Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/53/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6922010303
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6922010303.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Michaely Bucekovej, PhD. a JUDr. Adriány Považanovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného
pre zločin šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby podľa § 163 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.
s poukazom na ust. § 134 ods. 2 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 29. novembra 2023
o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 11T/71/2022

zo dňa 19.12.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/71/2022 zo dňa 19.12.2022 bol obžalovaný
A. B. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
v Rimavskej Sobote, sp. zn. 1Pv/72/21/6609 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin šírenia

nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby podľa § 163 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na
§ 134 ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že

dňa 05.02.2021 v čase okolo o 15.45 h bol testovaný na ochorenie Covid 19 v mobilnom odbernom
mieste na Ulici Cintorínskej v Rimavskej Sobote s pozitívnym výsledkom na toto ochorenie, o čom
bol dňa 05.02.2021 v čase o 16.10 h prostredníctvom SMS správy upovedomený, ktorou správou bol

informovaný aj o minimálnej 10 dňovej karanténe, túto karanténu nedodržal a dňa 06.02.2021 o 00:00
h prišiel do zamestnania v spoločnosti C., D.. E. D., v ktorej je zamestnaný ako vodič úžitkového
motorového vozidla zn. Citroen Jumper ev. čísla E. XXXXX patriaceho vyššie uvedenej spoločnosti,
s určením na rozvoz pekárenských výrobkov a následne bol toho istého dňa 06.02.2021 o 06.25 h
kontrolovaný hliadkou OO PZ Rimavská Sobota na Ulici Fábryho v Rimavskej Sobote, kde po výzve, aby
sa preukázal negatívnym testom na ochorenie Covid 19 hliadke OO PZ uviedol, že bol dňa 05.02.2021

testovaný s pozitívnym výsledkom na ochorenie Covid 19, pričom uvedeného konania sa dopustil v čase
núdzového stavu vyhláseného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587 zo dňa 30.09.2020 podľa čl.
5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného
stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, publikovaného v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky pod č. 268/2020 Z. z, v znení uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 718 zo dňa 11.11.2020
podľa čl., 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,

výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, publikovaného v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky pod č. 315/2020 Z. z., ktorý núdzový stav na území Slovenskej republiky začal
platiť dňom 01.10.2020.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie okresný prokurátor. Z písomných dôvodov
odvolania v podstate vyplynulo, že s rozhodnutím okresného súdu nesúhlasí. V tejto súvislosti poukázal

na uznesenie Vlády SR č. 587/2020 zo dňa 30.09.2020, ktorým bol vyhlásený núdzový stav podľa
čl. 5 ústavného zákona 227/2002 Z.z. v súvislosti so zabránením šírenia a predchádzaniu ochoreniaCOVID-19, pričom tento zákon jasne nevymedzuje, akou formou má byť núdzový stav vyhlásený, ani
to, akou formou majú byť ústavné práva občanov obmedzené, ale núdzový stav vyhlasuje vláda, pričom
nie je určené, komu prináleží rozhodnúť o obmedzení základných práv a slobôd občanov. Právnym

základom konania vlády, ako štátneho orgánu v núdzovom stave, je ústavný zákon č. 227/2020 Z.z.
a preto nie je možné konštatovať, že by vláda nekonala na základe zákona, ak koná v súlade s citovaným
ústavným zákonom.

Ďalej prokurátor poukázal na závery znaleckého posudku vypracovaného v tejto trestnej veci č.

99144/2021 z odboru zdravotníctvo a farmácia, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný A. B. bol dňa
05.02.2021 testovaný na prítomnosť vírusu SARS-CoV-2, ktorého výsledok bol dňa 05.02.2021
pozitívny, z čoho vyplýva, že A. B. bol dňa 05.02.2021 pozitívne testovaný na prítomnosť genetickej
informácie z vírusu SARS -CoV-2 v jeho organizme a menovaný okamžite po zistení pozitívneho
výsledku, nedodržal všetky preventívne opatrenia, a to izoláciu v domácom alebo inom vhodnom
ubytovaní, opatrenia zamerané na obmedzenie fyzického kontaktu, zdržania sa sociálnych kontaktov.

Znalecký ústav ďalej konštatoval, že obžalovaný A. B. po zistení pozitívneho výsledku svojho
testovania nedodržal všetky preventívne opatrenia a takýto model správania sa je z epidemiologického
hľadiska možné považovať za správanie, ktoré môže zvyšovať nebezpečenstvo rozšírenia nebezpečnej
nákazlivej choroby. Znalecký ústav v posudku konštatoval, že choroby, ktoré sa považujú za nebezpečné
nákazlivé choroby sa nachádzajú v prílohe Vyhlášky MS SR č. 105/1987 Zb., pričom ochorenie

