Uznesenie Judgement was issued on Monday, December 11, 2023

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 9Csp/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223210538
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2023:8223210538.1

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v spore žalobkyne A. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C.
právne zastúpenej RIEDL advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO:54
359490protižalovanémuBENCONTCOLLECTION,a.s.,sosídlomVajnorská100/A,83104Bratislava,
IČO:47 967 692 o zdržanie sa zrážok zo mzdy a určenie neprijateľnej podmienky, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje toto
neodkladné opatrenie :
Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej dňa 14.06.2016 medzi
žalobkyňou a žalovaným, na výkon zrážok zo mzdy, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa dňa 14.11.2023 podala na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáha, aby súd rozsudkom

rozhodol, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretej dňa
09.02.2018 ( správne má byť 14.06.2016) medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy
a aby určil, že podmienka uvedená v článku 3 bod 5 Zmluvy o úvere D.XXXXXXXXXX, uzavretej dňa
11.08.2008 medzi žalobkyňou a Poštová banka, a.s. IČO:31 340 890 v znení : Podpisom tejto zmluvy
zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č.40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s čl.4 bod 4.8 OP pre

úver je neprijateľná.
2. V podanej žalobe sa žalobkyňa súčasne domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by
žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej dňa 09.02.2018
( aj tu správne má byť 14.06.2016 ) medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy,
do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd pre úplnosť uvádza, že uvedenie dátumu
09.02.2018 ako dňa uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy v petite žaloby a návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia považoval len za zjavnú chybu v písaní preto, lebo z obsahu žaloby je
nepochybné ( viď bod 3 žaloby), že tou dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorú mala žalobkyňa na mysli
v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a bodom I. žalobného návrhu vo veci
samej je dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá ako súčasť Dohody o splátkovom kalendári a Dohody
o uznaní dlhu, ktoré uzavreté boli práve dňa 14.06.2016.
2 9Csp/35/2023

3. Žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovala žalobkyňa tým, že dňa
11.08.2008 uzavrela s právnym predchodcom žalovaného- Poštovou bankou, a.s. zmluvu o úvere
číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bolo poskytnutých 3.318,39 eur s lehotou splatnosti
11.08.2014. Podľa žalobkyne na predmetný úver je vzhľadom na § 4 ods.2 a 3 zákona č.258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch potrebné hľadieť ako na bezúročný a bez poplatkov. Tvrdila, že dohoda
o zrážkach zo mzdy je súčasťou Dohody o splátkovom kalendári a Dohody o uznaní dlhu z obsahu

ktorých vôbec nevyplýva, ako žalovaný dospel k výške pohľadávky a zároveň z nej vyplýva informácia,
že sa v danom prípade jedná o nárok premlčaný, čo je v rozpore s § 558 Občianskeho zákonníka. Podľažalobkyneztaktonetransparentnejdohodyouznanízáväzkuniejemožnéplatneuzavrieťďalšiedohody
o zabezpečení pohľadávky, konkrétne dohodu o zrážkach zo mzdy. Z jej obsahu podľa žalobkyne ani nie
je zrejmé, v akej výške by sa zrážky každý mesiac vykonávali a nemala tak žiadne relevantné informácie,

na základe ktorých by vedela starostlivo posúdiť ekonomické dôsledky, ktoré z takéhoto právneho úkonu
budú plynúť. Poukazujúc na § 3 ods.3 a § 4 ods.5 Zákona o ochrane spotrebiteľa žalobkyňa zároveň
žiadala určiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku- Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou
úverovej zmluvy, pretože ňou predávajúci porušil zákonný zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi,
keď neposkytol základné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a jeho dôsledkoch, čo

spôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že banka ako
poskytovateľúverumalapovinnosťvčaseuzatváraniazmluvyoúvereposkytnúťjejjasnéazrozumiteľné
informácie o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, najmä za situácie, ak na základe
takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa mali vykonávať zrážky z jej mzdy bez toho, aby boli nároky
uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom. Podľa žalobkyne tým, že žalovaný požiadal jej
zamestnávateľa o vykonávanie zrážok z jej mzdy a ona nemá možnosť ich vykonávanie priamo zastaviť,

považuje vzhľadom na už uvedené námietky za hodnoverne osvedčenú dôvodnosť poskytnutia jej
ochranynariadenímneodkladnéhoopatrenia.Pretovzáujmepredídeniavznikumajetkovejujmyjepodľa
nej dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust.§ 325 ods.2 písm. d) Civilného sporového
poriadku.
4. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa k žalobe pripojila Zmluvu o úvere

D.XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosť žalovaného zamestnávateľovi žalobkyne zo dňa
07.12.2022- výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy, Dohodu o nahradení pôvodného záväzku novým
záväzkom, Dohodu o splátkovom kalendári s uznaním záväzku zo dňa XX.XX.XXXX a Dohodu
o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX.
5. Vzhľadom na skutočnosť, že súčasťou podanej žaloby žalobkyne bol návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia, postupujúc podľa § 328 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“)
a v lehote tam uvedenej pristúpil súd k rozhodnutiu o tomto návrhu.
6. Neodkladné opatrenie možno na návrh nariadiť pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená a ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( § 324 a § 325 ods.1

CSP). V zmysle ust. § 325 ods.2 písm. d) CSP na ktoré žalobkyňa v žalobe
3 9Csp/35/2023
poukazovala možno neodkladným opatrením strane uložiť aj to, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala
alebo niečo znášala.

7. Žalobkyňa sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia v konaní o zdržanie sa zrážok zo mzdy
a o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky začatom na tunajšom súde na základe jej žaloby dňa
14.11.2023. V danom prípade teda ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia počas konania.

8. Podľa § 326 ods.1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

9.Podľa§328ods.1CSPaksúdnepostupovalpodľa§327,nariadineodkladnéopatrenie,aksúsplnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods.1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 330 ods.1 a 2 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený
čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej.

12. Vychádzajúc z tvrdení žalobkyne, dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia má byť potreba
bezodkladnej úpravy pomerov. S podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je podaná
žaloba, v ktorej sa žalobkyňa okrem iného domáha zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo
mzdy zo dňa 14.06.2016. Na základe súhrnu všetkých žalobkyňou uvedených skutočností a ňoupredložených listinných dôkazov súd má za to, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia podľa návrhu žalobkyne a z toho dôvodu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel. Podľa názoru súdu bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy

pomerov a poskytnutia ochrany osvedčenému právu žalobkyne, pričom súd má za to, že nariadením
neodkladného opatrenia sa nezasiahne do práv žalovaného neprípustným spôsobom, či spôsobom,
ktorý by nebol adekvátny existujúcej potrebe ochrany žalobkyne, teda nedôjde k obmedzeniu
žalovaného spôsobom neprimeraným povahe veci. Už z povahy inštitútu neodkladného opatrenia
vyplýva, že nariadeným neodkladným opatrením, ak sa ním ukladá povinnosť zdržať sa použitia dohody

o zrážkach zo mzdy dochádza vždy k určitému zásahu do práv veriteľa, avšak nariadenie neodkladného
opatrenia tu súd nepovažuje za neprimerané vzhľadom na vážnosť zásahu do právneho postavenia
žalobkynevprípadevykonávaniazrážokzomzdyaztohoplynúcefaktickéaprávnenásledky.Žalobkyňa
svojimi tvrdeniami spochybňuje platnosť dohody o zrážkach zo mzdy na základe ktorej sa jej siaha na
základné živobytie. Tvrdí, že z dôvodu netransparentnosti Dohody o splátkovom kalendári a Dohody
o uznaní dlhu z ktorých vôbec

