Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 12, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819200520
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8819200520.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho
v N. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, so sídlom vo Vranove nad
Topľou, na ul. Kalinčiakovej č. 10, proti žalovanej: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v V. č. X, právne
zastúpenej JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, so sídlom v Humennom, na Námestí slobody č. 13/25,
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaniach strán sporu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 22.11.2022 č.k. 5C 4/2019-208, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak,
že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej titulom finančného vyrovnania sumu 3.641,67 eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 20.07.1996,
pričom rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 26.05.2016 č.k. 6P 56/2016-60, ktorý

nadobudol právoplatnosť 09.07.2016, bolo ich manželstvo rozvedené. Ku dňu zániku manželstva
jediným majetkom v BSM bolo osobné motorové vozidlo I. P. v zostatkovej hodnote 800 eur. Iný
preukázaný majetok sa ku dňu zániku manželstva v BSM nenachádzal. Okrem toho ku dňu zániku
manželstva existoval preukázaný zostatok úveru poskytnutého veriteľom N. N., a.s., stranám sporu ako
spoludlžníkom, na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 01.04.2011 vo výške 11.448,75
eur. Dňa 27.06.2017 žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere na bývanie - hypotéka č. XXXXXX, pričom
predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 28.834 eur. Zo žiadosti o čerpanie úveru č. XXXXXX

zo dňa 30.06.2017 vyplynulo, že týmto úverom bol splatený úver vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorý
bol ku dňu zániku manželstva vo výške 11.448,75 eur. Strany sporu taktiež žiadali započítať plnenia z
BSM použité na majetok vo vlastníctve každého z manželov a majetok každého z manželov započítať
na plnenia na majetok v BSM.

3. Na základe súhlasných tvrdení a vykonaného dokazovania sa dospelo k záveru, že strany sporu
nadobudli počas manželstva hnuteľnú vec - osobné motorové vozidlo I. P., pričom sa zhodli na jej

zostatkovej hodnote 800 eur. Keďže z protokolu o prevzatí starého vozidla na spracovanie zo dňa
04.01.2018 vyplýva, že vozidlo ku dnešnému dňu už bolo zošrotované, predmetom vyporiadania je
iba finančná hodnota za toto motorové vozidlo vo výške 800 eur, ktorú súd započítal do sumy určenej
na vyrovnanie. Keďže hodnota za uvedené motorové vozidlo pripadla žalovanej vo výške 800 eur,na základe toho vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 400 eur na vyrovnanie podielov
ohľadom finančnej hodnoty tohto motorového vozidla. Čo sa týka ďalších hnuteľných vecí, ktoré uviedla
vo svojom vyjadrení žalovaná, v ich prípade nebol predložený žiaden dôkaz ich existencie ani z jednej

strany, neboli dostatočne špecifikované, žiadna zo strán v záverečnom návrhu nežiadala tieto veci
vyporiadať a keďže súd nemal preukázané, že uvedené hnuteľné veci patrili do BSM, o týchto veciach
nerozhodoval.

4. Ďalšou záležitosťou, s ktorou sa bolo potrebné vysporiadať, boli úvery ku dňu právoplatnosti

rozsudku o rozvode manželstva. Bolo preukázané, že ku dňu zániku manželstva bol zostatok na úvere
č. XXXXXXXXX, ktorý bol poskytnutý stranám sporu ako spoludlžníkom N., a.s. ako veriteľom dňa
01.04.2011 vo výške 11.448,75 eur. Okrem tohto úveru, kde vystupovali strany sporu ako spoludlžníci,
existovali úvery, kde dlžníkom bola len jedna zo strán sporu žalovaná. Jednalo sa o zostatok úveru
č. XXXXXXXXXX poskytnutého žalovanej veriteľom N. N., a.s., vo výške 2.761,79 eur ku dňu zániku
manželstva a zostatok úveru č. XXXXXXXXXX vo výške 340 eur ku dňu 30.06.2017. Dňa 27.06.2017

