisu, 85) ak existuje značné riziko jeho úteku.

20. Podľa § 88 ods. 4 prvá veta zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť

zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.

21. Podľa § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú
osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade
a na čo najkratší čas.

22. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho
vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť
a) hlásenia pobytu alebo
b) zložiť peňažnú záruku

23. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý
čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

24. Podľa čl. 3 Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

aj „Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd“), nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť
neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

25. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý
má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich

prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo
iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti
ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

26. Podľa bodu 16 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných

normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa
neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej „Návratová smernica“), využitie zaistenia na účely odsunu
by malo byť s ohľadom na použité prostriedky a sledované ciele obmedzené a viazané na zásadu
primeranosti. Zaistenie je oprávnené len na prípravu návratu alebo vykonanie procesu odsunu a ak by
uplatnenie miernejších donucovacích opatrení nebolo dostatočné.

27. Podľa čl. 15 ods. 1, druhá veta Návratovej smernice, zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie
obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.

28. Podľa čl. 17 ods. 1 Návratovej smernice (Zaistenie maloletých osôb a rodín), v prípade maloletých

osôb bez sprievodu a rodín s maloletými osobami sa zaistenie môže použiť len ako posledná možnosť
a na čo najkratšie obdobie.

29. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť
krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

30. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„Správny poriadok“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správneorgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a
právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

32. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

33. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

34. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

35. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

36. Podľa § 206 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „SSP“), pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase
vydania jeho rozhodnutia.

37. Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o
zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo
určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.

38. Podľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia

vykonaného podľa osobitného predpisu.

39. Podľa § 230 ods. 2 SSP. ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa
§ 221 ods. 2, rozsudkom podľa povahy veci nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo
zaistenia.

40. Podľa § 228 SSP správny súd rozhodne o správnej žalobe na pojednávaní do siedmich pracovných
dní od jej predloženia podľa § 227. Táto lehota sa neuplatní, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.

41. Podľa § 230 ods. 1 písm. d), ods. 3 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej

žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení,
rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné. Vo
výroku rozsudku správny súd uvedie meno a priezvisko žalobcu, číslo jeho cestovného pasu alebo iného
dokladu totožnosti, číslo a deň vydania rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo
rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia a druh a podmienky miernejšieho donucovacieho opatrenia, ak

rozhodol o jeho uložení.

VI. Právny názor správneho súdu

42. Predmetom konania bola správna žaloba o zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a

nariadenie prepustenia žalobcu zo zaistenia, v ktorom bol tento na základe napadnutého rozhodnutia,
ktorým žalovaný na základe právoplatného rozhodnutia žalovaného o zaistení žalobcu podľa § 88 ods.
1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov rozhodol o predĺžení zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte
cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 12.12.2023.43. Súd konštatuje, že dňa 23.10.2023 Bulharsko písomne akceptovalo prevzatie žalobcu späť na svoje
územie, čo jednoznačne vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

44. Predpokladom zaistenia žalobcu v zmysle § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je
naplnenie účelu zaistenia, ktorým má byť zabezpečenie prípravy alebo jeho výkonu podľa osobitného
predpisu, ktorým je v danom prípade Nariadenie Dublin III.

45. Pokiaľ ide o výklad ustanovenia článku 28 ods. 3 tretí pododsek, správny súd poukazuje na
skutočnosť, na ktorú upriamil pozornosť aj Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí zo dňa 13.08.2017 vo
veci C-60/16. Aj keď rozhodnutie súdneho dvora reagovalo na vnútroštátnu právnu úpravu vo Švédskom
kráľovstve, v odôvodnení daného rozhodnutia súd okrem iného uviedol, že v prípade výkladu daného
ustanovenia sa uplatňuje jedna z dvoch udalostí upravených týmto ustanovením, a to na jednej strane
akceptovanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť a na druhej strane koniec odkladného účinku

odvolania alebo preskúmania proti rozhodnutiu o odovzdaní.

