Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, September 25, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/48/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319010416
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8319010416.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky

HalkociovejaJUDr.MariánaSninského,naverejnomzasadnutíkonanomdňa26.09.2023,vtrestnejveci
obžalovaného A. B., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr,. zákona v jednočinnom
súbehu so zločinom sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, o odvolaniach
obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/71/2019
zo dňa 07.09.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. c/, d/, e/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaný
A. B. C. B. D. E., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F.,
G. H. XXX/XX, t. č. v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody v Košiciach,

j e v i n n ý, ž e

- dňa 29.01.2019 v čase okolo polnoci a dňa 30.01.2019 v čase do 01.30 hod. ako zamestnanec
- opatrovateľ B. I. I. zneužijúc mentálne postihnutie J. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola rozsudkom
Okresného súdu Humenné sp. zn. Nc/1005/05 zo dňa 05.06.1995, právoplatným dňa 26.06.1995,
pozbavená spôsobilosti k právnym úkonom, umiestnenej v B. I. I. K., v spoločenskej miestnosti

nachádzajúcej sa na druhom poschodí B. I. I. K., kde boli v tom čase sami, vykonal s ňou orálny styk,
análny styk a následne aj súlož,

t e d a

- zneužijúc bezbrannosť ženy vykonal s ňou súlož a spáchal uvedený čin na chránenej osobe - chorej
osobe,

- zneužijúc bezbrannosť ženy vykonal s ňou iné sexuálne praktiky a spáchal uvedený čin na chránenej
osobe - chorej osobe,

č í m s p á c h a l- zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu so zločinom
sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, s poukazom na ustanovenie § 139
ods. 1 písm. f/ Tr. zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 200 ods. 2 Tr. zákona, podľa § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 1 Tr. zákona ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného A. B. vinným zo zločinu sexuálneho násilia
podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, s odkazom na § 139 ods. 1 písm. f/ Tr. zákona, na tom
skutkovom základe, že

- dňa 29.01.2019 v čase okolo polnoci a dňa 30.01.2019 v čase do 01.30 hod. ako zamestnanec
- opatrovateľ B. I. I. zneužijúc mentálne postihnutie J. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola rozsudkom
Okresného súdu Humenné sp. zn. Nc/1005/05 zo dňa 05.06.1995, právoplatným dňa 26.06.1995,
pozbavená spôsobilosti k právnym úkonom, umiestnenej v B. I. I. K., v spoločenskej miestnosti B. I.

I. K., kde boli v tom čase sami, chytil ju rukou medzi nohy a zozadu jej prstami vošiel do jej vagíny a
análneho otvoru,

za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere jedenásť rokov, pričom podľa § 48 ods. 2 písm.
b/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu výkonu trestu odňatia slobody so

stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie okresný prokurátor, v neprospech
obžalovaného, a to do výroku o vine aj tiež do výroku o treste. Namietal postup okresného súdu, ktorý
dospel k záveru, že bez akýchkoľvek pochybností bola obžalovanému preukázaná vina iba v rozsahu,

ku ktorému sa sám priznal, čo korešponduje s obsahom ďalších dôkazov, na ktoré súd prihliadal. Tieto
úvahy však súd prvého stupňa nijako neodôvodnil, nezdôvodnil skutočnosti, ktoré mali viesť súd k tomu,
že neuznal obžalovaného vinného v rozsahu podanej obžaloby. Prokurátor má za to, že vykonané
dôkazyusvedčujúobžalovanéhotiežzospáchaniatrestnéhočinuznásilneniapodľa§199ods.1,2písm.
b/ Tr. zákona, a to konkrétne výpoveď J. G., zohľadňujúc túto výpoveď v kontexte znaleckého posudku

vypracovaného znalcom L. A. E., ktorý napriek konštatovaniu mentálneho postihnutia poškodenej
nezistil narušenie jej pamäťových schopností, ktoré by jej narušovali schopnosť vnímania udalostí
s ich následnou reprodukciou. Výpoveď poškodenej nie je jediným dôkazom, ale tento dôkaz je
podporený výpoveďou L. M., ktorej poškodená rozprávala o skutku, opísala jeho priebeh, orálny styk,
polohy pri vaginálnom aj análnom styku, pričom vzhľadom na jej mentálne postihnutie, ak by tieto

skutočnosti neprežila, je vysoko pravdepodobné, že by nedokázala tieto skutky takto opísať. Svedkyňa
tiež vypovedala, že poškodená nevedela klamať. Tieto skutočnosti mal súd podporené aj záverom
posudku Kriminálneho a expertízneho ústavu Policajného zboru v Košiciach o zaistenom zmiešanom
profileDNAsčastipatriacemuJ.G.navnútornejstraneboxeriekobžalovanéhovoblastirozkroku;pričom
prítomnosť DNA profilu poškodenej na tomto mieste je logicky vylúčená, ak by sa skutok stal tak, ako

