Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. október 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 35T/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123010414
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2123010414.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v trestnej veci
obžalovaného: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona a iné, na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 10.10.2023, takto

r o z h o d o l :

Y. S., nar. XX.XX.XXXX v I.
trvale bytom O. S. t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Leopoldov,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa16.10.2021včasepribližneod02:30hod.do04:30hod.,vI.,nauliciB.č.XX,vpodnikuMaňanapub,
využil nepozornosť Moniky Daniškovej a z operadla stoličky jej odcudzil dámsku koženú kabelku, v ktorej
sa nachádzala čierna kožená peňaženka v tvare srdca, občiansky preukaz číslo MG792983, vodičský
preukaz číslo E4190756, preukaz poistenca VŠZP, platobná karta číslo 5336 9514 0071 6955, vydaná k

bankovému účtu číslo IBAN SK90 5600 0000 0063 4048 0001, vedenom v Prima banka Slovensko, a.s.,
všetko na meno Q. P., mobilný telefón zn. Apple iPhone X, Space Grey, 256 GB, IMEI: XXX XXX XXX
XXX XXX a rôzna drogéria, následne platobnou kartou číslo 5336 9514 0071 6955, vydanú k bankovému
účtu číslo IBAN SK90 5600 0000 0063 4048 001, vedenom v Prima banka Slovensko, a.s., ktorého
majiteľom je Q. P., vykonal toho istého dňa neoprávnené bezkontaktné transakcie, a to o 06:27 hod. a
06:31 hod. v prevádzke T-PRESS, ul. V. Clementisa, Trnava, vo výške 22,50 Eur a 8,- Eur, o 06:35 hod.

a 06:36 hod. v prevádzke NALE TABAK, ul. V. Clementisa, I., vo výške 22,50 Eur a 22,50 Eur, následne
túto platobnú kartu dal Y. B. s tým, aby kúpil cigarety zn. Q., pričom mu uviedol, že predmetná platobná
karta je jeho matky, Y. B. v tomto domnení ešte v ten deň v čase o 06:54 hod. v prevádzke NALE TABAK,
ul. V. Clementisa, Trnava, vykonal neoprávnenú bezkontaktnú transakciu v hodnote 22,50 Eur, a okrem
toho sa Róbert Kmeť predmetnou platobnou kartou pokúsil o neúspešné transakcie, a to dňa 16.10.2022
o 07:04 hod. a 07:04 hod. v potravinách ELIN, ul. V. D., I., vo výške 1,25 Eur a 1,25 Eur, o 14:39 hod.
v prevádzke NALE TABAK, ul. V. Clementisa, I., vo výške 23,50 Eur, dňa 19.10.2021 o 07:34 hod. a

17:34 hod. v APPLE.COM/BILL vo výške 0,99 Eur a 0,99 Eur, dňa 20.10.2022 o 07:42 hod. a 16:29
hod. v APPLE.COM/BILL vo výške 0,99 Eur a 0,99 Eur, čím poškodenej Q. P., bytom I., spôsobil škodu
krádežou koženej kabelky s jej obsahom vo výške 380,- Eur, vykonanými transakciami vo výške 98,-
Eur a v prípade, že by sa mu podarilo zrealizovať aj neúspešné transakcie, by spôsobil ďalšiu škodu
vo výške 29,96 eura,

t e d a

· prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, sčasti sa dopustil konania, ktoré
bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle prisvojiť si cudziu
vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
· neoprávnene si obstaral platobný prostriedok,
· neoprávnene použil platobný prostriedok,č í m s p á c h a l

· prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a Trestného zákona sčasti dokonaný, sčasti v štádiu

pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona
· prečin neoprávneného vyrobenia a používanie platobného prostriedku podľa § 219 odsek 1 Trestného
zákona
· prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2 Trestného
zákona

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona,
§ 38 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 5 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2

Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, § 39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam
na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 7 (sedem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu zaraďuje do Ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej Monike P., nar.
XX.XX.XXXX v I., trvale bytom Q. XX, Trnava škodu vo výške 478 eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená Q. P., nar. XX.XX.XXXX v I., so zvyškom

uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd ruší výrok o treste, ktorý bol
obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 31.05.2022, sp. zn.XT/XX/XXXX,
právoplatným dňa 25.07.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný poučený, že môže ku
skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení, ako aj
po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Tr. por., a to v rozsahu podľa §

257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por., obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe
prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 16.02.2023 sp. zn. XPv XXX/XX/XXXX-XX.

I. Prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine

1. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na
položené otázky obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol prijať jeho
vyhlásenie o vine. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe, bez narušenia skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako
bol posúdený v podanej obžalobe tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pretože boli

naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky trestného činu, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i
objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania
vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie
na hlavnom pojednávaní sa vykoná k výroku o treste a náhrade škody.

II. Výrok o treste

2. Po prijatí vyhlásenia obžalovaného bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie k výroku o
treste oboznámením s registrom trestov a výpisom z registra priestupkov obžalovaného.

3. Z oboznámených listinných dôkazov k výroku o treste vyplynulo nasledovné:3.1 Pokiaľ ide o register trestov, tak z odpisu je zrejmé, že v minulosti (pred spáchaním skutku) bol
obžalovaný opakovane súdne trestaný (má 9 záznamov). Pred spáchaním skutku, ktorý je predmetom

tohto konania sa opakovane dopúšťal prevažne majetkovej trestnej činnosti - opakovane prečiny krádeží
4x a 1x zločin krádeže), v jednotlivých prípadoch aj vb súbehu s prečinom porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a prečinom neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k
nebytovémupriestorupodľa§218ods.2Tr.zák.Tiežsadopustilajprečinpodvodu (§221ods.1Tr.zák.)
a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia (§ 348 ods. 1 Tr. zák.). Obžalovanému boli ukladané

najskôr podmienečné tresty odňatia slobody, následne s pokračujúcou početnosťou trestnej činnosti
aj nepodmienečné tresty, ktorých výmera sa sprísňovalo a to v trvaní niekoľko mesiacov až 2 roky 6
mesiacov. Obžalovaný bol okrem iného pred spáchaním skutku rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp.
n. 1T/2/2019 uznaný za vinného zo zločinu krádeže podľa § 212 ods.1, ods. 4 písm. b) Tr. zák a prečinu
poškodzovania cudzej veci, za čo mu bol uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní
30 mesiacov v ústave so stredným stupňom stráženia,. Po spáchaní skutku bol obžalovaný uznaný za

vinného z ďalšieho prečinu krádeže, ktorého sa dopustil 20.05.2017, avšak v danom prípade súd upustil
od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom na časovo skoršie odsúdenie Okresným súdom Trnava, sp.
zn. 1T/2/2019, kedy bol obžalovanému za zločin lúpeže a ďalšie prečiny uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov, ktorý vykonal dňa 04.05.2021 (odpis z registra trestov).

3.2 Obžalovaný sa dopustil celkovo aj 7 priestupkov. Okrem priestupkov na úseku bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky (viedol motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia), spáchal
aj priestupky na úseku majetku - opakované krádeže tovaru a vecí. Za spáchané priestupky mu boli
uložené peňažné pokuty (výpis z registra priestupkov).

3.3 Obžalovaný sa dňa 03.01.2022 a dňa 04.01.2022 dopustil skutku právne kvalifikovaného ako
pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. a dňa 04.12.2021 skutku
právne kvalifikovaného ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), Tr. zák., za čo bol uznaný za
vinného rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 5T/19/2022, zo dňa 31.05..2022, právoplatný dňa
25.07.2022. Podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l)., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods.

2, ods. 5 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák analogicky mu bol uložený úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 4 rokov a 4 mesiacov nepodmienečne, so zaradením do ústavu so stredným stupňom
stráženia (podstatný obsah spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 5T/19/2022).

4. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho

následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

5. Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú
v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest ako právny

následok trestného činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu, v čom sa odráža zásada
personálnosti trestu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je
určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a
prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti,

potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Ochrana spoločnosti
sa pritom uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia, teda represiou a prvkom výchovy. Oba
prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného
pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trest musí vyjadrovať tiež morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. V treste je obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a

jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

6. Pri úvahách o druhu a výmere trestu je nutné dôsledne aplikovať tiež ustanovenie § 34 ods. 4 Tr.
zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Výmerou trestu sa pritom rozumie nielen určenie trestu
v rámci sadzby tam, kde je trest takto kvantifikovaný, ale aj určenie rôznych modalít alebo obsahu
trestov, ak je toto určenie vyhradené súdu. Rozpätie zákonom stanovenej trestnej sadzby umožňuje a
zároveň ukladá súdu povinnosť individualizovať ukladaný trest. Súd je povinný vo výmere uloženéhotrestu zohľadniť všetky okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4, 5 Tr. zák. Osobu páchateľa
je pritom potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach a nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy.
Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára, či už na základe hodnotenia povahy a závažnosti

spáchaného trestného činu pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa
konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy
budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich
spojitosti so spáchaným trestným činom. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť pritom vždy
v súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje, záujmom spoločnosti, štátu a občanom

pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri
ukladaní trestov je nutné vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to princípu
zákonnosti trestu a princípu individualizácie trestu. K uvedeným skutočnostiam je potrebné prihliadať pri
ukladaní trestov vo všeobecnosti.

5. Obžalovaný sa k trestnej činnosti priznával. Podľa odpisu z registra trestov bol do času spáchaniu

skutku 9 x súdne trestaný (po spáchaní skutku bol uznaný za vinného opätovne 2x, týchto skutkov sa
ale dopustil skôr ako skutku, ktoré je predmetom tohto konania) prevažovala majetková trestná činnosť,
v časti spáchaná aj v súbehu s poškodzovaním cudzej veci a porušovania domovej slobody. Žiada sa
uviesť, že obžalovanému boli do času spáchania skutku ukladané aj nepodmienečné tresty v trvaní
niekoľko mesiacov až rokov (dĺžka trestu sa s narastajúcou početnosťou trestnej činnosti zvyšovala), v

jednom prípade bol obžalovanému nariadený výkon podmienečne uloženého trestu odňatia slobody .
Táto skutočnosť dotvára obraz pri hodnotení osoby obžalovaného. Tento, napriek relatívne mladému
veku (obžalovaný nedovŕšil ešte ani 30 rokov), pričom prvýkrát bol za trestnú činnosť odsúdený krátko
po dosiahnutí plnoletosti a nepochybne dlhému doterajšiemu obdobiu vo výkone trestu odňatia slobody
sa nenapravil, nezmenil svoj postoj a naďalej sa trestnej činnosti ako špeciálny recidivista dopúšťal.

O štruktúre osobnosti obžalovaného vypovedá aj jeho priestupková minulosť, kedy sa dopúšťal v
prevažujúcej miere majetkových priestupkov. V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na to, že
obžalovaný sa skutku dopustil len niekoľko mesiacov po tom, čo vykonal nepodmienečný trest za inú
majetkovú trestnú činnosť.

6. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu dospel
k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 7 mesiacov,
pričom pri ukladaní uvedeného trestu odňatia slobody sa súd riadil aj nasledovnými kritériami.

7. Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že ku skutku sa priznal a tento oľutoval a

jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. - bol už za trestný čin odsúdený, ako to vyplynulo
z jeho odpisu registra trestov.

