Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, January 9, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/97/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623010349
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6623010349.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov

JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a Mgr. Ivany Datlovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. januára
2024 v trestnej veci obžalovaného A. B. za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), d) Tr. zák., o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 24. 08. 2023, sp. zn. 33T/1/2023 takto

r o z h o d o l :

I.Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por., ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu
vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvalým pobytom
C. D. D., E. C. D. D. XXX
o d s u d z u j e

podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

II.Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

Vo zvyšných častiach zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), d) Tr. zák. s poukazom na § 123 ods. 3

písm. i) Tr. zák., § 138 písm. a), b) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
od presne nezisteného obdobia, prinajmenšom od konca mesiaca februára roku
2019 do 11.01.2020 v spoločne obývanom byte v F. D. G. H. I. J. XX, v spoločne obývanej izbe v K.
F. L. A. L. J. M., v spoločne obývanej izbe č. XXX L. K. N. L. C. D. O. L. J. M., a na rôznych miestach
na území Českej republiky spôsoboval fyzické a psychické utrpenie v tom čase svojej družke B. P., nar.
XX.XX.XXXX a to tým, že ju fackoval, škrtil rukami, udrel ju päsťou do chrbta, či ju uchopil za hlavu
a udrel s ňou o stenu, alebo ju značnou razanciou odhodil proti stene, vyhrážal sa jej zabitím a tiež

zabitím jej rodiny, prípadne jej hovoril, že jej rozšliape ksicht, poškodenú ohrozoval presnejšie neurčenou
strelnou zbraňou, s ktorou pred ňou manipuloval, naťahoval ju, či ju dokonca poškodenej vkladal do úst,
či na spánok a krk, a pritom sa poškodenej vyhrážal zabitím, slovne ju napádal vulgárnymi nadávkami,
vyhrážal sa jej, že keď ho nebude počúvať a robiť to, čo od nej chce, tak ju zabije, pod vplyvom svojejžiarlivosti ju odrádzal od dochádzky do školy a do zamestnania a v niektorých prípadoch na jej odchod
reagoval vyhrážkami, že si niečo urobí alebo že sa strelí do hlavy, prípadne jej telefonickej komunikácii
s rodinnými príslušníkmi poškodenej prikázal, aby telefónny prístroj dala na hlasný odposluch, aby tak

mohol kontrolovať priebeh telefónnych hovorov, smerom k poškodenej vyhlasoval, že je len jeho, v
presne nezistenej dobe na konci leta roku 2019 vo vyššie spomínanej izbe v K. F. v Pardubiciach v
Českej republike po predchádzajúcej slovnej výmene názorov v kúpeľni strčil poškodenú rukami do
chrbta, v dôsledku čoho spadla na hranu vane a potom na zem, načo jej šliapol na tvár a vyhrážal sa
jej zabitím, v presne nezistenej dobe po uplynutí dvoch týždňov od tohto incidentu po odchode z baru

Excalibur v Pardubiciach v Českej republike, kde spoločne konzumovali alkoholické nápoje, smerom k
poškodenej vyhlasoval, že je len jeho, fackoval ju a nakoniec ju začal rukami škrtiť, v dôsledku čoho
poškodená spadla a udrela sa do hlavy, čo ju uviedlo do stavu bezvedomia, a týmto konaním utrpela
zranenia spočívajúce prinajmenšom v otrase mozgu, pomliaždení pravého ramena a pravej polovice
hrudníka, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie v Pardubickej nemocnici, kde bola poškodená v dobe
od 04.08.2019 do 06.08.2019 hospitalizovaná, na základe čoho následne poškodená požiadala svojho

agentúrneho zamestnávateľa, aby A. B. premiestnil na inú ubytovňu, čo sa aj stalo, v presne nezistenej
dobe na začiatku mesiaca septembra roku 2019 v priestoroch firmy Q. – O. v Žďári nad Sázavou v
Českej republike, kde obaja pracovali, päsťou udrel poškodenú do ruky a následne jej stúpil na nohu,
v presne nezistenej dobe v priebehu mesiaca november roku 2019 v spomínanej izbe v K. N. L. J. M.
potom, čo sa vrátil z návštevy reštauračného zariadenia, začal poškodenej nadávať vulgárnymi výrazmi,

