Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 11, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 71Ek/2271/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123459728
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kováč LL.M.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123459728.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00 585 441,
zastúpeného: JUDr. Soňa Pohovejová, advokát so sídlom Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 51 079 721, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XX/XX, XXX
XX D., o vymoženie 441,06 eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 05.12.2023 domáhal od
povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 441,06 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu –

platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Svidník pod sp. zn. 5Csp/37/2020 zo dňa 11.11.2020,
ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 02.12.2020.

2. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie sa
začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.

3. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy.
Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá
poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade
exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

4. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu
dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie
vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.

5. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne

celkom alebo sčasti.

6. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je
oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a
to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.7. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze
alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred
kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej

len „rozhodujúci deň“).

8. Podľa § 166e ods. 2 ZoKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze
alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči
dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

9. Podľa § 167a ods. 3 ZoKR, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za
vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

10. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani
viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

11. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného
odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená
iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný
oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

12. Podľa § 199 ods. 9 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia
alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej
súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú
v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich

zverejnení v Obchodnom vestníku.

13. Súd použitím lustračných mechanizmov zistil, že na základe uznesenia Okresného súdu Prešov sp.
zn. 2OdK/811/2018 zo dňa 07.01.2019 bol na majetok osoby povinnej (úpadcu) vyhlásený konkurz –
OdK. Predmetné uznesenie konkurzného súdu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 12/2019 dňa

17.01.2019, pričom účinky vyhláseného konkurzu na majetok povinnej nastali v zmysle ustanovenia §
199 ods. 9 ZoKR dňa 18.01.2019.

14. Vo väzbe na vyššie uvedené zistenie preto súd pristúpil k posúdeniu povahy a okamihu vzniku
vymáhanej pohľadávky, následkom čoho si vyžiadal spisový materiál konania, v ktorom bol exekučný

titul vydaný. Z obsahu predloženej spisovej dokumentácie vyplýva, že oprávnený v postavení žalobcu
a súčasne aj podnikateľského subjektu vykonávajúceho poisťovaciu činnosť uzatvoril s povinnou ako
žalovanou poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla zn. Škoda, modelový rad Fabia (pozn. samotná zmluva však nie je súčasťou
spisového materiálu, rovnako ju však ani oprávnený na základe výzvy súdu v tomto konaní nepredložil),

pričom dňa 13.05.2018 nastala škodová udalosť, v intenciách ktorej povinná spôsobila tretej osobe
škodu. Z titulu nepristavenia vozidla povinnej za účelom vykonania jej obhliadky (§ 10 ods. 2 zákona
č. 381/2001 Z. z.) a rovnako aj z titulu úhrady nákladov vynaložených osobe poškodenej (§ 12 ods. 1
písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z.), podal oprávnený návrh na vydanie platobného rozkazu za účelom
vymoženia istiny vo výške 441,06 eur, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z uvedenej istiny od

25.03.2019 od zaplatenia a príslušných trov právneho zastúpenia. Súčasťou spisového materiálu je o.
i. Správa o nehode zo dňa 22.05.2018, Oznámenie o škodovej udalosti zo dňa 22.05.2018, Kalkulácia
nákladov na opravu vozidla poškodeného zo dňa 13.05.2018, Oznámenie o riešení škodovej udalosti č.
9565831638zodňa20.09.2018,Oznámenieopoistnomplnenízodňa12.10.2018aVýzvanazaplatenie
náhrady poistného plnenia alebo jeho časti zo dňa 25.02.2019 (+ doručenka).

