Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 22, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122419471
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:6122419471.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: MUDr. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom:
C. XXXX/X, XXX XX D. A., zastúpeného: JUDr. Zuzana Lapárová, advokátka, so sídlom: Forgáchova
bašta 7, 940 02 Nové Zámky, IČO: 31 826 059, proti žalovanému: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: F. E.
XX, XXX XX E., podnikajúci pod obchodným menom: E. C., miesto podnikania: F. E. XXXX/XX, XXX XX
E., IČO: 34 639 331, o zaplatenie 545,32 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nitra č. k. 19C/123/2022 – 84 zo dňa 24. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 19C/123/2022 – 84 zo dňa 24. apríla 2023

potvrdzuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet
právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou 06.09.2022 Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho
konania domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu 545,32 eura. Súčasne sa
domáhal priznania náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovaný mal podľa dohody so žalobcom

vykonať v meste D. maliarske a natieračské práce. Na vykonanie týchto prác mu žalobca poskytol
zálohu,atodňa31.05.2022vovýške300euradňa08.06.2022vovýške1.000eur.Žalovanývykonallen
časť prác a viac sa neukázal, práce nedokončil. Dňa 11.06.2022 žalobca poslal žalovanému podrobný
rozpis hodnoty prác a použitého materiálu a vyzval žalovaného, aby mu časť zálohy vo výške 545,32
eura vrátil. Žalobca zároveň žalovanému oznámil, že od zmluvy odstupuje. Žalovaný nereagoval. Dňa
29.06.2022 žalobca poslal žalovanému výzvu prostredníctvom právnej zástupkyne. Na túto žalovaný
nereagoval, zásielku si neprevzal v odbernej lehote. Vrátenia zálohy v sume 545,32 eura sa žalobca

domáhal s poukazom na ustanovenie § 642 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „Občiansky zákonník“). Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa
07.10.2022 v predmetnej veci vedenej pod sp. zn. 22Up/732/2022 platobný rozkaz, ktorým žalobe v
plnom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, následkom čoho bola vec
postúpená na rozhodnutie Okresnému súdu Nitra.
2. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 19C/123/2022 – 84 zo
dňa 24. apríla 2023 (ďalej aj len „napadnutý rozsudok“) tak, že vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 545,32 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. priznal žalobcovi
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že spor prejednal za prítomnosti žalobcu a
jeho právnej zástupkyne a v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný sa dňa 24.04.2023 na pojednávanie,na ktoré bol riadne predvolaný, nedostavil. Svoju neúčasť na tomto pojednávaní žalovaný ospravedlnil
zo zdravotných dôvodov len necelé dve hodiny pred jeho začatím; o odročenie pojednávania pritom
nežiadal, a preto súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „CSP“) vec prejednal a rozhodol v jeho
neprítomnosti.
4. V konaní nebolo podľa súdu prvej inštancie sporným, že žalobca a jeho manželka sa so žalovaným
dohodli na tom, že žalovaný pre nich vymaľuje bielou farbou chatu v meste D.. Po právnej stránke súd
prvej inštancie dohodu zmluvných strán posudzoval ako zmluvu o dielo. Táto zmluva písomne uzavretá

nebola. Žalobca v konaní tvrdil, že so žalovaným sa dohodli na vymaľovaní chaty tromi vrstvami farby
za odmenu vo výške 2,50 eura za 1 m2 vymaľovanej plochy. Tieto tvrdenia žalobcu žalovaný nepoprel,
cenu 2,50 eura za 1 m2 ako cenu len za prácu žalovaný sám uvádza vo vyjadrení k žalobe. Súd prvej
inštancie považoval za preukázané aj tvrdenia žalobcu o poskytnutí peňažných prostriedkov v celkovej
výške 1.300 eur (suma 1.000 eur ako záloha za maliarske práce a suma 300 eur na nákup farieb) zo
strany žalobcu žalovanému. Z výsluchu žalobcu a svedka E. A. bolo preukázané, že žalovaný tri vrstvy