následne poškodenú oboma rukami chytil za hlavu a palcami svojich dlaní jej zatlačil na očné buľvy
v dôsledku čoho mala poškodená začervenané boľavé oči, avšak lekárske vyšetrenie nevyhľadala a
naposledy dňa 11.01.2020 v čase okolo 20.45 hod v hotelovej izbe v K. N. L. J. M. počas spoločnej
konzumácie alkoholických nápojov poškodenú slovne napadol za použitia výrazov kurva a piča, potom
ju zozadu chytil rukami a strhol ju na zem do polohy na chrbte, načo sa nad ňu naklonil a oboma rukami

ju škrtil a vyhrážal sa jej pritom zabitím a spôsobil jej tak pomliaždenie krku, ktoré si vyžiadalo lekárske
ošetrenie v Nemocnici Nové Mesto na Morave v Českej republike bez nutnosti hospitalizácie, čím týmto
svojím konaním u B. P. spôsobil posttraumatickú stresovú poruchu a depresívnu poruchu.

Za to bol obžalovanému podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr.

zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol na výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecní
zdravotní poisťovňa, regionálna pobočka Brno, Benešova 696/10 škodu vo výške 441,31 Eur
a poškodenej B. P., nar. XX. XX. XXXX v F., trvale bytom F., M. R. XXXX/XX škodu vo výške 16 954,- Eur.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré bližšie neodôvodnil,

a to proti výrokom o vine a o treste.

Proti tomuto rozsudku podal na hlavnom pojednávaní odvolanie aj okresný prokurátor, ktoré odôvodnil
písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 5. 10. 2023 a to proti výroku o treste v neprospech
obžalovaného.

Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa však nestotožnil, pokiaľ ide
o výmeru uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody. Zdôraznil, že pri ukladaní trestu za
spáchanú trestnú činnosť je nevyhnutné zohľadniť tzv. zásady ukladania trestov vyjadrené v ust. § 34 Tr.
zák., pričom okresný súd sa týmto ustanovením dôsledne neriadil. Ako je dobre známe, samotný trest

má byť odrazom jeho represívnej, ale aj výchovnej funkcie, a to za účelom naplnenia individuálnej, ale i
generálnej prevencie, nakoľko má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest má zároveň vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Za základnú funkciu trestu je u dospelého páchateľa možné považovať práve represívnu (zabránenie
v možnej trestnej činnosti), netreba však zabúdať ani na výchovnú funkciu trestu, či už vo vzťahu k
páchateľovi trestného činu v podobe individuálnej prevencie, alebo vo vzťahu k ostatným občanom,potenciálnym páchateľom v podobe generálnej prevencie. Súd pri ukladaní konkrétneho druhu trestu
a jeho výmery musí dôsledne zvážiť, akým spôsobom bude naplnený účel trestu, a to aj s ohľadom
na proporcionalitu zásahu do práv páchateľa. Nemenej dôležitá je zasadá individualizácie trestu,

obsiahnutá v ust. § 34 ods. 4, ods. 5 Tr. zák., ktorá ustanovuje povinnosť súdu pri určovaní druhu
a výmery trestu prihliadnuť na konkrétne okolnosti trestného činu, vrátane priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností, osobné pomery páchateľa a možnosti jeho sociálne reintegrácie (viď napr. uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/142/2022 zo dňa 07. 02. 2023).

Aj podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zmysel existencie a
prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec
nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov
vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti
pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj
na ostatných členov spoločnosti, pričom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom

individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni aj v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo
aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a
takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1To 2/2014 zo dňa 08. 11. 2014).

Samosudca pri úvahách o uložení trestu uviedol najmä to, že s prihliadnutím
na odpis registra trestov, keď posledné odsúdenie obžalovaného pred spáchaním
prejednávanej trestnej činnosti bolo v roku 2010, pre dosiahnutie represívnej a
prevýchovnej funkcie trestu vo vzťahu k obžalovanému bude postačovať uloženie
trestu na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby, teda vo výmere 7 rokov

nepodmienečne, s ktorým sa nemožno stotožniť.

