Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119395296
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:6119395296.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu
a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej ml. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského
v spore žalobcu: IB F. Berger GmbH, so sídlom Zanderstrasse 19, A-5013 Salzburg Liefering, Rakúsko,
IČ: 0770692, zapísaná v Obchodnom registri Krajinského súdu v Linz pod č.: 278872g, právne
zastúpený: JUDr. Radovan Hrabovecký - advocati s. r. o., so sídlom Budyšínska 3A, 831 03 Bratislava,

IČO: 36 859 991, proti žalovanému: Projekt Sporrkanska a.s., so sídlom Pribylinská 12, 831 04
Bratislava, IČO: 35 801 999, správca úpradcu: JUDr. Martina Dragašič, so sídlom kancelárie Trnavská
cesta 50A,
821 02 Bratislava, zapísaná v Zozname správcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky pod číslom: S1273, o zaplatenie 201.094,52 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III

č. k. 23Cb/128/2020-298 zo dňa 5. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 23Cb/128/2020-298 zo dňa 5.
júna 2023 p o t v r d z u j e.

Krajský súd v Bratislave žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho

konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 23Cb/128/2020-298 zo
dňa 5. júna 2023 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) rozhodol tak, že konanie zastavil s tým, že žiadna zo
strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Ako z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, návrhom na vydanie platobného rozkazu v

upomínacom konaní, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica
dňa 20.10.2019 a postúpeným súdu prvej inštancie dňa 12.06.2020, sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 201.094,52 eur s príslušenstvom a nahradenia trov konania, a to titulom
neuhradenia nájomného a kúpnej ceny za dodaný tovar.
Súd prvej inštancie z úradnej činnosti zistil, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz (uznesenie
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.02.2023, sp. zn. 31K/39/2022, publikované v Obchodnom

vestníku dňa 22.02.2023), preto v zmysle ustanovenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákonokonkurze“)vyzvalsprávcunapodanienávrhunapokračovanievkonaní,atovlehote30dníodo
dňa doručenia výzvy a zároveň ho poučil, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v stanovenej
lehote, bude mať účinky späťvzatia žaloby. Správca úpadcu podaním
zo dňa 21.04.2023 a doručeným súdu prvej inštancie dňa 05.05.2023 vyjadril nesúhlas s pokračovaním

v konaní. Nakoľko správca úpadcu vyjadril nesúhlas s pokračovaním v konaní a úpadca nepodal návrh
na pokračovanie v konaní, márnym uplynutím lehoty na podanie návrhuna pokračovanie v konaní nastali ex lege účinky späťvzatia žaloby podľa ustanovenia
§ 47 ods. 4 zákona o konkurze. S poukazom na ustanovenie § 47 ods. 4 zákona o konkurze v spojení
s ustanovením §145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“) súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil.

3. Súdu prvej inštancie bolo dňa 28.07.2023 v zákonnej lehote doručené odvolanie žalobcu zo dňa
27.07.2023 proti napadnutému uzneseniu v celom jeho rozsahu, ktorým sa podľa ustanovenia § 355
ods. 2 v spojení s § 357 písm. a) CSP a z dôvodu skutkovej vady napadnutého uznesenia (§ 365 ods. 1

písm. f/ CSP) i hmotnoprávnej vady napadnutého uznesenia (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) domáhal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil.

4. Žalobca dôvody podaného odvolania upriamil na jeho posúdenie skutkového stavu veci, ktorým
poukázal na nasledovné. Dňa 22.02.2023 bolo v Obchodnom vestníku
č. 37/2023 uverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.02.2023,

sp. zn. 31K/39/2022, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného
a bol ustanovený správca úpadcu. Následne bol dňa 21.04.2023 v Obchodnom vestníku č. 77/2023
zverejnený jednak oznam správcu o zvolaní schôdze veriteľov úpadcu
na deň 17.07.2023 a zároveň i uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.04.2023, sp. zn.
31K/39/2022, ktorým bola predĺžená správcovi lehota na popieranie pohľadávok o 30 dní. V obchodnom

