Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III

Judgement was issued by JUDr. Eva Fulcová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/46/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119321021
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:6119321021.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek
senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: IT asset
holding, a.s., IČO: 50 003 143, so sídlom Plynárenská 3E, Bratislava, zastúpeného: Advokátska
kanceláriaMichalMaťaš,s.r.o.,IČO:47245751,sosídlomSabinovská12,Bratislava,protižalovanému:
LIMOUSINE SERVICE, s.r.o., IČO: 35 937 335, so sídlom Hodžovo námestie 2, Bratislava, o zaplatenie

26.280,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k.
B2-22Cb/183/2019-477 zo dňa 03.07.2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-22Cb/183/2019-477 zo dňa
03.07.2023 potvrdzuje.
Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie, vydaného Okresným súdom Bratislava II pod č. k. 22Cb/183/2019-441 zo dňa 10.05.2023.
2. Napadnuté rozhodnutie bolo odôvodnené nasledovne:
„4. Súd návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol, nakoľko súdu nepreukázal,
že pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie podľa § 278 CSP zmeškal
z ospravedlniteľného dôvodu. Tvrdenie žalovaného, že si na pojednávaní dňa 07.12.2022, ktorého sa

osobne zúčastnil nesprávne poznačil do svojho kalendára deň najbližšieho pojednávania 17.05.2023
na miesto 10.05.2023, nie je podľa názoru súdu ospravedlniteľný vážny dôvod, pre ktorý zmeškal
pojednávanie vo veci samej. Bolo totiž v záujme žalovaného zabezpečiť, aby nedošlo k zmeškaniu
pojednávania a to riadnym poznačením si jeho termínu, v prípade potreby aj viacerými spôsobmi
(do kalendára, diára, či formou elektronického upozornenia). V spoločnosti žalovaného súčasne
pôsobia traja spoločníci/konatelia, tak bolo nanajvýš vhodné, aby sa o termíne pojednávania vzájomne

informovali, príp. si ho pripomenuli dostatočne včas pred dňom konania pojednávania. Tak sa však
nestalo,pričomnedošloaniktomu,abyštatutárnizástupcoviažalovanéhovčas(avážnymiokolnosťami)
ospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní, čiže hneď ako sa o jeho konaní dozvedeli. Na základe
uvedených skutočností (predovšetkým toho, že žalovaný bez ospravedlniteľného vážneho dôvodu
zmeškal pojednávanie, na ktorom súd vydal rozsudok pre zmeškanie) súd dospel k záveru, že návrh
žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nemá oporu v zákone a preto ho zamietol.“

3. Rozhodnutie bolo po právnej stránke založené na ustanoveniach § 274 Civilného sporového poriadku
(CSP) a § 277 ods. 2 CSP.
4. Proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-22Cb/183/2019-477 zo dňa 03.07.2023
podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za
vecne nesprávne a nespravodlivé. V nadväznosti na dôvody zamietnutia jeho návrhu namietal, že
nesprávne poznačenie si termínu pojednávania prítomným konateľom D. N. malo za následok transfer

tejto nesprávnej informácie ostatným konateľom, ktorí nemali objektívny dôvod overovať správnosť
poskytnutej informácie - boli v skutkovom omyle, že pojednávanie sa bude konať dňa 17.5.2023. Vdanom prípade ide o objektívne nedorozumenie a skutkový omyl, nie o nedostatok pozornosti alebo
starostlivosti o konanie. V danej veci všetci konatelia spoločnosti boli dobromyseľne presvedčení, že
pojednávanie vo veci sa uskutoční v stredu dňa 17. 5. 2022 a tento termín evidovali včas a boli na

neho pripravení. O tom, že v skutočnosti sa pojednávanie konalo už dňa 10. 5., t.j. o týždeň skôr,
sa žalovaný dozvedel až z doručeného rozsudku dňa 16. 5. 2023. Voči predmetnému rozsudku bez
zbytočného odkladu podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, teda bol procesne aktívny a
snažil sa eliminovať negatívny dopad svojho nezavineného skutkového omylu. Napadnuté uznesenie
súdu preto považoval za neprimerane prísne a nespravodlivé. Žalovaný ďalej uviedol, že na jeho strane

išlo o mimoriadnu situáciu nespôsobenú úmyselne, čo súdu prvej inštancie riadne vysvetlil a ospravedlnil
sa. Poukázal aj na to, že predmetom konania je veľká suma peňazí za nefunkčné plnenie, s tým, že
voči uplatnenému nároku sa aktívne bráni už niekoľko rokov, riadne chodil na všetky pojednávania,
kládol otázky svedkom, vyjadroval sa vo veci a nespôsoboval žiadne prieťahy. Rozhodnutie súdu bez
meritórneho posúdenia samotnej veci na základe rozsudku pre zmeškanie, a to napriek vykonanému
pomerne rozsiahlemu dokazovaniu, považoval v konečnom dôsledku za odmietnutie spravodlivosti a