Nepochybne, pri hodnotení osoby obžalovaného je potrebné prihliadnuť aj na odpis registra trestov a
jeho doterajší život z hľadiska trestnej minulosti podrobiť evaluácii. Odpis registra trestov však nie je
jediným podkladom, ktorý je potrebné vziať do úvahy pri úvahách o druhu a výmere trestu, ale podľa ust.

§ 34 ods. 4 Tr. zák. je súd povinný prihliadnuť, okrem osoby obžalovaného, najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na pomery
páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Hodnotiac trestnú minulosť obžalovaného a jeho doterajší život je možné dospieť k záveru, že

obžalovaný sa v priebehu doterajšieho života viackrát dopustil úmyselnej protiprávnej činnosti, a to
nielen na území Slovenskej republiky, ale aj v zahraničí, čo svedčí o jeho laxnom postoji k dodržiavaniu
právnych noriem. Samotná skutočnosť, že všetky doterajšie odsúdenia boli obžalovanému zahladené,
však nijako nebráni hodnoteniu osoby obžalovaného a jeho sklonov k páchaniu protispoločenskej
činnosti. Je tiež nevyhnutné zohľadniť, že obžalovanému boli v minulosti ukladané alternatívne tresty

(2x peňažný trest a 2x podmienečný trest odňatia slobody), pričom ani viacnásobné odsúdenia k
alternatívnym trestom neboli pre obžalovaného dostatočným poučením a nemali naňho dostatočný
výchovný a nápravný vplyv. Ani hrozba ďalšieho odsúdenia a uloženia trestu nebola pre obžalovaného
dostatočne motivujúcim faktorom na zmenu správania a prístupu k dodržiavaniu spoločenských noriem.
Svojím ďalším úmyselným protiprávnym konaním obžalovaný bezpochyby preukázal, že doterajšie

potrestania súdom ho neprimäli prehodnotiť svoj prístup k vedeniu riadneho života.

Ďalším kritériom, majúcim vplyv na ukladaný druh a výmeru trestu, je spôsob spáchania činu a jeho
následok. Z vykonaného dokazovania bezpochyby vyplynulo,
čo v konečnom dôsledku konštatoval aj samotný súd v napadnutom rozsudku (č. l.

6), že obžalovaný spôsoboval poškodenej fyzické a psychické utrpenie bitím,
kopaním, údermi, spôsobením rán rôzneho druhu, ponižovaním, vyhrážaním,
vyvolávaním strachu a násilnou izoláciou, teda surovým a ponižujúcim spôsobom,
ktorým vlastným protiprávnym konaním spôsobil poškodenej ťažkú ujmu na zdraví. Obžalovaný takto
konal so zbraňou a po dlhší čas na rôznych miestach na Slovensku, aj v Českej republike, preto sa v

žiadnom prípadne nemohlo jednať o ojedinelý exces v správaní sa menovaného. Ako je zrejmé aj zo
znaleckého posudku č. 72/2022 a č. 46/2022 znalkýň B. S. a B. T., svojím konaním obžalovaný spôsobil
poškodenej posttraumatickú stresovú poruchu a depresívnu poruchu, vyžadujúcu si medikamentóznu
liečbu antidepresívami. Znalkyne zároveň poškodenej odporučili pokračovať v zahájenej psychiatrickejintervencii, prípadne i psychoterapeutické vedenie, čo je rovnako dôsledkom konania obžalovaného voči
poškodenej. V dôsledku vyvolaných porúch došlo u poškodenej k sťaženiu spoločenského uplatnenia
vo vzťahu k jej psychickému stavu a k obmedzeniu účasti na plnom osobnom a spoločenskom živote.

Primeraná sankcia za spôsobenie takéhoto ťažšieho následku sa nevyhnutne musí premietnuť aj do
výroku o treste, čo sa však v prípade napadnutého rozsudku nestalo.

