Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. október 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721200165
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8721200165.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Milana Majerníka a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v
B. A., na ul. M. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Martinom Tomasom, advokátom so sídlom v Poprade,
na ul. Francisciho č. 3288, proti žalovanej D. S., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v W., na ul. C. č. XXXX/XX,
právne zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, na Námestí sv.

Egídia č. 40/93, IČO: 44 250 029, o zaplatenie sumy 6.820 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Poprad zo dňa 04.03.2022 č.k. 20C 2/2021-83, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaná má voči žalobcovi
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej medzi stranami sporu bola
podpísaná zmluva o pôžičke. Spornou zostala skutočnosť, či k poskytnutiu pôžičky skutočne došlo.
Ako vyplýva z ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu. Z tohto zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke

sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán
predovšetkým určenie predmetu pôžičky. Z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon
vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí
nedôjde,medzizmluvnýmistranamiprávnyvzťahzpôžičkynevznikne(napr.rozsudokNajvyššiehosúdu

Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 325/2009).

3. Zo strany žalobcu nebolo preukázané reálne odovzdanie poskytnutých finančných prostriedkov.
Žalobca svoje skutkové tvrdenia opieral o vyjadrenie žalovanej uvedené v zmluve o pôžičke, avšak
doklad o existencii hotovosti predložený nebol. Žalovaná síce uviedla, že pôžička mala byť poskytnutá
v súvislosti s nájmom nebytových priestorov, avšak poprela, že by jej fyzicky boli finančné prostriedky

skutočne odovzdané, pričom navyše namietla zákonné obmedzenie a faktickú nemožnosť prijatia
hotovosti prevyšujúcej sumu 5.000 eur. Keďže sa jedná o reálny kontrakt, je úlohou žalobcu preukázať
reálne poskytnutie finančných prostriedkov.

4. V naznačenom smere sa poukázalo na existujúcu judikatúru, z ktorej vyplýva, že skutočnosť
poskytnutia pôžičky v konaní vždy preukazuje veriteľ, v danom prípade žalobca. Neobstojí preto záver

odvolacieho súdu, že nebolo povinnosťou žalobcu preukázať, že k pôžičke (teda jej poskytnutiu)
prišlo, ale bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že v danom prípade o uzavretie právneho úkonu -poskytnutie pôžičky nejde. Dovolací súd dáva do pozornosti, že sa musí preukázať skutočné odovzdanie
predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, nie preukázať možnosť veriteľa disponovať príslušnou peňažnou
sumou. (Najvyšší súd SR, sp. zn. 4Cdo/403/2014).

5. Aby mohol žalobca so svojou argumentáciou v sporovom konaní uspieť, musí k svojim skutkovým
tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru,
že má právo, ktorého uspokojenia sa vo veci domáha. Pri zisťovaní skutkového stavu, súd v zásade vždy
vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak žalobca potrebné dôkazy

nepredložil, znamená to, že neuniesol dôkazné bremeno, následkom čoho nemôže v konaní uspieť.

6. Zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplynulo, že by došlo k vzniku právneho vzťahu z pôžičky.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.
Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne

nepreukazuje. Od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej
skutočnosti. Napríklad od žalovanej nemožno požadovať, aby preukazovala, že jej žalobca neposkytol
pôžičku. Naopak, je to žalobca, ktorý musí poskytnutie pôžičky (nie podpis zmluvy) preukázať. Ako bolo
konštatované vyššie, dokiaľ nedôjde k odovzdaniu peňazí, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z
pôžičky nevznikne. V tomto smere žalobca reálne odovzdanie predmetu zmluvy o pôžičke nepreukázal.

7. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu zamietol.

