Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 9, 2023

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 11C/51/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122437480
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Škvaridlová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2023:6122437480.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci žalobcu A. B. C., D.,

E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. XXXX/XX, H. C., zast. JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom
Štefánikova 14, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 30 850 436 proti žalovanej A. I. C., nar. X.XX.XXXX, bytom
C. XXXX/XX H., zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava IČO: 36 862 711
o zaplatenie sumy vo výške 114,21 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 114,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 114,21 eur od 28.11.2021 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom domáhal prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu
o vydanie platobného rozkazu, ktorým mu súd prisúdi sumu 114,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 114,21 eur od 28.11.2021 do zaplatenia a uplatnil aj trovy konania.
Návrh na začatie konania odôvodnil tým, že voči žalovanej sa domáha náhrady škody spočívajúcej vo
vynaložených nákladoch v súvislosti s cestou do miesta bydliska maloletého dieťaťa a späť.
Ďalejuviedol,žežalobcaažalovanávedúkonanieoúpravurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletému
dieťaťu na čas do rozvodu vedené na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 18P 54/2019 a konanie o rozvod

a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vedené na Okresnom
súde Bratislava IV. sp. zn. 13P 91/2019.
Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 4.10.2021 č. k. 18P 54/2019 zmenil uznesenie Okresného
súdu Prievidza, č. k. 12P 44/2019 zo dňa 14.10.2019 na čas do právoplatného skončenia konania
vedenom na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 18P 54/2019 tak, že žalobca je oprávnený stretávať sa s
maloletým každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase od soboty 10.00 hod. nepretržite do nedele
do 18.00 hod. bez prítomnosti žalovanej, ktorá je povinná maloleté dieťa na stretnutie so žalobcom včas

a riadne pripraviť a stretnutie umožniť s tým, že žalobca si maloletého riadne na styk pripraveného pred
kultúrnym domom v H. J. K. J., pred kultúrnym domom prevezme a na tom istom mieste maloletého
žalovanej vráti.
Toto rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 21.10.2021.
Žalovaná však vykonateľné súdne rozhodnutie dobrovoľne nerešpektuje, sústavne bráni v styku žalobcu
s maloletým a rôznymi obštrukciami a prieťahmi tak žalovaná zmarila do dnešného dňa takmer 60 stykov
žalobcu s maloletým.

Žalovaná opakovane nereaguje na SMS správy žalobcu, ohľadom maloletého nekomunikuje,
neposkytuje základné informácie o maloletom a kladie si vlastné podmienky pre styk žalobcu s dieťaťom
a vytvára obštrukcie, ktorými sa snaží mylne vyvolávať dojem, že ona je síce ochotná dodržiavať súdne
rozhodnutie, ale podľa tvrdení žalovanej to údajné objektívne prekážky na strane dieťaťa neumožňujú.Ďalej uviedol, že žalobca v zmysle vykonateľného rozhodnutia šiel dňa 27.11.2021 prevziať maloletého
za účelom tohto stretnutia a pricestoval z miesta bydliska. Pred príchodom upovedomil žalovanú o
svojom príchode prostredníctvom SMS správy, na čo žalovaná nereagovala. V deň realizácie styku

v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia sa žalobca dostavil na miesto prevzatia maloletého
a žalovaná mu oznámila, že maloletý odmieta realizáciu styku so svojím otcom. Žalobca sa v
dôsledku tendenčných tvrdení žalovanej spojených s pravdepodobným zastrašovaním a rozrušovaním
dieťaťa, pred dom žalovanej dostavil, privolal hliadku policajného zboru a následne stretnutie oznámil
prostredníctvom zápisnice, ktorú predložil k tomuto návrhu.

Žalobca má za to, že za zmarený styk preberá zodpovednosť výlučne žalovaná z dôvodu, že maloletého
na styk riadne nepripravila, ako jej vyplýva povinnosť z rozhodnutia súdu, navyše zo znaleckého
posudku č. 144/2020 vypracovanom znalkyňou D. B. K., D. vyplývajú závažné skutočnosti, ktoré len
potvrdzujú, že žalovaná umocňuje u maloletého ňou naučenú krátkodobú odmietavú reakciu maloletého
k smerom k žalobcovi. Táto reakcia však aj na základe posudku znalkyne po chvíli opadá a maloletý
sa vie so žalobcom radostne hrať a komunikovať. Znalecký posudok bol vypracovaný na požiadanie

Okresného súdu Prievidza do konania sp. zn. 18P 54/2019.
Znalkyňa uviedla, že žalovaná si kladie vlastné podmienky pre styk žalobcu s maloletým a zároveň
negatívne ovplyvňuje maloletého proti žalobcovi s tým, že si dieťa osvojuje negatívne nastavenie
žalovanej proti žalobcovi a jej odmietavý postoj k realizáciám styku. Podľa znaleckého posudku je
zrejmé, že maloletý podvedome koná rovnako ako žalovaná v záujme dosiahnutia harmónie správania

žalovanej. Znalkyňa nemala pochopenie nad nezáujmom žalovanej zmeniť svoj prístup pri príprave
maloletého na styk, čím len upevňuje tvrdenie, že žalovanej marenie styku vyhovuje a jej snaha
uskutočniť styk je len predstieraná.
Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody, za ktorej vznik zodpovedá žalovaná v dôsledku vyššie
uvedeného konania a ktorá spočíva v zbytočne vynaložených nákladoch na cestu z Bratislavy do Bojníc

a späť.
Neposkytnutím potrebnej súčinnosti porušila svoju prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho
zákona, nakoľko každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí, čím vedome spôsobila škodu žalobcovi. Žalobca zbytočne vynaložil
náklady na cestu Bratislava – Bojnice a späť.

Žalovaná je podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia povinná predchádzať vzniku škody a
omisívne konanie má taktiež za následok vznik škody.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 22. 12. 1987 sp. zn. 1 Cz 63/87, judikatúru označená
pod R 12/1990, v zmysle ktorej rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do výchovy, zodpovedá za
škodu vzniknutú druhému z rodičov v dôsledku zmarenia styku s dieťaťom aj vtedy, keď tohto rodiča

včas neinformoval o objektívnej prekážke (napr. o ochorení dieťaťa) brániacej uskutočneniu styku s
maloletým na určitý čas.
Tiež poukázal na § 420 ods. 1 Občianskeho zákona, v zmysle ktorého každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti; tiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Košice -
okolie zo dňa 20.8.2020 sp. zn. 2Co 9/2020 v obdobnej veci, kde súd konštatuje, že ak je rodičovi

zverené dieťa do osobnej starostlivosti a je jeho povinnosťou strpieť právo druhého rodiča na realizáciu
styku s dieťaťom a zároveň je povinný dieťa na takýto styk riadne pripraviť. Rodič zodpovedá druhému
rodičovi za škodu, ktorá mu nerealizáciou (zmarením) styku vznikla. Pôjde najmä o vynaložené náklady
v súvislosti s cestou do miesta bydliska dieťaťa a späť a podobne.
Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanou a škodou je daná tým, že ak

by žalovaná rešpektovala právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie a umožnila žalobcovi bez
obštrukcií styk žalobcu s maloletým, prípadne včas, riadne a náležite upovedomila žalobcu o objektívnej
prekážke zakladajúci predpoklad nemožnosti uskutočniť styk, nevynaložil by žalobca náklady na cestu
Bratislava - Bojnice a späť zbytočne a ku škode by nedošlo. Jediný účel cesty žalobcu bol práve styk
s maloletým podľa rozhodnutia súdu.

