Uznesenie Judgement was issued on Monday, January 8, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 36Cb/91/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123371594
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Bieliková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:6123371594.2

Uznesenie

OkresnýsúdTrenčínvsporežalobcuUnicomServices,s.r.o.sosídlomBlagoevova28,85101Bratislava
– mestská časť Petržalka, IČO 46 820 094, zast. JUDr. Lucia Podracká, advokátka, Lipová 6905/30, 974
09 Banská Bystrica – Podlavice, IČO 40 887 111, proti žalovanému BPS Kaloša s.r.o. so sídlom Okružná
802, 972 41 Koš, IČO 51 190 931, zast. Mudruněk & Partners, s.r.o., Galbavého 3, 841 01 Bratislava –
mestská časť Dúbravka, IČO 54 898 340, o zaplatenie 25 000,- € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia, doručený súdu
21.12.2023, s a z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 25 000,- € s prísl. a náhrady
trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 27.02.2018 ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom
Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému finančnú pôžičku v sume 25 000,- €, a to

na dobu neurčitú, keďže termín vrátenia nebol medzi zmluvnými stranami vopred dohodnutý. V zmysle
§ 340 ods. 2 Obch. zák. výzvou zo dňa 02.06.2023 vyzval žalobca, prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, žalovaného na vrátenie poskytnutej pôžičky v sume 25 000,- €, a to najneskôr do 7 dní od
doručenia uvedenej výzvy. Predmetnú výzvu žalovaný prevzal dňa 06.06.2023. Splatnosť pohľadávky
titulom vrátenia pôžičky teda nastala siedmy deň po doručení výzvy na úhradu, t.j. dňa 13.06.2023.
Dňa 14.06.2023 bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená emailová správa z adresy A., v ktorej

sa uvádza: „V prílohe posielam zmluvu o postúpení pohľadávky BPS Kaloša. Prosím o potvrdenie,
že je to v poriadku.“ Prílohou citovanej emailovej správy je fotografia 2 strán dokumentu označeného
ako „Zmluva o postúpení pohľadávky“, ktorá mala byť uzatvorená medzi žalobcom ako postupcom
pohľadávky a spoločnosťou LAZURNAYA LTD so sídlom 665 Finchley Road, London, England, IČO
07 509 978 ako postupníkom. Predmetom zmluvy malo byť postúpenie pohľadávky voči žalovanému
zo Zmluvy o pôžičke z postupcu na postupníka za odplatu 25 000,- €. Žalobca po preskúmaní

obsahu dokumentu, pripojeného k uvedenej emailovej správe, prostredníctvom právneho zástupcu dňa
23.06.2023 oznámil na adresu A., že trvá na písomnej Výzve na úhradu dlžnej sumy 25 000,- € zo
dňa 02.06.2023, doručenej žalovanému, s lehotou na zaplatenie 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Podľa
bodu 3.5 Zmluvy o postúpení pohľadávky, účinnosť postúpenia mala nastať okamihom úhrady odplaty
postupníkom postupcovi. Vzhľadom k tomu, že odplata za postúpenie pohľadávky v sume 25 000,-
€nebola žalobcovi doteraz uhradená, účinky postúpenia nenastali a postúpenie je preto neplatné.

Veriteľom predmetnej pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke je naďalej žalobca, voči ktorému je žalovaný
povinný plniť. Navyše určitosť, a teda platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky je sporná, keďže
Zmluva o postúpení pohľadávky neobsahuje dátum jej uzavretia. Žalovaný doteraz žalobcovi predmetnú
pôžičku nevrátil.

1.2. K žalobe žalobca pripojil listiny: potvrdenie o odoslaní platby zo dňa 27.02.2018, Výzva na úhradu

zo dňa 02.06.2023, vrátane podacieho hárku, email zo dňa 14.06.2023, vrátane Zmluvy o postúpení
pohľadávky, email zo dňa 23.06.2023.2. Okresný súd Banská bystrica vydal v spore, v upomínacom konaní, platobný rozkaz sp.
zn. 19Up/1276/2023 zo dňa 10.08.2023, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor

s odôvodnením.