porušenieprávanaspravodlivýproces.Žalovanýnavrhol,abyodvolacísúdnapadnutérozhodnutiesúdu
prvej inštancie zrušil a uložil mu vo veci opätovne konať a rozhodnúť.
5. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 20.08.2023 tak, že napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie považuje v plnom rozsahu za spravodlivé a zákonné a v plnom rozsahu sa stotožnil
s jeho skutkovým a právnym odôvodnením. Poukázal na to, že v konaní o návrhu na zrušenie

rozsudku pre zmeškanie súd neskúma splnenie predpokladov pre vydanie samotného rozsudku pre
zmeškanie, ale skúma len to, či žalovaný ne/preukázal existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania
pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie (§ 277 ods. 2, 3 CSP). Uvedené podľa
žalobcu potvrdzuje aj súdna prax najvyšších súdnych autorít. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.08.2019 sp. zn. 8Cdo/161/2019.

6. Žalobca bol názoru, že ak by súd prijal argumentáciu žalovaného, že na ospravedlnenie jeho neúčasti
na pojednávaní postačuje len strohé konštatovanie o zle poznačenom termíne pojednávania, ktoré
sporovástranapredložísúduažpodoručenímeritórnehorozhodnutia,takbytýmsúdzaložilnebezpečný
precedens a vytvoril by obrovský priestor pre obštrukcie a prieťahy zo strany sporových strán a ich
právnych zástupcov, pričom by poprel zmysel a účel ustanovení o kontumačnom rozsudku. Poukázal

aj na to, že tvrdenie žalovaného o bezodkladnom podaní návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
nemá žiadnu oporu v súdnom spise, keď žalovaný tento návrh podal až 14 dní, odkedy sa o rozsudku
pre zmeškanie dozvedel, čo podľa žalobcu nemožno vyhodnotiť ako bezodkladné.
7. Čo sa týka dôvodu neúčasti žalovaného na pojednávaní, tento podľa žalobcu nemožno považovať
za ospravedlniteľný ani procesne relevantný. V čase vytyčovania termínu predmetného pojednávania

bol konateľ žalovaného a jeho právna zástupkyňa na pojednávaní osobne prítomní a vzali termín
pojednávania na vedomie. O termíne pojednávania mala teda preukázateľne vedomosť aj jeho právna
zástupkyňa. O žiadnom omyle teda nemôže byť reč.
8. Žalobca bol názoru, že podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa ust. § 274
CSP v danom prípade splnené boli. Žalovaný podľa neho nepreukázal existenciu ospravedlniteľného

dôvodu zmeškania pojednávania, a teda nepreukázal naplnenie dôvodov pre zrušenie rozsudku pre
zmeškanie podľa ust. § 277 ods. 2 CSP. Žalovaný podľa žalobcu v odvolaní neuviedol žiadne relevantné
dôvody, ktoré by odôvodňovali ospravedlniteľnosť zmeškania pojednávania.
9. Zo skôr uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a aby
mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods.
1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu

rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a/ sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie,b/ žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
14. Podľa § 277ods.2 a 3 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením

zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy
sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
15. Odvolací súd sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko jeho argumentácia bola
vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu
SR, ako aj nálezmi Ústavného súdu SR. Odvolací súd má za to, že všetky dôvody, ktoré žalovaný

uvádza v podanom odvolaní, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia
prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a
druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.
16. Z ustanovenia § 274 CSP vyplýva povinnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie
žalovaného na pojednávaní, na ktoré sa nedostavil, ak to navrhne žalobca a sú kumulatívne splnené
procesné podmienky na jeho vydanie. Keďže na pojednávaní konanom dňa 10.05.2023 žalobca

navrhol prvoinštančnému súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, bolo povinnosťou
súdu kontumačný rozsudok vydať, ak súčasne zistil splnenie ostatných zákonných podmienok. K
tvrdeniu žalovaného, že nebolo namieste vydanie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu, že bol až
dovtedy v konaní aktívny, odvolací súd poznamenáva, že z predmetného zákonného ustanovenia
nevyplýva, že rozsudkom pre zmeškanie možno rozhodnúť vo veci len na prvom pojednávaní.