Žalobca poukázal aj na ďalšiu rozsiahlu judikatúru, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa
30.9.2003 sp. zn. 25 Cdo 2289/2002, z ktorého vyplýva, že pokiaľ rodičovi dieťaťa vzniknú zbytočné
náklady v dôsledku toho, že rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do výchovy, zmarí styk rodiča
s dieťaťom upravený súdnym rozhodnutím alebo dohodou rodičov, jedná sa o jeho, či jej všeobecnú
zodpovednosť za škodu založenú na princípe prezumovaného zavinenia. Ide o zodpovednosť za

priame porušenie právnej povinnosti, ktoré pre rodičov vyplýva zo súdneho rozhodnutia, prípadne z
dohody rodičov o styku s dieťaťom. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR 1 Cz
24/89, kde súd konštatoval, že žalovaná vo viacerých prípadoch zmarila styk otca s maloletými deťmi
stanovený rozhodnutím súdu. Za účelom realizácie týchto neuskutočnených stretnutí žalobca vykonalbez akejkoľvek výstrahy žalovanej zbytočné cesty. Zbytočnými cestami do miesta určeného styku a späť
vznikla žalobcovi škoda.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná je zodpovedná za vznik škody, ktorá vznikla žalobcovi, ktorá

spočíva v jeho zbytočne vynaložených nákladoch na cestu z Bratislavy do Bojníc a späť.
Cesta žalobcu z miesta bydliska - Staré Grunty 3546/7A, Bratislava do miesta styku - Kultúrne centrum
H., K. J. XX, H. a späť predstavuje vzdialenosť 372 km, t. j., z Bratislavy do Bojníc 186 km a z Bojníc
do Bratislavy 186 km.
V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 v spojení s ustanovením § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z.

o cestovných náhradách si žalobca nárokuje základnú náhradu vo výške 71,80 eur a náhradu za
spotrebované pohonné látky vo výške 42,41 eur.
Pre vyčíslenie nároku na náhradu škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch na cestu za účelom
realizácie styku za použitia z. č. 283/2004 Z. z. - o cestovných náhradách zodpovedá nielen ustálenej
súdnej praxi, pričom poukázal vo svojom návrhu na niekoľko súdnych rozhodnutím ako rozsudok
Krajského súdu Košice sp. zn. 20Co/9/2020 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Košice – okolie;

sp. zn. 7C/583/2016; rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/15/2020, v spojení s rozsudkom
Okresného súdu Svidník sp. zn. 7C/49/2016; rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 4C/69/2016, ale
taktiež odôvodnené rozhodnutím R 12/1990, v zmysle ktorého potrebu použitia vlastného motorového
vozidla rodiča na uskutočnenie styku s maloletým dieťaťom pri výchove druhého z rodičov treba posúdiť
jednak z hľadiska prepravy rodiča do miesta styku a jednak z hľadiska účelnosti využitia vozidla v

priebehu styku s dieťaťom. Pri vyčíslení nákladov spojených s týmto použitím vozidla možno prihliadať
na paušálne náhrady nákladov obdobného používania osobných vozidiel na iné účely.

2. Žalobca k žalobnému návrhu pripojil technický preukaz, zápisnicu o trestnom oznámení, potvrdenie
ORPZ SR Prievidza, komunikáciu so žalovanou vyhotovenou z mobilného telefónu, znalecký posudok

č. 144/2020 /jeho časť/, uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 18P 54/2019, platobný rozkaz
sp. zn. 35Up 1362/2022, odpor k platobnému rozkazu, oznámenie o začatí správneho konania,
vyjadrenie matky k znaleckému posudku, rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoP 20/2022,
sp. zn. 19CoPno 2/2022, uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27CoP 70/2021, komunikáciu
medzi stranami sporu z mobilného telefónu, záverečnú správu z poradenského procesu Orchidea n.o.

Partizánske, návrh na pokračovanie v konaní a vyjadrenie žalobcu k veci.

3. Na návrh žalobcu vydal Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní platobný rozkaz dňa
19.októbra 2022 sp. zn. 35Up 1362/2022, voči ktorému podala v zákonnej lehote žalovaná odpor, ktorý
odôvodnila tým, že ona nezodpovedá za náhradu škody žalobcovi, dňa 27.11.2021 maloletý syn prejavil

vôľu o uskutočnenie styku so žalobcom, so svojím otcom, pričom žalovaná v konaniach na Okresnom
súdePrievidzaanaOkresnomsúdeBratislavaIV. preukázala,žemaloletýsynvsúčasnosti(teraz,akoaj
v minulosti) nechce absolvovať styk v rozsahu prespania mimo svojho bydliska a to nielen za prítomnosti
otca, žalobcu, ale dokonca ani so samotnou žalovanou ako matkou. Na tieto skutočnosti Okresný súd
Prievidza a Krajský súd Trenčín prihliadol a styk určil tak, ako sa tento nekonal v rozsahu prespania

tak, aby sa tento nekonal v rozsahu prespania. V konaní nebolo nikdy preukázané, že by uvedenú vôľu
maloletého syna akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovala žalovaná. Nemôže byť pritom zodpovedná za
škodu v prípade, kedy ide o preukázateľnú vôľu maloletého, ktorú žalovaná ako matka nezavinila.
Maloletý odmietol dňa 27.11.2021 realizáciu so žalobcom, svojím otcom, napriek tomu, že bol žalovanou
na styk riadne pripravený a pobalený, o čom žalovaná riadne informovala žalobcu prostredníctvom

SMS správ. Ak maloletý plakal, skrýval sa a odmietal ísť so žalobcom, a to aj z dôvodu prespania,
ktoré malo byť realizované. Žalovaná o týchto skutočnostiach žalobcu informovala, ktorý privolal do
miesta bydliska policajnú hliadku, ktorej uvádzal, že žalovaná maloletého syna týra a preto žiadal o jeho
kontrolu zo strany polície. Policajná hliadka videla maloletého, pričom skutočnosť, že je v poriadku,
zaznamenala aj v policajnom zázname. Tieto skutočnosti, ktoré žalovaná tvrdila okrem iného vyplývajú

aj napr. z uznesenia Krajského súdu Trenčín, podľa ktorého i keď nemožno pochybovať, že obaja
rodičia sú pre deti dôležité osoby vzory sociálnej identifikácie, zároveň je potrebné mať na zreteli,
že styk maloletého dieťaťa s rodičom v situácii, keď rodičia žijú oddelene sa upravuje prioritne kvôli
maloletému dieťaťu v záujme jeho dobra, osobnej vôle, teda vo svetle jeho záujmu a až druhotne
z hľadiska práv rodičov, ktoré sú v kolízii s právami dieťaťa vzhľadom na postavenie dieťaťa ako

zákonom chránenej osoby v hierarchii nepochybne nižšie. Keď súd nariadil styk v rozsahu s prespaním
je racionálne nepochopiteľné a predstava, že dieťa bez problémov by sa na toto bez predchádzajúcej
prípravy mohlo adaptovať je iluzórne a nesúladná so záujmom dieťaťa. Krajský súd sa v plnom rozsahu
stotožnil s názorom žalovanej ako matky o tom, že je nevyhnutné opätovné nadväzovanie kontaktudieťaťa so žalobcom ako otcom s určitou postupnosťou, aby nevystavila aktuálna zmena dieťaťa traume
v podobe náhlej zmeny jeho bezpečného prostredia, či neprítomnosti pre neho najbližšieho aktuálneho
človeka – matky, žalovanej.

To, že maloletý syn odmieta realizáciu styku so žalobcom, nie je následkom konania žalovanej, ktorá už
od roku 2020 upozorňuje konajúce súdy, ako aj žalobcu na skutočnosť, že maloletý odmieta styk so
svojím otcom, so žalobcom a je veľmi náročné tieto styky realizovať bez prítomnosti matky, žalovanej,
hlavne teda v rozsahu na prespanie. Maloletý je na svoju matku, na žalovanú naviazaný s ohľadom aj na
jeho vek. Preto žalovaná navrhovala opakovane žalobcovi aj za účasti kolíznej opatrovníčky realizovať

styk postupne, aby si maloletý na žalobcu zvykol a bez stresu dokázal absolvovať spoločné stretnutia.
Žalovaná tvrdí, že koná výlučne v záujme maloletého, najmä, aby u neho nedochádzalo k ďalšiemu
nežiadúcemu psychickému vývoju. Žalobca hoci si odpor maloletého uvedomuje, akékoľvek návrhy
žalovanej, ktoré by mali viesť k zlepšeniu vzťahu dieťaťa so žalobcom radikálne odmieta a trvá len na
styku v rozsahu na prespanie a to bez prítomnosti žalovanej a bez ohľadu na najlepší záujem dieťaťa
napriek tomu, že príslušné súdy niekoľkokrát už zdôraznili, že je nevyhnutná postupná realizácia styku

žalobcu s maloletým synom.
Uvedené skutočnosti žalovaná preukazuje Záverečnou správou z poradenského procesu zaslaná
neziskovou organizáciou Orchidea n. o.
Žalobca do konania predložil aj znalecký posudok č. 144/2020 vypracovaný znalkyňou D. B. K., D.,
z ktorého vyplývajú závažné skutočnosti, avšak žalobca do konania účelovo vybral len niektoré strany

z tohto znaleckého posudku tak, aby poškodil žalovanú.
Na základe opísaného konania žalobcu toto spôsobilo a tiež v súčasnosti spôsobuje, že maloletý sa sám
z vlastnej vôle nechce zúčastniť stykov so žalobcom, za čo žalovaná v žiadnom prípade nezodpovedá,
lebo uvedené spôsobuje žalobca sám svojím konaním. Žalovaná nemôže byť zodpovedná za škodu
v prípade, ak táto vzniká samotným konaním žalobcu.