uznal obžalovaného vinu okresný súd. Tieto skutočnosti preukazujú vinu obžalovaného v celom rozsahu
v zmysle podanej obžaloby a okresný prokurátor preto navrhol zrušiť odvolaním napadnutý rozsudok
v celom rozsahu a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, aby vec v potrebnom rozsahu znova
prejednal a rozhodol.Proti predmetnému rozsudku podal priamo do zápisnice po vyhlásení rozsudku odvolanie obžalovaný,
do výroku o vine ako aj do výroku o treste, ktoré obhajca obžalovaného písomne odôvodnil podaním
zo dňa 22.11.2022. Obžalovaný namietal nesprávne právne posúdenie spáchaného skutku, kde podľa

§ 200 Tr. zákona sa trestného činu dopustí páchateľ, ak obeť násilím, alebo hrozbou bezprostredného
násilia donúti k rôznym sexuálnym praktikám, iným než je súlož. Objektom tohto trestného činu je právo
voľby osoby rozhodovať o svojom sexuálnom živote. Ide o také konanie páchateľa, ktoré je zamerané
na dosiahnutie vlastného sexuálneho uspokojenia prostredníctvom donútenia (násilím, hrozbou násilia,
či zneužitím bezbrannosti) poškodenej osoby k rôznym sexuálnym praktikám. Obžalovaný trval na

svojej výpovedi, že poškodená prišla v tú noc sama za ním, že otravovala žiadosťou o cigaretu,
nereagovala na výzvy na odchod do svojej izby. Sama poškodená sa ho spýtala, či nechce sex,
lebo že ak chce sex, chce ho aj ona. K súloži, análnemu ani k orálnemu sexu nedošlo, obžalovaný
pripustil, že ju chytil rukami a prstami jej vošiel do vagíny, možno do análneho otvoru, pričom celé
trvalo maximálne pol minúty. Trval preto na tom, že toto konanie nevykazuje znaky žiadneho trestného
činu, nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty zločinu sexuálneho násilia. Zo strany obžalovaného

nebola poškodená nijako vyhľadávaná, nedošlo k donúteniu poškodenej k žiadnej aktivite, poškodená
sa sama vyzliekla, čo evokovalo jej záujem o sex, pričom u obžalovaného nedošlo k sexuálnemu
uspokojeniu. Obžalovaný poukázal na závery lekárskeho vyšetrenia poškodenej, z ktorých nevyplýva,
aby na tele poškodenej boli zistené známky násilia, škrabance, hematómy a pod. Obžalovaný zdôraznil,
že poškodená vykonávala v minulosti sexuálne praktiky s viacerými chovancami v zariadení, čo bolo

potvrdené aj svedkom N. J., ktorý uviedol o.i. že obdobné incidenty neriešia. Obžalovaný namietal, že
rozsudok konštatuje vo výroku stav bezbrannosti poškodenej vyvolaný mentálnym postihnutím bez toho,
aby bol tento záver podporený inými skutkovými konštatáciami o znakoch mentálneho postihnutia, resp.
o otázke vedomosti o mentálnom postihnutí poškodenej. Uviedol, že v zariadení B. K. bol zaradený
v pozícii ošetrovateľa, nemal prístup k zdravotnej dokumentácii klientov zariadenia, t.j. ani k zdravotnej

dokumentácii poškodenej. Nemal teda informácie o jej zdravotnom stave, o stave jej mentálneho
postihnutia a že je vzhľadom na svoj stav definovaná ako chránená osoba v zmysle § 139 ods. 1 písm.
f/ Tr. zákona. Poukázal na to, že nebolo preukázané, že k skutku došlo pre menší odpor poškodenej,
či slabšej odvety poškodenej práve z dôvodu jej mentálneho postihnutia. Nebolo preukázané, že
obžalovaný mal úmysel a snahu vykonať sexuálne praktiky na poškodenej práve z dôvodu využitia jej

mentálneho postihnutia. Trvá na tom, že poškodená nevykazuje žiadne badateľné znaky mentálneho
postihnutia. Obžalovaný namietal, že všetci svedkovia vypovedali a popisovali skutočnosti, ktoré len
počuli, pričom nikto nebol prítomný pri skutku, nikto nebol priamym svedkom toho, ako k skutku
malo dôjsť. Vo vzťahu k výroku o treste obžalovaný namietal jeho nezákonnosť, nezohľadnenie zásad
ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. zákona. Súd neprihliadol na osobné pomery obžalovaného, na