(už po právoplatnosti rozsudku o rozvode), uzavrela žalovaná zmluvu o úvere na bývanie - hypotéka
č. XXXXXX s K. G. N., a.s., pričom predmetom zmluvy bol poskytnutý úver vo výške 28.834 eur. Zo
žiadosti o čerpanie úveru č. XXXXXX zo dňa 30.06.2017 vyplýva, že úver bol použitý na konsolidáciu
úveru číslo XXXXXXXXX, ktorý bol poskytnutý stranám sporu ako spoludlžníkom N.u sporiteľňou, a.s.
ako veriteľom dňa 01.04.2011 a taktiež na konsolidáciu úverov, ktoré boli poskytnuté žalovanej. Rozdiel

medzi poskytnutým úverom vo výške 11.700 eur a zostatkom úveru ku dňu zániku manželstva vo výške
11.448,75 eur bol 251,25 eur. Táto suma bola vyplatená z prostriedkov v BSM a keďže úver pripadol
žalovanej, 1/2 -vicu z tejto sumy vo výške 125,63 eur je povinná uhradiť žalobcovi titulom finančného
vyrovnania. Čo sa týka úverov poskytnutých žalovanej, peniaze z nich boli použité na výdavky rodiny,
dokonca priamo aj z výpovede žalobcu vyplynulo, že jeden z úverov bol použitý pre maloleté dieťa

strán sporu na prvé sv. prijímanie a žalobca nepreukázal, aby žalovaná financovala z uvedených úverov
veci do výlučného vlastníctva. Taktiež žalobca ničím nepreukázal nehospodárne nakladanie žalobkyne
s financiami. Ohľadom týchto úverov teda súd nezistil žiadny dôvod, že sa jedná o úvery v prospech
žalovanej, a preto v tomto prípade nie je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi žiadnu čiastku titulom
finančného vyrovnania z časti financií, ktorými boli úvery splácané počas manželstva.

5. Osobné motorové vozidlo N. Y. bolo zakúpené na leasing a ku dňu zániku manželstva bolo vo
vlastníctve leasingovej spoločnosti. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k tomuto vozidlu po rozvode
manželstva dňa 06.09.2018. Keďže každý z manželov je povinný uhradiť čo sa zo spoločného majetku
vynaložilo na jeho ostatný majetok, z predložených dôkazov vyplýva, že z BSM sa na uvedené vozidlo

použila suma 8.334,60 eur. Táto suma spočíva v zaplatenej akontácii vo výške 2.579,20 eur a splátok
(20x 286,06 eur + 34,20 eur = 5.755,40 eur) uhradených počas trvania manželstva z prostriedkov
patriacich do BSM, teda podiel na jedného manžela pripadá vo výške 4.167,30 eur. Motorové vozidlo,
ktoré žalovaný po nadobudnutí do vlastníctva odpredal, používal žalovaný (žalobkyňa používala vozidlo
I.P.)aztohtodôvodujepovinnýžalobkynivyplatiťpodielvovýške4.167,30eurstým,žeaždoukončenia

leasingu od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva už splácal leasingové splátky žalobca.

6. Žalobca žiadal zohľadniť jeho výlučné prostriedky vo výške 11.400 eur vložené do majetku žalovanej,
resp. do BSM. Svoje tvrdenia sa snažil preukázať čestnými vyhláseniami U. E., ktorý podľa čestného
vyhlásenia daroval žalobcovi v roku 1995 sumu 30.000,- Sk a Z. K., ktorý podľa čestného vyhlásenia

vyplatil brata z rodičovského domu v sume 130.000,- Sk. Taktiež z čestných vyhlásení Z. N. a I. N. a
z výsluchu Y. E. vyplýva, že títo mu boli pomáhať pri prerábaní rodinného domu a na oplátku potom
pomáhal žalobca im. Z uvedených dôkazov však nijak nevyplýva, že žalobca vložil do rekonštrukcie
domu vo vlastníctve žalovanej svoje vlastné prostriedky. Súd poukázal aj na to, že všetky čestné
vyhlásenia boli napísané až v priebehu konania o vyporiadanie BSM, kedy žalovaná na viacerých

pojednávania preukázala nakladanie s finančnými prostriedkami počas manželstva so žalobcom, avšak
žalobca dovtedy nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenia o investovaní svojich
prostriedkov do majetku žalovanej, resp. do BSM. Čo sa týka prác na dome, jednalo sa o priateľskú
výpomoc, nie o práce vykonávané za finančnú odmenu. Žalobca teda nepreukázal svoj vnos do BSM
ani do majetku žalovanej, a preto na sumu tvrdenú žalobcom nebolo prihliadnuté.