8. Z hľadiska zásad na ukladanie trestov súd zistil z vykonaného dokazovania splnenie podmienok na
uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu

· rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/19/2022, vo vzťahu k trestu odňatia slobody vo výmere
4 roky a 4 mesiacov so zaradením do ústavu na výkonu trestu so stredným stupňom stráženia,
keďže skutku, za ktoré bol uznaný za vinného vyššie uvedeným rozhodnutím, ako aj prečinov, ktoré sú
predmetom tohto konania sa dopustil skôr ako bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn.
5T/19/2022. Preto súd, spolu s uložením súhrnného trestu, zrušil podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. tieto výroky

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

9. V prípade obžalovaného mu bolo nutné uložiť len trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom s
poukazom na § 34 ods. 6 Tr. zák.

10. Súd pri výmere trestu súd zohľadnil pomery a osobnosť obžalovaného ako špeciálneho, opakovane
trestaného recidivistu, povahu a závažnosť ním spáchanej trestnej činnosti (keďže bol ukladaný súhrnný
trest, súd zohľadnil, že sa dopustil zločinu aj prečinov) ale zároveň zohľadnil aj okolnosť priznania sa
obžalovaného ku skutkom. Súd ukladal trest podľa trestnej sadzby uvedenej v § 212 ods. 3 Tr. zák.

(základná sadzba je 3 roky až 10 rokov). Vzhľadom na rovnaký počet priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností, súd neupravoval základnú trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 3, ods. 4 Tr. zák.. Súd ale
upravil základnú trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák., z dôvodu opakovaného spáchania zločinu,
kedy obžalovaný bol v zmysle odpisu registra trestov uznaný za vinného zo zločinu krádeže rozsudkomOkresného súdu Trnava, sp. zn. 1T/2/2019. Trestná sadzba, v ktorej tak súd mohol ukladať trest odňatia
slobody obžalovanému bola v rozpätí od 6 rokov 6 mesiacov do 10 rokov. Vzhľadom na súdom prijaté
vyhlásenieobžalovanéhoovine,súdukladaltrestpoddolnúhranicuupravenejtrestnejsadzbypripoužití

§ 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. analogicky a uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 4 roky a 7 mesiacov nepodmienečne. Takto uložený trest podľa názoru súdu zabezpečí
v prípade obžalovaného najmä ochranu spoločnosti tým, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti, a z dôvodu dĺžky trestu vytvorí podmienky na možnosť jeho prevýchovy k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest bude nepochybne

vyjadrovať tiež jeho morálne odsúdenie spoločnosťou.

11. Súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia
podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., nakoľko obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a iné zaradenie sa v jeho
prípade súdu nejavilo ako potrebné ani dôvodné vzhľadom na zákonom vymedzené kritériá (§ 48 ods.

4 Tr. zák.).

III. Výrok o náhrade škody

12. Poškodená Q. P. si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody v celkovej výške 500
eur Na hlavnom pojednávaní sa dokazovanie k výroku o treste vykonalo oboznámením pohybov na účtt
poškodenej v zmysle bankového výpisu č. l. 74-82 a ča oboznámením odborného vyjadrenia k výške
spôsobenej škody na odcudzených veciach na č. l. 100-101.

13. Z oboznámených listinných dôkazov vyplýva, že hodnota koženej kabelky s jej obsahom je vo
výške 380,- Eur a vykonanými transakciami neoprávneným použitím platobného prostriedky bola z účtu
poškodenej odčerpaná čiastka vo výške 98,- Eur.

14. Obžalovaný sa ku skutku priznal, výšku spôsobenej škody, tak ako bola uvedená v obžalobe uznal,

túto nerozporoval a súd z vykonaného dokazovania nemal pochybnosti o výške škody odcudzených
vecí vyčíslenej na základe odborného vyjadrenia a a ni o celkovej neoprávnene odčerpanej sume z
účtu poškodenej. Preto nárok na náhradu škody poškodenej v celkovej výške 478 eur priznal. Výsledky
dokazovania na hlavnom pojednávaní neumožňovali súdu prijať záver o tom, že jej celkový nárok na
náhraduškodyjedôvodnývcelejuplatnenejvýške(teda sume500eur)akeďžeinédôkazypoškodenáo

hodnote odcudzených vecí súdu nepredložil, so zvyškom jej nároku (22 eur) ju odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením

je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.