hodnotenie jeho osoby, či možnosti nápravy. Uložený trest považuje za neprimerane prísny, uložený
v rozpore so zákonom. Obžalovaný je toho názoru, že v rámci vykonaného vyšetrovania, výsluchov
svedkov neexistuje žiaden priamy dôkaz, na základe ktorého by bolo možné vyvodiť záver o tom, že
obžalovaný svojím konaním naplnil skutkovú podstatu zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1,
ods. 2 písm. b/ Tr. zákona v spojení s § 139 ods. 1 písm. f/ Tr. zákona. Trvá na tom, že neexistuje

reťaz priamych a nepriamych dôkazov, z ktorých je bezpečne dokázateľné, že skutok uvedený vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku je trestným činom. Obžalovaný má za to, že súd prvého stupňa
nedostatočne zistil skutkový stav, nerešpektujúc zásady trestného konania v zmysle § 2 ods. 10 Tr.
poriadku, pričom tak nedošlo k objasneniu okolností svedčiacich v prospech obžalovaného. Navrhol
preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa §ú 321 ods. 1 písm. b/, c/, e/ Tr. poriadku zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na základe riadne a včas podaného odvolania obžalovaného a okresného prokurátora, krajský súd
v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého
rozsudku v celom jeho rozsahu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo,

prihliadajúc tiež na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a nanovo
rozhodnúť.

Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že v posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa

vykonané dokazovanie v rozsahu, ako to bolo v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku pre správne zistenie
skutkového stavu nevyhnutné. Na vykonané dokazovanie špecifikované v odôvodnení napadnutého
rozsudku, tak odvolací súd v prevažnej miere odkazuje. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolacie konanie
tvorí spolu s konaním pred súdom prvého stupňa jeden celok, keďže predmet konania je totožný,odvolací súd neopakuje dôkazy a skutočnosti vykonané pred súdom prvého stupňa a obsiahnuté
v odôvodnení rozhodnutia.

Zohľadňujúc objektívne závery vykonaného dokazovania, posudzujúc zistené skutočnosti jednotlivo
a zároveň komplexne v ich súvislostiach odvolací súd však dospel k záveru, že v konaní bolo dostatočne
preukázané spáchanie skutku tak, ako znela podaná obžaloba a odvolací súd preto na podklade
odvolania podaného okresným prokurátorom zrušil rozsudok vo výroku o vine a rozhodol vo veci sám,
pričom ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku, aby priebeh skutkového deja

zodpovedal záverom vykonaného dokazovania.

Vo vzťahu k relevantnosti výpovede poškodenej odvolací súd poukazuje na konštatovanie súdneho
znalca, že napriek mentálnemu postihnutiu poškodená nemá narušenú schopnosť vnímania udalostí
a má primeranú schopnosť následnej reprodukcie prežitého; vie riadne opísať, čo prežila, videla a cítila.
Poškodená opakovane opísala, čo sa malo v tú noc diať, opísala, ako malo k pohlavnému styku a iným

sexuálnym praktikám dôjsť, k jeho priebehu, tak aj k pocitom, aké vtedy mala, čo vnímala a cítila. Jej
výpoveď podľa znalca nejavila známky fabulácie.

K otázke zákonnosti použitia výpovede poškodenej z prípravného konania odvolací súd v plnom rozsahu
odkazuje na postačujúce odôvodnenie súdu prvého stupňa k tejto otázke, s odkazom na Stanovisko

kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 63/2009 zo dňa 07.12.2009, s ktorým sa
odvolací súd stotožňuje.

Odvolací súd v rámci hodnotenia vykonaného dokazovania, v súvislosti s výpoveďami svedkov
poukazuje na to, že poškodená dňa 31.01.2019 vypovedala o tom, že v inkriminovanú noc bola

s obžalovaným v spoločenskej miestnosti, že bolo zhasnuté a prišla tam k nemu, lebo ju obžalovaný
zavolal. Vypovedala, že sa sama vyzliekla a holá prišla k nemu, že došlo k orálnemu styku, z ktorého
jej bolo zle, následne k análnemu odzadu a aj vaginálnemu styku spredu. Vypovedala o polohách, že
pri orálnom styku obžalovaný sedel, potom bola poškodená postojačky, opretá o kreslo. Poškodená
vypovedala tiež, že obžalovaný „smrdel“, že odzadu ju to bolelo, že jej obžalovaný opakovane vravel,

aby bola potichu. Sľúbil jej za to cigarety. Vypovedala, že v noci to nepovedala nikomu, ani keď stretla na
chodbe potom ošetrovateľky, O. a B. (pozn.: svedkyne O. F. a G. F.), ale ráno to povedala ošetrovateľke
B. a L. (pozn.: B. F. a L. M.), keďže sa jej pýtali, prečo v noci nespala.