COVID-19 spôsobené Corona vírusom SARS -CoV-2 sa v zozname nebezpečných nákazlivých
ľudských chorôb v prílohe tejto vyhlášky v zmysle § 189 a § 190 Tr. zák. síce nenachádza,
avšak vzhľadom na medicínske fakty ako šírenie tohto ochorenia, možný priebeh, mortalitu a trvalé
následky ochorenia, nehovoriac o paralýze zdravotného systému s jej všetkými následkami, je možné
ochorenieCOVID-19jednoznačnezmedicínskehohľadiskapovažovaťzanebezpečnénákazlivéľudské

ochorenie. Za predpokladu, že obžalovaný A. B. mal v organizme prítomný genetický materiál vírusu
prenášajúceho ochorenie COVID-19 a v prípade nedodržania predpísaných hygienických predpisov, by
obžalovaný zvýšil riziko šírenia infekcie SARS-CoV-2 na niekoľko násobne v porovnaní, ak by opatrenia
dodržal. Vzhľadom na vyššie uvedené prokurátor mal za to, že vykonaným dokazovaním výsluchmi
svedkov, ale najmä závermi už vyššie spomínaného znaleckého posudku bolo preukázané, že skutok,

pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný, sa stal, vykazuje znaky zločinu šírenia nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby podľa § 163 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 134 ods. 2 písm. a)
Tr. zák., z ktorého mal byť obžalovaný uznaný vinným. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil okresnému súdu Rimavská Sobota, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal
okresný prokurátor a z toho dôvodu navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že aby bolo vo veci rozhodnuté spravodlivo, zopakoval,
že v tom čase na mobilný telefón nepozeral, v podstate telefón dal na zadné sedadlo do auta a išiel po
deti, sadli si do auta a telefón spadol medzi sedačky, vybral ho až vtedy, keď bol na pumpe, a to sa na
neho nepozeral, až potom, po tankovaní mu volal vedúci, vtedy sa na telefón pozrel aj podrobnejšie
a uvidel tam správy. V tom čase mal rúško aj rukavice a tých dvoch pánov na pumpe upozornil, že je

pozitívne testovaný. Tak isto pani, ktorá účtovala na pumpe bola oboznámená pánom E., že je pozitívny.
Až do tej chvíle nevedel, že je pozitívne testovaný. Neurobil to úmyselne. V tom čase mu mobilný telefón
vyzváňal každú chvíľu, bol z toho nervózny, chcel ho aj zahodiť, tak preto, keď nemusel, tak sa na
mobilný telefón nepozeral.

KrajskýsúdvBanskejBystricinapodkladepodanéhoodvolaniavzmysle §317ods. 1Tr.por.preskúmal
zákonnosťaodôvodnenosťvšetkýchvýrokovnapadnutéhorozsudku,akoajsprávnosťpostupukonania,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom

pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu, tak aby umožnili súdu
spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i v ich
súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por.V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladá so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné

a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, akým spôsobom sa súd vysporiadal s jednotlivými
dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, predovšetkým s obsahom výpovedí obžalovaného A.
B., svedkov F. E. A., E. D., G. D., H. I. listinnými dôkazmi, ako aj so znaleckým posudkom, ktoré súd
viedli k právnej úvahe, že obžalovaného spod obžaloby oslobodil. V tejto súvislosti sa odvolací súd

stotožnil s argumentáciou prvostupňového súdu, z ktorej vyplynulo, že aj keď obžalovaný nedodržal po
pozitívnom testovaní na ochorenie COVID-19 minimálnu 10 dňovú karanténu a dňa 06.02.2021 o 00.00
hod prišiel do zamestnania, nemohol naplniť skutkovú podstatu žalovaného zločinu šírenia nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby podľa § 163 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 134 ods.
2 písm. a) Tr. zák., pretože nebola naplnená objektívna stránka, a ani subjektívna stránka tohto zločinu,
lebo jedenásta aktualizácia Usmernenia hlavného hygienika SR v súvislosti s ochorením COVID-19

spôsobeným Corona vírusom SARS-CoV-2, ktorá bola vydaná dňa 20.11.2020 nie je zákonom ani jeho
vykonávacím predpisom a neukladala všeobecne záväzné povinnosti.

V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení
prvostupňového súdu, pretože tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania.
V tomto smere odvolací súd sa nemohol stotožniť s námietkami prokurátora, pokiaľ ide o naplnenie
znakov skutkovej podstaty zločinu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby podľa § 163 ods. 1,
3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 134 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Pre naplnenie objektívnej stránky predmetného zločinu krajský súd musí konštatovať, že COVID-19
bola v dobe spáchania skutku obžalovaným (5. - 6. 2. 2021) vyhodnotená z medicínskeho hľadiska
ako nákazlivá choroba, ktorú však Vláda SR nezaradila do zoznamu nebezpečných nákazlivých chorôb
v prílohe Vyhlášky MS SR č. 105/1987 Zb. Teda právny poriadok SR v čase pandémie nepovažoval
nemoc COVID-19 spôsobený Corona vírusom SARS-CoV-2 za nebezpečnú nákazlivú chorobu, pričom

