Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. január 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/99/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823010191
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7823010191.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov Ing.
JUDr. Milana Husťáka a JUDr. Stanislava Sojku, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. januára
2024, v trestnej veci proti A. B., obžalovaného pre pokračovací zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1
Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 13.11.2023
sp. zn. 2T/57/2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rožňava rozsudkom zo dňa 13.11.2023 sp. zn. 2T/57/2023 bol obžalovaný
A. B. uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. zákona č.
300/2005 Z.z. v znení zák. č. 111/2022 Z.z. a v bode dva rozsudku v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.
zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.,

na tom skutkovom základe, že

1) dňa 16.03.2023 v meste C. po tom, čo sa stretol s poškodenou D. E. na adrese F. G. XX, túto za presne
nezistených okolností, proti jej vôli, silou za ruku dotiahol na starý židovský cintorín nad F. ulicou, kde ju
proti jej vôli a napriek tomu, že poškodená kričala, bránila sa a povedala, že je tehotná, zvalil na chrbát,
priľahol ju, ústami tlačil na jej ústa, aby jej zabránil kričať, fyzicky prekonal ňou kladený odpor a napriek

jej nesúhlasu jej jednou rukou stiahol nohavice a spodné prádlo, obchytkával ju v oblasti intímnych partií,
vnikol do nej svojím pohlavným údom a vykonal s ňou súlož, potom sa snažil ju dotiahnuť k nemu domov
na G. H. G. XX, čo sa mu nepodarilo, pretože sa poškodená po opakovaných pokusoch vymanila a
ušla, a následne
2)dňa18.03.2023vmesteC.,podvplyvomalkoholu,omamnýchapsychotropnýchlátok,prišielvpresne
nezistenom čase v noci a v skorých ranných hodinách k rodinnému domu č. XX I. J. H., v ktorom býva

poškodená D. E. s rodinou, kde silno búchal na vchodové dvere a kričal, aby poškodená vyšla von, a
keď tak neurobila, vykopol vchodové dvere a vošiel do domu, pristúpil k zamknutej izbe poškodenej,
kričal, aby poškodená vyšla von, inak ich rozbije a po tom, čo poškodená otvorila dvere, vošiel do izby
a proti vôli poškodenej ju silou vytiahol von z domu, pričom jej roztrhol bundu a hovoril jej, že chce s
ňou žiť, nedá jej pokoj a stále za ňou pôjde, potom ju odvliekol k sebe domov na G. H. G. XX, tam sa s
ňou zavrel vo svojej izbe, ktorej dvere zabezpečil pomocou rebríka, a napriek tomu, že ho prosila, aby ju

pustil domov, vyzliekol sa, hodil ju na posteľ a začal ju nasilu vyzliekať, obchytkávať a hrýzť na prsiach,
stiahol jej nohavice a spodné prádlo, pričom sa poškodenej podarilo ubrániť a oklamať ho, že počká,
kým sa vyspí a potom budú mať sex, keď zaspal odtlačila rebrík a ušla domov, kde za ňou opäť došiel
a vykopol dvere, odkiaľ poškodená ušla k tete a privolala políciu, pričom poškodením dverí a zámku
spôsobil škodu majiteľovi domu na H. J. G. XX E. E. K. vo výške 50,00 eur.

Za to bol obžalovanému A. B. podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, 5
Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7,5 (sedem a pol) roka nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného zaradil pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranný dohľad na
dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 77 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. zák. obžalovanému uložil povinnosť do dvoch pracovných dní

po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi
Okresného súdu Rožňava a tomu
- oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať;
- osobne sa hlásiť v určených lehotách a
- vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí ak ide o pravidelne sa opakujúce
vzdialenia o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie,
ktoré podľa § 74 ods. 1 Tr. zák. vykoná ambulantnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť uhradiť spôsobenú škodu poškodenému

E. E. K., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom J., L. K. XXX/XX, M. C., vo výške 30,- eur (slovom tridsať
eur).