4 9Csp/35/2023
nevyplýva, ako žalovaný dospel k výške pohľadávky a ktorá je vzhľadom na premlčanie nároku v rozpore
s § 558 Občianskeho zákonníka nebolo možné platne uzatvoriť ani túto dohodu o ktorej ani nemala
informácie Tiež tvrdí, že zrážky zo mzdy chce žalovaný na základe svojho listu jej zamestnávateľovi
zo dňa 07.12.2022 realizovať napriek tomu, že jedná sa o bezúročný a bezpoplatkový úver. Dôvodnosť

týchto jej tvrdení bude predmetom dokazovania vo veci samej. Nemožno mať však pochýb, že
vykonávaním zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody, ktorej platnosť je spochybňovaná a to na
pohľadávku, ktorej výšku a samotnú súdnu vymáhateľnosť žalobkyňa rovnako spochybňuje môže dôjsť
k vážnej ujme na strane žalobkyne a k zásahu do jej práv. Navyše, keďže v danom prípade zrážkami zo
mzdy má byť postihovaná mzda ako základný materiálny prostriedok k uspokojovaniu životných potrieb

žalobkyne, je zrejmé že spätná reparácia všetkých možných negatívnych následkov spojených s jej
prípadným neprípustným postihovaním zrážkami môže byť nemožná a uvedený stav môže spôsobiť na
živote žalobkyne, či jej rodiny nenapraviteľné následky.
13. Vychádzajúc zo skutočností uvedených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
ako i z obsahu listín predložených žalobkyňou má súd za to, že žalobkyňa preukázala potrebu

bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť v prípade, ak sú
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana, ako aj osvedčené, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy,
keď bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Jasne to vyplýva z ust.§
326 ods.1 CSP podľa ktorého sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okrem iného musí

uviesť opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej potreby pomerov
a hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
14. Žalobkyňa predložila súdu úverovú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX číslo XXXXXXXXXX, predmetom
ktorej bolo poskytnutie jej úveru vo výške 100.000,-SK ( 3.319,39 eur). Predložila aj listinu - Dohodu
o nahradení pôvodného záväzku novým záväzkom a Dohodu o splátkovom kalendári s uznaním

záväzku v ktorej je uvedené ( čl. I bod 3), že záväzok žalovanej zo zmluvy o úvere predstavuje
ku dňu XX.XX.XXXX sumu celkovo X.XXX,XX eur, ktorý pozostáva z istiny vo výške X.XXX,XX eur
a príslušenstva vo výške X.XXX,XX eur s tým, že mala tam vyhlásiť, že dlh uznáva čo do právneho
dôvodu aj výšky v celom rozsahu. V článku III Dohody je splátkový kalendár na splácanie uvedenej
pohľadávky v splátkach po 65,-eur mesačne počnúc od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a s poslednou

splátkou vo výške 28,99 eur splatnou dňa XX.XX.XXXX. Vychádzajúc z obsahu uvedenej dohody súd
má za osvedčené tvrdenie žalobkyne, že vôbec z nej nevyplýva, akým spôsobom žalovaný dospel
k výške pohľadávky, čo konkrétne má tvoriť „príslušenstvo vo výške X.XXX,XX eur“ ( žalobkyňa v žalobe
uviedla sumu X.XXX,XX eur, avšak v dohode je ako výška pohľadávky uvedená suma X.XXX,XX
eur). Naproti tomu v liste adresovanom zamestnávateľovi žalobkyne je ako dlžná suma uvedená

suma práve X.XXX,XX eur, pričom z neho vôbec nie je zrejmé a bude tak musieť byť predmetom
ďalšieho dokazovania, či vôbec boli splnené podmienky pre stratu výhody splátok. Predložená Dohoda
o nahradení pôvodného záväzku a splátkovom kalendári s uznaním záväzku je pritom formulár
vyhotovený právnym predchodcom žalovaného, ktorý ho aj podpisoval ako prvý ( XX.XX.XXXX), kým
podpis žalovanej overovaný bol až XX.XX.XXXX a je tak zjavné, že sumu X.XXX,XX eur do formulára