je potrebné zdôrazniť, že počas celej pandémie si Vláda SR prostredníctvom MS SR nesplnila povinnosť
a nezaradila túto nemoc do zoznamu nebezpečných nákazlivých chorôb.
Z uvedeného dôvodu nebolo možné stotožniť sa s argumentáciou prokurátora, že síce COVID-19
nebol zaradený do zoznamu nebezpečných nákazlivých chorôb, ale zo záverov znaleckého posudku
č. 99144/2021 Znaleckého ústavu v odbore zdravotníctvo a farmácia vyplynulo, že vzhľadom na

medicínskeho hľadisko ako je šírenie ochorenia, možný priebeh, mortalitu a trvalé následky ochorenia,
nehovoriac o paralýze zdravotného systému s jej všetkými následkami, je možné ochorenie COVID-19
jednoznačne z medicínskeho hľadiska považovať za nebezpečné nákazlivé ochorenie.
Na tomto mieste je nutné zdôrazniť, že je neprípustné, aby prokurátor na základe individuálne
vypracovaného znaleckého posudku v konkrétnej veci, rozširoval základy trestnej zodpovednosti svojim

rozhodnutím (napríklad podaním obžaloby) bez ohľadu na skutočnosť, že by právny poriadok SR nemoc
COVID-19 považoval za nebezpečnú nákazlivú chorobu.
Navyše prokurátor z predmetného znaleckého posudku opomenul konštatovať tú časť znaleckého
posudku (strana 17), kde znalecký ústav konštatoval, že A. B. bol dňa 5. 2. 2021 len pozitívne
testovaný na prítomnosť genetickej informácie z vírusu SARS-CoV-2 v jeho organizme (nosohltane),

avšak z dôvodu absencie výsledkov hladín protilátok, resp. Ct hodnoty z PCR testu sa nie je možné
z forénzneho hľadiska vôbec vyjadriť k infekčnosti menovaného.
V prípade obžalovaného A. B., ktorý bol testovaný antigénovým testom, ktorý odvolací súd hodnotí
ako nepostačujúci a nepreukazný pre vyslovenie záverov trestnej zodpovednosti obž. A. B., keďže
z antigénového testu nie je možné vysloviť záver o infekčnosti testovaného subjektu. Keď znalci neboli

schopní vysloviť záver, či je obžalovaný infekčný, súdu nie je zrejmé, na základe akých skutočností
potom prokurátor vyslovil svoj záver o tom, že obžalovaný B. šíril nebezpečnú nákazlivú chorobu. Na
takýto záver nemal dostatok dôkazov.
V konečnom dôsledku prvostupňový súd dospel aj k správnemu záveru, pokiaľ ide o obžalovaného,
že nemohol naplniť znaky skutkovej podstaty zločinu šírenia nákazlivej choroby podľa § 163 ods. 1,

3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 134 ods. 2 písm. a) Tr. zák., pretože jedenásta aktualizácia
Usmernenia hlavného hygienika SR v súvislosti s COVID-19 spôsobeným Corona vírusom SARS-
CoV-2, ktorá bola vydaná 20. 11. 2020, nie je zákonom ani jeho všeobecne záväzným vykonávacímpredpisom a neurčuje žiadne všeobecne záväzné právne povinnosti a preto nemôže všeobecne
zaväzovať obyvateľov Slovenskej republiky.
V tejto súvislosti bolo potrebné poukázať na judikát NS SR č. R 16/1969, podľa ktorého znaky

trestného činu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby nie sú naplnené skutkom, ktorým nie
je spôsobené bezprostredné nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej choroby, ale iba
možnosť spôsobenia takéhoto nebezpečenstva za určitých okolností, ktoré však v dobe spáchania
skutku ešte splnené nie sú. Preto na trestnú zodpovednosť nestačí, keď konaním páchateľa bola
vytvorená iba taká situácia, že nebezpečenstvo síce nastať môže ale len po splnení ďalších podmienok.

V konečnom dôsledku neobstojí ani tvrdenie prokurátora, že vláda konala na základe ústavného
zákona č. 227/2002 Zb. a preto nie je možné konštatovať, že by vláda nekonala na základe zákona,
a koná v súlade s citovaným ústavným zákonom. Predmetný zákon totiž vôbec neupravuje spôsob
vydávania rozhodnutí vlády, tieto upravuje ústava v iných svojich častiach, ako aj iné zákony, tak ako to
prvostupňový súd uvádzal v odôvodnení napadnutého rozsudku.
V závere odvolací súd konštatuje, že okresný súd svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil na stranách

3 až 11 odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd plne stotožnil
a v podrobnostiach naň poukazuje.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Za takéhoto stavu, keď krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,
odvolanie okresného prokurátora zamietol tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.