Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoCsp/33/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121354657
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:6121354657.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava IČO: 35 724 803, zastúpený advokátska kancelária Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: S. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D., o zaplatenie sumy 5 700 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28. apríla 2022 č.k. 36Csp/214/2021-109, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku (výrok II.), ako aj v
súvisiacom výroku o trovách konania (výrok III.) zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 5 700 eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 700 eur od 05.09.2020 do zaplatenia, a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 708 ods. 1,2, § 710
§ 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 8, § 565, § 524 ods. 1,2, § 517 ods. 1,2
Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ako aj zisteným skutkovým stavom na
základe čoho dospel k záveru, že žalovaná čerpala úver v sume celkom 172 345,86 eura, žalobcovi

uhradila sumu 168 953,23 eura. Z úhrad žalovanej bola na istinu započítaná suma 166 645,86 eur, preto
dlžná istina, na ktorú má žalobca nárok predstavuje sumu 5 700 eur (172 345,86 - 166 645,86). Žalobca
si voči žalovanej v konaní okrem dlžnej istiny úveru iné nároky neuplatňoval, preto súd jeho nárok
považoval za dôvodný. Vzhľadom k tomu, že žalovaná neuhradila sumu 5 700 eur riadne a včas, dostala
sa s plnením do omeškania a podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vlády č.
87/1995 Z.z. žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania. Tento nárok si žalobca uplatnil

vo výške 8% ročne odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, t.j. od 05.09.2020 až do zaplatenia,
preto aj v tejto časti považoval súd prvej inštancie nárok žalobcu za dôvodný. Súd prvej inštancie
sa však nestotožnil s výškou úroku z omeškania vo výške 8% ročne, ktorú žalobca žiadal priznať. V
tomto smere poukázal na to, že na tento prípad aplikujú ustanovenia omeškania podľa Občianskeho
zákonníka a preto priznal žalobcovi úrok vo výške 5% ročne z dlžnej sumy, ktorý zodpovedá výške
úrokov pre občiansko- právne vzťahy. Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Vzhľadom

na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd žalobcovi priznal voči žalovanej
nároknaplnúnáhradutrovkonania.Uviedol,že nezistilexistenciudôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa,
pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať.
2.Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca do výroku, ktorým súd
prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II. napadnutého rozsudku) ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovaného k zaplateniu

úroku z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 5.700,- eur od 5.9.2020 do zaplatenia a prizná
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu100 %. , Alternatívne žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že
záväzkový vzťah medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu vznikol dňa 18.08.2010 (t.j. pred

01.02.2013), čo má vplyv na výšku úroku z omeškania. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne v
časti úroku z omeškania zamietol žalobu, pretože v zmysle ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, sa majú úroky z omeškania
riadiť v prejednávanom prípade podľa predpisov účinných k 31.01.2013, v dôsledku čoho bol žalobcom
uplatnený nárok na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne uplatnený v zákonnej a správnej výške.

3.Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonomstanovenejlehotenapodanieodvolania(§359,§362ods.1CSP)azistení,žespĺňanáležitosti
§ 365 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodne podané, preto rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania podľa
§ 389 ods. 1 písm. b), d) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 5 700 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 700 eur od 05.09.2020 do zaplatenia, a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu

trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 708 ods. 1,2, § 710
§ 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 8, § 565, § 524 ods. 1,2, § 517 ods. 1,2
Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ako aj zisteným skutkovým stavom na
základe čoho dospel k záveru, že žalovaná čerpala úver v sume celkom 172 345,86 eura, žalobcovi
uhradila sumu 168 953,23 eura. Z úhrad žalovanej bola na istinu započítaná suma 166 645,86 eur, preto

dlžná istina, na ktorú má žalobca nárok predstavuje sumu 5 700 eur (172 345,86 - 166 645,86). Žalobca
si voči žalovanej v konaní okrem dlžnej istiny úveru iné nároky neuplatňoval, preto súd jeho nárok
považoval za dôvodný. Vzhľadom k tomu, že žalovaná neuhradila sumu 5 700 eur riadne a včas, dostala
sa s plnením do omeškania a podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vlády č.
87/1995 Z.z. žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania. Tento nárok si žalobca uplatnil

vo výške 8% ročne odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, t.j. od 05.09.2020 až do zaplatenia,
preto aj v tejto časti považoval súd prvej inštancie nárok žalobcu za dôvodný. Súd prvej inštancie
sa však nestotožnil s výškou úroku z omeškania vo výške 8% ročne, ktorú žalobca žiadal priznať. V
tomto smere poukázal na to, že na tento prípad aplikujú ustanovenia omeškania podľa Občianskeho
zákonníka a preto priznal žalobcovi úrok vo výške 5% ročne z dlžnej sumy, ktorý zodpovedá výške

úrokov pre občiansko- právne vzťahy. Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd žalobcovi priznal voči žalovanej
nároknaplnúnáhradutrovkonania.Uviedol,že nezistilexistenciudôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa,
pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať.

2.Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca do výroku, ktorým súd
prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II. napadnutého rozsudku) ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovaného k zaplateniu
úroku z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 5.700,- eur od 5.9.2020 do zaplatenia a prizná
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu

100 %. , Alternatívne žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že
záväzkový vzťah medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu vznikol dňa 18.08.2010 (t.j. pred
01.02.2013), čo má vplyv na výšku úroku z omeškania. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne v
časti úroku z omeškania zamietol žalobu, pretože v zmysle ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, sa majú úroky z omeškania
riadiť v prejednávanom prípade podľa predpisov účinných k 31.01.2013, v dôsledku čoho bol žalobcom
uplatnený nárok na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne uplatnený v zákonnej a správnej výške.

3.Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonomstanovenejlehotenapodanieodvolania(§359,§362ods.1CSP)azistení,žespĺňanáležitosti
§ 365 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodne podané, preto rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania podľa

§ 389 ods. 1 písm. b), d) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5.Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov, účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

6.Z obsahu spisu vyplýva, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu vznikol dňa 18. 08. 2010. Pri
posudzovaní výšky úroku z omeškania súd prvej inštancie sa vyššie uvedeným ustanovením nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. neriadil a nezaoberal sa tým, kedy vznikol záväzkový vzťah medzi stranami
sporu. Súd prvej inštancie vychádzal iba z toho zistenia, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania odo
dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky t.j. od 05.09.2020 a z toho dôvodu mu priznal úrok z

omeškania platný ku dňu omeškania a nezohľadnil deň ,kedy záväzkovoprávny vzťah vznikol. Z obsahu
rozhodnutia v tejto časti nie je možné zistiť z akého dôvodu sa súd prvej inštancie nezaoberal tým, kedy
záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol. Z právnej úpravy úroku z omeškania obsiahnutom v
nariadení vlády SR č. 87/1995 Z.z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
vyplýva, že pre posúdenie výšky úrokov z omeškania podľa ust. § 10c je rozhoduje kedy vznikol

záväzkový vzťah. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa
riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

7.V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie opätovne bude zaoberať nárokom na zaplatenie úroku z
omeškania žalobcuvrozsahu,vakomžalobuzamietolavyporiadasasdôvodmiuvedenými vpodanom

odvolaní. Svoje rozhodnutie aj riadne v súlade s ust. § 220 CSP odôvodní tak, aby bolo rozhodnutie
preskúmateľné, a aby z neho bolo zrejmé, akými myšlienkovými postupmi a závermi sa riadil. Zároveň
súd prvej inštancie opätovne rozhodne o nároku na náhradu trov konania vrátane tohto odvolacieho
konania.

8.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).