náteru farbou v objekte nevykonal; boli vykonané len dve vrstvy. Žalovaný síce tvrdil, že celé poschodie
i schodisko vymaľoval v celom rozsahu a prízemie natrel dvakrát, tieto svoje tvrdenia však nepreukázal
a na ich preukázanie nenavrhoval vykonať vôbec žiadny dôkaz. Vzhľadom na výpoveď žalobcu ako aj
svedka E. A., ktorý k uvedenému spísal aj odborné stanovisko, preto súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žalovaný nepreukázal, že objekt vymaľoval tromi vrstvami farby, teda v súlade s dohodou strán,

teda dielo nevykonal v celom dojednanom rozsahu. Na druhej strane bolo preukázané, že žalovaný v
objekte v Nesvadoch vykonal popri vymaľovaní stien aj iné práce, ktoré pôvodne medzi stranami sporu
dohodnuté neboli. Rozsah týchto žalovaným vykonaných ďalších prác bol v konaní sporný. Žalovaný
tvrdil, že vykonal práce na komíne, schodisku, vo WC a v kúpeľni, ktoré podrobne popísal, ich vykonanie
však žalobca spochybnil. Žalobca poprel dostavanie komína žalovaným, pretože toto mal vykonať pán

G. H.. Rovnako žalobca poprel vykonanie vysprávok na stenách, nalepenie styroduru ako aj vykonanie
ďalších prác vo WC a v kúpeľni. Žalobca ďalej poukazoval na nekvalitne vykonané práce žalovaným,
ktoré bolo nutné opravovať. Práce, ktoré žalovaný vykonal naviac popri vymaľovaní objektu, žalobca
ohodnotil na cca 10 hodín práce a ocenil ich sumou 100 eur. Žalovaný síce tvrdil, že vykonal viac prác
navyše, tieto však nepreukázal. Z vyjadrenia žalobcu a tiež z jeho listu zo dňa 11.06.2022 vyplynulo,

že žalobca od uzavretej zmluvy o dielo odstúpil. Žalovaný toto odstúpenie nenamietal. V súdenej veci,
ktorou je právny vzťah zo zmluvy o dielo, tým žalobcovi ako objednávateľovi vznikla povinnosť zaplatiť
žalovanému ako zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na hodnotu už vykonaných prác a nahradiť mu účelne
vynaložené náklady. Žalobca v konaní preukázal, že žalovanému zaplatil sumu spolu 1.300 eur. Práce,
ktoré žalovaný vykonal, žalobca ocenil na sumu 544,50 eura za maľovanie + 100 eur za ďalšie práce

naviac,t.j.spoluna644,50eura.Ksume544,50euržalobcadospelvýpočtomvychádzajúczdojednanej
odplaty v sume 2,50 eur za 1 m2 vymaľovaných stien objektu 3 vrstvami farby. Z vyjadrení žalobcu
bolo preukázané, že celková plocha objektu je 311,70 m2. Žalobca (v prospech žalovaného) výmeru
zaokrúhlil na 330 m2, z ktorej pri výpočte vychádzal. V prípade, ak by žalovaný vykonal práce v zmysle
vzájomnej dohody, vznikol by mu nárok na zaplatenie sumy 825 eur (2,5 eur/m2 x 330 m2 = 825

eur). Žalovaný však nevykonal dva nátery, ale len jeden náter, preto mu vznikol nárok na odmenu
vo výške 544,50 eura. Keďže žalobca žalovanému zaplatil za práce sumu 1.000 eur, od žalovaného
žalobca žiadal, aby mu sumu 455,50 eura vrátil. V konaní neboli popreté tvrdenia žalobcu o zakúpení
farieb Maľba plus žalovaným v množstve 5 x 40 kg farieb zo zloženej zálohy vo výške 300 eur. Strany
sporu súdu prvej inštancie nijaký príjmový pokladničný doklad o zakúpení materiálu potrebného na

vymaľovanie objektu nepredložili. Žalobca tvrdil, že má voči žalovanému preplatok na farbách v sume
108,82 eura podľa účtu, pričom žalovaný toto tvrdenie nerozporoval a túto sumu žalovaný vo vyjadrení
k žalobe ako mínusovú položku rovnako uvádza. Žalovaný si sumu 108,82 eura odpočítal od ním
vyčíslených prác naviac (práce navyše spolu s režijnými nákladmi na prevoz materiálu vyčíslil na 530
eur, pričom tvrdil, že žalobca mu je dlžný sumu 338,82 eura, t. j. 530 eur - 108,82 eur = 338,82 eura).