Pravidelne žalobcovi poskytuje súčinnosť, komunikuje s ním a koná tak, aby škoda nebola spôsobená.
Domnieva sa, že žalobca nie je oprávnený uplatňovať voči nej nárok na náhradu škody, ktorá mu údajne
vznikla, ak vznik škody bol spôsobený práve jeho konaním. Žalovaná naopak vždy koná s ohľadom na
potrebu splnenia si prevenčnej povinnosti.
Je toho názoru, že svojím konaním neporušila žiadnu právnu povinnosť, nakoľko konala tak, ako

jej to vyplýva z príslušných právnych predpisov, ako aj právoplatných súdnych rozhodnutí. Dôvody
neuskutočneného styku nie je možné pripisovať na ťarchu žalovanej, ktorá má za to, že podaný návrh
je podaný nedôvodne.
Zároveň spochybňuje aj vyčíslenie nákladov v samotnom jeho návrhu z dôvodu, že žalobca sa do
miesta bydliska maloletého za účelom jeho prevzatia nedostavil na motorovom vozidle, ktorého doklady

(technický preukaz) sú priložené ako dôkazy k návrhu žalobcu s EVČ: H. XXX L.. Žalovaná sa domnieva,
že žalobca už nie je ani vlastníkom motorového vozidla, ktorého doklady tvoria súčasť návrhu žalobcu.
Z tohto dôvodu požiadala súd o vykonanie dôkazu, a to zabezpečenie lustrácie evidencie motorových
vozidiel za obdobie od 1.1.2020 do 31.12.2021 s cieľom preukázať, či bol v tomto období žalobca
vlastníkom dotknutého motorového vozidla.

Žalovanápoukazujeajnaúčelovékonaniežalobcu,ktorývočižalovanejpodalniekoľkoidentickýchžalôb
o náhradu škody, pričom predmet podaných žalôb je stále rovnaký. Žalobca žiada od žalovanej úhradu
náhrady údajne vzniknutej škody za niekoľko dní (prevažne aj po sebe idúcich). Žalovaná poukazuje
aj na skutočnosť, že samotné návrhy žalobcu obsahujú takmer identický text, preto je toho názoru,
že žalobca takto koná v záujme poškodenia žalovanej, na čo poukazuje počas celého konania na

Okresnom súde Prievidza, ako aj počas rozvodového konania a zároveň účelovo s poukázaním na
vzniknuté trovy konania.

4. Žalovaná pripojila k odporu oznámenie o začatí správneho konania, jej vyjadrenie k znaleckému
posudku ku konaniu sp. zn. 18P 54/2019, rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoP 20/2022,

uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27CoP 70/2021, popísanú udalosť v Bojniciach (č.l.80),
komunikáciu medzi stranami sporu, záverečnú správu z poradenského procesu maloletého B. C..

5. Súd určil termín pojednávania na 10.októbra 2023, na ktorý sa žalobca nedostavil, doručenie
vykázané mal dňa 25.9.2023, jeho neúčasť ospravedlnila advokátka JUDr. Dana Fortuníková. Žalovaná

sa na pojednávanie nedostavila, doručenie vykázané mala dňa 2.10.2023, jej neúčasť ospravedlnil
jej právny zástupca JUDr. Milan Gocník, LLM, advokát a prokurista AK SOUKENÍK – ŠTRPKA, s.r.o.
elektronicky s tým, že ospravedlnil neúčasť žalovanej na pojednávaní, súhlasil, aby súd pojednávalbez jej prítomnosti a vo veci rozhodol. Zároveň sa ospravedlnil aj jej právny zástupca, ktorý doručenie
vykázané mal dňa 22.9.2023.

6. Súd pojednával po zistení prítomnosti strán sporu podľa § 180 CSP bez prítomnosti žalobcu
a žalovanej a právneho zástupcu žalovanej.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne žalobcu, oboznámil listinné dôkazy
- žaloba č.l. 2 – 8, technický preukaz č.l.10, zápisnica o trestnom oznámení č.l. 11-13, potvrdenie ORPZ

SR Prievidza č.l. 14, komunikácia v SMS správach č.l. 14-15, znalecký posudok č.l.16 – 18, uznesenie
OSPrievidzasp.zn.18P54/2019č.l.19-20, platobnýrozkazč.l. 23-24,odporprotiplatobnémurozkazu
č.l. 32 – 38, oznámenie o začatí správneho konania č.,l. 40, vyjadrenie matky č.l. 41 – 45, rozsudok KS
Trenčínč.l.46–65,uznesenieKSTrenčínč.l.66- 79,sp.zn.27CoP70/2021, SMSkomunikáciažalobcu
a žalovanej č.l. 81-83, záverečná správa z poradenského procesu č.l. 84-90, návrh na pokračovanie
v konaní č.l. 96-97, návrh žalobcu č.l.98-99, vyjadrenie žalovanej k návrhu na pokračovanie konania č.l.

114 – 117, pripojené platobné rozkazy č.l.122 sp. zn. 37Up 1362/2022, návrhy na vydanie platobného
rozkazu č.l. 129, uznesenie OS Prievidza sp. zn. 18P 54/2019 č.l. 134-135, technický preukaz č.l.
136, znalecký posudok č.l. 139 – 141, platobný rozkaz sp. zn. 39Up 1016/2022 č.l. 146-147, návrh na
vydanie platobného rozkazu č.l. 147-150, komunikácia SMS správy č.l. 151-152, trestné oznámenie
žalobcu na Okresnú prokuratúru Prievidza č.l. 153 - 155, lekárske potvrdenie č.l. 157-158, návrh na

vydanie platobného rozkazu č.l. 158 – 160, platobný rozkaz sp. zn. 40Up 1153/2022 č.l. 165-166,
návrh na vydanie platobného rozkazu č.l. 169-171, návrh na vydanie platobného rozkazu č,.l. 176-178,
technický preukaz č.l. 179, uznesenie KS Trenčín č.l. 180-181, uznesenie OS Prievidza sp. zn. 12P
44/2019 č.l. 182-187, znalecký posudok č.l. 188-190, zápisnica o trestnom oznámení č.l. 192-193,
komunikácia SMS správ č.l. 193a, prílohy k vyjadreniu zo dňa 2.1.2023 č.l. 198, kde sú založené návrhy

na vydanie platobného rozkazu a platobné rozkazy, vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej č.l. 205
– 206, doloženie listín č.l. 208, zmluva o výpožičke č.l. 209, technický preukaz č.l. 210 a zistil tento
skutkový stav:

8. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom prednese uviedla, že pripája aktuálne do spisu Zmluvu

o výpožičke zo dňa 24.9.2021 uzavretá medzi požičiavateľom A. M. D. a vypožičavateľom A. B. C., D.,
predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen, model: Tiguan ALL SPACE ŠPZ: F.
XXX G. a pripojený technický preukaz tohto vozidla.
Odôvodnila úroky z omeškania vo výške 5 % zo žalovanej sumy od 28.11.2021 tým, že v deň styku
žalobcu s maloletým, ktorý sa neuskutočnil už žalovaná vedela o výške škody, teda, aké náklady