dohody uviedol právny predchodca žalovaného, pričom táto suma podstatne prevyšuje sumu žalobkyni
poskytnutej istiny úveru ( vzhľadom na tvrdenie žalobkyne o bezúročnosti
5 9Csp/35/2023a bezpoplatkovosti úveru) ale aj sumu istiny a nákladov úveru uvedenú v zmluve, pričom nateraz
bez ďalšieho dokazovania nie je zrejmé, ako, na základe čoho k danej výške sumy veriteľ dospel.
Keďže predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie úveru žalobkyni vo výške X.XXX,XX eur, pričom

celková výška nákladov podľa zmluvy bola menej ako XX.XXX,-XX ( presný údaj je na vyhotovení
zmluvy predloženom žalobkyňou zle čitateľný), je zrejmé, že suma uvedená v danej Dohode ako výška
pohľadávky voči žalobkyni podstatne prevyšuje nárok zrejmý zo zmluvy, a preto v konaní vo veci
samej vzhľadom na jeho predmet bude nevyhnutné aj preskúmanie, či v prípade Dohody o nahradení
pôvodného záväzku novým záväzkom a Dohody o splátkovom kalendári ide o platný právny úkon jednak

z pohľadu všeobecných náležitostí predpísaných pre platný právny úkon Občianskym zákonníkom
( existencia skutočnej slobodnej a vážnej vôle žalobkyne, určitosť, zrozumiteľnosť dojednania, súlad
so zákonom a dobrými mravmi), ale aj z pohľadu, či nedošlo v súvislosti s ním k nekalej obchodnej
praktike, či porušeniu zákazu konať v rozpore s dobrými mravmi v zmysle zákona č.250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa. Aj Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá spolu s Dohodou o nahradení
pôvodného záväzku novým záväzkom a Dohodou o splátkovom kalendári s uznaním záväzku má

pritom podobu predtlačeného formulára vyhotoveného veriteľom a predloženého na podpis žalobkyni
spolu s uvedenými dohodami. Keďže žalobkyňa predložila súdu list zo dňa XX.XX.XXXX, ktorého
obsahom je žiadosť veriteľa ( žalovaného) adresovaná jej zamestnávateľovi na vykonávanie zrážok
zo mzdy práve na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej spolu s Dohodou o splátkovom
kalendári s uznaním dlhu, súd má za osvedčené jej tvrdenie, že do doby, kým sa preskúma platnosť

uvedených dohôd datovaných dňom XX.XX.XXXX je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie na
zdržanie sa zrážok zo mzdy na základe práve uvedenej dohody. Vzhľadom na tvrdenia žalobkyne
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je pri výške istiny, ktorá bola predmetom úverovej zmluvy
( X.XXX,XX eur) zrejmé, že pohľadávka na ktorú žalovaný začal zrážky zo mzdy pozostáva z nárokov,
na ktoré podľa žalobkyne nárok vôbec nevznikol ( úroky z úveru), čo samo osebe je dôvodom pre

nariadenie neodkladného opatrenia. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že žalobkyňa by sa po
prípadnom uhradení dlhu prostredníctvom vykonávaných zrážok zo mzdy mohla následne domáhať
vydania bezdôvodného obohatenia, keďže povinnosťou súdu je poskytnúť súdnu ochranu v čase, keď
tvrdenýzásahdoprávprebieha,čibezprostrednehrozíanieažspätne,spotrebouďalšíchsamostatných
sporov.