vestníku č. 106/2023 zo dňa 05.06.2023 bolo publikované uznesenie Okresného súdu Bratislava I
zo dňa 25.05.2023, ktorým bola správcovi opätovne predĺžená lehota na popieranie pohľadávok o
30 dní. V nadväznosti na tieto skutočnosti bol dňa 03.07.2023 v Obchodnom vestníku č. 126/2023
uverejnený oznam správcu úpadcu o zvolaní schôdze veriteľov v novom termíne konania schôdze
veriteľov dňa 18.08.2023. Podľa názoru žalobcu vady napadnutého uznesenia spočívali v bodoch 4.,

6. a 8. odôvodnenia napadnutého uznesenia, z ktorých žalobca dedukoval, že súd je oprávnený vyzvať
správcu na podanie návrhu na pokračovanie v súdnom konaní až po márnom uplynutí zákonnej lehoty
na jeho podanie správcom a túto zákon o konkurze ustanovuje skončením prvej schôdze konkurzných
veriteľov.

5. Žalobca ďalej uviedol, že z dôvodu, že opakovane došlo k predĺženiu lehoty
na popieranie pohľadávok a s tým spojenému preloženiu termínu konania prvej schôdze veriteľov
úpadcu na deň 18.08.2023, bolo vydanie napadnutého uznesenia predčasné. Súd prvej inštancie
nedôvodne, predčasne a v rozpore s ustanovením
§ 47 ods. 4 zákona o konkurze vyzval správcu na podanie návrhu na pokračovanie

v súdnom konaní. Zákonná lehota na podanie návrhu na pokračovanie v súdnom konaní uplynie
správcovi až skončením prvej schôdze veriteľov žalovaného zvolanej na deň 18.08.2023. Skrátenie tejto
zákonnej lehoty nie je podľa právnej úpravy zákona o konkurze prípustné. Vzhľadom na uvedené bolo
dôvodné ponechať
súdne konanie prerušené a nezastavovať ho, nakoľko zákonné predpoklady

na zastavenie súdneho konania neboli splnené. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov ku nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté uznesenie vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, preto žiadal jeho zrušenie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d) CSP.

6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané

v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde
o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa
§ 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa ustanovení § 378
až § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Článok 17 CSP uvádza, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

8. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.10. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

12. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí,
ak je vo výroku vecne správne.

14.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie
sa použijú aj na odvolacie konanie.

16. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

17.Podľa§44ods.1zákonokonkurzeoprávnenieúpadcunakladaťsmajetkompodliehajúcimkonkurzu
a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza
na správcu; správca pritom koná v mene

a na účet úpadcu.

18. Podľa § 47 ods. 1 zákona o konkurze, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu
sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho
úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú.

Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o
nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.

19. Podľa § 47 ods. 4 zákona o konkurze v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať
na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania

namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov,
súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v
lehote nie kratšej
ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas,
súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo

prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote
má účinky späťvzatia žaloby.

20. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

21. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

22. Odvolací súd uvádza, že novelou zákona o konkurze, realizovanou zákonom č. 390/2019 Z. z.,
došlo s účinnosťou od 01.01.2020 k doplneniu ustanovenia § 47 ods. 4 o druhú až štvrtú vetu, v zmysle
ktorých platí, že v prípade nepodania návrhu na pokračovanie v konaní do konca prvej schôdze veriteľov

súd vyzve správcu a dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v súdom určenej
lehote nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v
konaní v určenej lehote navrhne dlžník. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má
účinky späťvzatia žaloby. Zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie,
pokiaľ úpadca ako žalovaný a správca úpadcu nepodajú návrh na pokračovanie v konaní, vyplýva aj z

dôvodovej správy, ktorá k ustanoveniu
§ 47 ods. 4 zákona o konkurze uvádza, že „jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať
pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v
prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo„aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné
konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý
ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová

právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr
a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme
na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie
zastaví. Ak dlžník navrhne pokračovanie
v konaní, v konaní pokračuje tak ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa

dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude podliehať
konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal
pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce
nepravdepodobné
(je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie,
toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom

(t. j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené
len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený“.

23. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že k výkladu právnych predpisov
a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže

javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu
a účelu zákona (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010). Tieto závery je nutné podľa
názoru odvolacieho súdu aplikovať aj pri výklade ustanovenia
§ 47 ods. 4 zákona o konkurze. Účelom zmeny právnej úpravy zákona o konkurze účinnej od 01.01.2020
je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach

z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom
súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď
rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu
alebo dlžníka (úpadcu)
alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani dlžníka. Nová právna

úprava už neumožňuje pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania
po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca, resp. dlžník neudelia súhlas s pokračovaním v konaní.

24. Odvolací súd prv, než prejednal odvolanie žalobcu skúmal procesné postavenie strán sporu.

25. Z obchodného registra odvolací súd zistil, že obchodná spoločnosť Projekt Sporrkanska a.s., so
sídlom v Bratislave, Pribylinská 12, IČO: 35 801 999 je doposiaľ zapísaná
v Obchodnom registri vedenom Mestským súdom Bratislava III v Oddiele: Sa, Vložka číslo: 2616/B.

26. Odvolací súd zistil z Obchodného vestníka č. 37/2023, zverejneného 22.02.2023, že Okresný

súd Bratislava I uznesením č. k. 31K/39/2022-239 zo dňa 14.02.2023 vyhlásil konkurz na majetok
žalovaného (pôvodne TUBAU, a. s.) a ustanovil do funkcie správcu JUDr. Martinu Dragašič, so sídlom
kancelárie Trnavská cesta 50A, 821 02 Bratislava, zn. správcu: S1273. IV. Súd zároveň vyzval veriteľov
dlžníka, aby v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky na predpísanom
tlačive v jednom rovnopise správcovi a v jednom rovnopise na Okresný súd Bratislava I.

27. Súdu prvej inštancie žalovaný podaním zo dňa 27.09.2022, doručeným dňa 03.10.2022, oznámil, že
uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 31K/39/2022 začal konkurzné konanie, ktoré môže mať
vplyv na rozhodnutie súdu v predmetnom spore. Žalovaný zároveň žiadal o prerušenie konania podľa
§ 164 CSP. Vyhlásenie konkurzu spôsobuje prerušenie súdnych a iných konaní za predpokladu, že sa

týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, ktorý patrí úpadcovi, s výnimkou konaní, ktoré sú taxatívne
vymenované.Konaniasaprerušujúexlege,apretoniejepotrebnéotomvydávaťrozhodnutie.Súdprvej
inštancie preto nerozhodol o prerušení konania, ale uvedenú skutočnosť poznačil do súdneho spisu a
v pravidelných intervaloch kontroloval stav konkurzného konania.

28. Nakoľko dňa 22.02.2023 bolo v Obchodnom vestníku č. 37/2023 publikované oznámenie o vyhlásení
konkurzu na majetok úpadcu - žalovaného a ustanovil
JUDr. Martinu Dragašič do funkcie správcu, vyzval súd prvej inštancie listom
č. k. 23Cb/128/2020-290 zo dňa 21.04.2023, doručeným toho istého dňa,správcu na podanie návrhu na pokračovanie v predmetnom konaní, ktoré bolo t. č. prerušené zo zákona,
a zároveň ho poučil, že nepodanie návrhu na pokračovanie
v konaní v stanovenej lehote, bude mať účinky späťvzatia žaloby. Správca podaním