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok,obžalovanýpodalodvolanie.Vpísomnýchdôvodochodvolaniaobžalovanýprostredníctvom

svojho obhajcu uviedol, že od samotného počiatku trestného konania rozhodne tvrdí, že on sa trestnej
činnosti znásilnenia kladenej mu za vinu nedopustil. Následne vykonaným dokazovaním podľa jeho
hlbokého presvedčenia bola preukázaná jeho nevina, teda nebola preukázaná jeho vina tak, ako
rozhodol okresný súd.

Je nepochybné, že v predmetnej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, avšak je toho názoru, že
súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom a sú tu dané
dôvody, pre ktoré by mal odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť s ohľadom na ustanovenia § 321
ods. 1 písm. a), b), c) a d) Tr. por.

Podľa jeho presvedčenia súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne, a to v jeho neprospech.
Okresný súd kládol nedôvodne veľký dôraz na tie dôkazy, ktoré svedčia o jeho vine a nebral ohľad bez
náležitého odôvodnenia na dôkazy svedčiace o jeho nevine, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 2
ods. 12 Tr. por.

Čo sa týka znaleckého dokazovania znalkyňou PhDr. Zuzanou Vozárovou uvádza, že zo znaleckého
dokazovania nevyplynuli jednoznačné závery o tom, že zistené znaky násilností v prežívaní poškodenej
osobe spôsobil on. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodená mala v minulosti viacerých
partnerov,pričomzoznaleckéhoposudkuniejemožnévyvodiťjednoznačnýzáverotom,ktomalpôsobiť
na poškodenú násilne. Súd opomenul prihliadnuť na tú skutočnosť, že podľa výpovede znalkyne PhDr.

Zuzany Vozárovej zistené znaky nedosahujú prejavy, ktoré by spadali pod traumu znásilnenia alebo pod
post-traumatickú poruchu. Celkovo je nejednoznačný záver znalkyne o prežívaní pohlavného styku u
osoby poškodenej, pretože podľa jej výpovede k pohlavnému styku malo dôjsť s nie úplným súhlasom.
Nedá sa preto úplne vylúčiť, vzhľadom na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie, že súhlas
poškodenej daný bol a v takomto prípade, by sa nejednalo o znásilnenie.

V ďalšom obžalovaný poukázal na obsah dôkazov, ktoré súd označil za podporné. V prvom rade by
sa rád vyjadril k výpovedi matky poškodenej, ktorá má evidentne negatívny postoj voči jeho osobe.
Je zrejmé, že matka poškodenej mu už aj v minulosti škodila, keď mu bránila v tom, aby nadviazal
vzťah s jej dcérou. Vzhľadom na ľahko ovplyvniteľnú osobu poškodenej, čo bolo potvrdené znaleckým

dokazovaním a výsluchom znalkyne PhDr. Zuzany Vozárovej, je naďalej presvedčený o tom, že matka
manipulovala poškodenou a manipuluje ňou až po súčasnosť z toho dôvodu, aby sa ho zbavila zo života
jej dcéry. Skutočnosť, že matka poškodenej videla nejaké násilné konanie, neznamená, že mal spáchať
aj druhovo popísaný trestný čin. Je pravdou, že pod vplyvom alkoholu je jeho správanie agresívnejšie,nedokázal by však ublížiť žene, a to ani v stave zmenšenej príčetnosti, čo potvrdila pod prísahou
napríklad jeho sestra či otec poškodenej.

Matka poškodenej zároveň nevedela hodnoverne vysvetliť, prečo neposkytla pomoc svojej vlastnej
dcére, keď ona ju žiadala o pomoc. Myslí si, že inak sa to nedá vysvetliť ako tým, že matka poškodenej
nepovažovala jeho prítomnosť za nijako nebezpečnú v blízkosti jej dcéry. Na túto otázku pritom nevedel
dať jednoznačnú odpoveď ani samotný konajúci súd. Dokonca z výpovede matky poškodenej vyplynulo,
že dňa 16.03.2023 mal brániť poškodenú, a to práve pred jej vlastnou matkou.

