Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. október 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 35T/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122015413
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2122015413.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavavkonanísamosudcomJUDr.BranislavomKrivošíkom,vtrestnejveciobžalovaného:

A. N., nar. XX.XX.XXXX v R., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. X písm. a) Trestného zákona
a iné, na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 17.10.2023, takto

r o z h o d o l :

A. N., nar. XX.XX.XXXX v R.
trvale bytom: L. - S. XXX

sa uznáva za vinného, že
dňa 30.11.2021 asi o 19,33 hod. po ceste I/61, v úseku približne 39,07 km v smere od Bratislavy

na Trnavu v k. ú,. Cífer, počas sneženia, po asfaltovej vozovke s mokrým povrchom, viedol ako
vodič osobné motorové vozidlo zn. N. N evidenčné číslo TT XXXGF po predchádzajúcom požití
alkoholu (koncentrácia etanolu v krvi 0,96 g/kg) tým spôsobom, že neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim
schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky, v dôsledku
čoho po tom, ako dokončoval prechádzajúci manéver pred ním jazdiacich iných motorových vozidiel
sa so svojim vozidlom dostal do ľavotočivého šmyku a zišiel mimo cestu vpravo, narazil do stromu,
pričom spolujazdkyňa sediaca vedľa neho, poškodená S. E. utrpela drvivé poranenie hlavy - zlomeniny

lebečnej klenby, lebečnej spodiny a tvárových kostí, rozsiahle zakrvácanie pod mäkké blany mozgu
obojstranne, opuch mozgu a zakrvácanie do mozgových komôr a do mozgového kmeňa, ktorým spolu s
ďalšími závažnými poraneniami tela pri prevoze v sanitke bezprostredne po dopravnej nehode podľahla
a poškodený M. E., spolujazdec sediaci za sedadlom spolujazdca utrpel otras mozgu, pomliaždenie
hlavy v spánkovej oblasti vpravo, tržnú ranu na nose, zlomeninu dolnej čeľuste, pomliaždenie tváre
vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie pľúc obojstranne, roztrhnutie okružia čreva, natrhnutie
hrubého čreva, pomliaždenie pečene, pomliaždenie obličky s krvácaním do moču vpravo, tržnú ranu
stehna vpravo, otvorenú zlomeninu tela stehnovej kosti vpravo, pretrhnutie bočného stehnového svalu

vpravo, odreniny predkolenia vpravo, pomliaždenie ruky obojstranne a šok, vyžadujúce si liečbu spojenú
s práceneschopnosťou v trvaní tri mesiace a obmedzenie v bežnom spôsobe života v trvaní od
30.11.2021 do mesiaca marec 2022, čím porušil ust. § 4 ods. 2 písm. d), § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009
Z. z. cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
teda
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej
povinnosti uloženej mu podľa zákona,

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

čím spáchal
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h)
Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona a s použitím § 39 ods.2 písm. d) Trestného zákona, § 39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam na úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obvinenému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na 48 mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 8
a 10, C., P.: 30 807 484, so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 15.12.2022 na Okresný súd Trnava obžalobu na
obžalovaného pre skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku, právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia
podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1 Trestného zákona.
I. Prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine

1. Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný poučený, že môže ku
skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení, ako
aj po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Tr. por., a to v rozsahu
podľa § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por., obžalovaný vyhlásili, že sú vinný zo spáchania skutku uvedeného

v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa. sp. zn. 1Pv

2. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na
položené otázky obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol prijať jeho
vyhlásenie o vine. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania skutku

uvedeného v obžalobe, bez narušenia skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako
boli posúdené v podanej obžalobe tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pretože boli
naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky trestného činu, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i
objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania
vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie

na hlavnom pojednávaní sa vykoná k výroku o treste a náhrade škody.

3. Po prijatí vyhlásenia obžalovaného bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie a) k výrokom
o treste oboznámením odpisu z registri trestov a výpisom z registra priestupkov obžalovaného a b) k
výrokom o náhrade škody.

II. Výrok o treste

4. Z oboznámených listinných dôkazov k výroku o treste (odpis z registra trestov a výpis z ústrednej
evidencie priestupkov) vyplynulo nasledovné:

4.1 Obžalovaný nemá žiadny záznam v registri trestov.

4.2 Obžalovaný mal za posledných 5 rokov pred spáchaním skutku do spáchania skutku celkovo 10
záznamov v ústrednej evidencii priestupkov. Pred spáchaním trestného činu sa dopustil priestupkov
na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že prekročil maximálne povolenú rýchlosť
dňa 15.11.2021 ( v obci), dňa 20.01.2021 (diaľnica D1), dňa 09.04.2019, dňa 09.09.2018 (v obci), dňa
07.09.2017 (v obci), dňa 09.08.2017 (v obci), dňa 26.05.2017 (v obci) a dňa 10.12.2016 (v obci) a

dňa 23.11.2016. Dňa 21.07.2016 sa dopustil priestupku v súvislosti s neodborným manipulovaním so
zbraňou.

5. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu

obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Vychádzal tiež z toho, že trest má zabezpečiťochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má taktiež postihovať

iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

6. Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v

čonajmenšejmiere.Ochranaspoločnostipredpáchateľmitrestnýchčinovvrátaneochranyprávaslobôd
jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest
má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti.
Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda
páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti,
ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno

ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje morálne
odsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Zhľadiskatýchtoúvahmožnopotomdospieťkzáveru,žeúčeltrestu
v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti
nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje
chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov. Individuálna

prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život.
Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania
trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti.
Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré
bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit

právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného
činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

7. V prípade obžalovaného súd zohľadnil pomery a osobnosť obžalovaného, ktorý sa doteraz nedopustil
žiadneho trestného činu, žije s rodinnou, je zamestnaný a má dospelého syna, ktorý naďalej študuje.
Nie je ale možné prehliadnuť, že za obdobie posledných piatich rokov pred spáchaním trestného činu
sa dopustil väčšieho počtu priestupkov rôzneho stupňa závažnosti a to takmer výlučne na úseku
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky prekročením maximálnej povolenej rýchlosti jazdy či už v obci

alebo mimo obce.

8. Za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, z ktorého bol obžalovaný uznaný
za vinného, ustanovuje Trestný zákon v §149 ods. 2 trestnú sadzbu od 2 rokov do 5 rokov. Za prečin,
z ktorého bol obžalovaný tiež uznaný za vinného, ustanovuje Trestný zákon v § 157 ods. 1 trestnú

sadzbu od 6 mesiacov až 2 roky. Súd vzhliadol u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že sa
priznal k spáchaniu trestných činov a trestné činy úprimne oľutoval v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., keď
na hlavnom pojednávaní po príslušnom procesnom postupe vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Súd u neho zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona,
teda, že skutkom, ktorý mu bol kladený za vinu spáchal viac trestných činov. Vzhľadom k tomu, že bol

uznaný za vinného z dvoch prečinov (prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona), bolo potrebné mu v súlade s § 41 ods. 1 Tr.
zákona uložiť úhrnný trest, a to podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z
nich najprísnejšie trestný. Takým trestným činom bol prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Tr. zákona, ktorému prislúcha trestná sadzba trestu odňatia slobody od 2 do 5 rokov. S poukazom

na rovnováhu poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností sa trestná sadzba neupravovala. Pri
určovaní výmery trestu odňatia slobody vychádzal súd zo zásad ukladania trestov upravených v § 34
Tr. zákona a zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré svedčili v prospech aj v neprospech obžalovaného.
Osobitne prihliadol na to, že obžalovaný urobil vyhlásenie o svojej vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.
por., ktoré súd uznesením prijal a ktoré považoval súd za významnú skutočnosť vyznievajúcu v jeho

prospech, a to v súlade so stanoviskom trestnoprávneho kolégia NS SR č. 44/2017, z ktorého (okrem
iného) vyplýva, že „samotné vyhlásenie viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1
písm.b)Tr.por.ajehonáslednéprijatiesúdomsamoosebesíceniejemožnépovažovaťzapoľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., ale len za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., avšaktakýto postoj je potrebné vziať v úvahu, keďže neodvolateľne prijme všetky právne účinky uznania viny,
dokonca bez toho, aby vopred vedel, aký druh trestu a v akej výmere mu bude následne súdom uložený“.

9. V prospech obžalovaného svedčilo to, že svoje konanie oľutoval, uvedomil si jeho nebezpečnosť a má
záujemasnahusanovať,resp.odstrániťspôsobenénásledky,keďčasťvyčíslenejškodybolanahradená
cestou poisťovne, poškodenému Denisovi Klenovičovi sa ospravedlnil priamo na hlavnom pojednávaní,
na ktorom bol poškodený prítomný, a to za ujmu tak na zdraví poškodeného, ako aj za nemajetkovú
ujmu, ktorú poškodený utrpel smrťou svojej matky. Okrem uvedeného v jeho prospech zohľadnil aj jeho

bezúhonný život, keď sa doposiaľ nedostal do stretu so zákonom v trestnoprávnej rovine, čo svedčí
o tom, že rešpektuje právne normy, a teda skutok, ktorý mu bol kladený za vinu možno považovať za
ojedinelý exces z riadneho spôsobu života spôsobený jeho nezodpovednosťou, keď viedol motorové
vozidlo, hoci jeho vodičské schopnosti boli ovplyvnené alkoholom a dôsledkom dopravnej nehody ním
spôsobenej došlo k nezvratnému následku na živote poškodenej.

10. Napriek zníženiu výmery trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, kedy súd trest
ukladal na úplne dolnej hranici upravenej - zníženej dolnej hranici trestnej sadzby v zmysle analogickej
aplikácie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., obžalovanému súd nevyhovel v časti navrhovaného
uloženia podmienečného trestu odňatia slobody. Pre takýto návrh neboli splnené podmienky podľa
§ 49 ods. 2 písm. a) Tr. zák., pretože takto navrhovaný trest by bol s ohľadom na okolnosti danej

veci a spôsobený ťažký následok dvom osobám (v prípade jednej osoby fatálny) neprimerane mierny.
Zákonné podmienky pre uloženie alternatívneho trestu domáceho väzenia splnené neboli a iné formy
alternatívneho potrestania vzhľadom na povahu a závažnosť trestného činu do úvahy neprichádzali.

