Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 8, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/138/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217213899
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7217213899.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Borisa Brondoša a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom B.
X, D., proti žalovanému: Mestská časť Košice - Západ, Trieda SNP 39, Košice, zastúpený: JUDr. Matúš
Lemeš, advokát, Kuzmányho 29, Košice, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 10C/20/2017 – 425 z 29. apríla 2022

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému 100% trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým

rozsudkom zamietol žalobu a priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal upustenia od diskriminácie a neoprávnených
zásahov do jeho osobnostných práv a zároveň uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu
10.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, na tom skutkovom základe, že dňa 5. 12.
2016 sa dostavil na miesto výkonu aktivačných prác, kde sa zaevidoval a dožadoval sa u zamestnanca

Úradu práce, sociálnych vecí a rodina a následne u zamestnankyne žalovaného pridelenia práce
adekvátnej jeho vysokoškolskému vzdelaniu 1. stupňa (bakalár práva), resp. práce, ktorá by pre neho
nebola ponižujúca, pričom jeho žiadosť bola zamietnutá a bola mu pridelená práca zberača odpadkov
formou napichovania na palicu s igelitovým vrecom na odpadky. Poukázal na diskriminačné konanie
zo strany žalovaného spočívajúce v tom, že iba u neho bola v prítomnosti mestskej polície vykonaná
dychová skúška na alkohol s negatívnym výsledkom , a to pred počtom cca tridsať ďalších aktivačných
pracovníkov. Spôsob výkonu dychovej skúšky namietal u zamestnankyne žalovaného, na čo mu bolo

oznámené, že bude vykonávať dychovú skúšku každý deň, čo ho hlboko a vo veľkom rozsahu ponížilo,
keďže sa to udialo pred všetkými aktivačnými pracovníkmi, z ktorých ho väčšina poznala, keďže od
narodenia žije v Mestskej časti Košice - Západ. Ďalej dôvodil, že žalovaný nepožadoval účasť všetkých
poberateľov dávok v hmotnej núdzi na výkone aktivačných prác, ale len niektorých, ním vybratých, čím
podľa neho dochádza k jeho diskriminácii ako aj k diskriminácii ďalších vykonávateľov aktivačných prác,
ako aj tých, ktorí také práce odmietli. Za diskriminačný postup voči poberateľom dávok v hmotnej núdzi
označil rozdiel medzi zoznamom vyzvaných účastníkov aktivačných prác a zoznamom poberateľov

dávok v hmotnej núdzi. V ďalšom sa žalobca rozsiahlo vyjadril k možnostiam právnej ochrany v prípade
porušenia zásad rovnakého zaobchádzania.3. Súd prvej inštancie vykonal stranami sporu navrhnuté dokazovanie, uplatnený nárok právne posúdil
podľa ustanovení § 11 a § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 2, § 2a, § 3, §
9 ods. 1 až 3 a § 10 ods. 1, 3 a 11 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých

oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný
zákon) a § 52 ods. 1 až 5 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a po vyhodnotení vykonaných
dôkazov dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby pre nepreukázanie splnenia základného predpokladu
vzniku občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného a to neoprávneného zásahu do osobnostných práv
žalobcu. Podľa tvrdení žalobcu mal žalovaný zasiahnuť do jeho osobnostných práv postupom, ktorý

spočíval v jeho prizvaní na výkon aktivačných prác podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá
účasť na nich bola podmienkou pre vyplatenie dávky v hmotnej núdzi, pričom medzi prizvanými neboli
všetci poberatelia dávky v hmotnej núdzi, ďalej tým, že zamestnankyňa žalovaného vykonala len u neho
dychovú skúšku ako kontrolu požitia alkoholu a to navyše v prítomnosti iných aktivačných pracovníkov
a tiež tým, že bol nútený vykonávať (aktivačné) práce nehodné jeho vzdelania, čo považoval nielen
za diskriminačné, ale tiež ponižujúce a podstatným spôsobom znižujúce jeho dôstojnosť. Súd prvej

inštancie konštatoval, že v konaní nebol preukázaný zásah do osobnostných práv žalobcu a súčasne
ani diskriminačný postup žalovaného, ktorých (zásahu a postupu) sa mal dopustiť spôsobom výberu
žalobcu na výkon prác a samotného vykonania kontroly alkoholu u žalobcu pri výkone aktivačných prác
dňa 5.12.2016. Doplnil, že ani vykonanie dychovej skúšky na kontrolu alkoholu u jediného aktivačného
pracovníka nemožno bez ďalšieho považovať za diskriminačné, keď taký postup nevylučuje zákon č.