Svedecká výpoveď poškodenej nie je jediným dôkazom svedčiacim záveru o tom, že k skutku

došlo tak, ako je uvedené v skutkovej vete. Súd poukazuje na obsah výpovede L. M., vedúcej
zdravotného úseku v B. K., ktorá v štádiu konania po vznesení obvinenia vypovedala priamo o tom,
čo jej rozprávala poškodená nasledujúce ráno o priebehu noci vlastnými slovami, pričom výpoveď
poškodenej v prípravnom konaní, výpoveď tejto svedkyne spolu korešpondujú, t.j. možno povedať, že
tieto výpovede spolu na seba nadväzujú a navzájom sa podporujú a odvolací súd tak túto výpoveď uznal

za dôveryhodnú. Táto svedkyňa opísala, ako jej poškodená opisovala polohy, v akých došlo ku styku,
striedanie análneho, orálneho a vaginálneho styku, o tom, že to poškodenú malo bolieť, o tom, že jej
bolo zle z orálneho styku a o tom, že obžalovaný mal „smrdieť“, vypovedala, ako mala byť poškodená
opakovane upozornená obžalovaným, aby bola ticho a že dostane za sex cigarety. Vypovedala, že bola
poškodená ráno rozrušená, triasla sa a opakovane sa dotazovala na to, že sa to A. (pozn.: obžalovaný)

nesmie dozvedieť, že to nesmela nikomu povedať, bála sa. Svedkyňa uviedla, že poškodená by za
cigarety urobila čokoľvek, v ústave sa vie o tom. Uviedla tiež, že poškodenú dobre pozná, a tá nevie
klamať.

Taktiež výpovede svedkýň, ošetrovateliek O. F. a G. F. súhlasia s výpoveďou poškodenej. Aj keď

tieto ošetrovateľky nepočuli žiadne zvuky zo spoločenskej miestnosti, ktoré by naznačovali, že sa tam
má niečo diať, ich výpovede korešpondujú s dejovou líniou skutku, vo vzťahu k časovému priebehu
noci, o tom, že sa obžalovaný nachádzal na poschodí v spoločenskej miestnosti, že boli skontrolovať
poschodie a že ich obžalovaný ubezpečoval, že sa tam nič nedeje, že počuli charakteristické kroky
poškodenej na poschodí, ktorá v noci nespala a opakovane ju bolo počuť chodiť po chodbách.

S týmito výpoveďami korešponduje aj výpoveď N. F. J., riaditeľa B. K. v F. toho času, ktorý vypovedal, že
dňa30.01.2019mubolooznámené,ževnocidošlovB.ksexuálnemustykuošetrovateľa,obžalovaného
a klientky, poškodenej J. G., na čo následne prišiel vykonať pohovor s poškodenou a tiež s A. B., pričomajjemupoškodenázhodneporozprávalaopriebehustyku,otom,žejuobžalovanýzavolaldozasadačky,
kde sa ona sama vyzliekla a kde s ňou obžalovaný postupne vykonal orálny, análny aj vaginálny styk,
že ju to odzadu bolelo, že mu ho musela „vycucať“ a jej bolo na zvracanie. Svedok tiež vypovedal,

že následne vykonal pohovor s obžalovaným, ktorý tieto udalosti poprel, no nebránil sa okamžitému
ukončeniu pracovného pomeru.

Odvolací súd v kontexte hodnotenia dôkazov sa na tomto mieste vyjadruje k námietke obžalovaného
k vykonaným dôkazom, pričom poukazuje na záver znaleckého dokazovania Kriminalistickým

a expertíznym ústavom PZ v Košiciach vo vzťahu k výsledkom DNA analýzy, nájdenému zmiešanému
profilu DNA na vnútornej strane boxeriek obžalovaného v oblasti rozkroku, obsahujúcej DNA
obžalovaného a poškodenej. Odvolací súd prisvedčuje záveru, že tento dôkaz, v spojení s ostatnými
logicky podporuje výpoveď poškodenej k priebehu skutku, ako malo dôjsť k tomu, aby sa stopy
DNA dostali na miesto vnútornej strany spodného prádla obžalovaného. V tejto súvislosti námietka
obžalovaného, že DNA poškodenej sa dostala na jeho prsty vtedy, keď do poškodenej vošiel prstami

a následne pri použití toalety sa musela dostať na jeho prádlo, sa javí vo svetle ostatných dôkazov
výlučne ako tendenčná, so snahou vysvetliť tento dôkaz a ospravedlniť ho.

Odvolací súd tak na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že má dostatočne ustálený skutkový stav
bez zrejmých pochybností v takom rozsahu, ako bol prezentovaný obžalobou a preukázaný vykonanými

dôkazmi. Súd konštatuje, že dokazovaním preukázané skutočnosti vo svojom súhrne vytvárajú sústavu
navzájom sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich priamych a nepriamych dôkazov, ktoré vedú
k jedinému záveru, že k skutku došlo a že ho spáchal obžalovaný.