Z dikcie normatívneho textu uvedeného ustanovenia nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie
môže rozhodnúť kontumačným rozsudkom na ktoromkoľvek pojednávaní, a to bez ohľadu na rozsah
vykonaného dokazovania.
17. Odvolací súd pre úplnosť k veci uvádza, že predmetom odvolacieho konania je len návrh na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 ods. 2 CSP (t. j. ak žalovaný z ospravedlniteľného

dôvoduzmeškalpojednávanievoveci,naktorombolvyhlásenýrozsudokprezmeškanie)anieodvolanie
proti kontumačnému rozsudku z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. Predmetom
rozhodovania súdu o návrhu podľa § 277 ods. 2 CSP je zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa §
274 CSP, ak žalovaný preukáže, že pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie,
zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu. Z hľadiska rozhodovania podľa § 277 ods. 2 a 3 CSP nie je daný

dôvod na posudzovanie predpokladov pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného (viď uznesenie
Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 5Obdo/50/2019 z 28. 11. 2019).
18. Pre posúdenie dôvodnosti návrhu žalovaného na zrušenie kontumačného rozsudku v predmetnej
veci bolo potrebné žalovaným preukázať ospravedlniteľnosť dôvodu, pre ktorý sa na pojednávanie
nedostavil. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že ustanovenie § 277 ods. 2 CSP upravuje

prípady, keď bol kontumačný rozsudok vydaný na pojednávaní (§ 274 CSP), na ktorom sa nezúčastnil
žalovaný. Žalovaný v takomto prípade môže za zákonom stanovených podmienok požiadať súd o
zrušeniekontumačnéhorozsudku,pričomprvotnýmpredpokladomnazrušeniekontumačnéhorozsudku
je, že žalovaný zmeškal pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu kontumačného rozsudku, z
ospravedlniteľného dôvodu, ktorý je povinný preukázať, pretože bude predmetom posudzovania súdu.

Príčina zmeškania pojednávania žalovaným musí mať s ohľadom na povahu, nepredvídateľnosť,
závažnosť, rozsah alebo z iných dôvodov aspekt ospravedlniteľnosti (toho, čo je možné v danej
veci ospravedlniť). Z účelu a povahy tohto procesného inštitútu možno vyvodiť, že ospravedlniteľným
dôvodom sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane a boli príčinou, že
sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť, a ktoré

za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Žalovaný pred
súdom prvej inštancie ani pred odvolacím súdom nepreukázal ospravedlniteľnosť dôvodu, pre ktorý
sa na pojednávanie nedostavil. Pojem „ospravedlniteľný dôvod“ nie je právnou normou definovaný,
je len na úvahe súdu, ktoré okolnosti v intenciách toho-ktorého prípadu posúdi ako okolnosti hodné
ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní. Odvolací súd má za to, že odpoveď súdu prvej inštancie

na to, či žalovaným tvrdené okolnosti zmeškania pojednávania sú ospravedlniteľné, je v napadnutom
rozhodnutí vyjadrená jasne a presvedčivo.
19. Záverom odvolací súd dodáva, že zrušenie rozsudku pre zmeškanie predstavuje výnimočné
opatrenie a z tohto dôvodu je nutné ospravedlniteľnosť dôvodov zmeškania pojednávania vyhodnocovať
reštriktívne, pričom bremeno preukázania ich existencie zaťažuje stranu, ktorá návrh na zrušenie

rozsudku pre zmeškanie podala. Omyl žalovaného, teda jeho nedôslednosť pri zaznamenaní si
termínu pojednávania, ktorý je okrem iného uvedený v zápisnici o pojednávaní zo 7.12.2022, kde
si žalovaný mohol termín pojednávania kedykoľvek overiť, podľa odvolacieho súdu nepredstavuje
takú mimoriadnu okolnosť, ktorú by bolo možné považovať za ospravedlniteľný dôvod neúčasti nanariadenom pojednávaní, keďže sa jedná výlučne o nedostatok, spôsobený vlastným zavinením
žalovaného, bez vplyvu akýchkoľvek vonkajších, nečakaných a nepredvídateľných okolností. Išlo teda
o výlučne nedbanlivostné konanie žalovaného.

20. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
21. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že prípadnými námietkami žalovaného o tom, že
sa jednalo o rozpojednávanú vec, v ktorej bol žalovaný v priebehu konania procesne aktívny a
nespôsoboval prieťahy v konaní, prípadne aj nedôvodnosťou žaloby by sa mohol odvolací súd zaoberať

iba na základe podaného odvolania voči rozsudku pre zmeškanie, nie však na základe odvolania
voči rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, kde sa posudzuje výlučne
existencia a preukázanie ospravedlniteľného dôvodu neúčasti na pojednávaní, na ktorom bolo takýmto
rozsudkom rozhodnuté.
22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa
§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
23. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.