Ďalej nie je možné opomenúť, že súd nesprávne vyhodnotil aj ďalšie okolnosti
spáchania trestného činu, majúce vplyv na samotný výrok o treste. Obžalovaný mal

totiž vyššie popísaným hrubým spôsobom konať voči svojej bývalej partnerke počas ich partnerského
vzťahu, teda voči svojej blízkej osobe, proti ktorej sa jeho agresívne správanie sukcesívne
stupňovalo a vystupňovalo do tej miery, že dospelo nielen k slovným vyhrážkam zabitím, ale aj k
opakovaným fyzickým napadnutiam, v niektorých prípadoch i so strelnou zbraňou, ktoré napadnutia si
neraz vyžiadali lekárske ošetrenie poškodenej (viď lekárske správy č.1. 154-175). Žiada sa dodať, že
obžalovaný poškodenú obmedzoval aj v bežnom živote spôsobom, kedy jej zakazoval chodiť do školy,

či kontaktovať sa s rodinou. Za povšimnutie taktiež stojí významná skutočnosť, že dcéra obžalovaného
kontaktovala poškodenú s tým, že ju varovala pred násilníckym správaním sa obžalovaného, ktorý mal
v minulosti obdobným agresívnym spôsobom vystupovať aj proti jej matke. Už len samotná skutočnosť,
že obžalovaný sa protiprávneho konania dopustil voči svojej vtedajšej partnerke, mal viesť súd k záveru,
že stupeň narušenia morálnej a osobnostnej integrity obžalovaného je v takom štádiu, že na jeho

prevýchovu a nápravu nepostačuje uloženie trestu odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby,
ale je potrebné obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý je primeraný z hľadiska
individuálnej aj generálnej prevencie.

S ohľadom na uvedené, v žiadnom prípade sa tak nemohlo jednať o exces v správaní obžalovaného,

ale z hľadiska teórie trestného práva hmotného sa jedná o tzv. všeobecnú recidívu, na ktorú je súd pri
určovaní druhu a výmery trestu povinný prihliadať.

Vyššie deklarované skutočnosti preto viedli k presvedčeniu, že nepodmienečný trest odňatia slobody,
uložený na samotnej spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 rokov so zaradením do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nie je adekvátny, nezodpovedá
požiadavkám zabezpečenia generálnej i individuálnej prevencie a takto uložený trest nie je možné
považovať za primeraný. Po zhodnotení všetkých skutočností, ktoré majú význam pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery, bol toho názoru, že prevýchova a náprava obžalovaného bude proporcionálnejšie
zabezpečená uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody dlhšieho trvania, v strednej úrovni

zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici postupom podľa ust. § 321 ods. 1 písm.
e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a podľa ust. § 322 ods. 3
Tr. por., rozhodujúc sám, odsúdil obžalovaného na nepodmienečný trest odňatia slobody s výmerou v

strednej úrovni zákonom stanovenej trestnej sadzby so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia; alternatívne navrhol, aby krajský súd po zrušení
napadnutého rozsudku vo výroku o treste vrátil vec okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril obžalovaný písomným podaním doručeným krajskému

súdu dňa 3. 11. 2023, pričom s ním v celom rozsahu nesúhlasil. Ďalej uviedol, že nesúhlasí ani
s napadnutým rozsudkom a to ani ohľadne viny, ani ohľadne trestu, a proti ktorým sa odvolal. V ďalšom
zdôraznil svoje ústavné práva a to právo na obhajobu, právo na právneho zástupcu a právo na
spravodlivý súd.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti splnomocnenca poškodenej a jej čiastočnej
právnej nástupkyne, krajský súd odmietol doplnenie dokazovania o vykonanie dôkazov navrhnutých
obžalovaným.