7. Pri investícii zo spoločného majetku do výlučného majetku len jedného z manželov nie je podstatné,
či takáto vec patriaca len jednému z manželov ku dňu zániku BSM existuje. Náhradu nákladov možno
uplatniť až po zániku BSM bez ohľadu na to, kedy boli počas trvania BSM vynaložené. Na uplatnenietýchto nárokov sa nevzťahuje premlčacia doba, nemožno ich však uplatniť po uplynutí troch rokov odo
dňa zániku BSM, kedy dochádza k vyporiadaniu zo zákona. Pri investíciách zo spoločného majetku do
výlučného majetku jedného z manželov sa vždy nahrádza len výška investície a nie hodnota, o ktorú sa

majetok manžela v dôsledku tejto investície zhodnotil. Nenahrádza sa suma vyššia ani nižšia ako bola
suma investície. Spoločné prostriedky, ktoré boli použité na úhradu bežných a primeraných osobných
potrieb manželov sa tiež nenahrádzajú, avšak v prípade, ak na osobnú potrebu manžela alebo výkon
jeho povolania bola zakúpená vec značnej hodnoty, nie je vylúčené určenie náhrady za túto investíciu v
zmyslezásadyvyjadrenejv§150vetadruháObčianskehozákonníka.Vychádzasapritomzpožiadavky,

aby jeden z manželov nebol zvýhodňovaný na úkor druhého manžela.

8. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že keďže žalovanej pripadla finančná hodnota za
motorové vozidlo I. P. vo výške 800 eur, žalovaná je povinná na vyrovnanie zaplatiť žalovanému 400
eur. Ďalej je povinná zaplatiť 1/2 zo sumy, ktorá bola vynaložená na úver žalovanej z prostriedkov v
BSM, t.j. 1/2 zo sumy 251,25 eur, t.j. 125,63 eur. Na druhej strane, žalobca je povinný zaplatiť žalovanej

1/2 zo sumy, ktorá bola z BSM zaplatená na jeho majetok v súvislosti s leasingom motorového vozidla,
ktoré po zániku manželstva prešlo do vlastníctva žalobcu, t.j. 1/2 zo sumy 8.334,60 eur, t.j. 4.167,30
eur. Preto súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej na vyrovnanie sumu 3.641,67 eur (4.167,30 eur - 400
eur - 125,63 eur).

9. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 2 C.s.p.

10. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolania obe strany sporu.

11. Žalobca navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že súd dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Je nesporné, že osobné motorové vozidlo N. Y. slúžilo celej rodine. Vozidlo
manželia nadobudli dňa 14.04.2014 a rozvedení boli až v roku 2016. Zjednodušene možno povedať,
že žalovaná si počas trvania manželstva v období viac ako 2 roky odjazdila sumu investovanú do kúpy
vozidla.

12. Pri konečnom rozhodnutí je potrebné zobrať do úvahy aj to, že počas trvania manželstva bol
účastníkom poskytnutý úver, ktorý bol použitý na rekonštrukciu rodinného domu rodičov žalovanej. Úver
bol poskytnutý 01.04.2011 a splátka úveru bola 54,75 eur mesačne. Do rozvodu manželstva to činilo
3.230,25 eur a teda polovica z tejto sumy 1.615,12 eur by mala pripadnúť žalobcovi.

13. Podľa odôvodnenia rozsudku, rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 11.700 eur a zostatkom
úveru ku dňu zániku manželstva vo výške 11.448,75 eur bol 251,25 eur. Súd nezobral do úvahy
skutočnosť, že ku dňu rozvodu bola z uvedeného úveru zaplatená suma 3.230,25 eur.