Pokiaľ sa týka výpovede jeho matky N. B., táto na hlavnom pojednávaní potvrdila, že jej výsluch pred
súdom sa zakladá na pravde a napriek tomu súd nevedno prečo vychádzal z jej výpovede z prípravného
konania. Vo všeobecnosti však pre trestné konanie platí, že v pochybnostiach sa má rozhodnúť v
prospech obvineného. Výpoveď jeho matky z prípravného konania je pre neho dehonestujúcou, je v jeho
neprospech a zároveň podľa jej tvrdenia z hlavného pojednávania sa ani nezakladá na pravde.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto vyslovil svoj nesúhlas so závermi súdu ohľadne toho, že
bezprostredné neoznámenie znásilnenia zo strany poškodenej je irelevantné. Poškodená opakovane
volala na tiesňovú linku polície, avšak sa nezmienila o skutočnosti, že malo dôjsť k trestnému činu
sexuálneho charakteru. Poškodená síce nahlásila násilnú činnosť, za ktorú sa aj priznal, ale ani len

náznakovo nenaznačila trestný čin znásilnenia. V tomto smere si dovoľuje súdu dávať do pozornosti,
že poškodená sa s ním stretávala aj po domnelom znásilnení, dokonca dobrovoľne sa zdržiavala v ich
obydlí. Poškodená nemala z jeho osoby strach ani na hlavnom pojednávaní a nemala strach ani v marci
tohto roku, pretože na to nemala najmenší dôvod.

Preto považuje za absolútne nelogické tvrdenia poškodenej a jej rodiny, že mal poškodenú ťahať
zakaždým, čo sa premiestňovali z jedného miesta na druhé. Pretože poškodená a jej rodina sa snaží
vytvoriť práve takýto dojem, že na každé miesto, kde mal na nej spáchať trestnú činnosť, ju ťahal či
vliekol hlava-nehlava. Je to absurdné tvrdenie. Predsa ak poškodená nemá záujem o jeho spoločnosť,
nedá sa zakaždým odvliecť zo svojho obydlia o tom ani nehovoriac, že ak by mala jej rodina nejaké

pochybnosti o jej bezpečí, určite by ju nenechali takýmto spôsobom uniesť.

V označenej veci v podstate jediným priamym dôkazom sú neisté, rozporuplné tvrdenia absolútne
nedôveryhodnej poškodenej osoby, ktorá pre svoje neovládateľné správanie bola až do dovŕšenia
veku dospelosti umiestnená v detskom ústave. V tomto smere uvádza, že poškodenej neboli cudzie

intímne vzťahy ani pred spornými incidentmi, ale ani bezprostredne po nich, čo rovnako vyplýva z
doposiaľ vykonaného dokazovania, najmä z výpovede matky poškodenej a svedka E. E. K. z hlavného
pojednávania.

V súvislosti s vyššie uvedeným preto upriamil pozornosť odvolacieho súdu práve na výpoveď svedka

E. E. K. z hlavného pojednávania konaného dňa 04.10.2023, ktorý pod prísahou potvrdil, že poškodená
už v minulosti krivo obvinila inú osobu, ktorú poslala do basy. Túto podstatnú skutočnosť súd opomenul
zohľadniť pri svojom rozhodovaní a neskúmal pravdivosť tohto tvrdenia.

Na strane druhej súd považoval jeho obranu za zjavne účelovú, čo však podľa jeho hlbokého

presvedčenia náležite neodôvodnil, a to najmä nie vo svetle vnútorných rozporov a logických protirečení
výpovedí poškodenej a jej rodiny, ktoré súd vyhodnotil za logické, presvedčivé a dôveryhodné. Tu by
rád poukázal na niektoré vnútorné a logické rozpory výpovedí poškodenej a jej rodiny:

Poškodená na pojednávaní konanom dňa 19.09.2023 uviedla, že obžalovaný mal dňa 16.03.2023

napadnúť jej rodičov. Túto skutočnosť ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil, a to vrátane otca
poškodenej, ktorého mal dokonca udrieť alebo sotiť na zem.

Poškodená na pojednávaní konanom dňa 19.09.2023 tvrdila, že po incidente zo dňa 16.03.2023 po tom,
čo sa vrátila domov, zverila sa svojmu otcovi, že bola obeťou sexuálneho násilia. Zo svedeckej výpovede

jej matky však vyplýva, že poškodená sa zverila matke o tom, že mala byť znásilnená.