Prokurátor krajskej prokuratúry sa v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov uvedených v písomnom

odôvodnení odvolania podaného okresným prokurátorom. V konečnom dôsledku žiadal sprísniť trest
odňatia slobody uložený obžalovanému v intenciách podaného odvolania, zároveň navrhol odvolanie
obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.Obžalovaný v žiadnom prípade nesúhlasil s tým, aby bol uznaný za vinného. Zdôraznil, že poškodená
klame a neexistujú žiadne podporné dôkazy, ktoré by jej verziu potvrdzovali. Naviac bol ochotný ísť na
tzv. detektor lži. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na

nové prejednanie a rozhodnutie, súčasne žiadal odvolanie okresného prokurátora zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolaní obžalovaného a okresného
prokurátora zistil, že tieto boli podané oprávnenými osobami v zákonnej lehote proti rozhodnutiu,
proti ktorému bolo prípustné. Následne v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o vine, o treste a o náhrade škody. Na chyby, ktoré
neboli odvolaniami vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa ust.
§ 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného bolo podané dôvodne len čiastočne, a to proti výroku o treste. Odvolanie
okresného prokurátora nebolo podané dôvodne.

Odvolací súd po splnení si prieskumnej povinnosti totiž zistil, že napadnutým rozsudkom bolo pri
ukladaní trestu porušené ustanovenie Trestného zákona v neprospech obžalovaného, hoci v konečnom
dôsledku nedošlo k zmierneniu jeho výmery a preto ho v tejto časti podľa ust. § 321 ods. 1 písm. d),
ods. 3 Tr. por. zrušil a následne podľa ust. § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám rozsudkom tak, ako je
to uvedené v jeho výrokovej časti. Zároveň podľa ust. § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora

zamietol. Vo zvyšných častiach zostal napadnutý rozsudok okresného súdu nezmenený.

Súd prvého stupňa, pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu,
rozhodol na hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto
smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil, a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho

rozhodnutia zodpovedá všetkým podstatným hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por.,
posudzovanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné
vyčítať. Vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom čiastočne
odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa

prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia
zákona v otázke viny obžalovaného zo spáchania skutku, za ktorý bol stíhaný a správne postupoval,
keď ho v konečnom dôsledku uznal za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), d) Tr. zák. s poukazom na § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zák., § 138
písm. a), b) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.

Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom na str. č. 4 až č. 8,
vrátane hodnotenia dôkazov na str. č. 6 až č. 8, s ktorým sa stotožnil, ale považoval za potrebné aspoň
stručne reagovať na odvolacie námietky obžalovaného, ktoré však nebolo možné akceptovať vtákom
rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu v tejto časti.
Na začiatku odvolací súd poznamenáva, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že

obžalovaný sa spôsobom uvedeným skutkovej vete rozsudku okresného súdu dopustil takého konania,
ktoré bolo možno právne posúdiť ako vyššie uvedený zločin, pretože blízkej osobe spôsobil fyzické a
psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán rôzneho druhu, ponižovaním, vyhrážaním,
vyvolávaním strachu a násilnou izoláciou a takým činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, pričom ho
spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a po dlhší čas.

Obžalovaný spáchanie skutku od začiatku trestného stíhania popieral, celé to bolo nedorozumenie,
avšak nevedel uviesť dôvod, pre ktorý si to poškodená na vymyslieť. Naproti tomu ho zo spáchania
skutku usvedčovala priama svedkyňa poškodená B. P., ktorá podrobne popísala jeho priebeh a nebol
zistený žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by mala obžalovanému až v takej miere priťažovať, práve
naopakprijednomzlekárskychvyšetreníhoneoznačilaakoútočníka,hocitakmohlabezpochybyurobiť.

Jejvýpoveď,ohľadnefyzickéhonapádaniazostranyobžalovanéhovČeskejrepublike,potvrdilinepriami
svedkovia I. G. a M. K., ktorí boli ich spoločnými nadriadenými v zamestnaní, pred ktorými sa poškodená
na obžalovaného sťažovala. Poškodená sa sťažovala na agresívne správanie obžalovaného, či už
fyzické alebo verbálne, aj svojej matke - svedkyni H. S., ktorá to vo svojej výpovedi potvrdila, pričom v
jednom prípade na poškodenej sama videla hematómy na rôznych miestach. Pred násilným správaním