zo dňa 21.04.2023 a doručeným konajúcemu súdu dňa 05.05.2023 vyjadril nesúhlas s pokračovaním
v konaní. Taktiež v podaní pre úplnosť uviedol, že konkurzné konanie bolo začaté voči úpadcovi na
základeuzneseniaOkresnéhosúduBratislavaIzodňa09.08.2022,zverejnenomvObchodnomvestníku
č. 159/2022 zo dňa 17.08.2022. Keďže správca v súdom stanovenej lehote doručil súdu prvej inštancie
svoj nesúhlas s pokračovaním v konaní a zároveň ani dlžník (žalovaný) nenavrhol pokračovať v konaní

na základe súdom prvej inštancie mu doručenej výzvy zo dňa 21.04.2023, ktorá mu bola doručená
elektronicky dňa 04.05.2023, postupoval súd prvej inštancie v zmysle ustanovení § 47 ods. 4 zákon o
konkurze v spojení s § 145 ods. 1 CSP a napadnutým uznesením konanie zastavil.

29. Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého uznesenia z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, a to z dôvodu predčasného vydania

napadnutého uznesenia. Podľa názoru odvolateľa (žalobca) súd prvej inštancie mal vzhľadom na
plynutie lehôt a preloženie termínu konania prvej schôdze veriteľov ponechať konanie prerušené a
nezastavovať ho.

30. Odvolací súd je názoru, že konanie prvej schôdze veriteľov úpadcu nemá žiadny zásadný význam

z hľadiska postavenia žalobcu tohto konania, pre nastúpenie zákonom o konkurze ustanovených
procesnoprávnych skutočností, ani žiadnym spôsobom nezvráti priebeh predmetného súdneho konania,
nakoľko z dikcie ustanovenia § 47 ods. 4 zákona o konkurze vyplýva, že účinky späťvzatia žaloby
vzniknú ex lege tým, že správca úpadcu alebo úpadca samotný (v danom spore žalovaný) nepodajú
návrh na pokračovanie v konaní, obdobne ak nesúhlasia s jeho pokračovaním. Teda zákon o konkurze

tu zakotvuje podmienky, za naplnenia ktorých dochádza k nahradeniu dispozičného úkonu žalobcu
- späťvzatia žaloby - v dôsledku tam uvedených procesnoprávnych skutočností. Procesnoprávnym
následkom zo zákona nastávajúcich účinkov späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 zákona o konkurze je
preto taký procesný postup súdu, keď tento nerozhoduje o pripustení späťvzatia žaloby, pretože tieto
účinky nastali zo zákona, a konanie zastaví. Tie účinky nastanú aj bez vôle žalobcu, nakoľko ani z CSP či

z osobitného predpisu (zákon o konkurze) nie je potrebný súhlas druhej procesnej strany, resp. upravený
určitýspôsobusporiadaniavzťahumedzistranamisporu.Zároveňodvolacísúdniejeoprávnenýskúmať
dôvody,
pre ktoré nastali v prejednávanom spore účinky späťvzatia žaloby. Keďže účinky späťvzatia nastali
priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím

nesúhlasila. Súd preto protistranu v týchto prípadoch
ani nevyzýva na súhlas so späťvzatím žaloby.

31. Nie je sporné, že vyhlásením konkurzu došlo k prerušeniu predmetného súdneho konania zo zákona
a v takto prerušenom konaní mohol súd pokračovať len na návrh správcu, resp. dlžníka (žalovaný).

Nakoľko súd prvej inštancie z úradnej činnosti zistil, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz,
vzhľadom na hospodárnosť a zásadu čo najrýchlejšieho prejednania sporu, vyzval správcu a dlžníka
(žalovaný) na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, hoci im v zmysle zákona o konkurze lehota na
aktívne podanie tohto návrhu plynula až do konca prvej schôdze veriteľov. Správca na výzvu súdu prvej
inštancie vyjadril svoj nesúhlas na pokračovanie v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 23Cb/128/2020,

majúc vedomosť o jeho existencii. Správca sa v konaní stáva ex lege účastníkom konania. Doručenie
návrhu na nepokračovanie v konaní správcom (a ani dlžníkom v danom prípade žalovaným)
má v zmysle ustanovenia § 47 ods. 4 zákona o konkurze účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou
sporového konania dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu na to,
či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného.