Poškodená na hlavnom pojednávaní, ako aj na previerke výpovede na mieste svedka - poškodenej zo
dňa 29.06.2023 uviedla, že jej rodičia komunikovali s obžalovaným na lúke vedľa cintorína po rómsky,pričom matka poškodenej na hlavnom pojednávaní zo dňa 04.10.2023 tvrdila, že sa rozprávali po
maďarsky a s obžalovaným po slovensky.

Poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že pri skutku zo dňa 16.03.2023 si nepamätá, kde a v
akej pozícií mal mať v čase páchania domnelého trestného činu ruky. Toto tvrdenie je však v priamom
rozpore s jej tvrdeniami vyplývajúcimi zo zápisnice o previerke výpovede na mieste svedka - poškodenej
konanej dňa 29.06.2023, kedy poškodená detailne popísala, dokonca ukázala v akej pozícií mal mať na
nej ruky. Obžalovaný v tomto smere poukázal na príslušnú fotodokumentáciu, fotky č. 10 a 11.

Rovnako zo zápisnice o hore uvedenej previerke výpovede na mieste svedka - poškodenej z popisu
fotky č. 9 vyplýva, že pri pohlavnom styku, ktorý sa mal stať dňa 16.03.2023, poškodená mala mať
ruky za sebou pod svojim telom, pričom uviedla, že obžalovaný mal na nej ležať. Ak by sme si mali
predstaviť túto situáciu v súvislosti s vyššie uvedeným popisom k fotkám č. 10 a 11, tak je možné vyvodiť
záver, že poškodená v podstate mala voľné ruky, ktoré neboli nijakým spôsobom blokované. Podľa

tvrdenia poškodenej, obžalovaný mal mať svoje ruky na jej pleciach, teda poškodenej nič nebránilo,
aby sa bránila pohlavnému styku vlastnými rukami. Ak by bola poškodená nesúhlasila s pohlavným
stykom, vedela by sa brániť, pričom jej stačilo vytiahnuť svoje ruky spod svojho chrbta. Navyše ako je
to aj z fotodokumentácie jasné, obžalovaný mal poškodenú ťahať za ruku po neprimerane dlhú trasu
niekoľkých desiatok až stoviek metrov - naprieč kríkom na nerovnom a zarastenom teréne, v blízkosti

obydlia susedov. Aj keby sme pripustili, že poškodenú ťahal za ruku proti jej vôli, tá by mala mnoho
možností mu uniknúť.

Čo sa týka skutku, ktorý sa mal stať dňa 18.03.2023, je toho názoru, že ten skutok sa nedá kvalifikovať
ako pokus o znásilnenie vzhľadom najmä na výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní zo dňa

19.09.2023. Nie je pravdivé tvrdenie poškodenej, že obžalovaný voči nej vyvíjal násilie. Je zrejmé, že ak
by sa bol chcel s ňou skutočne vyspať, nič by mu v tom nebránilo. Jej výpoveď je vnútorne protirečivá,
pretože na jednej strane poškodená tvrdí, že sa s ňou chcel vyspať, nedal si povedať, na strane
druhej však sama uvádza, že ona dobrovoľne si sadla k nemu na posteľ. Je opäť nelogické tvrdenie
poškodenej, že páchateľ, ktorý sa rozhodne inú osobu znásilniť, predtým si ešte ľahne pospať. Na

podporu jeho tvrdení uvádza výpoveď jeho matky a brata, ktorí v čase skutku boli na mieste činu prítomní
a nezaznamenali žiadne okolnosti, ktoré by boli schopné u nich vyvodiť dojem, že sa snaží poškodenú
znásilniť.Poukazujepritomnatúskutočnosť,žeonibývajúvbytovomdome,tedazdruhustavbyvyplýva,
že sú skoro z každej strany obklopení susedmi, ktorí by určite boli zaznamenali jeho násilné konanie.
Navyše súd sa náležite nevysporiadal ani s výpoveďou O. B., ktorý na hlavnom pojednávaní zo dňa

04.10.2023 potvrdil, že rebrík, ktorým mal zablokovať dvere izby, bol toho času v drevárni.