obžalovaného varovala poškodenú prostredníctvom sociálnych sietí aj dcéra obžalovaného.
Poškodená si viedla písomnosť označenú ako „Môj denník", v ktorej taktiež popísala viaceré útoky
obžalovaného voči nej počas tam uvedených konkrétnych dní. V ďalšej písomnosti (zošit) popísala
podrobne najmä útok obžalovaného voči nej zo dňa 4. 8. 2019 v bare Excalibur v Pardubiciach.Zranenia poškodenej zo dňa 11. 1. 2020 preukazujú lekárske správy Nemocnice Nové
Mesto na Morave z toho istého dňa a zo dňa 27. 1. 2020, z ktorých vyplýva i to, že bola
priateľom - obžalovaným napádaná opakovane, pričom zistené zranenia zodpovedajú jej

tvrdeniam, pokiaľ ide o spôsob ich vzniku, povahu a lokalizáciu. To platí aj ohľadne lekárskej správy
Nemocnice Pardubického kraja zo dňa 5. 2. 2020 vo vzťahu k zraneniam poškodenej zo dňa 4. 8. 2019
a taktiež ohľadne lekárskej správy Polikliniky Q, IVIMED zo dňa 22. 2. 2021 vo vzťahu k jej napadnutiu
inou osobou, o ktorom predložila nález z urgentného príjmu zo dňa 3. 5. 2019, pričom pri vyšetrení došlo
k j ej emočnej nestabilite ktorá si vyžiadala jej ďalšie vyšetrenie a to psychiatrické.

Zo záverov znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie vyplynulo, že u poškodenej bola zistená
posttraumatická stresová a depresívna porucha, ktorá vznikla v dôsledku konania obžalovaného počas
ich spolužitia. Nezistili u nej sklony ku klamstvu, konfabuláciám a zveličovaniu, pričom poškodená pri
výsluchu opísala vierohodným spôsobom skutočnosti, ktoré prežila. Priebeh posttraumatickej stresovej
poruchy je vo všeobecnosti priaznivý, jeho príznaky odznievajú do roka, niekedy ale aj dlhšie, u

poškodenej sú v dôsledku liečby už len sporadické, ktoré sa v dôsledku užívania antidepresív taktiež
postupne redukujú, do budúcna možno očakávať u nej úplnú odozvu ťažkostí, avšak bolo jej doporučené
pokračovať v prebiehajúcej psychiatrickej intervencii.

O sklone obžalovaného dopúšťať sa úmyselného protiprávneho konania svedčí jeho odpis registra

trestov, pričom sám naviac priznal tiež to, že nerešpektoval uložený policajný zákaz priblížiť sa k
poškodenej, konkrétne išlo o deň 11. 1. 2020, kedy musela zasiahnuť polícia a obžalovaného vykázať
z jej izby.

Súhrn dôkazov vyznievajúcich v neprospech obžalovaného, ktoré na seba nadväzujú a logicky sa

dopĺňajú, vzhľadom na ich celkovú početnosť, a dôkaznú silu a hodnotu, vyvracajú ním produkovanú
obhajobu, podporovanú dôkazmi vyznievajúcimi v jeho prospech, z ktorej vyplýva jeho snaha zbaviť
sa trestnej zodpovednosti a v konečnom dôsledku nielenže preukazujú, že sa skutok stal tak, ako bol
predtým ustálený, ale aj to, že ho spáchal práve obžalovaný. V danom prípade pri hodnotení vykonaných
dôkazov neexistoval dostatočne relevantný dôvod na aplikáciu zásady v pochybnostiach v prospech

obvineného.

Pokiaľ odvolací súd na verejnom zasadnutí odmietol doplniť dokazovanie navrhnuté
obžalovaným o jeho vyšetrenie na tzv. detektore lži, ako aj o výsluchy svedkov, ktorí mali
vidieť poškodenú v Žabokrekoch pri Nitre, rozhodol tak preto, že išlo len o nepriamych

svedkov, naviac skutok kladený obžalovanému za vinu, resp. ani jeho časť sa na uvedenom
mieste nestala. Pokiaľ ide o obžalovaného, tento svoj postoj k spáchaniu skutku v trestnom konaní
jasne vyjadril a jeho prípadné vyšetrenie by za takéhoto stavu nebolo rozhodujúcim, resp. dôležitým,
prihliadajúc aj na jeho prípadnú dôkaznú silu, berúc do úvahy rozsah,
kvalitu a dôkaznú hodnotu už vykonaných dôkazov.

Preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste, dospel krajský súd na rozdiel od výroku o
vine, čiastočne k inému záveru ako okresný súd, v dôsledku čoho odvolanie obžalovaného považoval v
tomto smere za dôvodné, keďže došlo k porušeniu ustanovenia Trestného zákona v jeho neprospech.
Z tohto dôvodu napadnutý rozsudok v celom výroku o treste zrušil a následne rozhodol o treste sám

rozsudkom, hoci v konečnom dôsledku nedošlo k zmierneniu uloženého trestu, pokiaľ ide o jeho výmeru,
oproti trestu, ktorý obžalovanému uložil okresný súd.

Pri úvahách o určení druhu trestu a jeho výmery mal krajský súd za to, že okresný súd nesprávne ustálil
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností na 1 : 1, keď u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu

okolnosť podľa ust. § 36 písm. j) Tr. zák., t.j., že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život
a súčasne jednu priťažujúcu okolnosť podľa ust. § 37 písm. m) Tr. zák., t.j., že už bol za trestný čin
odsúdený. V prvom rade je potrebné poznamenať, že takéto ustálenie poľahčujúcej a priťažujúcej
okolnosti je nielen v rozpore s Trestným zákonom, ale nemá ani vnútornú logiku, keďže okresný súd pri
ukladaní jedného trestu na jednej strane konštatoval, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného

činu riadny život, ale na druhej strane zároveň konštatoval, že už bol za trestný čin odsúdený, teda
takýto jeho záver bol neakceptovateľný. Pri ukladaní jedného trestu je totiž súčasné priznanie takejto
poľahčujúcej okolnosti a takejto priťažujúcej okolnosti jednoznačne vylúčené, pretože tieto v takomto
prípade nemôžu reálne súbežne nastať.Obžalovaný bol doposiaľ síce 4-krát trestaný, z toho v prvých troch prípadoch na území Slovenskej
republiky, avšak hľadí sa na neho, ako keby odsúdený nebol, pričom posledné z týchto odsúdení bolo z

roku2010.Okremtohobol1-krátodsúdenývČeskejrepublikevroku2022napodmienečnýtrestodňatia
slobody, pričom došlo k jeho osvedčeniu a aj v tomto prípade sa na neho hľadí ako keby odsúdený
nebol. Nie je preto akceptovateľná argumentácia okresného prokurátora, že by u obžalovaného malo
ísť o tzv. všeobecnú recidívu, práve naopak bolo potrebné na neho hľadieť ako keby odsúdený nebol,
(tzv. fikcia neodsúdenia), čo zásadne vyznieva v jeho prospech, a to najmä oproti stavu keby zahladenie

uvedených odsúdení ešte nenastalo. Napokon práve na takýto účel je tento zákonný inštitút určený.

Za takejto situácie preto u obžalovaného nebolo možné vzhliadnuť priťažujúcu okolnosť podľa ust. §
37 písm. m) Tr. zák., t.j., že už bol za trestný čin odsúdený. Naproti tomu bolo namieste priznanie
poľahčujúcej okolnosti podľa ust. § 36 písm. j) Tr. zák., t.j. že pre spáchaním trestného činu viedol
riadny život, i keď nemožno úplne opomenúť, že už bol v minulosti súdom trestaný, hoci sa na neho

v súčasnosti hľadí ako keby odsúdený nebol, a to predovšetkým z hľadiska jeho sklonu dopúšťať sa
protiprávneho konania. V posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu bol však trestaný len 1-
krát, okrem toho nebol sankcionovaný za žiadny priestupok, k jeho správaniu neboli výhrady ani v mieste
jeho trvalého pobytu a kladne ho hodnotili aj jeho zamestnávatelia. Nakoľko bol pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností 1 : 0, bola preto pri ukladaní trestu potrebná aplikácia ust. § 38 ods. 3, ods. 8

Tr. zák., v dôsledku ktorej došlo k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-
inu, teda obžalovanému bolo v konečnom dôsledku možné uložiť trest odňatia slobody od 7 rokov až
do 12 rokov a 4 mesiacov. Krajský súd okrem pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností prihliadol
podľa ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. aj na mieru závažnosti uvedenej poľahčujúcej okolnosti, ktorá vyznievala
v prospech obžalovaného.