14. K investíciám do domu žalobca uviedol, že išlo o starší rodinný dom, bola nutná jeho rekonštrukcia.
Žalobca na rekonštrukciu použil aj vlastné finančné prostriedky, napr. 5.000 eur, ktorú túto sumu mu
zaplatil brat, keď odišiel z rodičovského domu. Je pravdou to, čo uviedol súd pri predbežnom posúdení
veci, že žalobca sa pri preukazovaní týchto skutočností dostáva do dôkaznej núdze. Väčšinu vecí na
oprave domu urobil sám žalobca alebo za pomoci svojich známych, ktorým za prácu neplatil, ale šiel

k nim odpracovať. Takto sa urobil prístrešok na tri autá, prípojka vody, odvodnenie podzemnej vody,
búracie práce starej stodoly, terénna úprava, kúrenie, elektroinštalácia a všetky murárske práce.

15. Po rozvode auto I. P. ostalo žalovanej, ale servis a opravy hradil žalobca. Auto bolo splácané
spoločne. Po rozvode žalobca si zobral auto N. Y., ktoré aj splatil.

16. Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v
rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na všetky okolnosti prípadu by bolo v rozpore s dobrými mravmi
priznať žalobkyni požadovanú čiastku a nezohľadniť pritom to, čo žalobca vložil do majetku, ktorý užíva

výlučne žalovaná. Zjednodušene povedané, tak ako si žalovaná odjazdila svoj podiel na motorovom
vozidle počas trvania manželstva, tak si žalobca odbýval poskytnutý úver v dome rodičov žalovanej.17. Žalovaná navrhla rozsudok vo výroku o trovách zmeniť tak, aby žalovanej bola priznaná náhrada
trov konania v plnom rozsahu. Aplikácia ust. § 255 ods. 2 C.s.p. v tomto prípade nie je možná, pretože
žalobca nemal v konaní ani čiastočný úspech. Práve naopak, bol v tomto konaní neúspešný v plnom

rozsahu. Nebolo by teda spravodlivé, aby žalovaná znášala trovy, ktoré zapríčinil žalobca tým, že podal
žalobu a žiadal o zaplatenie finančného vyrovnania vo svoj prospech. Vykonaným dokazovaním bol
preukázaný opak a finančné vyrovnanie je povinný vyplatiť žalobca žalovanej.

18. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolania
strán sporu nie sú opodstatnené.

19. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

20. Podľa článku 15 základných princípov Civilného sporového poriadku, dôkazy a tvrdenia strán sporu
hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny
dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

21.Okremzákladnýchprincípovjehodnoteniedôkazovupravenévust.§191C.s.p.Vychádzajúcztohto
ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

22. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a

prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

23. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno

spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie

zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný

skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

24. V prejednávanej veci žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal existenciu ním tvrdených

investícií do majetku žalovanej, prípadne do BSM. V tomto smere teda neuniesol svoje dôkazné
bremeno.

25. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká

nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosťrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

26. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra
2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.

27. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v
preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila
druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len
celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo
k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

28. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

29. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých
prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

30. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa

k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu

rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

31. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli
potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k jednoznačnému záveru o

určení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka
(pri ustálení masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a k naplneniu podmienok pre aplikáciu
ust. § 150 Občianskeho zákonníka, keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový stav, ktorý bolo možné
podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlá.

32. Keďže závery súdu prvej inštancie čo do zadefinovania tzv. masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a určenia výšky vyrovnacieho podielu žalovanej, je potrebné považovať za súladné
so zákonom a skutkovými zisteniami plynúcimi z riadneho dokazovania, odvolací súd postupom
vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil a to aj vo vzťahu k výroku o trovách
konania.

33. Pri rozhodovaní o trovách sa správne vychádzalo z ust. § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého
ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vo veci vyporiadania bezpodielovéhospoluvlastníctva manželov sa rozhodovalo o rozdelení spoločného majetku bývalých manželov, pričom
ich nároky na podiely sú rovnaké, a preto aj pomer úspechu vo veci bol na oboch stranách rovnaký.

34. Zároveň v odvolacom konaní úspešnej žalovanej bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. s tým, že o výške
náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

35. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).