Okresný súd napriek vyššie uvádzaným protirečivým a nelogickým tvrdeniam v odôvodnení
napadnutého rozsudku vyslovil záver, že výpoveď poškodenej považuje za logickú, zrozumiteľnú,
presvedčivú, pravdivú a vierohodnú. Na strane druhej jeho obhajobu vyhodnotil bez bližšieho skúmania

a odôvodnenia za účelovú.

Ďalej uvádza, že súd podľa jeho presvedčenia pri rozhodovaní o vine dal neopodstatnene veľký dôraz
na psychologické vyšetrenia ich osobností a opomenul dôslednejšie skúmať dôsledky a skutočnosti
bezprostredne súvisiace s konaniami kladenými mu za vinu. Tu má na mysli najmä zranenia, ktoré

mala poškodená utrpieť pri domnelom nedobrovoľnom pohlavnom styku. Poukazuje na tú podstatnú
skutočnosť, že poškodená, hoc mala byť za ruku vlečená naprieč niekoľkým desiatkam až stovkám
metrov medzi kríkmi, na nerovnom teréne a následne znásilnená, utrpela zanedbateľné zranenia, a to
dve drobné škrabance do 1 cm a známky poranenia v oblasti vonkajších rodidiel či prsníka. Takéto
poranenia v žiadnom prípade neindikujú nejaké násilné konanie páchané voči poškodenej, ba práve

naopak, sú to zranenia celkom prirodzene vyskytujúce sa aj pri dobrovoľnom sexuálnom styku.

Ďalej obžalovaný uviedol, že pohlavný styk sa udial v prírode, teda získanie poranení vyššie opísaného
charakteru sú o to pravdepodobnejšími. Navyše podľa tvrdenia poškodenej v čase, keď malo dôjsť k
znásilneniu, mala byť vo vzťahu s treťou osobou, a preto sa nedá vylúčiť ani to, že tieto zranenia boli

spôsobené už skôr práve pričinením tretej osoby. Zároveň je tiež proti logike, aby po takomto zápasení
s poškodenou neutrpel žiadne zranenia, a to hoc ani len vo forme škrabancov.Pokiaľ sa týka roztrhaného oblečenia poškodenej, vo vykonanom dokazovaní bolo zistené, že
poškodená sama nosí už pôvodne roztrhané oblečenie, ktorý štýl je nepochybne obľúbeným medzi
mladými osobami blízkym jej veku. V tejto súvislosti teda poukazuje na tú skutočnosť, že nebolo

nijakým spôsobom zisťované, za akých okolností vôbec došlo ku roztrhnutiu oblečenia poškodenej, a či
predmetné oblečenie nebolo takto upravené už pri jej kúpe.

Rovnako je nelogické, že poškodená aj po domnelom znásilnení zo dňa 16.03.2023 sa naďalej s ním
stýkala, dokonca sa dobrovoľne zdržala v jeho obydlí. Ak by predsa pripustili, že skutočne došlo z jeho

strany k nejakým násilnostiam voči osobe poškodenej, tá s určitosťou by sa odmietala s ním stretávať,
nie to ešte zotrvať s ním v jeho byte.

Obžalovaný v ďalšom poukázal, že pokiaľ sa týka zmienených vyhrážok voči rodine poškodenej uvádza,
tak s tým nemá nič spoločné. Na výpoveď otca poškodenej mohol mať vplyv aj stav zníženej schopnosti
vnímať okolie, pretože podľa vykonaného dokazovania otec poškodenej v rozhodnom období bol pod

vplyvom alkoholických nápojov. To, že matka poškodenej a poškodená trvajú na svojich výpovediach
aj po nejakých vyhrážkach svedčí skôr o ich vzájomnej dohode o tom, akej verzie sa majú držať.
O dohodnutej verzii svedčia vyššie spomínané rozpory z výsluchu poškodenej a jej rodiny, ktoré sa
rozporujú práve v takých detailoch, na ktoré sa nevedeli vopred pripraviť.