žalobcovi vznikli cestou z H. do miesta stretnutia s maloletým, Bojnice - Dom kultúry, preto žalobca
uplatnil počiatok úroku z omeškania od 28.11.2021. Styk bol určený rozhodnutím Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 18P 54/2019 každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase od soboty 10.00
hod. nepretržite do nedele do 18.00 hod. bez prítomnosti žalovanej a keďže tento dátum úpravy styku
padol na deň 27.11.2021, dňa 28.11.2021 sa žalovaná dostala do omeškania. Žalobcovi vznikli cestou

z Bratislavy do miesta úpravy styku do Bojníc Dom kultúry náklady spojené s cestou z Bratislavy do
Bojníc,pričomžalovanánepreukázala,žebynespôsobilaškodužalobcovi.Škodajevpríčinnejsúvislosti
s konaním žalovanej, ktorá konala úmyselne, preto uplatňuje žalobca aj v prípade úspechu náhradu trov
konania vo výške 100 % voči žalovanej. Žalobca išiel na stretnutie s maloletým, so svojím synom podľa
rozhodnutia súdu s. zn. 18P 54/2019, dostavil sa pred Dom kultúry v Bojniciach, pričom maloletý sa tam

nenachádzal, preto išiel pred rodinný dom žalovanej, ale ešte pred jeho príchodom pred dom kultúry,
kde sa mal styk realizovať, jej SMS správou oznámil, že prichádza, aby maloletého pripravila na toto
stretnutie. Žalobca konal podľa rozhodnutia súdu, ide o neodkladné opatrenie, ktoré podľa nej stále
trvá a zrušené nebolo. Vzhľadom k tomu, že Bratislava – Bojnice je dosť veľká vzdialenosť, žalobca
informoval SMS správou z preventívneho dôvodu žalovanú, že na stretnutie prichádza. Maloletý nebol

pripravený pred domom kultúry na stretnutie so svojím otcom, so žalobcom, preto išiel pred rodinný dom
žalovanej v Bojniciach. Keď prišiel pred rodinný dom žalovanej, maloletého mu neukázala. V deň styku
žalobcu so svojím synom dňa 27.11.2021 žalovaná nepreukázala žalobcovi, že maloletý plače, nechce
sa s ním stretnúť, skrýva sa, či bol pripravený na stretnutie, t. j., či bol oblečený alebo mu oznámila
inú objektívnu skutočnosť, prečo by sa maloletý nemohol stretnúť so žalobcom. Žalovaná žiadnym

spôsobom nepreukázala, že maloletý nebol schopný stretnutia so svojím otcom a možno ani nevedel,
že sa so svojím otcom má v ten deň stretnúť. Aj pred týmto pojednávaním žalovaná neumožňovala
stretnutia maloletého so žalobcom.Právna zástupkyňa žalobcu mala za preukázaný vznik škody, príčinnú súvislosť, tiež jej zavinenie
a navrhla žalobe v celom rozsahu vyhovieť aj s príslušenstvom a uplatnila aj trovy konania vo výške
100 %.

9. Z osvedčenia o evidencii (technický preukaz) súd zistil, že žalobca je vlastníkom motorového vozidla
EVČ: H. XXX L.. Ide o osobné motorové vozidlo Volkswagen, VW Tiguan, čierna metalíza.

10. ORPZ SR Prievidza dňa 27.11.2021 potvrdilo, že sa A. B. C., D.. dostavil na ORPZ SR Prievidza

za účelom podania trestného oznámenia vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu marenia
výkonu úradného rozhodnutia a tiež vo veci podozrenia z týrania blízkej a zverenej osoby. Toto trestné
oznámenie podal na svoju manželku A. I. C. a na starých rodičov ich syna. Úkon sa realizoval v čase
od 20.30 hod. do 13.20 hod. dňa 27.11.2021.

11. Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 4.októbra 2021 sp. zn. 18P 54/2019 neodkladným

opatrením menil uznesenie Okresného súdu Prievidza č. k. 12P 44/2019 zo dňa 4.októbra 2019 na čas
do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 18P 54/2019
tak, že otec je oprávnený na stretnutie s maloletým B. každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase
od soboty od 10.00 hod. nepretržite do nedele do 18.00 hod. bez prítomnosti matky. Matka je povinná
maloleté dieťa na stretnutie s otcom včas a riadne pripraviť a stretnutie s otcom umožniť. Otec si maloleté

dieťa v určenom čase prevezme pred Kultúrnym domom v Bojniciach na Hurbanovom námestí, kde ho
matke v určenom čase odovzdá.

12. Z komunikácie medzi žalobcom a žalovanou (č.l. 14-15) vyplynulo, že v sobotu dňa 27.11.2021
žalobca oznámil, že je na námestí o 9.53 hod., žalovaná mu oznámila, že B. je už oblečený a nachystaný

a plače a nechce ísť za ním. Následne ju žalobca vyzval, aby okamžite prestala týrať a zastrašovať
ich syna, lebo to oznámi na polícii, aby ho nachystala na styk, ide pred dom a normálne mu ho má
odovzdať; žalobca prišiel pred rodinný dom a žiadal odovzdať maloletého, žalovaná mu oznámila, že sa
snaží maloletého presvedčiť a ukľudniť, aby išiel za ním, ale on stále nechce, plače a schováva sa.
Žalovaná ďalej uvádza, že B. je pripravený, oblečený a všetky veci má nachystané, ale nechce ísť,

hoci ho ona stále presvedčia, aby išiel; žalobca uvádza, že je pred domom a trvá na tom, aby
žalovaná rešpektovala uznesenie súdu a čakal na maloletého pred domom a žiadal, aby otvorila dvere
a odovzdala mu syna, lebo nie je jej rukojemníkom. Žalobca pred rodinným domom je o 10.49 hod., čakal
na odovzdanie maloletého od žalovanej, ktorá uvádza, že Maťko stále nechce ísť, plače a schováva sa.
Táto komunikácia je z 27.11.2021.

13. Zo znaleckého posudku č. 144/2020 vypracovaný ku konaniu sp. zn. 18P 54/2019 okrem iného
vyplýva, že matka si kládla vlastné podmienky pre styk maloletého s otcom a vytvárala obštrukcie,
ktorými vyvolávala dojem, že kým ona osobne je ochotná dodržiavať rozhodnutie súdu ohľadom
styku otca s maloletým, prekážky na strane maloletého a nevhodné správanie otca k nemu (ničím

nepreukázané) dodržiavanie rozhodnutia súdu neumožňujú. Skutočnú ochotu matky vhodne pôsobiť na
maloleté dieťa v domácnosti jej rodičov možno spochybniť vzhľadom na to, že jej vyjadrenia posielané
súdu po znaleckom vyšetrení sú takmer totožné s vyjadreniami opisujúcimi efektívnu odmietavú reakciu
maloletého na jeho stretnutie s otcom. Existuje s vysokou pravdepodobnosťou riziko, že vo výchovnom
prostredí matky maloletý je negatívne ovplyvnený týmto prostredím proti otcovi. Matka je pre maloletého

aktuálne najbližšou vzťahovou osobou, premieta sa toto jej negatívne nastavenie proti otcovi do rozladu
dieťaťa, ktoré následne reaguje na aj na zmienku o otcovi afektívne.
Pokiaľ matka nezmení svoje vnútorné negatívne nastavenie voči otcovi, existuje predpoklad, že dôjde
k masívnejšej destabilizácii psychického stavu maloletého, k narušeniu saturácie jeho základných
vývinových potrieb ako pocitov istoty, bezpečnosti, stability a dôvery k nemu najbližším osobám –

rodičom a tým aj ostatným ľuďom.
Keďže matka nie je vnútorne pozitívne nastavená voči stretávaniu sa otca so synom, jej navonok
motivujúce správanie spôsobuje dvojitú väzbu, pričom vnútorné odmietavé nastavenie matky je silnejšie
a maloletého vedie k neistote, chaosu a odmietania otca, čo sa navonok prejavuje v efektívnom
reagovaní dieťaťa, ktoré podvedome koná odmietavo smerom k otcovi v záujme dosiahnutia harmónie

vnútornéhoprežívaniaavonkajšiehosprávaniamatky,ako najbližšejvzťahovejosoby.Matkanevedome
a usudzujúc z dostupnej spisovej dokumentácie, aj vedome posilňuje u dieťaťa reflex reagovať na
zmienku o otcovi afektívne. Je na počudovanie, že matka po týchto všetkých skúsenostiach nezmenilataktiež prípravy maloletého na stretnutie s otcom, keď musela zistiť, že doterajší spôsob prípravy
maloletého na stretnutie s otcom je kontraproduktívny až deštruktívny.

14. Krajský súd Trenčín rozsudkom zo dňa 23.júna 2022 sp. zn. 19CoP 20/2022 o návrhu otca na
nariadenie neodkladného opatrenia podaného v odvolacom konaní rozhodol tak, že rozsudok súdu I.
inštancie vo výroku I., II., III., IV., VII., VIII., IX. a XI. potvrdil a vo výroku V. rozsudok súdu I. inštancie
menil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým B. bez prítomnosti matky každý nepárny týždeň
v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a matka je povinná dieťa

na styk s otcom pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase pred vchodom do budovy Kultúrneho
centra Bojnice nachádzajúceho sa na Hurbanovom námestí v Bojniciach, kde jej ho otec v stanovenom
čase odovzdá. Vo zvyšnej časti návrh na úpravu styku otca s maloletým zamietol. Vo výroku VI. rozsudok
súdu I. inštancie mení tak, že emailová adresa pre plnenie informačnej povinnosti matky je C., vo zvyšnej
časti výrok VI. potvrdil.
Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní zamietol a o trovách konaniach

rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a o trovách štátu rozhodol
tak, že každý z účastníkov konania je povinný zaplatiť na účet štátu Okresného súdu Prievidza trovy
vo výške 575,45 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

15. Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 26.novembra 2021 sp. zn. 27CoP 70/2021 uznesenie súdu I.

inštancie sp. zn. 18P 54/2019 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (ide o zrušenie uznesenia Okresného
súdu Prievidza o odvolaní matky vo veci neodkladného opatrenia).