Následne, zohľadňujúc naplnenie znakov skutkovej podstaty spáchaného trestného činu znásilnenia

a sexuálneho násilia, vo vzťahu k otázke definovania stavu bezbrannosti poškodenej odvolací súd
odkazuje na závery znaleckého dokazovania vykonaného v priebehu vyšetrovania L. A. E. a F. J. L.,
ktoré bez pochybností konštatovali duševnú zaostalosť ľahšieho až stredného stupňa u poškodenej, jej
mentálnepostihnutie,zvýšenúsugestibilitu,nekritičnosť,zhoršenéovládaniepudovejsféry,suvoľneným
regulačným systémom. Táto duševná porucha znemožňuje poškodenej kritické posúdenie situácie

a ovládanie vlastného správania, pričom vyvoláva tiež neprimerane dôverčivé reakcie na akýkoľvek
prejav záujmu tretích osôb. Takéto osoby si nie sú schopné uvedomiť nebezpečie, ktoré je pre zdravého
človeka viditeľné a zrejmé. Poškodená vzhľadom na svoj zdravotný stav, mentálne postihnutie nedokáže
posúdiť primeranosť vlastného správania, resp. jeho neprípustnosť, nemá mentálnu kapacitu primerane
sa brániť. Neuvedomuje si, že správanie istého typu je nezákonné, neprípustné a teda nemá potrebu

vyjadrenia svojho nesúhlasu. Poškodená podľa záveru znaleckého šetrenia nebola schopná kriticky
zhodnotiť situáciu, ktorá je predmetom tohto konania.

Zneužitie bezbrannosti je takým prípadom, keď sa žena nachádza v takom fyzickom a psychickom
rozpoložení, že nemôže navonok demonštrovať svoju vôľu alebo klásť odpor, pričom páchateľ takýto

stav zneužije. Ide predovšetkým o stav bezvedomia, mdlobu, požitie alkoholických nápojov alebo
omamných látok, stav choroby, ale aj stav, keď je žena spútaná alebo keď sa pre svoju fyzickú
neschopnosť nemôže brániť. Nemožno opomenúť, že je nevyhnutné, aby sa žena do tohto stavu dostala
sama alebo pod vplyvom okolností, ktoré páchateľ sám nevyvolal.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že využitie bezbrannosti ženy je nesporne naplnené
aj v takej situácii, kedy žena trpiaca duševnou poruchou, v dôsledku ktorej nechápe zmysel konania
páchateľa a nie je tak schopná posúdiť potrebu odporu proti súloži resp. iným sexuálnym praktikám.
Poškodená osoba nie je schopná prejaviť dostatočne jednoznačne svoju vôľu a dať svoj nesúhlas
s konaním páchateľa zreteľne najavo o.i. aj z dôvodu, že nevie rozumovo posúdiť, že zo strany

páchateľa ide o neprípustné, protiprávne konanie, že sa deje niečo nesprávne a že sa teda má brániť.
O využitie bezbrannosti ide vtedy, ak obžalovaný vie o tomto zdravotnom stave a zámerne ho využije
na uskutočnenie súlože, resp. vykonanie inej sexuálnej praktiky.

V tomto konaní to bolo práve využitie bezbrannosti poškodenej, spočívajúcej v jej mentálnom postihnutí,

ktorým došlo k naplneniu skutkovej podstaty spáchaných trestných činov obžalovaným.Odvolací súd ďalej upriamuje pozornosť na konkrétne odvolacie námietky obžalovaného, zohľadňujúc
relevantné, týkajúce sa podstaty predmetu konania, majúce vplyv na posúdenie zákonnosti a dôvodnosti
odsúdenia obžalovaného, vyslovenia jeho viny a určeného druhu trestu a jeho výmery.

K námietke obžalovaného, že u poškodenej pri lekárskej prehliadke neboli zistené žiadne známky
násilia; zranenie, škrabance a pod., odvolací súd zdôrazňuje, že k naplneniu skutkovej podstaty
trestného činu znásilnenia resp. sexuálneho násilia nie je nevyhnutné použitie fyzického násilia resp.
hrozby násilia páchateľom, ale dochádza k nemu aj zneužitím bezbrannosti obete. Táto skutočnosť

v konaní preukázaná bola a odvolací súd otázku využitia bezbrannosti poškodenej obžalovaným
dostatočne zdôvodnil vyššie, t.j. argumentácia obžalovaného o absencii použitia násilia a neexistencia
viditeľných zranení u poškodenej osoby neobstojí a nepostačuje pre vyslovenie pochybností, že k skutku
došlo tak, aby bola naplnená skutková podstata trestného činu znásilnenia a sexuálneho násilia tak,
ako sú tieto trestné činy definované v Trestnom zákone.