Podľa žalobcu malo zakúpené množstvo farieb 5 x 40 kg vystačiť na 2.000 m2 plochy stien, čo uvádza aj
výrobca pri tomto druhu farieb. Pretože vymaľovaných bolo len 2 x 330 m2, t. j. spolu 660 m2, spotreba
farieb je podstatne nižšia. Na vymaľovanie 660 m2 plochy by bolo potrebné použiť 66 kg farby. Pokiaľ
žalovaný zakupoval 5 balení bielej farby po 40 kg, na vymaľovanie objektu dvoma vrstvami mu museli
aj s rezervou stačiť dve štyridsaťkilogramové balenia. Keďže žalovaný zakúpil spolu päť balení farieb,

tri balenia boli zakúpené navyše a tieto sa v objekte, ktorý mal žalovaný vymaľovať po jeho odchode
nenachádzali. Žalovaný v konaní tvrdil, že spotreboval všetky zakúpené farby, pretože steny mali vyššiu
nasiakavosť, keďže išlo o novostavbu. Tieto tvrdenia však žalovaný nijako nepreukázal; za účelom ich
preukázania opäť nenavrhol vykonať nijaký dôkaz. Žalovaný tiež nepreukázal zakúpenie akéhokoľvekiného materiálu, ktorý by na vymaľovanie objektu, prípadne vykonanie iných s tým súvisiacich prác
spotreboval. Pretože tvrdenia žalovaného o spotrebe celého zakúpeného materiálu preukázané neboli,
naopak žalobca preukázal, že na práce, ktoré boli žalovaným vykonané postačilo aj menšie množstvo

farieb (2 balenia po 40 kg), je žalovaný podľa súdu prvej inštancie povinný peňažné prostriedky
zodpovedajúce trom baleniam farby žalobcovi vrátiť. Žalobca cenu za 3 balenia farby po 40-kg vyčíslil na
81 eur, ktorú sumu žalovaný tiež nenamietal. Celkovo žalobca poskytol žalovanému sumu 1.300 eur. Po
zohľadnení prác, ktoré žalovaný vykonal a zohľadnení materiálu, ktorý na tieto práce spotreboval, dospel
súd prvej inštancie k záveru o dôvodnosti žaloby, podľa ktorého je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi

preplatok za práce, ktoré nevykonal v sume 455,50 eura, časť nespotrebovanej zálohy za materiál v
sume 108,82 eura a cenu za tri balenia farieb vo výške 81 eur, t. j. spolu 645,32 eura (455,50 eura +
108,82 eura + 81 eur = 645,32 eura). Pretože žalobca časť žalovaným vykonaných prác uznal a tieto
ocenil na sumu 100 eur, po odpočítaní tejto sumy predstavuje nárok žalobcu sumu 545,32 eura, na
úhradu ktorej súd prvej inštancie žalovaného v súlade s petitom žaloby zaviazal (645,32 eura - 100 eur
= 545,32 eura).

5. Súd prvej inštancie tiež v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na základné princípy civilného
sporového konania, a to princíp kontradiktórnosti konania a prejednací princíp (zásada formálnej pravdy)
vyjadrené v Čl. 8 a Čl. 9 CSP. Civilný sporový poriadok, na základe ktorého súd prvej inštancie pri
prejednávaní tohto sporu postupoval, do popredia kladie procesnú aktivitu sporových strán. Strany
sporu sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie

svojich tvrdení. Každá procesná strana má zároveň právo oboznámiť sa a reagovať na tvrdenia a
dôkazné návrhy protistrany. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie
tvrdení je teda vzájomná väzba. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu
za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z toho dôvodu o veci samej muselo byť rozhodnuté
v jej neprospech. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie

nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe (ostatných) vykonaných dôkazov. V prejednávanej veci súd prvej inštancie žalobe
vyhovel, pretože žalobca preukázal svoje tvrdenia o dohode so žalovaným, ktorý mal pre neho vykonať
dielo. Tiež preukázal tvrdenie, že žalovanému za vykonanie diela zaplatil a poskytol mu aj zálohu na
nákup materiálu. Tieto tvrdenia žalobcu ani sporné neboli. Žalobca ďalej preukázal, že žalovaný dielo

nevykonal v celom dojednanom rozsahu a nespotreboval ani celú sumu, ktorú mu žalobca na nákup
materiálu poskytol. Na druhej strane žalovaný síce tvrdil, že dielo vykonal vo väčšom rozsahu ako tvrdil
žalobca a tvrdil, že vykonal aj ďalšie práce naviac, tieto svoje tvrdenia však žalovaný vôbec nepreukázal.
Žalovaný nepreukázal ani tvrdenia o nasiakavosti stien, na vymaľovanie ktorých spotreboval väčšie
množstvo farby, ako výrobca uvádza. Žalovaný len poskytol svoje subjektívne tvrdenia bez toho, aby ich

podporil akýmikoľvek dôkazmi. Za situácie, že žalobca tvrdenia žalovaného o vykonaní prác a spotrebe
materiálu rozporoval, pričom žalobca svoje, od žalovaného odlišné tvrdenia aj preukázal (jeho tvrdenia
vyplynuli z vykonaných dôkazov - predovšetkým výsluchu žalobcu, svedkov G. H. a E. A.), súd prvej
inštancie konštatoval, že žalobca dôkazné bremeno uniesol, kým žalovaný dôkazné bremeno neuniesol,
a preto musel rozhodnúť v jeho neprospech.

6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol vo výroku II. napadnutého rozsudku
v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keďže žalobca bol v konaní úspešnou stranou sporu v rozsahu 100 %.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v celom rozsahu (výrok I. aj II.) odvolanie a navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne (v doplnení odvolania
výslovne uviedol, aby konanie voči jeho osobe bolo zastavené a ukončené, pretože je nedôvodné;

odvolací súd z obsahu podania teda odvodil, čoho sa žalovaný odvolacím návrhom domáhal).
8. Žalovaný v odvolaní uviedol, že už sa ku všetkému jasne vyjadril vo svojich odvolaniach a trvá na
nich a s napadnutým rozsudkom nesúhlasí. Ďalej uviedol, že vie všetko ukázať a dokázať, čo a ako na
dome urobil a ako to bolo pôvodne, že vie povedať, ako dostaval komín a iné veci a namietol, že ho
súd prvej inštancie k tomu nevyzval, aby sa to na mieste preukázalo. Taktiež namietal skutočnosť, že

súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie ohľadne jeho tvrdenia, že žalobca a jeho manželka
sa stále s nejakými majstrami, ktorí v ich dome robili súdia a nevyzval žalobcu, aby vymenoval všetky
firmy a ľudí, ktorí na dome pracovali, aby oni sami povedali ako so žalobcom a jeho manželkou dopadli.
Podľa žalovaného žalobca navrhol vypočutie len tých osôb, ktoré mu do celého príbehu zapadli a stáli
vo všetkom proti nemu a poukázal na to, že aj v odôvodnení napadnutého rozsudku sa spomína, že sú

so žalobcom dlhoroční známi. Spochybnil aj vyjadrenie p. Mgr. I. H., ktorá tvrdila, že je podvodník, ale
počas prác išla podľa žalovaného na všetkom oči nechať a stále ho chváliť, ako poctivo a pekne u nej
robí. Na základe toho ho mala aj osloviť manželka žalobcu p. B. na sporné práce. Žalovaný tiež uviedol,
že v napadnutom rozsudku sa uvádza, že 66 kg balenie farby vystačí na 660 m2 maľby, čo je podľaneho nezmysel. Navrhol v tejto súvislosti, aby žalobca zabezpečil rovnaký podklad a žalovaný ho bude
pred súdom maľovať a dokáže, že je to nemožné. Tvrdil, že nikoho neoklamal a ku všetkému sa môže
vyjadriť na pojednávaní. Ďalej uviedol, že v napadnutom rozsudku je kopa nezrovnalostí, nejasností,