15. Súd nariadeným neodkladným opatrením nijako nespochybňuje to, že inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov je inštitútom, ktorý má priamu oporu v zákone, a to v § 551 Občianskeho
zákonníka. Ide o všeobecnú úpravu vo všeobecnom predpise upravujúcom občianskoprávne vzťahy,
t.j. o úpravu ktorá všeobecne platí tak pre režim spotrebiteľských ako aj nespotrebiteľských vzťahov.
To znamená, že pri aplikácii tejto úpravy na režim spotrebiteľských vzťahov a spotrebiteľských zmlúv

nemožno mechanicky vychádzať len z tejto všeobecnej úpravy, ale je nevyhnutné prihliadať na osobitnú
zákonnú úpravu pre tieto vzťahy, jej účel ( ktorým je najmä ochrana spotrebiteľa) a špecifiká, keďže
nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že v prípade zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX a rovnako
aj Dohôd zo dňa XX.XX.XXXX išlo o občianskoprávny spotrebiteľský vzťah, lebo je z nich zrejmé,
že žalobkyňa pri ich uzatváraní a plnení nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti. Dopadá na ne teda režim spotrebiteľskej ochrany vzhľadom na zákon č.
č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinných v tom čase. Už
spomenuté ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka teda výslovne umožňuje zabezpečiť uspokojenie
pohľadávky písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov.
Predpokladá sa pritom písomná dohoda, t.j. písomne

6 9Csp/35/2023
zachytený stret dvoch skutočne daných, slobodných, vážnych, určitých a zrozumiteľných prejavov
vôle. Aj pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch
( § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená
so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie teda musí

byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom,
čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená. Výslovne to zákonodarca vyjadril v zákone
č.102/2014 Z.z. novelizujúcom zákon č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, konkrétne v jeho §5a
keď s účinnosťou od 1.5.2014 priamou normatívnou úpravou nepripustil zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z

iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, s výnimkou prípadu jej uzavretia vo forme
osobitnej listiny, ak spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Aj
z dôvodovej správy k tejto zmene vyplýva, že zákonodarcu k tejto zmene viedlo zistenie, že všeobecná
úprava v Občianskom zákonníku nevyžadujúca schválenie súdom, kde stačí iba jednostranný úkon zostrany predávajúceho vytvára výraznú nerovnováhu medzi postavením zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, preto je potrebné túto nerovnováhu korigovať. Vzhľadom na už uvedenú argumentáciu
súdu o potrebe skúmania existencie skutočne danej, slobodnej vôle spotrebiteľa uzatvárajúceho takúto

dohodu o zrážkach zo mzdy je nutné nariadiť neodkladné opatrenie do času, kým sa dokazovaním
vo veci samej preskúma, či je dôvodné tvrdenie žalobkyne o neplatnosti tejto dohody ako aj dohody
o nahradení záväzku a splátkovom kalendári. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o
výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve

so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu, alebo inej objektívnej
inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ
zmluvnépodmienkynedokáževyhodnotiť.Dohodaozrážkachzomzdyazinýchpríjmovumožňujeobísť
dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok zo zameraním na
to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Podľa
názoru súdu žalobkyni ako spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť bezodkladnú ochranu neodkladným

opatrením, keďže vychádzajúc z tvrdení žalobkyne existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok
zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť bez súdnej kontroly
aj plnenie ktorého dôvodnosť je spochybňovaná, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov.
Rozsudok C-106/77 Simmenthal). Žalobkyňa a jej majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky
zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určil veriteľ svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní

pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo by sa touto dohodou mohlo
obísť, a preto je namieste bezodkladná úprava pomerov neodkladným opatrením. V situácii tvrdenej
neprijateľnosti a neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy bude nutné vzhľadom na tvrdenia žalobkyne
a kogentné ustanovenia verejnoprávneho predpisu o ochrane spotrebiteľa o zákaze nekalých praktík
a konania v rozpore s dobrými mravmi preskúmať, za akých okolností a ako boli uvedené formulárové

dohodyuzatvárané,dojednávané,čižalobkyňabolauzrozumenásichzávažnýmidôsledkami,akémôže
mať použitie dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré umožňuje bez súdnej kontroly siahnuť na príjmy, teda
živobytie žalobkyne. Za takej situácie by bolo absurdné nechať bežať zrážky zo mzdy a odkazovať
žalobkyňu s jej súdnou ochranou až na výsledok konania vo veci samej. Dohoda o zrážkach zo mzdy
je zabezpečovacím prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky len v prípade, že je platná,

