Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 12. november 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/66/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4222202135
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4222202135.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci (v spore) žalobcu: Rozhlas
a televízia Slovenska, Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, E., o zaplatenie 592,36 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 17C/52/2022-84 zo dňa 15. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania (III.) m e n í
tak, že žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu
54,48%.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.06.2022 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 592,36 € s príslušenstvom. Podanú žalobu odôvodnil
tým,žejeverejnoprávnouinštitúciouzriadenounazákladezákonač.532/2010Z.z.oRozhlaseatelevízii
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, pričom žalovaný je zo zákona
platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za
služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v platnom znení, a to vo výške 4,64 eura podľa § 6 ods. 1 v spojení s § 7 tohto zákona s
periodicitou platenia úhrad - mesačne. Žalobca kontrolou úhrad v zmysle § 8 Zákona zistil, že žalovaný
ku dňu podania tohto návrhu na tunajší súd nezaplatil úhradu v zmysle Zákona za kontrolované obdobie
01.11.2010 - 30.06.2021. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od
doručenia uvedenej výzvy, je žalovaný povinný v zmysle § 10 ods. 3. zákona zaplatiť aj pokutu. Dlh
žalovanéhopredstavujesumu575,36eura,ktorápozostávazo124neuhradenýchmesačnýchpredpisov

v kontrolovanom období 01.11.2010 - 30.06.2021. Výška dlhu je súčinom počtu neuhradených predpisov
v kontrolovanom období a sadzby úhrady v zmysle § 6 ods. 1 zákona. V zmysle zákona predstavuje
pohľadávka žalobcu sumu 592,36 eura (z toho istina vo výške 575,36 eura a pokuta vo výške 17 eur
podľa § 10 zákona) a zaplatené poštové sadzby vo výške 1,85 eura.

2. Okresný súd Komárno vydal dňa 15.06.2022 platobný rozkaz sp. zn.17C/52/2022-14, ktorým žalobe

v plnom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz spolu so žalobou a prílohami bol doručený žalovanému dňa
08.07.2022. Žalovaný podal proti tomuto platobnému rozkazu odpor, doručený súdu dňa 26.07.2022, v
ktorom uviedol, že neuznáva žalobcom uplatnený návrh v z dôvodu, že žalobca v podanom žalobnom
návrhu neopisuje všetky skutočnosti, ktoré majú priamo vplyv na oprávnenosť právneho nároku žalobcu.
Poukázal na to, že žalobcovi uhrádza poplatky od doby, kedy sa o tejto povinnosti dozvedel a za obdobie
predtým poplatky uhrádzal na inej nehnuteľnosti, ktorú vlastnil. Mal za to, že v prípade vlastníctva

viacerých nehnuteľností a existencie platieb poplatkov SIPO na jednej z nich, nemá žalobca právopožadovať úhrady viacnásobne. Zároveň vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu za obdobie od
08.06.2019 do 08.06.2022.

3. Žalobca doručil súdu dňa 30.08.2022 podanie, v ktorom reagoval na odpor žalovaného a v ktorom
uviedol, že v súlade s ust. § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon“) „Platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii
odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre

spotrebu v byte alebo v rodinnom dome“. Povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti poskytované
RTVS tak vyplýva priamo zo Zákona. Žalobca v zmysle § 9 ods. 1 Zákona o úhrade je povinný viesť
evidenciu platiteľov úhrad. Údaje o platiteľoch do tejto evidencie mu poskytujú subjekty, ktorým táto
povinnosť priamo z § 9 Zákona o úhrade vyplýva, a to najmä dodávatelia elektriny, prevádzkovatelia
distribučnej sústavy a Sociálna poisťovňa. Žalobca nemôže vychádzať' z iných skutočností, keďže
zákon č 340/2012 Z. z. Zákon o úhrade mu nedáva iné možnosti, ako údaje o platiteľoch (osobách

povinných platiť úhrady, t.j. aj žalovanú sumu) získať. Evidencia platiteľov podľa § 9 ods. 1 Zákona
o úhrade je vzhľadom na enormný počet platiteľov (cca 1,37 mil. platiteľov) vedená v elektronickej
podobe. Poskytovanie súčinnosti zo strany dodávateľov elektrickej energie prebieha tak, že žalobca
požiada dodávateľa elektrickej energie o poskytnutie databázy fyzických osôb, ktoré sú koncovými
odberateľmi elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