avšak tieto nekonkretizoval. K záveru súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena uviedol, že
opísal celý pracovný postup, ktorý vykonal a majstri, ktorých navrhol za účelom dokazovania žalobca
sa k prácam nemohli relevantne vyjadriť, lebo ich nevykonali oni, ale žalovaný. Žalovaný tiež rozporoval
časť žalovanej sumy, a to 81 eur za tri ks 40 kg balenia farby z dôvodu, že v čase nákupu v Mercury
Market stála farba za 40 kg balenie cca 21 eur, a teda by suma za tri balenia mala predstavovať 63 eur

a nie 81 eur. Naďalej však tvrdil, že farbu nechal v dome žalobcu a nič si neponechal, a teda žalobcovi nič
nedlží. Záverom poukázal na konanie na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Komárno, ktoré bolo
po jeho výpovedi a doloženom súpise prác zastavené.
9. Žalovaný sa tiež vyjadril k pojednávaniu konanému pred súdom prvej inštancie dňa 24.04.2023,
a to tak, že mu volala p. F. (asistentka senátu) a oznámila mu, že jeho ospravedlnenie od lekára súd
neuznáva. Žalovaný jej mal povedať, že sa necíti na to, aby sedel na pojednávaní zo zdravotných

dôvodov a že chcel, aby bol stanovený nový termín pojednávania, na čo mu asistentka senátu
mala povedať, že žiadny iný termín nebude. Uviedol to z dôvodu, že súd prvej inštancie poukázal
v napadnutom rozsudku na to, že nežiadal o odročenie pojednávania, čo podľa neho nie je pravda.
Zdravotné problémy mal mať v súvislosti so smrťou matky.
10. K výroku II. o náhrade trov konania žalovaný neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu.

11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne tak, že v plnom
rozsahu trvá na podanej žalobe, poukazuje na svoje písomné podania ako aj dôkazy vykonané na
pojednávaní. Žalovaný po tom, ako vykonal časť prác, bez slov z miesta výkonu prác odišiel, práce
nedokončil, vykonané práce neodovzdal, na vyzvanie od žalobcu nereagoval, predžalobnú výzvu od
právnej zástupkyne žalobcu ani neprevzal. Žalobca od zmluvy o dielo odstúpil dôvodne, pretože

žalovanýnajehovýzvynereagovalabolozrejmé,žežalovanýužprácenevykoná,atočovykonalnebolo
urobené riadne. Pretože žalobca zaplatil žalovanému vo forme zálohy viac, než na čo má žalovaný
nárok podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka je žalovaný povinný preplatok mu vrátiť. Tvrdenia
žalovaného o tom, že „B. sa s nejakými majstrami, ktorí na ich dome robili, súdia..:“ a podobne, sú
ničím nepodložené účelové klamstvá. Pokiaľ poukazuje na to, že prokuratúra vec zastavila, treba podľa

žalobcu uviesť, že žalobca podal trestné oznámenie, vec preveroval Odbor kriminálnej polície OR PZ
v Komárne pod sp. zn. ČVS:ORP-461/23-VYS-KN-2022 a vyšetrovateľ PZ uznesením z 05.12.2022
toto trestné oznámenie podľa § 197 ods. 1 Trestného poriadku odmietol. Ako vyplýva z odôvodnenia
tohto uznesenia rozhodol tak preto, lebo nebolo preukázané, že by boli naplnené znaky skutkovej
podstatypodvodu(knaplneniudôjdevtedy,aksapreukáže,žepodozrivýužvopred,tedapreduzavretím

dohody so zákazníkom, vedel, že sľúbené práce nevykoná, čo sa nepreukázalo). Vyšetrovateľ v závere
uznesenia poukázal na to, že týmto jeho uznesením nie je dotknuté právo oznamovateľa uplatniť si svoje
nárokymimotrestnéhokonania,čožalobcaužajvykonal.Vzhľadomnauvedenéžalobcakonštatoval,že
podľa neho nie je naplnený žiadny z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 CSP, preto navrhol,
aby odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