kde podmienkou jej platnosti okrem iného v zmysle § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka je aj existencia
slobodnej a vážnej vôle na jej uzavretie. Podľa
7 9Csp/35/2023
žalobkyne jedná sa o uplatnenie zrážok na základe neprijateľnej dohody s tým, že ak by aj bola platná,
vymáha sa prostredníctvom nej nedôvodné a premlčané plnenie, čo rovnako je dôvod na nariadenie

požadovaného neodkladného opatrenia. Tým sa bude zaoberať súd pri rozhodovaní o žalobe vo veci
samej, do tej doby je ale podľa názoru súdu potrebné upraviť pomery spôsobom, ktorý zabezpečí, že
nedôjde k ďalším zrážkam zo mzdy žalobkyne na základe dohody, ktorej zákonnosť žalobkyňa popiera
a to aj na nároky ( ako sú úroky z úveru), ktorých existencia sa tvrdeniami žalobkyne spochybňuje.
16.Nemožnototižakoužbolouvedenéopomenúť,žeDohodaozrážkachzomzdyveriteľovispotrebiteľa

umožňuje, aby predložil dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi spotrebiteľa bez toho, aby pred
týmprebehlosúdnekonanieazačaloexekučnékonanie.Keďževdanejvecisažiadauloženiepovinnosti
zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy s tvrdením, že táto je neplatná a preto nemožno pripustiť
jej uplatnenie ktoré navyše má smerovať k vymoženiu neexistujúcej a nevymáhateľnej pohľadávky,
nakoľko úver podľa žalobkyne bol bezúročný a bez poplatkov a pohľadávka z neho je premlčaná, tak

kým súd v konaní vo veci samej nevykoná dôkladné posúdenie, či je alebo nie je dôvodné vyhovenie
žaloby vo veci samej, je namieste nariadenie tohto neodkladného opatrenia.
17. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je v tomto štádiu dôvodné aj preto,
lebo súdna prax už vo viacerých prípadoch vyhodnotila postup právneho predchodcu žalovaného
pri uzatváraní Dohôd o nahradení pôvodného záväzku novým záväzkom a o splátkovom kalendári

s uznaním záväzku a dohody o zrážkach zo mzdy ako nekalú obchodnú praktiku, a preto posúdenie, či
tomu tak bolo, alebo nebolo aj v tomto prípade je namieste a do doby kým ho súd v konaní vo veci samej
vykoná je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti napríklad
rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn.6Csp/78/2020 ktorý určil obdobnú dohodu za neplatnú
pretože spotrebiteľ nebol poučený o dôsledkoch uzavretia Dohody o novácii, pričom nebola zachovaná

odborná starostlivosť dodávateľa, čo je považované za nekalú a klamlivú obchodnú praktiku. Takéto
konanie dodávateľa tam súd vyhodnotil aj ako v rozpore s dobrými mravmi. Keďže aj z iných rozhodnutí
( viď napr. rozsudok Okresného súdu Košice-okolie sp.zn.13Csp/926/2020, ktorý dohodu o zrážkach
zo mzdy uzavretú tiež za obdobných okolností so spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. určil za neplatnú )vyplýva, že boli zistené nekalé praktiky pri uzatváraní uvedených dohôd a je potrebné preskúmanie, či
nešlo o obdobný prípad aj v tu súdenej veci, je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný.
Súd podporne poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn.2CoCsp/91/2021 ( rovnako

týka sa žalovaného a jeho právneho predchodcu PRO CIVITAS s.r.o. ).
18. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súdnom konaní
možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej
republiky. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd musí pamätať na to, že ochrana musí byť
poskytnutá ako tomu, kto žiada nariadenie neodkladného opatrenia, tak v rámci ústavných pravidiel