8. Výrok o trovách odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 C.s.p.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že záver o nepreukázaní reálne poskytnutých finančných
prostriedkov je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Žalobca vo svojej žalobe predložil dôkaz, a to
zmluvu o pôžičke zo dňa 15.01.2016, ktorú žalovaná riadne podpísala a z ktorej je zrejmé, že potvrdila

prevzatie pôžičky v sume 6.820 eur. Žalobca si nevie predstaviť ako by mal ešte inak preukazovať
existenciu hotovosti ako vyhlásením žalovanej priamo v zmluve o pôžičke zo dňa 15.01.2016, ktorým
žalovaná svojim podpisom potvrdila prijatie pôžičky (hotovostnej) vo výške 6.820 eur. Pokiaľ by žalovaná
predmet pôžičky neobdŕžala, je úplne nelogické, aby zmluvu obsahujúcu jej prehlásenie o prevzatí
peňazí v určitej výške podpísala. Odporovalo by to pravidlám logického myslenia tiež, pokiaľ by

zmluva obsahujúca potvrdenie o prevzatí peňazí nemala byť dostatočným dôkazom preukázania tejto
skutočnostianaviacbybolovrozporesprincípomprávnejistotyúčastníkovobčianskoprávnychvzťahov,
pokiaľ by im nebolo týmto spôsobom dôkazného hodnotenia prítomnosti potvrdenia o prevzatí peňazí v
samotnej zmluve o pôžičke umožnené, spoľahnúť sa tiež na to, že celkový zrejmý obsah ich zmluvného
dojednania nemôže byť vyvrátený len na základe obyčajného popretia zo strany účastníka, ktorý

prirodzene nechce znášať následky svojho porušenia povinnosti zo záväzkového vzťahu.

10. Žalobca pred podaním žaloby svojim prípisom zo dňa 14.11.2018 vyzval žalovanú na vrátenie
pôžičky vo výške 6.820 eur. Na túto žiadosť žalobcu žalovaná reagovala svojim prípisom zo dňa
22.11.2018 (tento dôkaz sa nachádza v súdnom spise), v ktorom okrem iného uviedla, že pôžička mala

byť poskytnutá a v závere tohto prípisu navrhla možnosť mimosúdneho riešenia formou prípadného
započítania hodnoty investície do priestorov a pôžičky. Žalovaná nepoprela poskytnutie pôžičky ani vo
svojom odpore zo dňa 27.04.2021 proti platobnému rozkazu, kde okrem iného uviedla, že o vzájomné
započítanie predmetných pohľadávok žalovaná požadovala žalobcu už aj v minulosti, čo potvrdil sám
žalobca vo svojej žalobe, avšak bezvýsledne.

11. Z vyššie uvedených tvrdení a návrhov žalovanej na započítanie celkom iste vyplýva tá skutočnosť,
že peňažná pohľadávka žalobcu z titulu poskytnutia pôžičky žalovanej aj podľa tvrdenia samotnej
žalovanej existuje, pretože podľa názoru žalobcu, je započítanie možné celkom iste iba pri existujúcich
pohľadávkach.

12. Tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom tvoria logicky celok, ktorý má zmysel a jednotlivo do seba
zapadajú, takže nemôže vzniknúť nijaká pochybnosť o tom, že žalobca riadne odovzdal a žalovaná
riadne prevzala peňažnú pôžičku a túto v lehote splatnosti nevrátila. Žalovaná až do samotnéhopojednávania na súde, teda do dňa 01.03.2022 nepoprela prijatie peňažnej pôžičky, naopak navrhovala
započítanie tejto existujúcej pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 151 ods. 1 C.s.p.

13. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

14. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobcu je opodstatnené.

15. V danom prípade predmetom konania je vrátenie pôžičky poskytnutej žalovanej na základe zmluvy o
pôžičke zo dňa 15.01.2016. Žalobca ako dôkaz do spisu predložil zmluvu o pôžičke uzatvorenú podľa §
657anasl.Občianskehozákonníkazodňa15.01.2016.Tátozmluvaopôžičkeobsahujetiežprehlásenie
žalovanej ako dlžníčky, ktorým potvrdila prevzatie pôžičky v sume 6.820 eur.