V tejto súvislosti obžalovaný uviedol, že jeho vzťah s poškodenou potvrdili viacerí svedkovia vrátane
starej matky poškodenej, ktorá o tejto skutočnosti videla aj dôkazy, a to vo forme správ. Súd navyše bez
akýchkoľvek konkrétností označil výpoveď starej matky poškodenej za nedôveryhodné a mal za to, že
stará matka vypovedala v snahe pomôcť obžalovanému. Avšak to, že na základe akých úvah ku tomuto
záveru súd dospel, zostáva neodpovedanou otázkou a teda mu nezostáva nič iné, než sa domnievať,

že súd vykonal svojvoľnú selekciu dôkazov.

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní rozhodne nebolo možné ustáliť jeho vinu a zjavne sa
výsledok dokazovania uberal smerom k jeho nevine ako obžalovaného. Ak súd napriek tomu rozhodol
o jeho vine, jeho rozsudok je potrebné považovať za značne prekvapivý, ktorý je v rozpore nielen s

ustanoveniami Trestného poriadku, ale aj s medzinárodnými predpismi a tým je ústavne nekonformný,
predsa je nepochybné, že v rámci zásady prezumpcie neviny, ale aj zákonného pravidla platného už od
čias starovekého Ríma platí zásada „in dubio pro reo“, v zmysle ktorej všetky pochybnosti je potrebné
vyhodnotiť v prospech obvineného, a to v širšom slova zmysle a nie opačne.

Až by bol odvolací súd predsa len tej mienky, že odsúdenie obžalovaného je dôvodné, namieta
nesprávneaplikovanieustanovenia§38ods.5Tr.zák.,atýmpádomajvýškuuloženéhotrestu.Konajúci
súd mu uložil úhrnný trest na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby s poukazom na § 41 ods. 2 Tr.
zák. a § 38 ods. 5 Tr. zák. Konajúci súd však prehliadol ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák., podľa ktorého
ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný

trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa
neprimerane prísne. Súd mu takýmto spôsobom nesprávne určil dolnú hranicu trestnej sadzby, a tým
pádom nesprávne uložil aj trest na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby.

Záverom obžalovaný uviedol, že toto odvolanie smeruje aj voči konaniu predchádzajúcemu vydaniu

rozsudku, nakoľko súd mu neumožnil na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.10.2023 vykonanie
navrhnutých dôkazov, ktoré boli podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej. Vypočutie svedkov A.
P., Q. N. a R. D., by boli opäť dôkazmi v jeho prospech, pretože menovaní by vedeli dosvedčiť jeho
predchádzajúci vzťah s poškodenou a rovnako povahové črty jeho osoby a poškodenej. Nevidí teda
dôvod, že vzhľadom na tak rozsiahle dokazovanie, prečo súd nepripustil výsluch aj týchto svedkov.

Pokiaľ sa týka dopočutia poškodenej uviedol, že poškodená bola vypočutá medzi prvými svedkami a v
priebehu súdneho konania, najmä však po výsluchu poškodenej jeho obhajoba sa dozvedela na základe
neskorších svedeckých výpovedí také informácie, ktoré doposiaľ neboli známe. Tým, že súd nepripustil
dopočutie svedka - poškodenej, nebolo mu umožnené klásť poškodenej otázky a žiadať poškodenú o

vysvetlenie rozporov jej tvrdení s výpoveďami svedkov, ktorí boli vypočutí po jej výsluchu. Poškodená
je pritom kľúčovou svedkyňou, pretože okrem neho je jedinou priamou svedkyňou, ktorá bola osobne
prítomná pri páchaní skutkov kladených mu za vinu.Takéto konanie, v ktorom obžalovanému nie je umožnené svedkovi klásť otázky, považuje za závažné
porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces a porušenie zásady kontradiktórnosti vzhľadom na §
34 ods. 1 Tr, por., podľa ktorého obvinený má právo v konaní pred súdom vypočúvať svedkov, ktorých

sám navrhol alebo ktorých s jeho súhlasom navrhol obhajca, a klásť svedkom otázky.

Z vyššie uvedených podstatných dôvodov je toho názoru, že konajúci súd nedostatočne a nesprávne
vyhodnotil správnosť skutkových zistení napadnutých výrokov, napadnutým rozsudkom porušil
ustanovenie Trestného zákona pri určovaní dolnej hranici trestnej sadzby a zároveň sa nevysporiadal

so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Rovnako je toho názoru, že predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodov vyššie uvedených
vnútorných rozporov výpovede poškodenej a jej rodiny, s ktorými sa súd náležite nevysporiadal a
neskúmal pravdivosť týchto tvrdení. Je toho názoru, že súd pochybil, keď ho uznal vinným, pretože ho
mal svojim rozsudkom oslobodiť spod obžaloby okresného prokurátora.