aj tomu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd
vzhľadom na požiadavku rýchlosti rozhodnutia nemá
8 9Csp/35/2023
možnosť a nie je povinný vykonávať podrobné dokazovanie, vychádza zo skutočností preukázaných
alebo osvedčovaných žalobcom.
19. Ako už bolo povedané, pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti

nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti,
ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia o veci, a skutočnosti, z ktorých
sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusia byť nepochybne
preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrení mal súd vykonávať podrobné a rozsiahle dokazovanie, keďže to sa v zásade vykonáva až

na pojednávaní ( § 188 ods.1 CSP). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie, aspoň osvedčené. Miera
osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. V danom prípade žalobkyňa
tvrdí, že vykonávanie zrážok zo mzdy ohrozí jej majetok, hoci použitie dohody o zrážkach zo mzdy tu
podľa nej odporuje zákonu. Keďže posúdenie vážnosti vôle žalobkyne na uzavretie dohody o zrážkach

zo mzdy a posúdenie ďalších zákonných predpokladov pre platnosť tohto právneho úkonu a možnosť
jeho použitia, ktoré bude súd ako bolo vyššie uvedené povinný uskutočniť vo veci samej vyžaduje
taký časový priestor a dokazovanie, ktoré nemožno vykonať v konaní o neodkladnom opatrení, jeho
nariadenie je nevyhnutým predpokladom na to, aby bolo možné tento prieskum uskutočniť skôr, kým sa
stane v podstate bezpredmetným.

20. V súdenej veci potreba bezodkladnej úpravy pomerov je daná tým, že zamestnávateľ žalobkyne
bol zo strany žalovaného listom zo dňa 07.12.2022 vyzvaný k zrážkam zo mzdy žalobkyne. Táto
výzva sa pritom týkala takej výšky dlhu, ktorú aktuálne vo vyčíslení ponúknutom zamestnávateľovi
žalobcu stanovil jednostranne žalovaný. Veriteľovi tak aktuálne nič nebráni, aby sa domohol plnení,
ktoré žiada, avšak potom môže vzniknúť stav, ktorý by sa ťažko naprával a vyvolával by potrebu

ďalších súdnych konaní. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a efektívna úprava pomerov strán.
Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli
závažnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy vo vzťahu k podanej žalobe vo veci samej.
V súdenej veci podľa názoru súdu toto všetko splnené je.
21. Z vyššie uvedených dôvodov, v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd vyhovel návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia a tak ako žalobkyňa žiadala uložil ním povinnosť žalovanému zdržať
sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy z júna 2016, na základe ktorej žalovaný výkon zrážok začal.
22. Každý účastník ( strana) konania si musí byť vedomý, že jeho pomery môže dočasne upraviť
inštitút neodkladného opatrenia a jeho obsah nemusí byť dokonca v celom rozsahu adekvátny výsledku
právoplatného skončeného konania. „Odmietnutie spravodlivosti alebo základného práva v spojitosti

s predbežnými opatreniami predpokladá také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľne
procesnými prostriedkami obsiahnutými v Občianskom súdnom poriadku. Takýmto porušením však
nemôže byť samo o sebe nariadenie predbežného opatrenia“ (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR
č. 57/2000 zo dňa 7.6.2000, č. judikátu 57). Uvedené podľa názoru súdu rovnako platí pre nový inštitút
neodkladného opatrenia.