Ani argument obžalovaného, že pri tom, ako mal fyzický kontakt s poškodenou (pripúšťajúc vloženie
prstov do vagíny poškodenej a do jej análneho otvoru), nedošlo k jeho sexuálnemu uspokojeniu, nie je
relevantný, nakoľko sexuálne uspokojenie páchateľa nie je pre naplnenie skutkovej podstaty trestného
činuznásilneniaatrestnéhočinusexuálnehonásiliarozhodujúce,alepostačujesamotnýfakt,žeksúloži,
bez ohľadu na jej trvanie, a k iným sexuálnym praktikám zo strany obžalovaného došlo.

Vo vzťahu k odvolacej námietke, že obžalovaný nemal vedomosť o zdravotnom stave poškodenej, že
ako ošetrovateľ nemal prístup k zdravotnej dokumentácii poškodenej, má súd za to, že ide o účelové
tvrdenie s úmyslom vyviniť sa zo vzneseného obvinenia vo vzťahu k definovaniu „zneužitia bezbrannosti
poškodenej“. Obžalovaný si bol plne vedomý, na akom pracovisku pracuje, kto sú klienti zariadenia

B. I. I., mal vedomosť o ich správaní. Aj keby súd pripustil, že obžalovaný nevedel presne, odborne
medicínsky, definovať diagnózu poškodenej, musel si byť vzhľadom na svoje pracovné skúsenosti
v zariadení plne vedomý mentality poškodenej. Ako osoba o.i. zodpovedná za starostlivosť o klientov
zariadenia, vnímajúca ich bežné správanie, obžalovaný poznal správanie poškodenej, sám pri výsluchu
opakovane vypovedal, že poškodená sa vyzliekala, či tancovala nahá, že „vystrájala na chodbách“, či

robila problémy. Obžalovaný sám vypovedal, že poškodená údajne za cigarety urobila čokoľvek, vrátane
sexuálnych služieb. Zneužitie týchto znalostí, ako sa poškodená „bežne“ správa, možno bezpochyby
definovať ako využitie jej bezbrannosti obžalovaným.

K námietke, že súd konštatuje stav bezbrannosti poškodenej ako rozhodujúce kritérium pri vyslovení

viny obžalovaného bez toho, aby tento stav definoval bližšie, či opísal skutočnosti, z ktorých je mentálne
postihnutie poškodenej zrejmé, odvolací súd zdôrazňuje, že ako v podanej obžalobe, tak aj v skutkovej
veteodsudzujúcehorozsudkusúdujeuvedené,žepoškodenáJ.G.bolazbavenáspôsobilostinaprávne
úkony právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Humenné sp. zn. Nc/1005/05 zo dňa 05.06.1995.
Je nesporné, že toto rozhodnutie súdu je založené na určitých objektívnych dôvodoch prameniacich

v mentálnom stave dotknutej osoby, rovnako ako aj jej umiestnenie v B. I. I.. Taktiež boli v priebehu
vyšetrovania realizované znalecké posudky na posúdenie duševného stavu poškodenej, pričom závery
týchto posudkov sú súčasťou zdôvodnenia napadnutého rozhodnutia, čo v súhrne považuje odvolací
súd za postačujúce pre ustálenie definovania zdravotného stavu poškodenej, jej mentálneho stavu ako
stavu bezbrannosti v kontexte jeho zneužitia pri spáchaní skutku obžalovaným.

Vo vzťahu k námietke obžalovaného o nedostatočne zistenom skutkovom stave, o nevykonaných
dôkazoch a nesprávnych právnych záveroch, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal
dokazovanie riadne, náležitým spôsobom. Skutkový stav bol zistený správne, v rozsahu potrebnom pre
rozhodnutie o vine obžalovaného bez zrejmých pochybností. Odvolací súd pri hodnotení vykonaných

dôkazov, vo vzájomných súvislostiach, jednotlivo ako aj v celom ich súhrnne postupoval v súlade
so zásadami hodnotenia dôkazov, bez narušenia rovnováhy hodnotenia dôkazov, produkovaných
v prospech aj v neprospech obžalovaného.

Súd prihliadal na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov, t.j. či sa argumentácia

obžalovaného v rámci obhajoby nevymyká pravidlám logiky a či skutočnosti ním tvrdené, sú podložené
dôkazmi, korešpondujú vzájomne, či ide o overiteľné tvrdenia, a predovšetkým, či sú spôsobilé
spochybniť, či vyvrátiť tvrdenia obžaloby. Aj v prípade, ak súd berie do úvahy skutočnosť, že obžalovaný
má v rámci práva na obhajobu právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti,argumenty na svoju obranu, oproti skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich, je
nevyhnutné všetky tieto jeho tvrdenia a obranu posudzovať v zmysle zásad trestného konania. V tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že tvrdenia, ktoré obžalovaný v priebehu konania uviedol, nespochybnili

nijako závery súdu po vykonanom dokazovaní. Odvolací súd sa následne tiež primerane vysporiadal s
vznesenými odvolacími námietkami.