46. V zmysle zákona o azyle proti rozhodnutiu dublinského strediska, vydaného žalobcovi, podľa §
46a ods. 4 o jeho odovzdaní do iného členského štátu, t. j. Bulharskej republiky, nemožno podať
odvolanie, ale možno podať iba správnu žalobu, ktorá však nemá odkladný účinok (§ 213 ods. 2 SSP

v spojení s § 46c zákona o azyle). O odkladnom účinku rozhoduje v prípade podania správnej žaloby
správny súd v lehote 15 dní od podania správnej žaloby. O odkladnom účinku rozhoduje správny súd
iba na návrh žalobcu. Správnu žalobu treba podať v lehote 20 dní odo dňa doručenia rozhodnutia
dublinského strediska (§ 211 ods. 2 SSP). Z právnej úpravy platnej na území SR je zrejmé, že voči
rozhodnutiu dublinského strediska o odovzdaní do iného členského štátu v zmysle Nariadenia Dublin III

nemožno podať odvolanie, ale len správnu žalobu. Teda v podmienkach Slovenskej republiky nemožno
aplikovať znenie článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania.“
Žalobca navyše nepodal voči rozhodnutiu dublinského strediska ani správnu žalobu, v dôsledku čoho
nemožno aplikovať na preskúmavanú vec alternatívu uvedenú v článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo
preskúmania podľa článku 27 ods. 3.“

47. Z daného vyplýva, že v prípade žalobcu nebola naplnená druhá udalosť, na ktorú poukazoval Súdny
dvor EÚ, t. j. odovzdanie sa vykoná najneskôr do šiestich týždňov odvtedy, keď zanikol odkladný účinok
odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. V preskúmavanej veci teda prichádza do úvahy len
prvá udalosť, t. j. odovzdanie sa vykoná najneskôr do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného

akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom.

48. V preskúmavanom prípade má správny súd za to, že možno aplikovať na preskúmavanú vec
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/16/2014 z 18.06.2014, v zmysle ktorého na konanie
o zaistení pre účely prípravy prevozu do iného členského štátu EÚ, kde si zaistená osoba podala

žiadosť o azyl stanovuje maximálnu a neprekročiteľnú lehotu šesť týždňov. Ak nie je možné prípravu a
prevoz osoby v tejto lehote uskutočniť, je nevyhnutné zaistenú osobu po uplynutí tejto lehoty okamžite
bezodkladne prepustiť.

49. Dňa 23.10.2023 došlo k akceptácii Bulharskou republikou o prevzatie späť žalobcu a zároveň týmto

dňom začala plynúť 6 týždňová lehota v zmysle čl. 28 ods. 3 tretí pododsek Nariadenia Dublin III, ktorá
uplynula dňa 04.12.2023. Preto predĺženie zaistenia žalobcu na základe napadnutého rozhodnutia a
trvanie zaistenia žalobcu v zmysle preskúmavaného rozhodnutia aj po 04.12.2023 nie je v súlade s
Nariadením Dublin III, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1
písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

50. Správny súd upriamuje pozornosť aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Szak/8/2021 z 25.05.2021, ktorý zaujal stanovisko k výkladu tzv. dublinských lehôt zaistenia, kedy
uviedol, že: „13. ..... Podľa čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie
trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych

postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia. Ak je osoba zaistená podľa tohto
článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac
od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade
o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Aknedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania
a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné
opatrenia na jej príchod. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho

členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však
do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie
späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo
preskúmania podľa článku 27 ods. 3.

51. Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo
ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť
dlhšiezaistená.Články21,23,24a29sanaďalejzodpovedajúcimspôsobomuplatňujú.“Vyššiecitovaný
článok Dublinského nariadenia upravuje lehoty na podanie dožiadania o prevzatie (1 mesiac) ako aj
lehotu na vykonanie odovzdania (6 týždňov), pričom následkom nedodržania týchto lehôt správnym
orgánom má za následok povinnosť prepustiť osobu zo zaistenia. Tým sú upravené maximálne lehoty

zaistenia cudzinca v jednotlivých fázach procesu odovzdania. Dublinské nariadenie má v súlade s čl.
288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo
uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Nie je preto rozhodujúce, že zákon o pobyte cudzincov
upravuje lehotu zaistenia v dlhšom trvaní. Preto pokiaľ sťažovateľ vydal rozhodnutie o zaistení žalobcu
na účel jeho odovzdania podľa Dublinského nariadenia potom ako Rumunská republika akceptovala