Obžalovaný záverom svojho odvolania uviedol, že odvolanie smeruje aj voči ostatným výrokom
rozsudku, a to o uložení ochranného dohľadu a o uložení ochranného protitoxikomanického liečenia,
pretože v prípade oslobodenia jeho osoby spod obžaloby prokurátora nie je možné nariadiť voči jeho
osobe na základe skutkov kladených mu za vinu ani ochranný dohľad, ani ochranné protitoxikomanické

liečenie.

Z týchto podstatných dôvodov obžalovaný navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) Tr. por.
napadnutý rozsudok zrušiť a súčasne navrhol podľa 322 ods. 3 Tr. por. rozhodnúť o jeho oslobodení
spod obžaloby prokurátora samotným odvolacím súdom; alternatívne navrhol po zrušení rozsudku v

zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol o nej.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril okresný prokurátor, ktorý uviedol, že rozsudok okresného súdu vo
všetkých jeho výrokoch považuje za správny a tým aj zákonný. Je toho názoru, že okresný súd vykonal

vyčerpávajúce dokazovanie, na základe ktorého dospel k rozhodnutiu o vine obžalovaného, ktoré aj
zákonným spôsobom, riadne a presvedčivo odôvodnil.

K dôvodom odvolania obžalovaného uviedol, že v odôvodnení odvolania neuvádza žiadne nové
podstatné skutočnosti. Zo strany súdu došlo k riadnemu zisteniu skutkového stavu úplne postačujúcemu

na zodpovedanie trestno-právne relevantných otázok, predovšetkým k otázke viny a uloženému trestu
obžalovaného. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd podrobne a presvedčivo vysvetlil, prečo je
obrana obvineného účelová a nie je jej možné uveriť.

Za absurdné považuje tvrdenia obhajoby, že pokiaľ sa obžalovaný priznával k svojej trestnej činnosti v

minulosti, možno z toho vyvodiť, že by tak urobil aj v tomto prípade. Je na samotnom obžalovanom, akú
obhajobu zvolí, pričom spôsob obhajoby mu nemôže byť na ťarchu, ale rovnako nemožno vyvodzovať,
že by tento mal také charakterové a osobnostné vlastnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že má sklony
zaujať k svojmu konaniu kritický postoj. Navyše podľa znaleckého posudku PhDr. Zuzany Vozárovej má
aj sklony manipulovať druhými, znížené morálne zábrany a jeho celková sociálno-morálna vyspelosť je

na nízkej úrovni. V minulých trestných stíhaniach pritom obžalovanému nehrozil taký vysoký trest, ako
tomu je v tomto konaní.

Rovnako je absurdné vyvodzovať z procesného postupu súdu, ktorý odročil hlavné pojednávanie za
účelom vyhlásenia rozsudku, akékoľvek závery o preukázaní viny obžalovaného.

Postup súdu aj v časti odmietnutia návrhov obhajoby na doplnenie dokazovania, bol správny, keďže
vykonanie dôkazov uvádzaných obhajobou v odvolaní by nemohlo viesť k inému záveru o vine
obžalovaného a uloženom treste.

Na základe uvedeného preto okresný prokurátor navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie
obžalovaného v celom rozsahu ako nedôvodné.Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov
napadnutého rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj konanie predchádzajúce
výrokom napadnutého rozsudku a po zvážení všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel

k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd postupujúc v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia Trestného poriadku dospel
k nepochybnému záveru, že okresný súd kontradiktórnym spôsobom konania vykonal dokazovanie
v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné rozhodnutie vo veci samej. K argumentácii obžalovaného, že

výsledkami vykonaného dokazovania mu nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané spáchanie
žalovaných skutkov, a to predovšetkým pre značné rozpory vo výpovediach samotnej poškodenej,
ktorej výpovede navyše boli značným spôsobom spochybnené výpoveďami ním navrhnutých svedkov
zo strany jeho rodiny, považuje aj odvolací súd za potrebné uviesť, že žiadne také rozpory, ktoré by
markantným spôsobom spochybňovali vierohodnosť tvrdení poškodenej zistené neboli a práve naopak
až na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy zo strany súdu, keď boli vyžiadané záznamy o hlásení na

políciu, len potvrdzujú tvrdenia poškodenej, že sa malo jednať o vykonanie súlože, resp. jeho pokusu
zo strany obžalovaného proti vôli poškodenej.

