Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. november 2023

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4Er/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415201939
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2023:6415201939.7

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej: A.
B., C. XX. X. XXXX, D. E. F. XXX/X, XXX XX G., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár,
s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, vedenej pod sp. zn. EX 254/15,

súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu P. O. Box 142,
977 01 Brezno, o vymoženie sumy 1 285,80 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením č. 5613 071242 zo dňa 12. 03. 2015 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný
súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., so sídlom
Exekútorského úradu P. O. Box 142, 977 01 Brezno, ktorý ju viedol pod spis. zn. EX 254/2015.

2. Proti upovedomeniu o začatí konania a trovám exekúcie podala povinná námietky, ktoré okresný súd
uznesením č. k. 4Er/87/2015-33 zo dňa 05. 08. 2015 zamietol.

3. Dňa 16. 09. 2015 bol na tunajší súd doručený prostredníctvom právneho zástupcu povinnej návrh na
odklad exekúcie, vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a na jej zastavenie.

4. Okresný súd vydal dňa 27. 04. 2017 uznesenie č.k. 4Er/87/2015-59, v ktorom povolil odklad exekúcie
a exekúciu zastavil.

5. Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie.
Oprávnený sa odvolával na to, že rozhodcovská zmluva nepredstavuje individuálnu dohodu, ktorá by
mala zaväzovať povinného na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere s rovnakým číslom a nie je jej
súčasťou. Oprávnený poukazoval aj na to, že medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva popri
tom, že je individuálnym dojednaním, by nespĺňala definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods.

1 resp. ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory
zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred
rozhodcovským súdom. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že konanie pred rozhodcovským súdom je len
alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len
vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako
limitovaní pri podaní žaloby.6. Následne dňa 27. 06. 2018 bolo doručené na súd vyjadrenie povinného k odvolaniu oprávneného.
Oprávnený podaným odvolaním napáda rozhodnutie exekučného súdu z dôvodu, že rozhodcovská
zmluva, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie veci nie

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou tak, ako to uviedol exekučný súd v napádanom rozhodnutí.
S takýmto tvrdením oprávneného nemožno súhlasiť, pričom povinný opätovne poukazuje na to, že
uzatvorením rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným došlo k jednoznačnému
zhoršeniu postavenia povinného v postavení spotrebiteľa, resp. k vzniku hrubého nepomeru v právach
medzi oprávneným a povinným zo zmluvy o úvere. O zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom a

spotrebiteľom a neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka)
ide najmä z dôvodu, že oprávnený si priamo a autoritatívne v predformulovanej rozhodcovskej zmluve
určil pre prípad vzniku sporu z predmetnej zmluvy, možnosť výberu či prípadný spor predloží stálemu
rozhodcovskému súdu alebo príslušnému všeobecnému súdu Slovenskej republiky. Právo výberu
akému súdu spor predloží spočíva podľa zmluvy na tej zmluvnej strane, ktorá podáva žalobný návrh
- teda v konečnom dôsledku ide o oprávneného, ktorý má eminentný záujem na tom, aby boli spory

so spotrebiteľmi riešené pred rozhodcovským súdom, pred ktorým bude postavenie oprávneného oveľa
výhodnejšie. V konečnom dôsledku nemá spotrebiteľ na základe takto dojednanej rozhodcovskej zmluvy
reálnu možnosť rozhodnúť o tom, či spor s dodávateľom bude prejednaný pred všeobecným súdom SR
alebo nie.

7. Povinná v súvislosti s vyjadrením oprávneného vo svojom podaní poukázala na zásadu právnej
istoty a na odsek 24. odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu č. k. 1CoE/278/2018-123 zo dňa 23.
05. 2019 (vydaného v priebehu tohto exekučného konania), podľa ktorého je potrebné skúmať, či túto
rozhodcovskú zmluvu nie je možné považovať za neplatnú aj s ohľadom na nedodržanie mechanizmu
kontraktácie, predpokladaného ustanovením § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka. Oprávnený v

doterajšom priebehu exekúcie nepreukázal doručenie prijatia návrhu rozhodcovskej zmluvy povinnej, a
to aj napriek tomu, že dôkazné bremeno zaťažuje v danej veci práve jeho.

8. Oprávnený k vyjadreniu povinnej uviedol, že rozhodcovská zmluva bola povinnej zasielaná spolu
so zmluvou o revolvingovom úvere a ostatnými súvisiacimi dokumentmi dňa 06. 02. 2012 doporučenou

zásielkou s podacím číslom 13675670 na adresu bydliska povinnej. Na podporu uvedeného predložil
súdu poštový podací hárok zo dňa 06.02.2012, z ktorého vyplýva, odoslanie zásielky povinnej. Zásielka
sa oprávnenému nevrátila ako nedoručená. Riadne doručenie vyššie uvedených dokumentov vyplýva
aj z následného správania povinnej, ktorá zmluvu o úvere čiastočne plnila a jednotlivé splátky v
zmysle splátkového kalendára splácala v lehote splatnosti. Zároveň žiadnym spôsobom nespochybnila

doručenie uvedených dokumentov a ich platnosť, a to ani v rozhodcovskom konaní.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec podľa § 379 CSP a §
380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnuté
uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 2 CSP).

10. Okresný súd vydal uznesenie zo dňa 14. 11. 2022, ktorý nadobudol právoplatnosť v II. výroku dňa
07. 12. 2022.

11. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

12. V zmysle § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu súd

zastaví, ak je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.