124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pričom za nezanedbateľný považoval fakt,
že dychová skúška predstavuje prostriedok zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
v dôsledku čoho absentuje prvok protiprávnosti. Taktiež podľa úvahy súdu prvej inštancie prítomnosť
iných osôb pri vykonaní dychovej skúšky na zistenie alkoholu, ktorej bol žalobca vzhľadom na svoju
pozíciu aktivačného pracovníka povinný sa podrobiť, osamotene protiprávny zásah do práv na ochranu

jeho osobnosti nerobí (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Za zásah do osobnostných práv žalobcu
nepovažoval ani to, že napriek jeho dosiahnutému vysokoškolskému vzdelaniu I. stupňa, mu bola zo
strany žalovaného pridelená aktivačná práca zberača odpadkov, keďže žalovanému zákon neukladal
povinnosť prihliadať pri prideľovaní aktivačných prác na dosiahnutú úroveň vzdelania ani na iné
osobitosti. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, ktorý vzhliadol diskriminačný prvok v takom postupe

pri aplikácii zákona o pomoci v hmotnej núdzi, v dôsledku ktorého nie je ponúkaná práca všetkým
poberateľom dávky v hmotnej núdzi, poukázal prvoinštančný súd na závery nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 8/2014 - 41 z 27. mája 2015, ktorým ústavný súd nevyhovel návrhu
poslancov na vyslovenie nesúladu § 10 ods. ods. 3 až 11 zákona o pomoci v hmotnej núdzi s ústavou,
a ktorý k otázke nerovnakého zaobchádzania s poberateľmi dávky v hmotnej núdzi po vykonaní

diskriminačného testu konštatoval, že „napadnuté ustanovenia zákona o pomoci v hmotnej núdzi svojou
podstatou nesmerujú proti určitej vymedzenej skupine, ale ich účinky sa dotýkajú homogénnej skupiny
osôb, potenciálnych poberateľov dávky v hmotnej núdzi, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené zákonom
pomoci v hmotnej núdzi. Diferenciácia osôb do jednotlivých skupín je až následkom aplikácie a realizácie
zákona o pomoci v hmotnej núdzi a nie kritériom jeho uplatňovania. Začlenenie žiadateľa o dávku do

tej - ktorej skupiny bude závisieť od jeho vlastnej schopnosti vykonávať požadované práce a tiež od
ponukových možností. V tomto prípade sú ale ústavou uvedené diferenciačné dôvody vrátane „iného
postavenia“ v najširšom slova zmysle irelevantné.“ Uzavrel, že „vo svetle posúdenia ústavného súdu
a citovaného nálezu nemožno nazerať na tie dôsledky uplatňovania pertraktovanej právnej úpravy,
ktoré žalobca vyčíta žalovanému (neprideľovanie ponuky práce každému poberateľovi dávok v hmotnej

núdzi), za diskrimináciu.“ K žalobcom uplatnenému nároku na „náhradu nevyplatenej dávky“ uviedol,
že žalobca v tejto časti neuviedol žiadne skutočnosti, teda si nesplnil základnú procesnú povinnosť
- povinnosti tvrdenia, v dôsledku čoho súd prvej inštancie žalobu aj v tejto časti zamietol. O trovách
konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal plnú náhradu trov konania,
nakoľko mal vo veci plný úspech.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca v odvolaní namietal nesprávnosť procesného postupu
súdu prvej inštancie, ktorý podľa neho bez toho, aby na to boli splnené zákonné predpoklady, keďže
súd žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že pracuje v zahraničí, rozhodol vo veci rozsudkom

pre zmeškanie, ktoré úvahy argumentačne podoprel doslovným opisom uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 14.12.2020, sp. zn. 3Obdo/53/2020. Svojimi odvolacími námietkami
poukazujúcimi na to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivýproces, žalobca podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
b) CSP. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa
týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti

tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 CSP viazaný
ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s
ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať
nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková,J.,Tomašovič,M.,akol.Civilnýsporovýporiadok.Komentár.Praha:C.H.Beck,2016,1269s).

5. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil s napadnutým rozsudkom, ktorý považuje za vecne
správny. Poukázal na to, že žalobca v podanom odvolaní neprodukoval fakticky žiadne skutočnosti a
dôkazy, ktoré by boli spôsobilé spochybniť zákonnosť napádaného rozsudku, pričom de facto v odvolaní
neuvádza ani dôvody, pre ktoré považuje napádaný rozsudok za nezákonný, keďže sa venuje len zjavne
irelevantnej argumentácii týkajúcej sa podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§
355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm.

b) CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2
CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správnym spôsobom posúdil po skutkovej i právnej
stránke; preto odvolanie žalobcu z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať
za opodstatnené a z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil ako vecne správny.

7. Žalobca v danom prípade uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP podľa ktorého
odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.Podstatouprávanaspravodlivýsúdnyprocesjemožnosťfyzickýchaprávnickýchosôbdomáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov (aj iných orgánov). Pod pojmom „procesný postup“ súdu sa rozumie
len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda
sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej

procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo
6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).

8.Vzmysletohtoustanoveniapodporušenímprávanaspravodlivýprocestrebarozumieťtrebarozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká zákonnému ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej
ochrany práva. Ide napr. o právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,
na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne

uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatiou iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

9. Postup súdu, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (napr. sp. zn. III. ÚS 156/06, sp. zn. III. ÚS 331/04, sp.
zn. II. ÚS 174/04).

10. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05).11. Ak došlo k tomu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces, tátoskutočnosť
je okolnosťou, pre ktorú odvolací súd napadnuté rozhodnutie musí zrušiť, pretože rozhodnutie vydané

v konaní postihnutom touto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (napr.
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo/6/2010 z 26.3.2012, sp. zn. 3
Cdo/158/2012 zo 14.11.2012, sp. zn. 4 Cdo/108/2012 z 26.2.2013).

12. Z obsahu spisu je zrejmé, že na pojednávanie určené na deň 29.4.2022 o 10.30 hod., na ktorom

bol vyhlásený rozsudok, boli strany sporu zo strany prvoinštančného súdu riadne a včas predvolané,
pričom žalobca prevzal predvolanie na predmetné pojednávanie dňa 18.3.2022 o 14.43 hod. a následne
dňa 19.3.2022 o 00.00 hod. (viď. doručenky na č.l. 406 a 407). Súd na tomto pojednávaní rozhodol
rozsudkom (nie rozsudkom pre zmeškanie ako sa mylne domnieva žalobca v odvolaní) v neprítomnosti
žalobcu, keď v zápisnici o pojednávaní zo dňa 29.4.2022 konštatoval neprítomnosť žalobcu bez
ospravedlnenia.

13. Podľa § 183 ods. 1 až 4 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní
nechali zastúpiť. (2) Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a

okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom
zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany
možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k
odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. (3) Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla

dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. (4) Ak súd zistí, že stranou
uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá
odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo
alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie
pojednávania.

14. Súd teda rozhoduje o prípadnom návrhu na odročenie pojednávania a môže posúdiť návrh na
odročenie pojednávania ako nedôvodný, pričom následne postupuje procesne podľa § 183 ods. 4 CSP,
alebo ho vyhodnotí ako dôvodný a následne procesne postupuje podľa 184 CSP. Pokiaľ súd posúdi
návrh na odročenie pojednávania ako nedôvodný, musí bez zbytočného odkladu, t. j. hneď o tom

upovedomiť stranu, ktorá odročenie pojednávania navrhla. Súd o svojom rozhodnutí podľa § 183 ods.
4 CSP upovedomí stranu, ktorá odročenie pojednávania navrhla, na telefónne číslo alebo elektronickú
adresu, ktorú je povinná uviesť v návrhu na odročenie pojednávania (por. Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C.H.Beck, 2016, 1540 s, str. 686).

15. V preskúmavanej veci nedošlo podľa názoru odvolacieho súdu k naplneniu vady podľa § 365
ods. 1 písm. b) CSP spočívajúcej v nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie týkajúcom
sa pojednávania, keďže žalobca bol riadne predvolaný na pojednávanie, pričom svoju neúčasť na
pojednávaní nariadenom na deň 29.4.2022 o 10.30 hod. neospravedlnil, ani neuviedol dôležitý dôvod,

pre ktorý sa malo toto pojednávanie odročiť. Súd prvej inštancie teda postupoval procesne správne, ak
rozhodol, že bude pojednávať (aj) v neprítomnosti žalobcu.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom podľa ust.
§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

17. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

18. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

19. V odvolacom konaní bol žalovaný plne úspešný, preto mu odvolací súd priznal proti žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421

ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).