dožiadanieoprijatiežalobcuspäť(28.08.2023),bolpovinnýstanoviťlehotuzaisteniatak,abyneprekročil
lehotu uvedenú v treťom pododseku uvedeného ustanovenia, t. j. 6 týždňov. Právny poriadok Slovenskej
republiky, ako jediný prostriedok ochrany subjektívnych práv voči rozhodnutiu o odovzdaní, upravuje
správnu žalobu vo veciach azylu, ktorá však nemá odkladný účinok (§ 213 ods. 2 S. s. p. v spojení s
§ 46c zákona o azyle). O odkladnom účinku rozhoduje v prípade podania správnej žaloby správny súd

v lehote 15 dní od podania správnej žaloby a to na návrh žalobcu. Žalobca nepodal voči rozhodnutiu
o odovzdaní správnu žalobu, v dôsledku čoho nemožno aplikovať na preskúmavanú veci alternatívu
uvedenú v článku 28 ods. 3 tretí pododsek , alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.“ V tejto súvislosti
je potrebné dodať, že iba samotné zakotvenie správnej žaloby v právnom poriadku, t. j. bez toho aby
ju žalobca podal na súd, v zmysle vyššie citovaných ustanovení Dublinského nariadenia a rozsudku

Súdneho dvora nemá za následok jej odkladný účinok. Podľa čl. 29 ods. 3 Dublinského nariadenia ak
bola osoba odovzdaná chybne, alebo ak bolo rozhodnutie o odovzdaní na základe odvolania alebo
preskúmania zrušené po tom, ako sa uskutočnilo odovzdanie, členský štát, ktorý uskutočnil odovzdanie,
bezodkladne prijme túto osobu späť.

52. Z článku 29 ods. 3 Dublinského nariadenia vyplýva, že dotknutá osoba musí byť bezodkladne prijatá
späť členským štátom, ktorý vykonal odovzdanie v prípade, ak išlo o chybné vykonanie odovzdania
alebo ak došlo k zrušeniu rozhodnutia o odovzdaní až po jeho vykonaní. Uvedené nevyhnutne znamená,
že Dublinské nariadenie pripúšťa aj situáciu, kedy dôjde k odovzdaniu zaistenej osoby pred podaním
opravného prostriedku proti rozhodnutiu o odovzdaní, resp. pred rozhodnutím o opravnom prostriedku

(ak tento nemal odkladný účinok).

53. Vzhľadom na vyššie uvedené v preskúmavanej veci lehota šiestich týždňov na odovzdanie
zaisteného žalobcu začala plynúť od výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie
späť Bulharska, t. j. odo dňa 23.10.2023.

54. V reakcii na námietky žalovaného o nezabezpečení tlmočníka pri spisovaní žiadosti o poskytnutie
právnej pomoci a s tým súvisiacim možným uvedeným žalobcu do omylu Centrom právnej pomoci,
správny súd len stručne uvádza, že žaloba žalobcu bola dôvodná a preto ani k teoretickému uvedeniu
žalobcu do omylu nemohlo pri poskytovaní právnej pomoci dôjsť, pričom nie je bez významu skutočnosť,

že žalobca bol dňa 26.09.2023 za účasti tlmočníka poučený o možnosti požiadať o poskytnutie právnej
pomoci, čo zjavne nakoniec využil. Vzhľadom na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia súd túto
námietku považoval za nedôvodnú.

55. Správny súd dospel k jednoznačnému záveru o dôvodnosti žaloby, a v spojení so skutočnosťou, že

dňa 12.12.2023 došlo k prepusteniu žalobcu zo zaistenia, postupom podľa § 230 ods. 1, písm. d) SSP
rozhodol tak, že určil, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je nezákonné.56. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že priznal ich náhradu žalobkyni, ktorá bola
v konaní úspešná, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným
rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Protirozhodnutiujeprípustnákasačnásťažnosť,ktorásapodávanaSprávnomsúdevKošiciachvlehote
siedmich dní od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej

vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods.
2 písm. d) SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania
a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len “sťažnostné body“) a návrh

výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží

potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že

sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.