3.1. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný poukazoval na to,
že dňa 17.04.2019 bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky medzi B. B. A. ako postupcom
a žalobcom ako postupníkom, predmetom ktorej bolo odplatné postúpenie pohľadávky evidovanej voči

spoločnosti MERCHOS 100, a.s.. Odplata za predmetné postúpenie bola stanovená na sumu 100 000,-
€.Následnedňa14.12.2022bolauzatvorenázmluvaopostúpenípohľadávkymedzizmluvnýmistranami
B. B. A. ako postupca a B. C. D. ako postupník, predmetom ktorej bolo odplatné postúpenie časti nároku
na odplatu, vyplývajúcej zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.04.2019, a teda B. B. A. ako
postupca postúpil na B. C. D. ako postupníka pohľadávku vo výške 26 500,- €, evidovanú voči žalobcovi.
Dňa 27.12.2022 došlo následne k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi B. C. D. ako

postupcom a žalovaným ako postupníkom, pričom predmetom zmluvy bolo odplatné postúpenie časti
nároku na odplatu, vyplývajúcu zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.0.42019. S ohľadom na
uvedené sa dňa 27.12.2022 stal žalovaný veriteľom splatnej pohľadávky v sume 26 500,- €, evidovanej
voči žalobcovi. Vzhľadom k tomu, že sa pohľadávka žalobcu stala splatnou dňa 13.06.2023, pristúpil
žalovaný k jednostrannému započítaniu splatných pohľadávok, a to v rozsahu, v akom sa vzájomne

kryjú, t.j. pohľadávka žalobcu bola započítaná proti pohľadávke žalovaného v celom rozsahu. Vzhľadom
k uvedeným skutočnostiam mal žalovaný zato, že žalovaná pohľadávka žalobcu v celom rozsahu
zanikla.

3.2. K odporu proti platobnému rozkazu žalovaný pripojil listiny: Zmluva o postúpení pohľadávky zo

dňa 17.04.2019, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2022, Zmluva o odplatnom postúpení
pohľadávok zo dňa 27.12.2022, Jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok zo dňa 15.06.2023.

4.1. V písomnom vyjadrení k odporu žalobca namietal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení, na
základe ktorej malo dôjsť, podľa tvrdenia žalovaného, k postúpeniu časti pohľadávky voči spoločnosti

MERCHOS 100, a.s. vo výške 100 000,- € so všetkými právami s ňou spojenými na žalobcu a k
vzniku pohľadávky na zaplatenie odplaty za postúpenie vo výške 100 000,- €. Žalobca zmluvu o
postúpení s postupcom B. B. A., na základe ktorej by mal nadobudnúť pohľadávku voči spoločnosti
MERCHOS 100, a.s., neuzatvoril, predmetnú zmluvu o postúpení nikdy neobdržal a predmetnou
zmluvou o postúpení žalobca nedisponuje. Žalobca pohľadávku voči spoločnosti MERCHOS 100, a.s.

vo výške 100 000,- € s právami s ňou spojenými nenadobudol a žalobca ju ani nevedie v účtovníctve.
Keďže k postúpeniu nedošlo, nevznikol ani záväzok žalobcu zaplatiť odplatu za postúpenie postupcovi
B. B. A.. Žalobca žiadal, aby žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil v súdnom konaní
originál zmluvy o postúpení, nakoľko žalobca autenticitu a originalitu predloženého dokumentu –
zmluvu o postúpení spochybnil, a to aj z dôvodu, že žalobca pri uzatváraní akýchkoľvek viacstranných