Žalobca z tejto databázy zistil, že žalovaný je pod VS: XXXXXXXXXX odberateľom elektrickej energie
na odbernom mieste: D. X/XXX, E., B. E.: XXXXXXXXXXXXXXXX, teda spĺňa definíciu platiteľa podľa
§ 3 písm. a) Zákona o úhrade a je povinný platiť' úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska. Keďže v evidencii platiteľov je ako odberateľ elektriny v danom odbernom mieste
evidovaný žalovaný, žalobca námietky žalovaného považuje za neopodstatnené, nakoľko rozhodujúcou

je skutočnosť, že žalovaný je evidovaný ako odberateľ elektriny v danom odbernom mieste. Žalobca
si k priloženým dôkazom vo vyjadrení žalovaného zo dňa 25.07.2022 dovoľuje poznamenať, že v
predmetnomsporejerozhodujúcaskutočnosť,žežalovanýjeevidovanýakoodberateľelektrinyvdanom
odbernom mieste. Skutočnosť, kto je vlastníkom danej nehnuteľnosti je právne irelevantná. Ohľadom
námietky žalovaného na nedostatočne preukázaný nárok zo strany žalobcu, si žalobca dovoľuje uviesť,

žekžalobepripojildôkazy,ktorédostatočnepreukazujúžalovanýnárok,atoprehľadpredpisovaplatieb,
výzvu na zaplatenie úhrad vyžadovanú v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby
verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon“) a doklad o zaplatení poštových sadzieb za odoslanie tejto výzvy. Podľa názoru
žalobcu tento prehľad predpisov a platieb preto dostatočne preukazuje povinnosť uhradiť žalovanú

sumu žalobcovi. Zákon totiž ani neumožňuje nárok preukazovať iným spôsobom. Ohľadom dokazovania
skutočnosti, že žalovaný žalovanú sumu nezaplatil, si žalobca dovoľuje poukázať na tzv. negatívnu
dôkaznú teóriu, ktorú konštantne judikuje Najvyšší súd SR, podľa ktorej od nikoho nemožno spravodlivo
požadovať, aby dokazoval neexistenciu určitej skutočnosti. Skutočnosť, že tento prehľad predpisov
a platieb je relevantným dôkazom preukazujúcim žalovaný nárok, potvrdzuje súdna prax. Napríklad

Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení rozsudku č. k. 41Cob/190/2017-49 zo dňa 22. 11. 2017
uviedol, že „prehľad predpisov a platieb žalobca priložil k žalobe ako dôkaz a vyplýva z neho, v ktorom
mesiaciarokumalžalovanýkoľkozamestnancov,kčomujeuvedenáprislúchajúcasadzbapoplatku.Ide
teda o listinný dôkaz, ktorým žalobca preukazoval oprávnenosť uplatnenej žaloby, s ktorým dôkazom sa
súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a nebral ho pri rozhodovaní vo veci vôbec do úvahy. Podľa názoru

odvolacieho súdu, z predmetného listinného dôkazu je jednoznačné za koľko zamestnancov požadoval
žalobca koncesionársky poplatok. Žalobca teda v zmysle kontradiktórnosti konania, ktorá sa aplikuje
od 1.7.2016 dostatočným spôsobom preukazoval ním požadovanú sumu a pokiaľ žalobca vychádzal z
nesprávnych počtov zamestnancov, ktoré však čerpal od Sociálnej poisťovne, je dôkazné bremeno na
žalovanom, aby preukázal, že počet zamestnancov bol iný.“ Žalobca je preto presvedčený, že jeho nárok

je dostatočne preukázaný dôkazmi priloženými k žalobe. Vzhľadom na vznesenie námietky premlčania
zo strany žalovaného, žalobca vzal žalobu čiastočne späť v rozsahu 477,92 eura. Po tomto čiastočnom
späťvzatí sa žalobca domáhal zaplatenia istiny vo výške 116,00 eura (25 neuhradených mesačných
predpisov od 06/2019 do 06/2021), pokuty vo výške 17 eur, poštových sadzieb spojených s vymáhaním
vo výške 1,85 eura a náhrady trov konania.

4. Napadnutým (v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd
prvej inštancie v spore takto rozhodol:I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 134,85 eura a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 477,92 eura zastavuje.

III. Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

5. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na vykonané dokazovanie, citované ustanovenia
zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska
(§ 3 písm. a/, § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1 a 2 a § 10 ods. 1, 2, 3 a 5) a citované ustanovenia Civilného
sporového poriadku (CSP – zákon č. 160/2015 Z. z. - § 186 ods. 2 a § 151 ods. 1), odôvodnil nasledovne:

5.1. Žalovaný je platiteľom úhrady za služby verejnosti v zmysle zákona č. 340/2012 Z.z. a uvedenú