16. Podaním zo dňa 14.11.2018 označeným ako žiadosť o vrátenie pôžičky a výzva na zaplatenie faktúr,
žalobca požiadal žalovanú o vrátenie požičanej sumy 6.820 eur. Vo vyjadrení k výzve zo dňa 14.11.2018
zo dňa 22.11.2018 žalovaná poukázala na skutočnosť, podľa ktorej pôžička mala byť poskytnutá v
súvislosti s nájmom nebytových priestorov na ulici B. v W. - M., kde vykonávala podnikateľskú činnosť.
Tieto priestory zveľadila, investovala do nich a po ukončení nájmu takto zhodnotené priestory užíva ďalší

nájomca a to bez akéhokoľvek vyrovnania. Vzhľadom k uvedenému navrhla možnosť mimosúdneho
riešenia formou prípadného započítania hodnoty investície do priestorov a pôžičky.

17. V odpore voči platobnému rozkazu zo dňa 27.04.2021 žalovaná zdôraznila, že v čase poskytnutia
pôžičky vo výške 6.820 eur bola nájomníčkou žalobcu, pričom prenajaté priestory využívala na

vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaná počas trvania nájmu so súhlasom žalobcu
prenajaté priestory na svoje náklady zveľadila. V súlade s príslušným ustanovením Občianskeho
zákonníka žalovaná po skončení nájmu požadovala úhradu takto vynaložených nákladov, resp.
protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatej veci. Avšak zveľadené priestory využíva ďalší
nájomca bez toho, aby bola žalovanej poskytnutá ich náhrada. Na základe vyššie uvedeného žiadala

započítanie pohľadávky, ktorá jej vznikla z titulu zveľadenia prenajatého priestoru bez poskytnutia
vyrovnania voči žalobcovi.

18. Z týchto vyjadrení samotnej žalovanej je zrejmé, že táto strana sporu vôbec nepoprela skutkové
tvrdenia žalobcu o poskytnutí pôžičky.

19. Prvoinštančný súd pri zamietnutí žaloby žalobcu sa vôbec nevyrovnal s právne významnými dôkazmi
podporujúcimi tvrdenia žalobcu o reálnom poskytnutí pôžičky žalovanej. Samotná žalovaná v zmluve
o pôžičke svojim podpisom potvrdila, že dňom podpísania zmluvy o pôžičke prevzala zároveň aj
pôžičku v sume 6.820 eur. Rovnako v ďalšom právne významnom dokumente, a to vo vyjadrení zo

dňa 22.11.2011 potvrdila, že pôžička v sume 6.820 eur jej mala byť poskytnutá v súvislosti s nájmom
nebytových priestorov, kde vykonávala podnikateľskú činnosť. V tomto podaní sa len dožadovala
započítania hodnoty ňou vynaložených investícií do nebytových priestorov a pôžičky. Ako sa s týmito
právne významnými dôkazmi vyrovnal konajúci súd, z odôvodnenia rozhodnutia nie je známe.

20. Právo na istú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Právo na
spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití
relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Jedným z princípov riadneho

a spravodlivého procesu tvoriacich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúci svojvôľu pri
rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia
náležite odôvodniť (§ 220 C.s.p. a § 393 C.s.p.), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Judikatúra európskeho súdu pre ľudské práva
ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.21. Dokazovanie je časťou občianskeho sporového súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky
potrebné na rozhodnutie vo veci. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava

vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcej z ústavného princípu nezávislosti súdov.
Táto zásada vyplývajúca z článku 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku normatívne
rozvedená v § 191 ods. 1 C.s.p. znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí,
je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Postup sudcu ale
neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia.

Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s
priebehom konania.

22. Ak prvoinštančný súd nevyhodnotil právne významné dôkazy potvrdzujúce tvrdenia žalobcu nielen
o uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj o reálnom prevzatí poskytnutej pôžičky zo strany žalovanej, je
rozhodnutie nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť.

23. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné

právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť ako súd v ich
veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci

samej.

24. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

25. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný
postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní
pred odvolacím súdom, odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozsudok zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

26. Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť právne významné dôkazy potvrdzujúce
prevzatie pôžičky zo strany žalovanej a následne vo veci opätovne rozhodnúť tak, aby odôvodnenie
rozhodnutia spĺňalo zákonné náležitosti vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.

27. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).