16. Z komunikácie medzi rodičmi maloletého (č.l.14a-15) vyplýva, že v sobotu dňa 27.11.2021 žalobca
oznámil, že je na námestí o 9.53 hod., žalovaná mu oznámila, že B. je už oblečený a nachystaný a plače

a nechce ísť za ním. Následne ju žalobca vyzval, aby okamžite prestala týrať a zastrašovať ich syna,
lebo to oznámi na polícii, aby ho nachystala na styk, ide pred dom a normálne mu ho má ona odovzdať;
žalobcaprišielpredrodinnýdomažiadalodovzdaťmaloletého,žalovanáuviedla,žesasnažímaloletého
presvedčiť a ukľudniť, aby išiel za ním, ale on stále nechce, plače a schováva sa. Žalovaná uvádza, že
B. je pripravený, oblečený a všetky veci má nachystané, ale nechce ísť, hoci ho ona stále presvedčia,

aby išiel a žalobca uvádza, že je pred domom a trvá na tom, aby žalovaná rešpektovala uznesenie súdu
a čaká na maloletého pred domom a žiadal, aby otvorila dvere a odovzdala mu syna, lebo nie je jej
rukojemníkom. Žalobca bol pred rodinným domom aj o 10.49 hod., čakal na odovzdanie maloletého od
žalovanej, ktorá uvádza, že B. stále nechce ísť, plače a schováva sa.

17. Žalobca v písomnom podaním zo dňa 14.decembra 2022 uvádza, že považuje odpor žalovanej za
nedôvodný, nekonkrétny a ničím nepreukázaný, lebo sa v ňom nevyjadruje k akejkoľvek skutočnosti,
ktorá je predmetom sporového konania, pričom v odpore žiadnym spôsobom neobjasnila svoje konanie,
ktoré ju viedlo k nerešpektovaniu vykonateľného súdneho rozhodnutia, rovnako nepredložila dôkaz
odôvodňujúci jej svojvoľné konanie, ktorého následkom bolo zamedzenie styku žalobcu s maloletým

synom.
Žalobca má za to, že zodpovednosť za zmarený styk s maloletým dňa 27.11.2021 preberá výlučne
žalovaná z dôvodu, že maloletého na styk riadne nepripravila, ako jej to vyplýva z povinnosti, ktorá jej
bola uložená uznesením súdu. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť a uplatnil aj trovy konania.

18. Žalovaná vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 30.decembra 2022 uviedla, že žalobca podal voči
žalovanej na Okresný súd do Banskej Bystrice v období od júla 2022 do dňa vyhotovenia tohto podania
v upomínacom konaní celkom 34 návrhov na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy z
titulu náhrady škody z dôvodu nerealizovaného styku žalobcu s jeho maloletým synom. Návrhy sa týkajú
stykov, ktoré neboli realizované v priebehu rokov 2020 - 2022, pričom k neuskutočneniu styku žalobcu

s maloletým došlo vždy výlučne z objektívnych príčin na strane maloletého. Všetky návrhy sú identické
čo do účastníkov konania a predmetu sporu, uplatnenie nároku náhrady škody za nerealizovaný styk,
pričom žalovaná zdôrazňuje, že žalobca podal návrhy na styky zmarené v roku 2020 a v roku 2021
a to za každý zmarený styk samostatne, bez ohľadu na to, že v mnohých prípadoch sa jedná o styky
bezprostredne nasledujúcich za sebou.

Na Okresnom súde Banská Bystrica, resp. na Okresnom súde Prievidza z dôvodu pokračovania, v
konaní sú vedené konania v počte 34 uvedené pod sp. zn. na Okresnom súde Banská Bystrica a
Okresnom súde Prievidza. Ide o rovnakých účastníkov konania a totožný predmet konania.Žalovaná poukazuje na skutočnosť, že predmetom konaní sú udalosti, ktoré v čase podania jednotlivých
návrhov boli žalobcovi známe a teda v prípade, ak by žalobca nekonal účelovo, podal by jeden návrh,
predmetom ktorého by boli všetky udalosti opísané v samostatných návrhov, t. j. nárok na náhradu škody

za všetky nerealizované styky od roku 2020 do dňa vyhotovenia návrhu. Namiesto toho žalobca podáva
v roku 2022 voči žalovanej za každý deň nerealizovaného styku žalobcu a maloletého v roku 2020 jeden
návrh na zaplatenie a to aj v prípade, že sa jedná o po sebe nasledujúce dni.
Návrhy sú obsahovo takmer identické. Žalovaná je preto toho názoru, že ide o účelové konanie
žalobcu s cieľom neprimeraným spôsobom nútiť žalovanú vynaložiť značné množstvo času a finančných

prostriedkov na svoju obranu, pričom takéto konanie na žalovanú pôsobí aj psychicky. Žalobca si
uplatňuje voči žalovanej nároky, bez akéhokoľvek právneho základu, napr. aj za obdobie, kedy bol
styk neuskutočnený pre pozitívny výsledok maloletého na ochorenie COVID-19 a teda v dobe, keď bol
maloletý v karanténe. Vydaním maloletého žalobcovi by žalovaná porušila svoje zákonné povinnosti
a dokonca by sa mohla dopustiť spáchania trestného činu a to šírenie nebezpečnej ľudskej nákazlivej
choroby.

Na Okresnom súde Bratislava IV. je vedené rozvodové konanie spojené so starostlivosťou o maloletého,
pričom aj v tomto konaní voči žalovanej vytvára stresové situácie.
Poukázala na čl. 5 Civilného sporového poriadku, § 3 ods.1 Občianskeho zákona a zdôraznila, že za
zneužitie práva možno považovať, ak by účelom výkonu práva nebola realizácia vlastných oprávnených
hospodárskych záujmov, ale snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu.

Ako to uvádza žalovaná, účelom žalobcom podávaných samostatných žalôb je znevýhodniť žalovanú a
spôsobiť jej ujmu, ktorá okrem iného spočíva napr. aj v prípadnej úhrade trov konania, ktoré si žalobca v
konaniachuplatňuje.Podanímsamostatnýchžalôbnarastajúžalovanejtrovykonania,ktoréokreminého
spočívajú v právnych úkonoch vykonaných zo strany právneho zástupcu žalobcu. Rovnako aj podľa
aktuálnej judikatúry súdov je za zneužitie práva možné považovať aj také správanie, ktorého cieľom je

uškodiť reputácii druhého účastníka konania.
Žalobca nezačína súdne konanie pre ochranu svojho zdanlivo dovoleného subjektívneho práva, ale
ho začína s úmyslom získania nedôvodného zisku (napr. trov advokátskeho zastúpenia na úkor
protistrany).
V procesnom práve by príkladom šikany mohlo byť opakované podávanie nových návrhov sledujúcich

jediný účel, navyšovanie trov právneho zastúpenia druhého účastníka.
Žalobca podľa žalovanej koná účelovo v rozpore s dobrými mravmi a to tak, že účelom výkonu práva
žalobcu je znevýhodniť žalovanú a spôsobiť jej ujmu, psychickú a finančnú. Pokiaľ by išlo žalobcovi o
náhradu škody za neuskutočnený styk s maloletým, mohol podať v roku 2022 jeden návrh na zaplatenie
s vyčíslením údajnej škody od roku 2020 až do dňa vyhotovenia návrhu. Svojím konaním však dokazuje,

že jeho záujem je poškodiť žalovanú.
V zmysle judikatúry súdov je súd oprávnený určiť, že aj v prípade, ak by mal súd po vykonaní
dokazovania za to, že nárok žalobcu je dôvodný, nie je nevyhnutné mu v každom konaní priznať
nárok na náhradu trov konania a to z dôvodu zjavného podozrenia zo zneužitia práva za účelom
poškodenia žalovanej. V súvislosti s tým poukázala na § 142 ods.1 OSP a uviedla, že tomuto pravidlu

však nemožno prisudzovať absolútnu, bezvýnimočnú povahu; môžu sa vyskytovať i situácie, za ktorých
náklady spojené so zastúpením advokátom nemožno považovať za nevyhnutné pre riadne uplatňovanie
alebo bránenie práva na súde. O takýto prípad pôjde najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie
advokátom (nález Ústavného súdu ČR z 25.júla 2012 sp. zn. I. ÚS 988/12).
Pri posudzovaní nároku strany úspešnej v konaní je potrebné zohľadniť účelne vynaložené trovy

konania, ktoré strana na bránenie svojho práva na súde vynaložila. Za účelne vynaložené trovy však
nie je možné ani v zmysle výkladu súdov považovať trovy vzniknuté v prípade zjavného zneužitia práva
advokátom a to napríklad v prípade zastúpenia v celkom banálnej veci, opakovaného zastúpenia v tzv.
hromadných skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo zrejmá snaha zvýšiť náklady konania
protistrane.