15. Na základe takto ustáleného skutkového stavu, berúc do úvahy kategorickú diverzifikáciu
pohľadávok enumerovaných v ustanoveniach §§ 166a – 166c ZoKR, má súd za to, že v predmetnom
konaní je vymáhaná taká pohľadávka, ktorej uspokojenie je dané výlučne len cestou jej prihlášky do
konkurzného (oddlžovacieho) konania, a to predovšetkým vo väzbe na okamih jej vzniku. Ťažiskom

predmetnej názorovej sféry exekučného súdu je primárne skutočnosť, že podstatou vymáhanej
pohľadávky je plnenie, ktoré oprávnený v postavení podnikateľského subjektu ako člena skupiny
VIG (Vienna Insurance Group), vykonávajúceho na území Slovenskej republiky poisťovaciu činnosť,
poskytol tretej osobe (faktickému poškodenému) za účelom náhrady účelne vynaložených nákladovnevyhnutných na opravu motorového vozidla v jeho vlastníctve (tretej osoby), keď povinná v postavení
škodcu zavinila vznik poistnej udalosti, pričom následne neposkytla oprávnenému ako poisťovateľovi
patričnú súčinnosť v podobe pristavenia vozidla za účelom vykonania jeho obhliadky. Majúc na zreteli

skutočnosť, že predmetný skutkový stav zodpovedá regulernému záväzkovému vzťahu viazanému na
štandardný typ poistnej zmluvy, ktorou je zmluva o povinnom zmluvnom poistení (PZP), je potrebné
skonštatovať, že oprávneným vymáhané plnenie nemá povahu takej pohľadávky, ktorú by bolo
kategoricky možné subsumovať do portfólia tých pohľadávok, ktoré sú účinkami konkurzného konania
nedotknuté (§ 166c ZoKR), keď podstatou vymáhanej pohľadávky v kontexte vzťahu medzi oprávneným

ako poisťovateľom a povinnou ako jeho klientom, je samostatný druh pohľadávky zodpovedajúci svojou
povahou regresnému nároku, teda nákladom, ktoré oprávnený v rámci výkonu svojej podnikateľskej
činnosti vynaložil tretej osobe ako skutočnému poškodenému, ktorému konaním osoby povinnej vznikla
škoda. Pokiaľ ide o potenciálnu úvahu o zaradení tejto pohľadávky pod ustanovenie § 166c ods. 1
písm. d) ZoKR, exekučný súd konštatuje, že oprávnený v predmetnom exekučnom konaní nevystupuje
ako poškodený, teda osoba ktorej by vznikla škoda. Práve naopak, oprávnený sa touto cestou domáha

vymoženia takého plnenia, ktoré priamo súvisí s výkonom či predmetom jeho poisťovateľskej činnosti
a ktoré on sám vynaložil na plnenie svojich zmluvných povinností z titulu uzavretej zmluvy o povinnom
zmluvnom poistení (PZP) s osobou povinnou. V zásade to znamená, že potencionálne zaradenie
pohľadávky pod ustanovenie § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR prichádza do úvahy len v tom prípade,
pokiaľ oprávnený by vystupoval ako priamy poškodený. Pre ilustráciu, môže ísť o situáciu, kedy na

nehnuteľnom majetku oprávneného vznikne úmyselnou, protiprávnou aktivitou osoby povinnej škoda.
Súd v tomto bode zároveň poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Cdo/284/2010 zo dňa 28.10.2011, ktorý rozhodol v skutkovo obdobnej veci a podľa ktorého
cit.: „Podmienky občianskoprávnej zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka)
a podmienky, za ktorých vzniká poisťovni právo proti poistenému na náhradu čiastok, ktoré zaplatila

poškodenému z titulu zákonného poistenia, je treba rozlišovať. V danej veci nejde o nárok na náhradu
škody vzniknutej poškodenému proti tomu, kto škodu spôsobil, ani o zákonnú cesiu tohto nároku
poškodeného, ale o zvláštny postihový nárok. Podľa § 440 Občianskeho zákonníka, kto zodpovedá
za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih. Citované ustanovenie upravuje nárok
osobitnej povahy, ktorý nie je nárokom na náhradu škody, a nie je ani nárokom vyplývajúcim z