Z uvedených skutočností v ich súhrne tak bez pochybností vyplýva, že skutok definovaný v skutkovej
vete odvolacím súdom, ktorý sa kladie obžalovanému A. B. za vinu, sa stal, pričom ide o zločin

znásilneniapodľa§199ods.1,ods.2písm.b/Tr.zákonavjednočinnomsúbehusozločinomsexuálneho
násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, pričom ten spáchal obžalovaný, zneužijúc
bezbrannosť ženy a vykonal s ňou súlož a iné sexuálne praktiky, pričom tento čin spáchal na chránenej
osobe - chorej osobe.

Odvolací súd následne preskúmal tiež výrok o treste, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia

slobodyvovýmerejedenásťrokov,pričomdospelkzáveru,žejepotrebnénapadnutýrozsudokvovýroku
o treste zrušiť a v tejto časti nanovo rozhodnúť, rešpektujúc zákonné podmienky ukladania trestov.

Primeranosť uloženého trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu,
keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je akceptovanie trestu ako spravodlivého

následku protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii nemôže
dôjsť. Uznanie spravodlivosti trestu má zároveň tiež pôsobenie výchovné. V záujme individualizácie
trestu súd pri určovaní druhu a výmere trestu prihliada o.i. na konkrétne okolnosti a spôsob spáchania
činu a jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa,
pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa) či možnosť jeho

nápravy. Nevyhnutné je celkové posúdenie osobnosti obžalovaného, jeho osobnostného profilu,
charakterových vlastností, veku a podobne, ako aj individuálne posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré
viedli k spáchaniu trestného činu. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že
mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu tak, aby viedol riadny
život. Tak ako pri rozhodovaní o vine, i pri rozhodovaní o treste sa presvedčenie súdu vytvára na základe

logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu,
rešpektujúc § 34 Tr. zákona a zásady ukladania trestov.

Podľa § 38 ods. 5 Tr. zákona pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.

Podľa§39ods.2písm.c/Tr.zákonasúdmôžeznížiťtrestpoddolnúhranicutrestnejsadzbyustanovenej
týmtozákonomajvtedy,akodsudzujepáchateľa,ktorýspáchaltrestnýčinvstavezmenšenejpríčetnosti,
a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia
ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný

obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie.

Podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu
úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný.

V súvislosti s aplikáciou § 41 ods. 1 Tr. zákona a uložením úhrnného trestu krajský súd na tomto
mieste uvádza, že došlo zo strany súdu k pochybeniu, keď pri vyhlásení rozsudku, do výrokovej vety
o treste presne neuviedol ustanovenie „§ 41 ods. 1 Tr. zákona“ pri uložení úhrnného trestu. Vzhľadom
na skutočnosť, že vo výrokovej vete bolo správne uvedené, že obžalovanému sa ukladá úhrnný trest,

trest bol uložený správne, spôsobom a vo výške rešpektujúc toto zákonné ustanovenie, možno vysloviť,
že nešlo o také pochybenie, ktoré by založilo extrémny nesúlad medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho
písomným odôvodnením vo vzťahu k druhu a výmere uloženého trestu.

S odkazom na aplikáciu § 38 ods. 5 Tr. zákona súd poukazuje na právoplatné odsúdenie obžalovaného

rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/287/2004 zo dňa 26.01.2005 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.04.2005 sp. zn. 2To/29/2005 za pokračujúci zločin znásilnenia
podľa § 241 ods. 1, 2 písm. b/, c/ zákona č. 140/1961 Zb. a pokračujúci zločin sexuálneho násilia podľa §
241a ods. 1, 2 písm. c/ zákona č. 140/1961 Zb., ktorým bo obžalovanému uložený trest odňatia slobodyv trvaní sedem rokov, s podmienečným prepustením na základe rozhodnutia Krajského súdu v Prešove
zo dňa 24.09.2009, právoplatné dňa 24.09.2009, s určením skúšobnej doby piatich rokov. Je tak zrejmé,
že obžalovaný spáchal opätovne zločin; po tom, čo bol právoplatne odsúdený za iný zločin, pričom prvšie

odsúdenie nie je toho času zahladené.