Na tomto závere nič nemôže zmeniť ani obhajobné tvrdenie obžalovaného, že poškodená v tej dobe
mala aj inú známosť, resp. poukazovanie na jej intelekt, ako aj jej umiestnenie v ústave sociálneho

zariadenia. Nepatrné rozpory vo výpovediach poškodenej, znova zdôrazňuje odvolací súd, v žiadnom
prípade nevzbudili dojem, že svedkyňa si vymýšľala a tak krivo obviňovala obžalovaného.

Okresný súd nepochybil ani v tom smere, keď zákonným spôsobom odmietol vykonať dôkazy výsluchom
ním navrhovaných svedkov, nakoľko overovanie skutočnosti, ktoré priamo nesúvisia so skutkom

uvedeným v obžalobe prokurátora, nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu obžalovaného,
vrátane porušenia zásady kontradiktórneho konania.

Neobstojí ani argumentácia obžalovaného, že súd pri hodnotení dôkazov postupoval nezákonným
spôsobom, nakoľko prihliadal len na dôkazy svedčiace v jeho neprospech. Naopak okresný súd

náležitým spôsobom a v dostatočnom rozsahu v dôvodoch napadnutého rozsudku poukázal, akými
úvahami sa riadil pri hodnotení jednotlivých dôkazov, a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne.

Odvolací súd v rámci prieskumnej činnosti nezistil ani žiadne pochybenia v rozhodnutí okresného súdu,
pokiaľ ide o zdôvodnenie jednotlivých výrokov napadnutého rozsudku a tieto v celom rozsahu majú svoju

oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.

Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené v podrobnostiach poukazuje na dôvody napadnutého
rozsudku, ktoré okrem už vyššie uvedeného, si v celom rozsahu osvojuje a ničím viac nedopĺňa.
Odvolací súd záverom poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle

ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru preto krajský súd v podrobnostiach poukazuje aj na dôvody napadnutého rozsudku.

Neobstojí ani argumentácia obžalovaného o porušení ustanovení Trestného zákona, teda že okresným
súdom mu bol uložený nezákonný trest pri aplikácii § 38 ods. 5 Tr. zák., a tým pádom aj neprimerane

prísny trest.

Okresný súd obžalovanému uložil úhrnný trest na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby s poukazom
na § 38 ods. 5 Tr. zák., teda postupoval zákonným spôsobom, rešpektujúc pritom obsahové znenie
ustanovenia § 38 ods. 7 Tr. zák., podľa ktorého ustanovenia odsekov 4 až 6 citovaného zákonného

ustanovenia sa nepoužijú za predpokladu, že sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný
trest podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. alebo podľa § 42 Tr. zák., teda ak by súčasné použitie týchto ustanovení
bolo pre páchateľa neprimerane prísne.

Okresný súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu aplikoval len ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák.,

teda že obžalovaný opakovane spáchal zločin, kde v takomto prípade sa trestná sadzba pri zločine
znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. v trvaní 5 až 10 rokov zvyšuje dolná hranica o jednu polovicu,
teda na 7,5 roka, čo je trest, ktorý súd obžalovanému aj uložil.Okresný súd nepochybil ani pri zaradení obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokov pred spáchaním
teraz súdeného trestného činu už bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

V súlade so zákonom je aj uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia a rovnako ochranného
dohľadu, preto odvolací súd nezistiac žiadne pochybenie v rozhodnutí okresného súdu, odvolanie
obžalovaného aj proti týmto výrokom vyhodnotil ako nedôvodné.

Rovnako aj výrok o náhrade škody má svoju oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto
odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.