To znamená, že aj v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, a je teda pasívne legitimovanou
stranou sporu, aj nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní
má za následok späťvzatie žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaci
žalobcovi. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného konania buď rozhodnutím vo veci samej
(po udelení súhlasu), alebo zastavením konania

v prípade neudelenia súhlasu. K zastaveniu konania tak môže dôjsť aj proti vôli žalobcu. Procesné
postavenie žalobcu pritom nemožno považovať v porovnaní so žalovaným (úpadcom) za nevýhodnejšie
(slabšie), pretože žalobca, ako veriteľ úpadcu má právo uplatniť si svoju pohľadávku proti úpadcovi,
ktorá je predmetom zastaveného konania, formou prihlášky pohľadávky v rámci konkurzného konaniaa predmetná pohľadávka žalobcu môže byť následne podrobená prieskumu súdu v rámci incidenčného
sporu. Účinkom podania návrhu na nepokračovanie v konaní zo strany správcu a nepodanie návrhu na
pokračovaní v spore zo strany žalovaného (dlžník) bol procesný postup súdu ako pri späťvzatí žaloby,

preto súd prvej inštancie konanie zastavil.

32. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie svojím procesným postupom
a napadnutým uznesením sa nedopustil takého pochybenia, ktoré by odôvodňovalo zrušenie
napadnutého uznesenia, a to aj s poukazom na termín konania prvej schôdze veriteľov (18.08.2023),

predloženie súdneho spisu odvolaciemu súdu (04.10.2023) a teda uplynutia lehoty v zmysle § 47 ods. 4
zákona o konkurze, v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Odvolací súd uvádza, že aj v prípade, ak by
pristúpil k zrušeniu napadnutého uznesenia a vráteniu sporu súdu prvej inštancie, za účelom formálneho
naplnenia správneho procesného postupu vyplývajúceho z ust. § 47 ods. 4 zákona o konkurze, je možné
predpokladať, že konečný výsledok konania by bol identický, nakoľko nie je možné predpokladať zmenu
postoja správcu, ktorú už vyjadril skôr (pred konaním prvej schôdze veriteľov), a to vzhľadom na predmet

sporu a procesné postavenie úpadcu (žalovaný). Taktiež žalovaný - dlžník na výzvu súdu prvej inštancie
mu adresovanú na podanie návrhu na pokračovanie v predmetnom spore nijako nereagoval. Zároveň
žalobca majúc vedomosť o dátume konania prvej schôdze veriteľov mal možnosť si na nej pohľadávku,
ktorá je predmetom tohto sporu riadne prihlásiť.

33. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol a ani riadne neodôvodnil
inú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
a ním uvedená odvolacia námietka (bod 3, 4, 5 tohto uznesenia) vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti nebola dôvodná.

34. S poukazom na odôvodnenie tohto uznesenia odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil (§ 387
ods. 1 CSP), keďže mal zo to, že ním bol naplnený zmysel ust. § 47 ods. 4 zákona o konkurze a správca
výslovne nesúhlasil s pokračovaním konania a dlžník (žalovaný) taktiež na výzvu súdu prvej inštancie
mu doručenú nenavrhol pokračovať v konaní. Nedodržanie postupu v zmysle § 47 ods. 4 zákona o
konkurze pri vydaní napadnutého rozhodnutia samo osebe nemá za následok nezákonnosť postupu

konajúceho súdu prvej inštancie a napadnutého uznesenia.

35. Krajský súd v Bratislave rozhodol o trovách odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 257 CSP,
keď za dôvody hodné osobitné zreteľa považoval skončenie predmetného konania jeho zastavením
podľa ustanovenia § 47 ods. 4 zákona o konkurze, teda z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok

úpadcu - žalovaného a taktiež žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému ani správcovi
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0
(§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o sudoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom

od 01.05.2011 v spojení s § 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom
(§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha

(§ 428 CSP).