písomných právnych úkonov uvádza vždy podpis konateľa spoločnosti na každej jednej strane
dokumentu (dokument parafuje). Podľa bodu 2.1. predloženej zmluvy o postúpení postupca B. B.
A. prehlásil, že je vlastníkom pohľadávky voči spoločnosti MERCHOS 100, a.s., teda dlžníkovi vo
výške 280 000,- €, ktorá predstavuje pôžičku pre dlžníka zo dňa 24.04.2017, ktorá bola poskytnutá
na požiadanie postupníka (teda žalobcu). Žalovaný nepredložil k zmluve o postúpení žiadnu zmluvu

o pôžičke zo dňa 24.04.2017, ani iný doklad preukazujúci poskytnutie pôžičky 280 000,- € dlžníkovi
dňa 24.04.2017, ktorej časť mala byť predmetom Zmluvy o postúpení. Žalobca preto požadoval, aby
žalovaný preukázal poskytnutie pôžičky dlžníkovi MERCHOS 100, a.s. predložení originálu Zmluvy
o pôžičke zo dňa 24.04.2017 a dokladu o prevode finančných prostriedkov vo výške 280 000,- €
na účet MERCHOS 100, a.s. Taktiež žalobca požadoval, aby žalovaný predložil žiadosť žalobcu,

ktorou mal v zmysle bodu 2.1. Zmluvy o postúpení požiadať postupcu B. B. A. o poskytnutie pôžičky
spoločnosti MERCHOS 100, a.s., nakoľko žalobca uvádzanú požiadavku nikdy nevzniesol. Žalovaný
taktiež nepreukázal, či postupca zo Zmluvy o postúpení oznámil dlžníkovi MERCHOS 100, a.s.
postúpenie pohľadávky bez zbytočného odkladu v zmysle bodu 4.1. Zmluvy o postúpení a v súlade
s ustanovením § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka “Postúpenie pohľadávky je povinný postupca

bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi”. Žalobca ďalej poukazoval na podstatný fakt, že v období od 09.04.2019 do 20.04.2019
bol konateľ žalobcu E. F. odcestovaný v Číne, preto je nereálne, aby bol dňa 17.04.2019 osobneprítomný v Bratislave pri podpisovaní zmluvy o postúpení. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný svoju
obranu zakladá na vykonštruovaných a fabulovaných skutočnostiach s cieľom vyhnúť sa plneniu –
vráteniu finančných prostriedkov žalobcovi. Tomu nasvedčuje fakt, že žalovaný v podanom odpore

aplikoval rozdielnu argumentáciu ako použil pri doručení výzvy na úhradu pred podaním návrhu na
vydanie platobného rozkazu, a síce žalovaný poukazoval na fotografiu zmluvy o postúpení pohľadávky,
ktorá mala byť uzatvorená medzi spoločnosťou Unicorn Services s.r.o., so sídlom Blagoevova 28,
851 04 Bratislava ako postupcom (teda žalobcom) a spoločnosťou LAZURNAYA LTD so sídlom 665
Finchley Road, London, England, IČO 07 509 978 ako postupníkom, a predmetom ktorej malo byť

postúpenie pohľadávky žalobcu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 27.02.2018, ktorá je predmetom tohto
konania. K platnému postúpeniu pohľadávky s právnymi účinkami však nikdy nedošlo, nakoľko odplata
za postúpenie nebola zo strany postupníka postupcovi v stanovenej lehote uhradená. Predmetná
zmluva bola žalobcovi predložená emailovou správou dňa 14.06.2023 a žalobca existenciu a platnosť
právneho úkonu postúpenia pohľadávky rozporoval v mailovej správe dňa 23.06.2023, pritom ako
uviedol žalovaný v podanom odpore, žalovaný pristúpil dňa 15.06.2023 k jednostrannému započítaniu

pohľadávky zo zmluvy o postúpení voči pohľadávke žalobcu, uplatňovanej v tomto konaní. Pokiaľ
sa žalovaný odvolával na postúpenie žalovanej pohľadávky na spoločnosť LAZURNAYA LTD, potom
nemohol zároveň uskutočniť jej započítanie s inou – vykonštruovanou pohľadávkou žalovaného.