úhradu mala platiť vo výške 4,64 eura mesačne. Žalobca kontrolou úhrad v zmysle § 8 Zákona zistil, že
žalovaný ku dňu podania tohto návrhu na tunajší súd nezaplatil úhradu v zmysle Zákona za kontrolované
obdobie 01.11.2010 - 30.06.2021. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30
dníoddoručeniauvedenejvýzvy,ježalovanýpovinnývzmysle§10ods.3.zákonazaplatiťajpokutu.Dlh
žalovaného predstavuje sumu 575,36 eura, ktorá pozostáva z 124 neuhradených mesačných predpisov

v kontrolovanom období 01.11.2010 - 30.06.2021. Výška dlhu je súčinom počtu neuhradených predpisov
v kontrolovanom období a sadzby úhrady v zmysle § 6 ods. 1 zákona. V zmysle zákona predstavuje
pohľadávka žalobcu sumu 592,36 eura (z toho istina vo výške 575,36 eura a pokuta vo výške 17 eur
podľa § 10 zákona) a zaplatené poštové sadzby vo výške 1,85 eura.

5.2. V zmysle § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov je platiteľom úhrady za
služby verejnosti poskytované RTVS fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii
odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre
spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Žalobca je v zmysle § 9 ods. 1 Zákona o úhrade povinný viesť

evidenciu platiteľov úhrad. Údaje o platiteľoch do tejto evidencie mu poskytujú subjekty, ktorým táto
povinnosť priamo z § 9 Zákona o úhrade vyplýva, a to najmä dodávatelia elektriny, prevádzkovatelia
distribučnej sústavy a Sociálna poisťovňa. Informácie o odberateľoch elektriny v domácnosti v odbernom
mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome poskytuje žalobcovi dodávateľov elektrickej energie
na základe svojej databázy fyzických osôb. Z predloženej databázy súd mal za preukázané, že žalovaný

je vedený pod VS: 7704681237 ako odberateľ elektrickej energie na odbernom mieste D. X/XXX, E.,
B. E.: XXXXXXXXXXXXXXXX, teda spĺňa definíciu platiteľa podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.
z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení
niektorých zákonov o úhrade a v zmysle uvedeného bol povinný platiť úhrady za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Nakoľko žalovaný napriek svojej obrane neprodukoval

žiaden dôkaz o tom, že predložená evidencia jeho ako odberateľa elektriny v danom odbernom mieste
nie je pravdivá, súd vyhodnotil skutkové tvrdenia žalobcu ako nesporné.

5.3. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je v dôvodná v rozsahu
späťvzatia žalobcu zo dňa 30.08.2022 a teda v časti istiny vo výške 116,00 eur, ktorá sa skladá z

25 neuhradených mesačných predpisov po 4,64 eura za obdobie od 06/2019 do 06/2021, pokuty vo
výške 17 eur v zmysle §10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov o úhrade a poštových
sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 eura, ktoré žalobca preukázal Potvrdením Tarifnej ceny
za úradnú zásielku zo dňa 03.09.2019 (č. l. 9). Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno ohľadom

skutočností tvrdených v žalobe. Nakoľko žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu opísané v podanej
žalobe, preukázané predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami, síce popieral, ale svoje tvrdenia
nepreukázal žiadnymi dôkazmi, súd považoval za nesporné skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom a
podanej žalobe vyhovel, pričom žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku.

5.4. Súd zastavil konanie v časti čiastočného späťvzatia žalobcu zo dňa 30.08.2022 vo výške 477,92
eura.5.5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v
spore úspešnejšou stranou. Preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho úspechu,
s ohľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom zo dňa 30.08.2022.

5.6. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho
súdu osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

6.Uvedenýrozsudok(pojehoprevzatídňa06.07.2023včaspodanýmodvolanímdňa21.07.2023)včasti

výroku III. – teda o priznaní žalobcovi práva na náhradu trov konania v rozsahu 100% (voči nemu)
napadol len žalovaný domáhajúci sa jeho zrušenia, resp. zmeny napadnutého výroku v intenciách jeho
odvolania. Odvolanie podáva na tom základe, že samotnú žalobu pokladal za nedôvodnú, ale žalobcovi
podľa možnosti hradil a to nielen počas trvania konania. Zároveň poukazuje na fakt, že samotný žalobca
nevzal (?) v zaplatenej a nedôvodnej časti žalobu späť a týmto spôsobil, že nebola jeho úspešnosť ani
vo výške polovice žalovaného nároku, teda úspešnejšou stranou sporu bol on a nárok na náhradu trov

konania by mal mať (preto) on. Pokiaľ by súd chcel byť naozaj spravodlivý, mohol na základe úspechu
v spore, s poukazom na fakt, že on v spore zastúpený nebol, určiť, že žiadna zo strán nemá nárok na
náhradu trov konania.