Žalovaná opätovne uvádza, že tvrdenia žalobcu podávané v návrhu ako aj vyjadrení, nie sú pravdivé.
Žalobca účelovo predkladá do konania dôkazy a tvrdenia, ktoré nesúvisia s predmetom konania, aby
žalovanej poškodil a privodil dojem, že zabraňuje styku žalobcu s maloletým zámerne.
Žalobca vo vyjadrení uvádza, že žalovaná bez akéhokoľvek ospravedlniteľného dôvodu bráni v
styku maloletého so žalobcom. Uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde a v konaní bolo riadne

preukázané, že žalovaná nezabraňuje v styku žiadnym účelovým konaním. Ak sa styk maloletého s
otcom neuskutoční, predchádzajú tomu vždy objektívne dôvody na strane maloletého. Žalovaná si
zároveň plní všeobecnú prevenčnú povinnosť, keď vopred riadne informuje žalobcu o dôvodoch, prektoréniejemožnéstykuskutočniť.Žalobcasanapriekuvedenýmskutočnostiamaobjektívnymdôvodom
účelovo dostavuje na styk, aby žalovanej poškodil.
Vtomtoprípadeneboldanýdôvod,prektorýbybolažalovanápovinnáinformovaťvopredžalobcu,keďže

maloletého riadne pripravila na styk. Postupovala v súlade so súdnym rozhodnutím. Žalovaná uviedla v
konaní už skôr, snažila sa maloletého motivovať na styk s otcom. Napriek uvedenému, maloletý styk s
otcom dňa 27.11.2021 odmietol. O tom, že maloletý odmieta styk s otcom, žalobcu informovala, čo bolo
v konaní rovnako preukázané predloženou SMS komunikáciou.
Žalovaná zároveň uvádza, že súhlasí s tvrdeniami žalobcu uvádzanými vo vyjadrení, v zmysle ktorých

je v najlepšom záujme dieťaťa rozvíjať vzťah s oboma rodičmi. Zastáva rovnaký názor a z toho
dôvodu opakovane žalobcovi, aj za účasti kolíznej opatrovníčky, navrhovala styky realizovať nad
rámec súdom priznaných stretnutí, avšak postupne, aby si maloletý na žalobcu zvykol a bez stresu
dokázal absolvovať spoločné stretnutia. Koná vo výlučnom záujme maloletého, najmä aby vyvolávaním
stresových situácií u maloletého nedochádzalo k ďalšiemu nežiaducemu psychickému vývoju. Žalobca
však napriek skutočnosti, že si uvedomuje odpor maloletého, návrhy žalovanej radikálne odmieta.

Žalovaná opakovane navrhovala žalobcovi návrhy, ktoré by viedli k zlepšeniu vzťahu maloletého
a žalobcu, ktorý trvá len na svojich návrhoch bez ohľadu na najlepší záujem maloletého (a to aj napriek
tomu, že príslušné súdy niekoľkokrát už zdôraznili, že je nevyhnutná postupná realizácia styku žalobcu
s maloletým synom).
Žalobca však namiesto prehlbovania vzťahu s maloletým stretnutiami nad rámec súdnych rozhodnutí

účelovo škodí žalovanej. Opakovane privoláva policajné hliadky, a to aj v prípadoch, keď je maloletý
chorý, alebo dokonca v karanténe. Rovnako tomu bolo aj 27.11.2021, kedy podal na žalovanú trestné
oznámenie, napriek tomu, že vedel, že všetky podané trestné oznámenia boli zamietnuté. Zámerne
vyvoláva stresové situácie, aby poškodil žalovanej. Zároveň opakovaná prítomnosť policajných hliadok
neprospieva ani zdravému vývoju maloletého. Policajná hliadka vzhliadla maloletého a v úradnom

zázname, ktorý bol do konania už predložený, potvrdila, že maloletý je v poriadku.
Na základe vyššie uvedených skutočností má žalovaná za to, že je riadne preukázané, že ku škode,
ktorú si žalobca nárokuje, došlo výlučne v príčinnej súvislosti s jeho konaním. Žalovaná nemohla viac
ovplyvniť danú situáciu, keďže žalobca odmietol styky nad rámec súdnych rozhodnutí, ktoré by mohli
viesť k zlepšeniu vzťahu žalobcu s maloletým. Snažila sa motivovať maloletého k styku so žalovaným,

avšak nebola úspešná. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná maloletého na styk nepripravila.
Práve naopak preukázala, že maloletého na styk riadne pripravila a zároveň sa ho snažila pozitívne
motivovať k stretnutiu so žalobcom. Žalobca si v tomto prípade spôsobil škodu, ktorú si v tomto konaní
nárokuje, sám.
Poukázala na § 420 Občianskeho zákona, v zmysle ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti.
V zmysle § 415 cit. zákona, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,
na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Pre uplatnenie nároku na náhradu škody sa vyžaduje kumulatívne naplnenie všetkých nasledujúcich
predpokladov: protiprávny úkon (právny delikt), škoda, príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a

škodou a zavinenie, iné než nedbanlivosť. V danom prípade, nie je podľa názoru žalovanej možné
preukázať akékoľvek protiprávne konanie žalovanej, či jej úmyselné zavinenie. Žalovaná v žiadnom
prípade neporušila ustanovenie § 415 Občianskeho zákona, ako tvrdí žalobca. Žalovaná nemohla
maloletého odovzdať žalobcovi vzhľadom k jeho značnému odporu. Žalovaná si počínala tak, aby
nedošlo ku škode na zdraví, keďže takéto konanie by nemalo priaznivý dopad na psychický vývin

maloletého. Predchádzanie škody na zdraví je aj v znení Občianskeho zákona preferované pred škodou
na majetku. Zároveň uskutočnila všetky potrebné preventívne kroky k zamedzeniu vzniku škody na
majetku, keď maloletého opakovane motivovala k stretnutiu so žalobcom.
Vzhľadom k skutočnosti, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by žalovaná
úmyselným konaním porušila prevenčnú povinnosť a tým spôsobila škodu pozostávajúcu z cestovných

náhrad, nárok žalobcu nie je dôvodný.
V konaní riadne preukázala, že si splnila všetky zákonné povinnosti. Naopak žalobca nepreukázal, že
by žalovaná zodpovedala za vynaloženie jeho cestovných nákladov do miesta bydliska maloletého.
Splnilasiprevenčnúpovinnosť,keďpostupovalatak,abyzamedzilaškodenazdravímaloletého.Zdravie
maloletého, jeho riadny psychický vývin a najlepší záujem je v súlade so zásadou proporcionality

dôležitejší ako majetková škoda, ktorá vznikla údajne žalobcovi konaním žalovanej.
S poukázaním na všetky vyššie skutočnosti navrhla, aby Okresný súd Prievidza návrh žalobcu v celom
rozsahu zamietol ako nedôvodný a priznal jej súd trovy konania vo výške 100%.19. Pripojila k tomuto vyjadreniu platobné rozkazy vydané Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn.
24Up 1153/2022, sp. zn. 13Up 1016/2022, sp. zn. 10Up 949/2022, sp. zn. 14Up 1056/2022, sp. zn.