13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

14. Súd preskúmal exekučný titul z formálnej ako aj materiálnej stránky. Z formálnej stránky sa skúma,
či exekučný titul, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje
§ 34 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a z materiálnej stránky, či exekučný titul má
splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a to napríklad jeho rozpor s právom, t. j.dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne. Exekučný súd uvádza, že je vždy povinný skúmať,
či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle
Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, túto podmienku

je povinný skúmať ex officio, a to už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a prípadne neskôr
počas celého exekučného konania. Uvedené konštatoval aj Najvyšší súd SR. Uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 05. 12. 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012: „Predpokladom právomoci rozhodcovského
súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme
osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej zmluvy. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od

existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom
s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú
vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon

nebolnikdyuzavretý.Prekážkurozsúdenejvecipreexekučnékonanienetvoríprávoplatnýrozhodcovský
rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul
vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný.“

15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Občiansky zákonník“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Z okolností uzatvárania zmlúv a najmä s ohľadom na povahu strán zmlúv je zrejmé, že oprávnený
pri uzatváraní zmlúv konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvy uzatvoril s povinným ako
fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal exekučný súd preukázané, že ide o

spotrebiteľskézmluvyanaprávnyvzťahmedziúčastníkmijenutnéokremzmluvnýchdojednaní,naktoré
sa odôvodnenie rozhodcovského rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku
bez ohľadu na dohodu strán.

18. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

19. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa“), nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej
transakcie.

20. Podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú,
ak podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

21. Podľa § 7 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, používanie nekalých obchodných praktík sa
zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo
spotrebiteľskej zmluvy.

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.23. V § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sú demonštratívne uvedené neprijateľné podmienky.
Pod písm. r) je s účinnosťou od 01.01.2008 (§ 53 Občianskeho zákonníka doplnený zákonom číslo

568/2007 Z. z.) uvedená ako neprijateľná podmienka aj rozhodcovská zmluva, teda ak sa v rámci
dojednanej rozhodcovskej zmluvy vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. To, že v zmluve, ktorú uzatvoril oprávnený s povinným, bola dojednaná
rozhodcovská zmluva, vyplýva zo zmluvných dojednaní všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
ktoré sú súčasťou zmluvy a aj zo samotného rozhodcovského rozsudku, ktorý túto skutočnosť konštatuje

vo svojom odôvodnení.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách neplatné.

25. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

26. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok

naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

28. Podľa čl. 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice, nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.22.

29. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

30. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,

ktoré môžu byť považované za nekalé.

31. Podľa prílohy smernice ods. 1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v
uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne

obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

32. Podľa článku 6 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre

spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

33. Podľa článku 10 smernice, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne
opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. 12. 1994. Bezodkladne o

tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31. 12. 1994.

34. Podľa vnútroštátneho práva sa však zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v
zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53

ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka obsahuje exemplifikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný.Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou
od 01. 03. 2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej zmluvy, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len

zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy
nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
zmluvy, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou
podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádza z teleologického výkladu, a teda
vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom

úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom
štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica.

35. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/2008 z 04. 06. 2009 Pannon GSM Zrt
proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú
podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/EHS) ako nekalú. Podľa bodu 32

tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátneho súdu udeľuje
právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je
súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil

otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

36. V posudzovanej veci mal súd riadne preukázané, a to predložením zmluvy o úvere a všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, že súčasťou obsahu formulárovej
zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania

zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, je aj rozhodcovská zmluva. Podľa názoru súdu je však
dojednanie rozhodcovskej zmluvy uvedenej v danom článku obchodných podmienok, neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Táto zmluva spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým,
že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne

na vôli dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má
možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto zmluvy začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Napokon
ani zmluva umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane

spotrebiteľa. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, pričom v zmysle jej znenia sa vopred vzdal
práva výberu, kde sa budú možné spory medzi stranami riešiť. Povinný mal len možnosť zmluvu
ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný
spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti možno

považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy vzhľadom na zásadný dopad
tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto formulovaná zmluva
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu.

Neprijateľná rozhodcovská zmluva sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto zmluvy
odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej zmluvy,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súd svoj názor
o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky opiera aj o vyššie spomenutú judikatúru Európskeho
súdneho dvora (C-240/98,C-168/2005, C-243-2008), pričom súd taktiež dáva do pozornosti rozsudok

Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti H. I. C., v ktorom
bola riešená otázka, ktorá sa týkala smernice v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na
nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez
návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku
vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené

v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci prostriedkov
vnútroštátnej povahy. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva,
absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcichsa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko
oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť
nevenoval.

37. Na základe vyššie uvedených skutočností exekučný súd po preskúmaní podmienok exekučného
konania zistil, že rozhodcovská zmluva je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne
vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.
Neprijateľná rozhodcovská zmluva sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky

odporuje dobrým mravom. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia
prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa
nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi
rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si
spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými

podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným
podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti
spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Z uvedených dôvodov súd podľa § 57 ods. 1 písm. l)
Exekučného poriadku túto exekúciu zastavil.

38. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

39. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

41. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že vyžaduje zodpovednosť za zavinenie strany, ktorej procesný
úkon mal za následok zastavenie exekúcie. Vzhľadom k tomu, že oprávnený procesne zavinil zastavenie
exekúcie, vznikol povinným podľa § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia súd rozhodne o výške trov povinných v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

42. O trovách súdneho exekútora rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia odvolanie n i e j e prípustné.

Proti výroku II. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, a to písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, vlastnoručný podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolaniejepotrebnépodaťvpočtetrochrovnopisov,akpotrebnýpočetrovnopisovúčastníknepredloží,
súd vyhotoví kópie na jeho trovy.