7. Žalobca po prevzatí odvolania žalovaného dňa 01.08.2023 sa k tomuto nevyjadril.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania smerujúceho len proti výroku III.
napadnutého rozsudku týkajúceho sa náhrady trov konania strán sporu (voči sebe navzájom) a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku podľa ust. § 388 CSP

zmeniť (tak ako to je uvedené o výrokovej časti tohto rozhodnutia) z dôvodu, že podmienky na jeho
potvrdenie ani zrušenie splnené neboli.

9. V danej veci začalo súdne konanie dňa 08.06.2022 na základe návrhu na vydanie platobného
rozkazu žalobcu zo dňa 07.06.2022, keď v zmysle uvedeného návrhu Okresný súd Komárno ako

súd prvej inštancie (zastúpený súdnym úradníkom) vydal pod č. k. 17C/52/2022-14 dňa 15.06.2022
platobný rozkaz, ktorý po jeho prevzatí dňa 08.07.2022 napadol žalovaný včas podaným odporom,
v ktorom poukázal na to, že za čas žalovaného obdobia uhrádzal poplatky na inej nehnuteľnosti, ktorú
vlastnil, keď (preto) považuje žalobu za nedôvodnú, keďže v prípade vlastníctva viacerých nehnuteľností
nemá žalobca právo požadovať úhrady viacnásobne, pričom tiež poukázal na to, že nároky žalobcu

(za obdobie) spred 08.06.2019 sú premlčané a súdnou cestou nevymožiteľné. Po doručení odporu
žalobcovi tento v podaní zo dňa 25.08.2022 sa k odporu vyjadril a učinil čiastočné späťvzatie žaloby
v rozsahu 477,92 eura, keď po čiastočnom späťvzatí sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 116
eur (25 neuhradených mesačných predpisov od júna 2019 do júna 2021), pokuty vo výške 17 eur
a poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 eura, keď požadoval aj náhradu trov

konania. K uvedenému späťvzatiu sa žalovaný vyjadril tak, že požadoval zamietnutie žaloby, nakoľko
má za to, že sa jedná o žalobu nedôvodnú (z dôvodov uvádzaných v odpore) a tiež i predčasne podanú.
Na pojednávaní konanom dňa 15.05.2023 v neprítomnosti oboch sporových strán súd prvej inštancie
vydal zhora označený – napadnutý rozsudok, v ktorom konanie čiastočne pre späťvzatie žaloby zastavil
(žalobe čiastočne vyhovel) a ohľadom rozhodnutia o trovách konania uviedol to, že o nároku na náhradu

trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP; žalobca bol v spore úspešnejšou stranou, z ktorého
dôvodu mu priznal nárok v rozsahu jeho úspechu, s ohľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom.

10. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

11. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 CSP). Ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane (§ 256 ods. 1 CSP). Ak strana
procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu tých trov protistrane (§

256 ods. 2 CSP). Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa (§ 257 CSP).12. Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu sporu a citovaných ustanovení mal odvolací súd za to,
že rozhodnutie o trovách konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP neobstojí, nakoľko, pri len čiastočnom
úspechu žalujúcej strany v spore, je dôvodné postupovať v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP (ak mala strana

vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo), resp. ust. § 256 ods. 1 CSP. V časti predmetu konania,
v ktorej žalobca zobral žalobu čiastočne späť, žalobca procesný úspech nemal a pri tomto čiastočnom
späťvzatí nekonal ani v dôsledku konania žalovaného, ktorý by túto späťvzatú sumu žalobcovi zaplatil,
nemožno teda na strane žalobcu konštatovať procesné zavinenie čiastočného zastavenia konania,

keď čiastočné späťvzatie bolo výsledkom posúdenia obrany žalovaného žalobcom, po ktorom sa už
rozhodol v tejto časti predmetu konania v spore nepokračovať. Pri žalovanej sume (istine) 592,36 eura
s príslušenstvom a prisúdenej sume 134,85 eura bol potom žalobca úspešný len v rozsahu 22,76%
a žalovaný bol úspešný v rozsahu 77,24%, teda celkový pomer úspechu oboch strán predstavoval
konečný úspech žalovaného v spore v rozsahu 54,48%. Vychádzajúc z uvedeného mal potom odvolací
súd za to, že podané odvolanie žalovaného bolo dôvodne podané a že teda o trovách strán sporu pred

súdom prvej inštancie je potrebné rozhodnúť podľa ust. § 255 ods. 2 CSP tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď dôvody hodné osobitného zreteľa nezistil (a nikto ich ani netvrdil)
a keď zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal v zmysle ust. § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu 100%, keď následne o výške
týchto trov oboch konaní bude konať a rozhodovať súd prvej inštancie.

13. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).