11. Súd pri ukladaní nepodmienečného trestu prihliadol na okolnosti prípadu, najmä príčiny vzniku

dopravnej nehody a tiež nenapraviteľný následok, ku ktorému, i keď nedbanlivostným konaním
obžalovaného v konečnom dôsledku došlo a ktorý pri dôslednom dodržaní povinností a príslušných
predpisov nemusel nastať. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že k dopravnej
nehode došlo výlučne zavinením obžalovaného, pri ovplyvnení jeho vnímania alkoholom, z dôvodu
nevenovania sa riadeniu motorového vozidla dostatočne, nerešpektovaniu rýchlosti a neprispôsobenia

vedenia vozidla okolnostiam premávky a stavu cestnej komunikácie, pri zhoršených poveternostných
podmienkach a predchádzaní iných motorových vozidiel. Obžalovaný tak viacnásobne porušil aj
zákon o cestnej premávke a to aj závažným spúsobom. Spôsobom svojej jazdy spôsobil nezvratný
fatálny následok - smrť spolujazdkyne, ktorá na nehode neniesla žiadnu zodpovednosť a ťažkú ujmu na
zdraví ďalšieho spolujazdca. Podmienečný trest odňatia slobody by celkom zjavne nesplnil účel trestu

a prakticky by nijakým spôsobom nezasiahol do jeho bežného života a účel takého trestu by sa zjavne
minul účinkom.

12. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že u obžalovaného bude
účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie ako aj z hľadiska generálnej prevencie naplnený len

nepodmienečným trestom odňatia slobody, ktorý obžalovanému uložil pod dolnú hranicu trestnej sadzby,
a to vo výmere 16 mesiacov. Na jeho výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia v súlade s § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, pretože v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním tohto trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

13. Súd obžalovanému zároveň podľa § 61 ods. 1 a ods. 2 Tr. zákona uložil aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, pretože sa trestných činov, z ktorých bol uznaný vinným
dopustil v súvislosti s touto činnosťou. Pri úvahách o výmere tohto trestu zohľadnil všetky vyššie
uvedené skutočnosti, ktoré svedčili v prospech aj v neprospech obžalovaného a pri jeho ukladaní tohto
druhu trestu vychádzal z trestnej sadzby, ktorá zodpovedala rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona je možné uložiť trest zákazu činnosti na 1 rok až 10rokov. Súd
uložil sekundárny trest zákazu činnosti v dolnej polovici zákonnej sadzby. V týchto súvislostiach súd
poukazuje na už vyššie uvedené okolnosti, ktoré obžalovanému pri ukladaní trestu priťažovali. Osobitne
prihliadol aj na početnosť a povahu priestupkov na úseku dopravy, ktorých sa obžalovaný dopustil
v posledných rokoch pred skutkom, a to konkrétne opakovaným prekročením maximálnej povolenej

rýchlosti. Neprispôsobenie rýchlosti jazdy bolo pritom jednou z viacerých okolností predchádzajúcich
vzniku dopravnej nehody.

III. K náhrade škody14. S predmetným trestným konaním bolo pôvodne spojené aj tzv. adhézne konanie, t.j. konanie o
náhrade škody, keď si nároky na náhradu škody v predmetnej veci riadne a včas uplatnila poškodená

Všeobecná zdravotná poisťovňa, z titulu liečebných nákladov vynaložených v súvislosti s poškodením
zdravia, poškodený Denis E. a a poškodená K. Z.. Obe poškodené fyzické osoby si na hlavnom
pojednávaní nárok na náhradu škody ďalej neuplatňovali, nakoľko tento bol v celom rozsahu uspokojený
z povinného zmluvného poistenia poisťovňou Generali, ktorá je poisťovateľom spoločnosti Q., s. r. o. -
držiteľavozidla,ktorériadilobžalovaný. Nahlavnompojednávaníboloboznámenýlennárokpoškodenej

zdravotnej poisťovne, ktorý bol v čase rozhodovania súdu v celom rozsahu už uspokojený poisťovňou
O., čo vyplynulo z vykonaného dokazovania. Nárok na náhradu škody si uplatnila aj Sociálna poisťovňa
vo výške 4.483,40 eur, z titulu vyplatených sociálnych dávok. Nakoľko zástupca Sociálnej poisťovne
sa na hlavnom pojednávaní nezúčastnil, súd nemohol ustáliť či a v akom rozsahu bol jej nárok na
náhradu škody uspokojený titulom plnenia z povinného zmluvného poistenia, keďže v prospech iných
poškodených bolo takéto plnenie poisťovňou postupne poskytnuté. Z uvedeného dôvodu súd odkázal

Sociálnu poisťovňu s jej nárokom na náhradu škody na civilné konanie, nakoľko ďalšie dokazovanie
výlučne len o nároku poškodenej Sociálnej poisťovne by bolo nehospodárne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti

sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.

Odvolanie má odkladný účinok.