4.2. K písomnému vyjadreniu k odporu žalobca pripojil listiny: kópia rezervácie leteniek s cestovnými

informáciami, fotografia cestovného víza z pasu na meno E. F..

5.1. Návrhom, doručeným súdu 21.12.2023, sa žalobca domáhal, v zmysle § 325 ods. 1 a § 325 ods.
2 písm. c), d) CSP, nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému disponovať
s finančnými prostriedkami v sume 25 000,- € na účte žalovaného, vedenom v G. H., I., so sídlom

Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO 00 686 930; IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
V prípade, že sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, žalobca navrhol, aby súd,
podľa § 343 CSP, nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým by zriadil záložné právo v prospech žalobcu
na pohľadávku z účtu v G. H., I., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO 00 686 930,
IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 25 000,- €. Zároveň žiadal priznať náhradu trov

konania.

5.2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia žalobca
uviedol, že nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia sa, v zmysle § 324 a nasl. CSP, domáhal,
nakoľko je tu obava, že exekúcia bude ohrozená a v prípade, že sledovaný účel možno dosiahnuť

zabezpečovacímopatrenímpodalnávrhnanariadeniepredmetnéhozabezpečovaciehoopatreniapodľa
§ 343 CSP. Žalobca poukazoval na to, že žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu
uplatňovaný nárok žalobcu neuznáva, pričom argumentuje tým, že malo dôjsť k údajnému uzatvoreniu
zmluvy o postúpení pohľadávky medzi B. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX F. ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom, predmetom ktorej malo byť odplatné postúpenie pohľadávky

evidovanej voči spoločnosti MERCHOS 100, a.s., so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava – Staré
Mesto, pričom odplata za predmetné postúpenie pohľadávky bola stanovená na sumu 100 000,-
€. Žalobca však vo svojom vyjadrení k podanému odporu namietol existenciu a platnosť zmluvy o
postúpení, keďže predmetnú zmluvu o postúpení neuzatvoril a predmetnou zmluvou o postúpení
nedisponuje. Žalobca pohľadávku voči spoločnosti MERCHOS 100, a.s. nikdy nenadobudol, a ani ju

nevedie v účtovníctve. Keďže k postúpeniu nedošlo, nevznikol ani záväzok žalobcu zaplatiť odplatu za
postúpenie postupcovi B. B. A.. Na margo uvedenej argumentácie žalovaného žalobca v písomnom
vyjadrení k podanému odporu poukázal na skutočnosť a predložil dôkazy o rozdielnom tvrdení
žalovaného,ktorýmrozporovalnárokžalobcuvpredsúdnomkonanínazákladevýzvyžalobcunaúhradu
pohľadávky. Žalovaný po doručení výzvy na úhradu pohľadávky poukazoval na fotografiu zmluvy o

postúpení pohľadávky, ktorá mala byť uzatvorená medzi žalobcom ako postupcom a spoločnosťou
LAZURNAYA LTD so sídlom 665 Finchley Road, London, England, IČO 07 509 978, ako postupníkom,
a predmetom ktorej malo byť postúpenie pohľadávky žalobcu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 27.02.2018,
ktorá je predmetom tohto konania. Na základe uvedených faktov, teda rozdielnych tvrdení žalovaného
o zániku pohľadávky žalobcu, je zrejmé, že žalovaný svoju obranu zakladá na vykonštruovaných

a fabulovaných skutočnostiach s cieľom vyhnúť sa plneniu – vráteniu finančných prostriedkov žalobcovi.
Žalovaný predložil k podanému odporu tri zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorých malo
medzi ich účastníkmi dôjsť k takým vzájomným plneniam, ktorých výsledkom mal byť zánik pohľadávky
žalobcu voči žalovanému, čo ale žalobca popiera a považuje ich za vykonštruované. Uvedený postupžalovaného a spôsob, akým sa žalovaný snaží vyhnúť plneniu žalobcovi, rozdielna a fabulovaná
argumentácia žalovaného, vzbudzuje u žalobcu oprávnenú obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Žalovaný má možnosť počas obdobia trvania súdneho konania do jeho právoplatného skončenia