Následne, pri úvahách o uloženom treste odvolací súd musí predovšetkým prihliadať na skutočnosti
vyplývajúce z vykonaného dokazovania, a to na závery vyplývajúce zo znaleckého posudku z odboru
psychiatrie vypracovaného F. B. P. – Q., kde bolo vyslovené, že obžalovaný je duševne zdravý,

netrpí duševnou chorobou ani prechodnou duševnou poruchou. Jeho konanie v čase skutku však bolo
motivované sexuálnou deviáciou, poruchou koordinácie sexuálne motivačných systémov - sexuálnou
agresivitou. Rozpoznávacie schopnosti obžalovaného boli zmenené, neboli znížené ani vymiznuté,
ovládacie schopnosti boli výrazne, mierou na polovicu, znížené. Sexualita obvineného má poruchu
v koordinácii jednotlivých sexuálnych subsystémov, prejavujúcu sa v jeho sexuálnom správaní – ide
o eroticky nevyladenú osobu, pričom aj žena nevysielajúca erotické signály potencuje jeho vzrušenie.

Vzhľadomnazistenúdeviantnúmotiváciusexuálnehosprávaniaobžalovanéhoznalecnavrholochranné
sexuálne liečenie ústavnou formou, pričom toto liečenie považuje za nevyhnutné, keďže pobyt
obžalovaného na slobode zo sexuologického hľadiska možno považovať za nebezpečný.

Tento psychodiagnostický stav obžalovaného zadefinovaný súdnym znalcom ako sexuálna deviácia,

možno prirovnať k stavu zmenšenej príčetnosti tak, ako to definuje Trestný zákon a ustálená
rozhodovacia prax súdov, ktorí zmenšenú príčetnosť definujú ako stav, v ktorom je v dôsledku duševnej
poruchy výrazne; podstatným spôsobom zoslabená schopnosť páchateľa rozpoznať protiprávnosť činu,
resp. schopnosť ovládať svoje konanie. Zároveň však ide o taký stav, ktorý nedosahuje taký stupeň
intenzity, aby na jeho základe nebolo možné vyvodiť trestnú zodpovednosť páchateľa. Konštatovanie

stavu zmenšenej príčetnosti u obžalovaného z dôvodu existencie sexuálnej deviácie takto zakladá
dôvodnosť aplikácie § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona.

Odvolací súd tak konštatuje, že v rozsahu ukladaného trestu, uznajúc odvolanie obžalovaného vo
vzťahu k výške uloženého trestu za dôvodné, po tom, čo boli zistené také skutočnosti, ktoré odôvodňujú

uloženie trestu v kratšom trvaní, s odkazom na § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, zohľadnil skutočnosť, že
obžalovaný sa skutku dopustil v čase, kedy si neuvedomoval, že koná pod vplyvom sexuálnej deviácie,
ktorá mala podstatný vplyv na jeho ovládaciu schopnosť. Túto úpravu výšky uloženého trestu v prospech
obžalovaného bolo možné odstrániť v odvolacom konaní, rešpektujúc závery doposiaľ vykonaného
dokazovania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a zásady ukladania trestov, pri
zákonnej trestnej sadzbe za trestný čin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2 Tr. zákona v rozpätí 7
- 15 rokov, rešpektujúc § 38 ods. 5 Tr. zákona zvýšením dolnej hranice trestnej sadzby na 11 rokov,
zohľadniac závery znaleckého posudku vo vzťahu k zdravotnému stavu obžalovaného, ktorý sa skutku

dopustil v stave zmenšenej príčetnosti, aplikujúc citované ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona
na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu takto upravenej trestnej sadzby, súd uznal uloženie
úhrnného trestu (§ 41 ods. 1 Tr. zákona) v trvaní siedmich rokov za primeraný a zákonný a zároveň
dostatočne napĺňajúci účel trestu za spáchaný skutok.

Podľa § 73 ods. 1 Tr. zákona, súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c/
a § 40 ods. 1 písm. c/ alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný
a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

Rešpektujúc zákonné znenie § 39 ods. 2 písm. c/ s odkazom na § 73 ods. 1 Tr. zákona súd obligatórne

uložil obžalovanému zároveň adekvátne ochranné opatrenie; ochranné sexuologické liečenie, a to
ústavnou formou, čo je tiež v súlade so záverom znaleckého posudku F. P. – Q..

O zaradení odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia
odvolací súd rozhodol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, keďže ten bol v posledných desiatich rokoch

pred spáchaním prejednávaného trestného činu vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.

Na základe týchto skutočností, opierajúc sa o skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania
rozhodol odvolací súd tak, že zrušil tiež výrok o treste napadnutého rozsudku na podklade odvolaniaobžalovaného podľa § 321 ods. 1 písm. c/, d/, e/, ods. 3 Tr. poriadku a súčasne podľa § 322 ods. 3 Tr.
poriadku sám rozhodol a uložil trest obžalovanému tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.