bezdôvodného obohatenia, lebo ten, kto plnenie poskytol, bol naň zo zákona povinný, hoci škoda bola
spôsobená zavinením iného. Podmienkou vzniku tohto nároku je skutočnosť, že nárok poškodeného
zanikol v dôsledku plnenia osoby, ktorá tento nárok uplatňuje. Právo žalobkyne na tzv. postih (regres),
nie je teda nárokom na náhradu škody ako nesprávne uviedol odvolací súd, ale má povahu originárneho
nároku. Právo SKP proti tomu, kto zodpovedá za škody, na náhradu toho, čo za neho plnila (§ 24

ods. 7 PZP), je regresným právo, a nie právo na náhradu škody. Nakoľko podľa ustálenej súdnej
praxe najvyšších súdnych autorít, vyjadrenej v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
publikovanom v zbierke pod číslom R 34/2013, nie je pohľadávka priznaná oprávnenému exekučným
titulom pohľadávkou za zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným
konaním ani príslušenstvom takejto pohľadávky, ale ide o pohľadávku regresnú, teda o pohľadávku

priznanú oprávnenému na základe zvláštneho postihového nároku (sui generis), a teda nejde o
nedotknutú pohľadávku podľa § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR. Tento záver podporuje aj Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky III. ÚS 256/2020-33 zo dňa 12. novembra 2020, ktorý vyslovil záver „Orbiter
dictum ústavný súd poznamenáva, že pohľadávky zo zodpovednosti za škodu na zdraví sú prirodzene
považované za privilegované. Život a zdravie ako ústavné hodnoty sa nedajú vyvážiť žiadnym majetkom

a pohľadávky vzniknuté zo zodpovednosti za zásah do týchto hodnôt pri rozmanitých administratívnych
limitoch sa skôr podobajú cieľu zjemniť dopad následkov za zásah do týchto hodnôt. Umožnenie úniku
škodcovi cez inštitút oddlženia by bolo potrebné kvalifikovať za jednoznačne neproporcionálny zásah.
Odškodnenie útrap poškodeného by dostalo len do roviny teoretickej, čo by nekorešpondovalo nielen so
znením právnej úpravy, ale aj s ústavnými garanciami. Výnimka z oddlženia vo vzťahu k pohľadávkam zo

zodpovednosti za škodu na zdraví je preto plne pochopiteľná. Uvedená garancia je však postavená na
ochranepoškodenéhoakoslabšejstrany,čoimplikuje,žesaňounemôžuzastrešovaťinéinštitúcie,ktoré
do týchto zodpovednostných vzťahov vstupujú subsidiárne. Na mysli máme poisťovne, ale aj samotného
sťažovateľa v tomto konaní.“.

16. Pokiaľ ide o konkrétne časové vymedzenie okamihu vzniku pohľadávky oprávneného, má súd za
to, že vychádzajúc z obsahu spisového materiálu základného súdneho konania, je potrebné brať ako
relevantný prvok určujúci tento parameter samotné ukončenie šetrenia poistnej udalosti (11.10.2018)
vyplývajúce z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 12.10.2018, keď týmto dňom bola ukončenálikvidácia predmetnej škodovej udalosti. Inými slovami vyjadrené, daný okamih je charakterizovaný
sfinalizovaním úkonov likvidátora a následným poskytnutím plnenia tretej osobe, v dôsledku čoho
oprávnený nadobudol priestor na to, aby svoje právo na refundáciu účelne vynaložených nákladov

(vrátane iných prvkov vymáhanej pohľadávky) uplatnil formou žaloby o plnenie aj skôr, než po vyhlásení
konkurzu na majetok povinnej.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd dospel k záveru, že oprávneným vymáhaná
pohľadávka má charakter účinkami konkurzného konania dotknutej pohľadávky v zmysle ustanovenia

§ 166a ods. 1 písm. a) ZoKR, pričom ako okamih jej vzniku súd ustálil taký moment, ktorý predchádza
rozhodnému dňu, v dôsledku čoho súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku v celom jeho rozsahu zamietol.

18. Podľa § 199a ods.1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

19. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre
vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému

pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre
maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods.1 písm. d) súd.

20.Nakoľkosúdnávrhnavykonanieexekúciezamietolaideodôvod,ktorýmožnopričítaťoprávnenému,

súd oprávnenému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.