31Up 1154/200, sp. zn. 40Up 153/2022, sp. zn. 23Up 1016/2022, sp. zn. 11Up 262/2022, sp. zn. 5Up
1153/2022, sp. zn. 19Up 1153/2022, sp. zn. 23Up 1056/2022, sp. zn. 22Up 529/2022, sp. zn. 16Up
1057/2022,sp.zn.6Up1153/2022,sp.zn.23Up1362/2022,sp.zn.9Up558/2022,sp.zn.7Up300/2022,
sp. zn. 36Up 1016/2022, sp. zn. 12Up 1056/2022, sp. zn. 37Up 1016/2022, sp. zn. 19Up 1016/2022,
sp. zn. 25Up 1153/2022, sp. zn. 14Up 1016/2022, sp. zn. 7Up 341/2022, sp. zn. 39Up 1016/2022, sp.

zn. 9Up 695/2022, sp. zn. 37Up 1362/2022, sp. zn. 9Up 904/2022, sp. zn. 30Up 1362/2022, sp. zn.
11Up 399/2022, sp. zn. 35Up 1362/2022, sp. zn. 33Up 1362/2022, sp. zn. 6Up 1362/2022 a sp. zn.
22Up 834/2022.

21.Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

22. Podľa § 415 Občianskeho zákona, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

23. Podľa § 420 ods.1 cit. zákona, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti

24. Podľa § 420 ods. 3 cit. zákona, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

25. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákona je :

a/ porušenie právnej povinnosti,
b/ existencia škody,
c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
d/ zavinenie.

Všetky vyššie uvedené zodpovednostné zložky musia byť splnené kumulatívne.

26. Podľa § 442 ods.3 cit. zákona, škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak
je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého vzťahu.

27. Podľa § 7 ods.1 z. č. 283/2002 Z. z. – o cestovných náhradách, ak sa zamestnanec písomne
dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného
motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy
(ďalej len „základná náhrada“) a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije
cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, ods.10 sa nepoužije.

28. Podľa § 7 ods.4 cit. zákona, za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien
pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len „spotreba“) uvedenej
v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného
motorového vozidla (ďalej len „technický preukaz“).

29. Zodpovednosť za škodu rodiča, ktorý neumožní druhému rodičovi súdom upravený styk s maloletým
dieťaťom bola opakovane judikovaná už staršou judikatúrou (ešte československou judikatúrou), napr.
ide o rozhodnutie vydané pod R 12/1990, v zmysle ktorého rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené
do výchovy, zodpovedá za škodu vzniknutú druhému z rodičov v dôsledku zmarenia styku s dieťaťom

aj vtedy, keď tohto rodiča včas neinformoval o objektívnej prekážke, napr. o ochorení dieťaťa brániacej
uskutočneniu styku s maloletým na určitý čas.
Rovnako aj Najvyšší súd ČSSR v rozhodnutí sp. zn. 1Cz 24/89 konštatoval, že žalovaná vo viacerých
prípadoch zmarila styk otca s maloletými deťmi stanovený rozhodnutím súdu. Za účelom realizácie
týchto neuskutočnených stretnutí žalobca vykonal bez akejkoľvek výstrahy žalovanej zbytočné cesty.

Zbytočnými cestami do miesta určeného styku a späť vznikla žalobcovi škoda.
Uvedená judikatúra je akceptovaná aj aktuálnou rozhodovacou činnosťou slovenských súdov.
Predmetom tohto sporového konania je posúdenie zodpovednosti žalovanej za zbytočne vynaložené
cestovné náklady, ktoré mali vzniknúť žalobcovi a vzhľadom na obranu žalovanej posúdiť existenciutakých okolností, z ktorých možno vyvodiť, že škode nemohla žalovaná zabrániť, teda, že vznik škody
nezavinila.

30. Žalobca sa od žalovanej domáha náhrady škody, preto súd musel posúdiť, či sú na strane žalovanej
splnené podmienky jej zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovení § 420 a nasl. Občianskeho
zákona. V uvedenom paragrafe je vyjadrená zásada, že každý, t. j. fyzická, ale aj právnická osoba
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Súd teda musel skúmať, či boli
splnené predpoklady, t. j. protiprávny úkon, vznik ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom

a vzniknutou ujmou a zavinenie škodcu, t. j. v tomto prípade žalovanej. Škoda vyjadruje úbytok majetku
poškodeného. V dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej škodcom poškodený utrpí majetkovú ujmu.

31.Vkonaníbolonesporné,žedňa27.11.2021sažalobcanestretolsmaloletým,resp.nebolrealizovaný
styk žalobcu s maloletým, hoci išlo o súdom vykonateľné rozhodnutie, ktorým bol styk žalobcu ako
otca s maloletým synom upravený, podľa ktorého sa mal žalobca právo stretnúť s maloletým každý

nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase od soboty 10.00 hod. nepretržite do nedele do 18.00 hod.
bez prítomnosti žalovanej, ktorá bola povinná maloleté dieťa na stretnutie so žalobcom včas a riadne
pripraviťastretnutieumožniťstým,žežalobcasimaloletéhoriadnenastykpripravenéhopredKultúrnym
domom v Bojniciach, na Hurbanovom námestí, pred kultúrnym domom prevezme a na tom istom mieste
maloletého žalovanej vráti.

Presne tomuto zodpovedala povinnosť žalovanej, matky maloletého dieťaťa na stretnutie so žalobcom,
s jeho otcom pripraviť a stretnutie otca so synom umožniť.
Žalobca sa dňa 27.11.2021 dostavil na miesto stretnutia na K. námestie v Bojniciach pred dom
kultúry, o čom žalovanú informoval SMS správou o 9.53 hod., pričom žalovaná mu oznámila, že
maloletý je oblečený, nachystaný, ale plače a nechce ísť za ním, preto ju žalobca vyzýval, aby

nezastrašovala dieťa a netýrala, inak to oznámi polícii. Keďže sa styk preukázateľne nerealizoval na
mieste stanovenom súdnym rozhodnutím, žalobca oznámil SMS správou žalovanej, že sa nachádza
pred domom v Bojniciach, aby mu maloletého odovzdala, ale aj napriek tomu matka maloleté dieťa
žalobcovineodovzdala,dokoncahožalobcovianineukázala,pretotentostykzmarilažalovanáažalobca
sa so svojím synom v uvedený deň nestretol. Žalobca žalovanú (matku) informoval SMS správou dňa

27.11.2021, že už je na námestí, hoci mu to vykonateľné rozhodnutie neukladalo. Takto konal z dôvodu,
že je vzdialenosť Bratislava a Bojnice značná, preto informatívne oznámil svoju prítomnosť žalovanej.
Hoci žalovaná opakovane oznamovala žalobcovi, že maloletý nechce ísť za ním, plače a schováva
sa, tieto skutočnosti, ktoré žalobcovi oznamovala SMS správou žiadnym spôsobom však nepreukázala
a nepredložila žiaden dôkaz o tom, že dieťa plakalo, schovávalo sa, že odmietalo ísť s otcom, prípadne,

že je pripravené na styk a je oblečené. Tieto skutočnosti nepreukázala fotodokumentáciou alebo iným
dôkazom. Tieto jej tvrdenia zostali len v teoretickej rovine.
Súd na základe vykonaného dokazovania, s prihliadnutím na všetky dôkazy a s prihliadnutím i na všetky
skutočnosti v uvedenej veci dospel k záveru, že žalovaná zmarila stretnutie žalobcu s jeho maloletým
synom dňa 27.11.2021, pretože bez dôvodu maloletého na stretnutie so žalobcom nepripravila

a stretnutie žalobcu so synom neumožnila. Skutočnosti, ktoré tvrdila, pre ktoré sa nemohol realizovať
styk maloletého so žalobcom nepreukázala. Súd preto dospel k záveru, že žalovaná svojím konaním
priamo porušila povinnosť uloženú jej vykonateľným rozhodnutím súdu, teda porušila právnu povinnosť
a zodpovedá za vzniknutú škodu žalobcovi podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákona.
Žalovanej táto právna povinnosť vyplývala priamo z vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktorú však

porušila.
Súd mal v konaní za preukázané, že cesta žalobcu z Bratislavy do Bojníc dňa 27.11.2021 na miesto
stretnutia podľa rozhodnutia súdu na Hurbanovom námestí pred domom kultúry s maloletým synom sa
uskutočnila za účelom stretnutia sa s maloletým, dôkazom čoho je i podanie trestného oznámenia zo
strany žalobcu, ktorý žalovanú upozornil, že ak neumožní toto stretnutie, oznámi to na polícii. Žalobca

tak urobil dňa 27.11.2021 o 12.30 hod.
Žalobcovi vznikla škoda predstavujúca náklady, ktoré vynaložil na prepravu z Bratislavy do Bojníc, tieto
náklady sú v priamej príčinnej súvislosti s jeho cestou za maloletým; a zavinenie žalovanej spočíva v jej
úmyselnom konaní, pretože vedela, že svojím konaním, t. j. neuskutočnením stretnutia maloletého syn
so žalobcom poruší právo žalobcu, ktoré mu vyplynulo toto právo z vykonateľného rozhodnutia, teda

právo stretnúť sa s maloletým synom. Žalovaná porušila povinnosť uloženú jej súdnym rozhodnutím,
o čom žalovaná vedela.To,žežalovanávpriebehukonaniatvrdilavosvojichpísomnýchstanoviskách,žemaloletýnechce ísťna
stretnutie so žalobcom, plače, schovával sa, nie sú právne významné skutočnosti, pretože tieto tvrdenia
tak, ako súd uviedol už vyššie, žiadnym spôsobom nepreukázala.