9 9Csp/35/2023
23. Súd tu pripomína, že nariadením neodkladného opatrenia neosvedčuje dôvodnosť podanej žaloby
ani neprejudikuje výsledok konania vo veci samej, realizuje len nevyhnutnú bezodkladnú úpravu
pomerov v situácii hroziaceho nebezpečenstva bezprostrednej ujmy žalobkyne majúc za to, že je

osvedčená dostatočná miera dôvodnosti uplatneného nároku potrebná pre nariadenie požadovaného
neodkladného opatrenia.24. Pri nariadení neodkladného opatrenia ako už súd opakovanie uviedol nie je potrebné, aby ten kto
ho navrhuje jednoznačne preukázal oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil.
Žalobkyňa podľa názoru súdu túto podmienku splnila, keď spochybnila nevyhnutnosť a rozsah začatých

zrážok zo mzdy, ako aj skutočnosť, či na ich vykonávanie je spôsobilý podklad. Súd preto návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.
25. Pre úplnosť vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii súd uvádza, že hoci veriteľom s ktorým žalobkyňa
uzavrela úverovú zmluvu bola Poštová banka, a.s., o zrážky zo mzdy zamestnávateľa žalobkyne dňa
XX.XX.XXXX požiadal žalovaný tvrdiac, že na základe radu postúpení je postupníkom danej pohľadávky

banky, preto o jeho vecnej pasívnej legitimácii súd nemal pochybnosti.

26. Čo sa týka totožnosti výroku neodkladného opatrenia s výrokom navrhovaným žalobkyňou vo
veci samej v časti povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy ( výrok I žalobkyňou
navrhovaného rozsudku) a teda zodpovedania otázky, prečo súd uložil povinnosť zdržať sa použitia
dohody o zrážkach zo mzdy do rozhodnutia vo veci samej s totožným výrokom, keď neodkladným

opatrením je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami súd uvádza, že žalobkyni nič
nebráni domáhať sa ochrany svojich práv v prvom rade návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
ale aj žalobou v konaní vo veci samej, v ktorom dôjde k definitívnej úprave pomerov strán. Takáto
možnosť každému žalobcovi vyplýva z ust. § 330 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak to povaha veci pripúšťa,
súdmôženariadiťneodkladnéopatrenie,ktoréhoobsahbyboltotožnýsvýrokomvovecisamej.Pokiaľsi

žalobkyňa zvolila postup, kedy sa uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach
zo mzdy domáha návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má mať dočasnú povahu a
zároveň aj žalobou vo veci samej, súd nemá dôvod a ani možnosť žalobkyňu v tomto smere nijako
limitovať ( podporne viď uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 6Co/45/2018). Mohol by tak urobiť
jedine v prípade, keby súčasne nebola podaná žaloba vo veci samej, kde by neodkladné opatrenie

o povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy mohlo byť trvalo úpravou pomerov medzi
stranamivzmysle§336ods.1vetadruháCSP.Takátomožnosťjealedanálenpreneodkladnéopatrenie
nariaďované pred začatím konania vo veci samej, čo nie je tento prípad. Tu je podaná žaloba o ktorej
súd musí ďalej konať bez ohľadu na neodkladné opatrenie. Tu už konanie vo veci samej začalo a keďže
samo jeho začatie nemá žiadny odkladný účinok vo vzťahu k možnosti použitia dohody o zrážkach zo

mzdy a vykonávania zrážok, bolo dôvodné na návrh žalobcu nariadiť toto neodkladné opatrenie.

27. Čo sa týka výroku o trovách konania, Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie podobné § 145
Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 v zmysle ktorého sa v uznesení o nariadení
predbežného opatrenia o náhrade trov konania nerozhodovalo. Preto v zmysle Civilného sporového

poriadku je potrebné aj pri nariadení neodkladného opatrenia rozhodnúť o nároku na náhradu trov
konania, avšak len v prípade, že ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí ( § 262 ods.1 CSP).
10 9Csp/35/2023
28. Tu rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu medzi žalobkyňou
a žalovaným nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, bude sa konať ďalej vo veci samej, preto

v súlade s ust.§ 262 ods.1 CSP súd v ňom o nároku na náhradu trov konania medzi nimi nerozhodoval.
S otázkou trov konania a ich náhrady sa súd vysporiada v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom
rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd

Bardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ

domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

11 9Csp/35/2023

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.