uskutočniť právne úkony zbavovania sa svojho majetku a použitia svojich finančných prostriedkov na
účte v banke, tak aby nemusel v budúcnosti, ak súd prizná žalobcovi nárok na vrátenie finančných
prostriedkov právoplatným rozhodnutím, žalobcovi plniť. Táto obava žalovaného je plne opodstatnená,
keďže žalovanému nič nebráni v tom, aby uvedené úkony uskutočnil, preto žalobca s cieľom zabrániť
nezvratným dôsledkom, že by exekúciu nebolo možné uskutočniť a exekúcia by bola zmarená, navrhol,

aby súd nariadil predmetné neodkladné opatrenie, resp. žalobca navrhol, aby súd zriadil záložné
právo na pohľadávku z účtu v banke žalovaného do výšky žalovanej istiny 25 000,- €. Na základe
právoplatného rozhodnutia súdu o zriadení záložného práva možno vykonať zápis záložného práva
v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Žalobca zároveň poukazoval na to, že v podanom
odpore v predložených „zmluvách o postúpení“ figuruje ako zmluvná strana osoba B. B. A., pričom
je potrebné uviesť, B. B. A. je nedôveryhodnou osobou, keďže je verejne známe, že B. B. A. bol

v nedávnej minulosti obvinený z korupčných trestných činov a jeho meno sa objavilo vo viacerých
medializovaných trestnoprávnych kauzách. B. B. A. bol v čase bezprostredne pred poskytnutím
finančných prostriedkov 25 000,- €, teda pôžičky žalovanému, štatutárnym orgánom žalovaného
(predtým pod názvom spoločnosti SPV160 s.r.o.) a konečným užívateľom výhod žalovaného. Peňažná
pôžička bola žalovanému poskytnutá práve na požiadanie B. B. A.. Aj s poukazom na nedôveryhodnosť

tejto osoby je preto tvrdenie žalobcu, že exekúcia je ohrozená, plne opodstatnená.

5.3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia žalobca pripojil
linky (odkazy) na internetové stránky: K.- L./; K.- K.

6. Súd sa oboznámil s listinami: žaloba, potvrdenie o odoslaní platby zo dňa 27.02.2018, Výzva
na úhradu zo dňa 02.06.2023, vrátane podacieho hárku, email zo dňa 14.06.2023, vrátane Zmluvy
o postúpení pohľadávky, email zo dňa 23.06.2023, odpor proti platobnému rozkazu, Zmluva o postúpení
pohľadávky zo dňa 17.04.2019, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2022, Zmluva
o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 27.12.2022, Jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok

zo dňa 15.06.2023, písomné vyjadrenie žalobcu k odporu, kópia rezervácie leteniek s cestovnými
informáciami, fotografia cestovného víza z pasu na meno E. F., návrh na nariadenie neodkladného /
zabezpečovacieho opatrenia a webstránkami, na ktoré odkázal žalobca v návrhu na nariadenie
neodkladného / zabezpečovacieho opatrenia.

7.1. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7.2. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

7.3. Podľa § 324 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7.4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7.5. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

7.6. Podľa § § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7.7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnenépodmienkypodľa§325ods.1CSP,inaknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietne.

8. Zabezpečovacie opatrenie je inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa,
že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiťvýkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom
opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho

opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho
nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená.
Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné

nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré
má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva
garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu
záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods.
3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia

zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup
stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné
pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie
budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez

nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená,
pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že
by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže
byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že

výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je
znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré
podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo
144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). Zjavne nedôvodnému
alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho

opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného práva
v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná
tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti

a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť
ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pred
nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je
primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv.
primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí

súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu
k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu
zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu
a požiadavku proporcionality. (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Cob 36/2017 z 3. apríla
2017, viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 741/2017 zo dňa 20.02.2017)

9. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je aj inštitút neodkladného
opatrenia, ktoré je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť
pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní

o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej
úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Na ich nariadenie je postačujúce, ak
strana osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov, a tiež
je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže

aspoň jeden z dôvodov na jeho nariadenie (§ 325 ods. 1 CSP). Súdna prax vyžaduje i naplnenie
podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych
vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda
že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získadruhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli
aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je

dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd
môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. (uznesenie
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/290/2016 zo dňa 16.11.2016) Súd poskytne zabezpečenie
prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne

ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku
nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Navrhovateľ
neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia, t.j. musí
osvedčiťpotrebnosťdočasnejúpravypomerovstrán.Existenciaapotrebaprávnehozáujmusaprejavuje
predovšetkýmvskúmaníprocesnýchpredpokladovopodstatnenostitakéhotorozhodnutiasúdu.Zistenie
právneho záujmu na neodkladnom opatrení sa opiera o hypotézu procesných noriem uvedených

v § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 CSP. V podaní, v ktorom sa navrhuje nariadenie neodkladného
opatrenia, by sa malo osvedčiť, že je tu daný právny záujem, ktorého danosť sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej
súdom. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných

prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Už v
podanom návrhu musí žalobca predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú
jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Práve s tým súvisí preukázanie podmienok dôvodnosti nároku,
ktorému sa má ochrana poskytnúť. (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/5/2017 zo dňa
28.02.2017)

10. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle § 344, § 325 ods. 1 a § 328 ods. 1 CSP, súd
návrh žalobcu, doručený súdu dňa 21.12.2023, na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením
záložného práva v prospech žalobcu na pohľadávku z účtu v G. H., I., so sídlom Hodžovo námestie 3,
811 06 Bratislava, IČO 00 686 930, IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 25 000,- €, ako

aj na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému disponovať s finančnými
prostriedkami v sume 25 000,- € na účte žalovaného, vedenom v G. H., I., so sídlom Hodžovo námestie
3, 811 06 Bratislava, IČO 00 686 930; IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v celom rozsahu
zamietol ako nedôvodný, nakoľko žalobca neosvedčil základný predpoklad na nariadenie predmetného
neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, a to obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca v návrhu

na nariadenie predmetného zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia neosvedčil, že
by majetok žalovaného nepostačoval na výkon exekúcie v prípade úspechu žalobcu vo veci samej,
prípadne, že by výška záväzkov žalovaného prevyšovala hodnotu jeho majetku, teda že by majetok
žalovaného nepostačoval na úhradu jeho záväzkov. Taktiež neosvedčil, že by právnymi alebo faktickými
úkonmi zo strany žalovaného malo dochádzať k takej, či už kvalitatívnej (zmenšenie sa majetku) alebo

kvantitatívnej (zmena v zložení majetku) zmene majetkovej podstaty žalovaného ktorá by reálne mohla
ohroziť vymožiteľnosť žalovanej pohľadávky. Žalobcom tvrdenú nedôveryhodnosť osoby B. B. A. súd
neposúdil ako okolnosť, ktorá by odôvodňovala obavu z ohrozenia exekúcie v tejto veci, nakoľko
v prípade exekúcie by bol povinným žalovaný ako obchodná spoločnosť, pričom B. B. A. zanikla funkcia
konateľa žalovaného 16.01.2018 (podľa úplného výpisu žalovaného z obch. registra). Súd mal tiež

zato, že samotný žalovaný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho,
príp. neodkladného opatrenia. (R 20/1998) Dôvodom zamietnutia návrhu na nariadenie predmetného
neodkladného opatrenia, v zmysle § 324 ods. 1 CSP, bolo i to, že sledovaný účel (zabezpečenie
vymožiteľnosti žalovanej pohľadávky v exekúcii) by bolo možné, v prípade osvedčenia zákonom
stanovených predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (k čomu však v tomto konaní

nedošlo) dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.Odvolanie len proti odôvodneniu uznesenia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo uznesenie vydané.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.