Žalovaná nepreukázala v konaní objektívne skutočnosti, ktoré bránili v stretnutí žalobcu s maloletým
synom.
Ani tvrdenia žalovanej, že maloletý opakovane odmietal styk so žalobcom, nemalo vplyv na posúdenie
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú žalobcovi, pretože uznesenie zo dňa 4.10.2021 č. k.
18P 54/2019 bolo ku dňu 27.11.2021 vykonateľné, pričom medzi stranami sporu nedošlo k žiadnej inej

dohode o spôsobe úpravy styku s maloletým, preto mala žalovaná rozhodnutie súdu rešpektovať.
Škoda žalobcu predstavujúca vzniknuté náklady na prepravu z Bratislavy do Bojníc a späť vznikla
v priamej príčinnej súvislosti s jeho cestou za účelom stretnutia sa s maloletým, pričom zavinenie
žalovanej spočívalo v jej úmyselnom konaní, pretože vedela, že svojím konaním a nepripravením
maloletého a neumožnením styku so žalobcom poruší právo žalobcu na stretnutie a poruší aj povinnosť
uloženú jej súdnym rozhodnutím, o čom žalovaná vedela. Konala v rozpore aj s ustanovením § 415

Občianskeho zákona, v zmysle ktorého je každý povinný si počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám
nazdraví,namajetku,naprírodeaživotnomprostredí,čímvedomežalovanáspôsobilažalobcoviškodu,
lebo jej zámer zmariť styk žalobcu s maloletým a spôsobiť mu tak zbytočné náklady, ktoré vynaložil bol
vopred daný. Žalovaná bola povinná predchádzať vzniku škody a omisívne konanie – nepripravenie
maloletého na styk má taktiež za následok vznik škody. Žalovaná v konaní nepreukázala, že existovala

v čase nerealizovania styku 27.11.2021 objektívna skutočnosť, ktorá by bránila v styku maloletého so
žalobcom.
Súd dospel k záveru, že dňa 27.11.2021 nebola v konaní preukázaná existencia objektívnej skutočnosti
na strane žalovanej alebo maloletého, ktorá by objektívne bránila jeho stretnutiu so žalobcom. Dôkazné
bremeno žalovaná nepreukázala k tejto skutočnosti.

Na základe vykonaného dokazovania, s prihliadnutím na všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré vyšli
v priebehu konania najavo a na ktoré strany sporu poukázali súd dospel k záveru, že boli splnené
všetky podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorá žalobcovi vznikla zbytočným vynaložením
nákladov na cestu z miesta bydliska žalobcu Bratislava do Bojníc dňa 27.11.2021 a späť za účelom
realizácie stretnutia sa žalobcu s maloletým synom na základe vykonateľného rozhodnutia súdu.

Žalovaná nepreukázala, že škodu nezavinila.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobe vyhovel.

32. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto je povinná zaplatiť žalobcovi
aj úrok z omeškania podľa nar. vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonáva ustanovenie § 517 ods.1,2

Občianskeho zákona. V danom prípade ide o úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.11.2021
z dôvodu, že dňa 27.11.2021 nebol realizovaný styk žalobcu s maloletým synom a už v tento deň sa
žalovaná dozvedela o škode, teda, aké náklady žalobcovi vznikli s cestou z Bratislavy do Bojníc.

33. Žalovaná namietala, že žalobca sa domáha náhrady škody v súvislosti s použitím osobného

motorového vozidla Volkswagen Tiguan, preto žalobca predložil súdu Zmluvu o výpožičke zo dňa
24.9.2021, z ktorej vyplýva, že žalobca používal osobné motorové vozidlo na základe zmluvy
o výpožičke od vypožičiavateľa, ide o osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen, model Tiguan ALL
SPACE, ŠPZ: F. XXX G. a k tomu je priložený technický preukaz. Toto vozidlo bolo vo vlastníctve
vypožičiavateľa M. D.. Žalobca použil toto motorové vozidlo aj dňa 27.11.2021, preto súd nemal

pochybnosti o tom, že cesta žalobcu z Bratislavy do Bojníc sa uskutočnila na tomto vozidle.
Súd sa stotožnil aj s postupom žalobcu, ktorý si škodu vyčíslil vo výške nákladov, ktoré by zodpovedali
nákladom podľa z. č. 283/2002 Z. z. – o cestovných náhradách v znení neskorších zmien a doplnkov.
Cesta žalobcu z miesta bydliska Bratislava - Staré Grunty do miesta styku Kultúrne centrum Bojnice,
Hurbanovo námestie Bojnice a späť predstavuje vzdialenosť 372 km, t. j. Bratislava do Bojníc 186

km a z Bojníc do Bratislavy 186 km. V zmysle § 7 ods.1 v spojení s ustanovením § 7 ods.4 z. č.
283/2002 Z. z. – o cestovných náhradách si žalobca nároku základnú náhradu vo výške 71,80
eur a náhradu za spotrebované pohonné hmoty vo výške 42,41 eur (náhrada prepočítaná v zmysle
spotreby pohonných látok uvedených v technickom preukaze a údajov štatistického úradu v týždni od
22.11.2021 do 28.11.2021). Pre vyčíslenie nároku na náhradu škody, ktorá spočíva vo vynaložených

nákladoch na cestu za účelom realizácie styku a za použitia zákona č. 283/2004 Z. z. – o cestovných
náhradách zodpovedá nielen ustálenej súdnej praxi (rozsudok KS Košice sp. zn. 20Co 9/2020 v spojení
s rozsudkom OS Košice okolie sp. zn. 7C 583/2016 a iné rozsudky), ale tiež odôvodené rozhodnutím
R 12/1990, v zmysle ktorého potrebu použitia vlastného motorového vozidla rodiča na uskutočneniestyku s maloletým dieťaťom pri výchove druhého z rodičov treba posúdiť jednak z hľadiska prepravy
rodiča do miesta styku a tiež z hľadiska účelnosti využitia vozidla v priebehu styku s dieťaťom. Pri
vyčíslení nákladov spojených s týmto použitím vozidla je možné prihliadnuť na paušálne náhrady

nákladov obdobného používania osobných motorových vozidiel na iné účely.

34. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 v spojení s § 262 ods.2 Civilného sporového
poriadku.
Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu z dôvodu, že podľa názoru súdu pri

každom nezrealizovanom styku treba samostatne skúmať zavinenie, tiež príčinný vzťah a konkrétne
okolnosti nerealizovania tohto styku. Súd nezistil v danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa
nepriznať úspešnému žalobcovi náhradu trov konania. Súd je toho názoru, že podanie žalôb za
jednotlivé nerealizované stretnutia s maloletým synom, keď žalovaná porušila právnu povinnosť daná
jej vykonateľným súdnym rozhodnutím, nemôže byť zjavným zneužitím práva. S týmto sa stotožnil
aj Okresný súd Prievidza v uznesení, ktorým nespojil všetky veci na spoločné konanie (sp. zn. 8C

34/2022). V jednotlivých konaniach je potrebné vykonať dokazovanie, ktoré by bolo obtiažné vykonať
na jednom pojednávaní. Žalobca aj žalovaná uvádzajú v týchto sporoch rôzne skutkové tvrdenia, ktoré
nie sú totožné. Styk žalobcu s maloletým synom nebol realizovaný až do rozhodnutia Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 15Em 2/2022 zo dňa 17.mája 2023, na ktorý súd poukazuje. Súd z týchto dôvodov
náhradu trov konania žalobcovi priznal v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na odvolací súd - súd II. inštancie, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 355
ods. 1 CSP v spojení s § 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.