12. Žalovaný už na vyjadrenie žalobcu nereagoval.
13. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
14. Podľa Čl. 11 ods. 4 CSP, súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v
tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

15. Podľa Čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
16. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
17. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
18. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 379 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, aka) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
21. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
22. Podľa § 385 ods. 1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
24.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
25. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
26. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

27. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, pričom dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
28. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že sa cíti byť rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a zároveň
sa cíti byť viazaný aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie; z tohto dôvodu nenariaďoval
na prejednanie odvolania pojednávanie, keďže nebolo potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie

(§ 385 ods. 1 CSP a contrario).
29. Odvolací súd zároveň konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, na ktoré poukazuje a pre účely zdôraznenia jeho správnosti a vysporiadanie sa s odvolacou
argumentáciou žalovaného, k odvolacím námietkam (viď ods. 7. až 9. odôvodnenia tohto rozhodnutia)
uvádza nasledovné:

30. Súd prvej inštancie správne vo svojom rozhodnutí poukázal na zásady civilného sporového
konania, ktoré je ovládané zásadou formálnej pravdy a kontradiktórnosti konania, v zmysle ktorých súd
v zásade nevykonáva dôkazy z vlastnej iniciatívy, ale len na základe aktivity sporových strán. V tejto
súvislosti sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, podľa ktorých žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení o vykonaní diela v celom rozsahu. Nepostačovalo totiž podľa

odvolacieho súdu predloženie súpisu vykonaných prác so stanovením hodnoty týchto prác žalovaným
bez toho, aby tento súpis podporil ďalšími dôkazmi (ako napr. rozpočet, doklad o nákupe materiálu,
a pod.). Odvolací súd preto poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo
svojomrozhodnutísp.zn.4Cdo285/2008uviedolnasledovné:„Abyúčastníkmoholsplniťsvojuzákonnú
povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom

dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou
tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť
skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú
povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia má za následok, že
skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude

predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka
väčšinou za následok preňho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou
právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak
rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak

nositeľa dôkazného bremena.“ alebo na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M
Cdo 6/2010, podľa ktorého: „Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a
označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad
v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že
so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že

žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia
nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné
bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti
preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je
procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v

konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť
dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu)
konaniaanatom,akoprávnanormavymedzujeprávaapovinnostiúčastníkovhmotnoprávnehovzťahu.“
31. S poukazom na vyššie citované rozhodnutia možno konštatovať, že sporová strana nenesie v konaní
iba dôkazné bremeno, ale aj bremeno tvrdenia, a to bez ohľadu na to, či ide o stranu žalobcu alebo

stranu žalovanú. Bremeno tvrdenia je explicitne vyjadrené aj v základných princípoch CSP, v Čl. 8,
podľa ktorého sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Z citovaného ustanovenia Čl. 8 CSP nevyplýva len povinnosť tvrdiť skutočnosti slúžiace na procesný
útok alebo procesnú obranu, ale aj ďalšie kritérium, a to časové. Nový procesnoprávny kódex (oproti

predchádzajúcemuObčianskemusúdnemuporiadku)kladieväčšídôraznaefektivituarýchlosťsúdnych
konaní ako jedného z atribútov práva na spravodlivý proces vychádzajúc z Čl. 48 ods. 2 zákona č.
460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava SR“) ako
aj z Článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Kritérium efektívneho, t. j. rýchleho
a zároveň hospodárneho konania však CSP nekladie len na súdne orgány, ale tiež na samotné sporové

strany. Toto kritérium je potom konkrétnejšie vyjadrené napr. v ust. § 153 a 154 CSP (sudcovská
azákonnákoncentráciakonania).Pokiaľtedažalovanýpocelýčaskonanianeprodukovalžiadnedôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, možno sa len stotožniť so záverom súdu prvej inštancie o neunesení
dôkaznéhobremena.Neuneseniebremenatvrdeniaadôkaznéhobremenasavšaknetýkalenprvotných
úkonovvrámcicivilnéhokonania(akonapr.odporprotiplatobnémurozkazu),alestranasporujepovinná

reagovať aj na ďalšie vyjadrenia, nároky a prípadne spochybnenia tvrdení protistrany, čo však žalovaný
neurobil. Žalovaného vyjadrenia nielen v priebehu konania, ale aj v odvolaní zostali v rovine tvrdení bez
ich podpory relevantnými dôkazmi, a preto súd, rešpektujúc Čl. 11 ods. 4 CSP (súd pri rozhodovaní berie
do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní), dospel k záveru o nedôvodnosti procesnej
obrany a odvolacích námietok žalovaného.

32. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný vtedy, ak súd prvej inštancie dospel na
základevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam.Tentoodvolacídôvodjevsúdnejpraxi
vykladanýtak,žemusíísťotakéskutkovézistenia,nazákladektorýchsúdposúdivecpoprávnejstránke
a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní vtedy, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nezodpovedá ust. § 191 ods.

1 CSP, pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré nevyplynuli z vykonaného dokazovania a nevyšli
najavo inak alebo neprihliadol na rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli najavo inak alebo že je v hodnotení dôkazov alebo skutočnosti z hľadiska ich závažnosti,
zákonnosti a pravdivosti logický rozpor. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie nevyplýva, že by niektoré
dôkazy nevykonal alebo že by ich vyhodnotil tak, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ

žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevyzval či už jeho alebo žalobcu na predloženie
vyjadrení, dôkazov, a podobne, v súlade so zásadou kontradiktórnosti konania tak súd prvej inštancie
nemohol urobiť, lebo by sa dopustil porušenia tejto zásady a nedôvodne narušil rovnosť účastníkov
konania.
33. Pokiaľ žalovaný namietal, že mu bolo odopreté právo na spravodlivý proces z dôvodu, že súd prvej

inštancie neodročil pojednávanie dňa 24.04.2023, odvolací súd dospel k záveru, že táto námietka nie
je dôvodná a súd prvej inštancie postupoval v súlade s CSP. Ako vyplýva z ust. § 183 ods. 1 CSP,
pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov a môže byť na návrh strany odročené len vtedy,
ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od
nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. V zmysle ust. § 183 ods. 3

CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o
ňomdozvedelaalebomohladozvedieť,alebohosprihliadnutímnavšetkyokolnostimohlapredpokladať.
Z úradného záznamu zo dňa 24.04.2023 odvolací súd zistil, že pojednávanie sa konalo o 13:00 hod.,
pričom žalovaný osobne do podateľne súdu o 11:00 hod. doručil ospravedlnenie, že sa na pojednávanínezúčastní z dôvodu, že je chorý, pričom potvrdenie o práceneschopnosti nepredložil a o odročenie
pojednávania nepožiadal. Zároveň je z úradného záznamu zrejmé, že žalovaný navštívil svoju obvodnú
lekárku MUDr. J. K., ktorá súd prvej inštancie informovala, že k nej prišiel o 10:00 hod. v pracovnom

oblečení (špinavý od farby) a požiadal ju o vystavenie práceneschopnosti z dôvodu, že má L. a M. H.
N.. Odvolací súd má za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania,
keďže už zo skutočnosti, že žalovaný ospravedlnenie doniesol osobne dve hodiny pred pojednávaním
do podateľne súdu, je zrejmé, že sa pojednávania mohol zúčastniť. Zároveň však je pre postup súdu
podstatné, že žalovaný nepožiadal o odročenie pojednávania (iba sa ospravedlnil), a preto súd prvej

inštancie mohol pojednávať aj v jeho neprítomnosti.
34. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného voči výroku II. napadnutého rozhodnutia o trovách konania,
žalovaný neuviedol vo svojom odvolaní vo vzťahu k tomuto výroku žiadnu odvolaciu argumentáciu,
a preto odvolací súd nemohol podrobiť tento výrok náležitému odvolaciemu prieskumu. Napriek tomu
nevzhliadol pochybenie v odôvodnení súdu prvej inštancie k tomuto výroku a považuje ho za vecne
a právne správny, keďže žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100 % uplatneného nároku.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, odvolací súd mu výrokom II.
tohto rozhodnutia priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy
tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.