Obžalovaný konal v tzv. priamom úmysle, pohnútkou jeho konania bola snaha o riadenie a kontrolu
života a správania sa poškodenej. Dĺžka trvania skutku síce približne 2-násobne presahovala obdobie 6-
tich mesiacov, ktoré už možno považovať za spáchanie činu po dlhší čas, avšak celkovo nedosiahla ani
obdobie jedného roka, pričom pri tejto okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby je bežné,

že pri takejto trestnej činnosti skutok trvá niekoľko rokov. V neprospech obžalovaného možno hodnotiť
tiežspôsobspáchaniazločinu,keďsadopúšťalvočipoškodenejrôznychforiemfyzickéhoajpsychického
násilia, prihliadajúc aj na celkovú početnosť takýchto útokov. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, ktorá
sa síce už premietla do tzv. kvalifikovanej skutkovej podstaty predmetného trestného činu a to, že svojim
konaním spôsobil u poškodenej vznik posttraumatickej stresovej poruchy a depresívnej poruchy, ktorú

možno považovať za ťažkú ujmu na zdraví - poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas podľa ust. § 123 ods.
3 písm. i), ods. 4 Tr. zák.

Komplexne posudzujúc skutočnosti a okolnosti vyznievajúce v prospech, ale aj v neprospech
obžalovaného, mal krajský súd za to, že uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom

ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 7 rokov, nemožno považovať za neprimerané, práve naopak
takýto trest je nielen zákonný a primeraný, ale aj spravodlivý. Zároveň konštatuje, že u obžalovaného
nezistil také pomery a ani také okolnosti prípadu, ktoré by eventuálne odôvodňovali mimoriadne zníženie
trestu podľa ust. § 39 Tr. zák., najmä ak bolo potrebné prihliadnuť na celkovú závažnosť stíhaného
zločinu, ktorá bola nepochybne vysoká.

Odvolací súd tak ako súd prvého stupňa obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil na
výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
keďže tento nebol pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody a vzhľadom na jeho
výmeru neprichádzal do úvahy podmienečný odklad jeho výkonu.

Takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody relatívne dlhšej výmery obsahuje v dostatočnom
rozsahu prvok represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, zároveň postačuje na
zabezpečenie dosiahnutia účelu trestu podľa ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. a zodpovedá aj všetkým ďalším
zákonným ustanoveniam Trestného zákona, ktoré upravujú zásady pre ukladanie trestov.

Ajkeďobžalovanýpriamonepodalodvolanieprotivýrokuonáhradeškody,krajskýsúdpreskúmaltaktiež
jeho zákonnosť a odôvodnenosť, nakoľko mal vo výroku o vine svoj podklad (ust. § 317 ods. 2 Tr. por.).
Okresný súd o nárokoch na náhradu škody poškodenej B. P. a Všeobecní zdravotní poisťovne, pobočkaBrno, ktoré si riadne a včas uplatnili v prebiehajúcom trestnom konaní, a to čo do základu, aj čo do výšky,
rozhodol v súlade so zákonom, pričom priznanie ich náhrady dostatočne a presvedčivo odôvodnil, z
tohto dôvodu krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku na str. č. 9. Dopĺňa len, že

obžalovaný spôsobil škodu na zdraví poškodenej výlučne svojim zavinením a v tejto súvislosti boli zo
strany zdravotnej poisťovne účelne vynaložené náklady na jej liečenie, pričom obžalovaný zodpovedá
za škodu podľa ust. § 420 ods. 1 Obč. zák., prihliadajúc aj na ust. § 444, § 449 ods. 1,3 Obč. zák.

Krajský súd po preskúmam zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov o vine, o treste a o

náhrade škody z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní obžalovaného, považujúc ho za Čiastočne
dôvodné (vo výroku o treste) a odvolaní okresného prokurátora, považujúc ho za nedôvodné, rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.