Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. október 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/56/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322010565
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2322010565.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Michala

Polláka a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin ublíženie na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku
Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/37/2022 zo dňa 14.11.2022, na verejnom zasadnutí konanom dňa
12.10.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný:

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom D., E. XXX/XX
odsudzuje:
Podľa § 364 ods. 2, §§ 36 písm. l), 37 písm. h), písm. m), 38 ods. 2, ods. 4, 41 ods. 1 a 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 per analogiam Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť)
mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa ukladá obžalovanému i trest prepadnutia veci - 1 ks
kovová tyč.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 14.11.2022, číslo konania 1T/37/2022-189, bol
obžalovaný A. B. uznaný za vinného, že
dňa 13.06.2021 približne v čase o 00:30 hod. v obci D. F. G. E. na presne nezistenom mieste po
predchádzajúcom fyzickom konflikte odohrávajúcom sa v H. D. F. G. E. pred rodinným domom číslo
XXX/XX dobehol a pristúpil k poškodenému I. J., ktorý vtom čase kráčal po chodníku na ulici E. K.
H. D. a napadol poškodeného takým spôsobom, že ho železnou tyčou udieral niekoľkokrát do oblasti

hlavy a hrudníka až kým sa neprestal hýbať, čím spôsobil poškodenému I. J., bytom E., L. XXXX/XX
zranenia, a to otvorenú ranu vlasovej časti hlavy cca 5 cm, iné povrchové poranenie prednej steny
hrudníka, odreniny, iné povrchové poranenie brucha, drieku a panvy, otvorenú ranu lakťa, ktoré si
vyžiadalichirurgickéošetrenie,atozošitieotvorenejranyvtemennejoblastiaranypravéholakťa,pričom
poškodený I. J. bol obmedzený na obvyklom spôsobe života dotykovou bolestivosťou a bolestivosťou
pri pohyboch v mieste tržne pomliaždených rán a sťaženým vykonávaním osobnej hygieny v trvaní 7
až 10 dní,

teda inému úmyselne ublížil na zdraví, dopustil sa na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že
napadol iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
čím spáchal prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., prečin výtržníctvo podľa § 364 ods.
1 písm. a, ods. 2 písm. b Tr. zák. s poukazom na § 138 ods.1 písm. a) Tr. zák.Za to bol odsúdený takto : Podľa § 364 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. h,m, § 38 ods. 2, 4, § 41 ods. 1 Tr.
zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50
ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 30

(tridsať) mesiacov. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa ukladá obžalovanému i trest prepadnutia veci
- 1 ks kovová tyč. Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa ukladá obžalovanému povinnosť uhradiť spôsobenú škodu Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, mestská časť Petržalka v
celkovej výške 314,37 Eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodený I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.,

s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, proti výroku o treste,
v neprospech obžalovaného.
3. V odôvodnení odvolania uviedol (skrátene):
3.1 Rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o výrok o treste, nepovažujem za zákonné a správne,
nakoľko mám za to, že uvedeným výrokom boli porušené ustanovenia § 34 Trestného zákona a uložený

trest v rámci zákonnej trestnej sadzby je príliš mierny. Súčasne poukazujem na to, že pri ukladaní trestu
súd nesprávne aplikoval ustanovenia § 41 odsek 1 Trestného zákona o úhrnnom treste.
3.2 So záverom súdu, že by uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody bolo pre obžalovaného
neprimerane prísne, sa nestotožňujem, uvedený rozsudok vo výrokovej časti týkajúcej sa uloženia
podmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému nepovažujem za primeraný a postačujúci na

ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa. V tomto prípade je potrebné pri ukladaní trestu vziať do úvahy
samotnú osobnosť obžalovaného a najmä charakter páchanej trestnej činnosti.
3.3 Som toho názoru, že okresný súd sa pri určovaní druhu a výmery trestu dôsledne neriadil tými
ustanoveniami Trestného zákona, ktoré hovoria o účele trestu a súd teda neuložil trest primeraný ani
spravodlivý. Súd sa totiž pri určovaní druhu a výmery trestu jednostranne zameral len na tie okolnosti,

ktoré svedčia v prospech obvineného, opomenul však prihliadať aj na ďalšie okolnosti prípadu,
ktoré sú z hľadiska určenia primeraného a spravodlivého trestu relevantné. V prípade vyhodnotenia
priťažujúcich okolností, charakteru trestnej činnosti, jeho následku a osoby obžalovaného, ako aj jeho
trestnej minulosti, mal tieto okolnosti súd premietnuť i do druhu a výmery trestu, ktorým malo byť
uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, ako trestu jediného do úvahy prichádzajúceho, na

zabezpečenie individuálnej a generálnej prevencie v zmysle Trestného zákona. Obžalovaný bol síce
doposiaľ „iba“ 2x súdne trestaný, avšak došlo k tomu za veľmi krátke obdobie. Trestným rozkazom
Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/6/2020 zo dňa 28.01.2020, právoplatným dňa 29.02.2020, bol
obžalovaný odsúdený za skutok spáchaný dňa 20.10.2019 (trestný čin marenie výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona), za čo mu súd uložil podmienečný

trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov so skúšobnou dobou vo výmere 1 rok. V skúšobnej dobe
sa ale obžalovaný neosvedčil, bol mu dňom 22.11.2021 nariadený výkon trestu odňatia slobody a trest
odňatia slobody vykonal dňa 30.04.2022. Ďalších skutkov sa dopustil dňa 13.06.2021 (prejednávaná
trestná vec) a následne dňa 16.09.2021 (odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn.
OT/230/2021 zo dňa 17.09.2021, právoplatným dňa 17.09.2021 za spáchanie trestného činu ohrozenie

pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona). Teda ani prebiehajúce trestné
stíhanie odsúdenému nezabránilo v tom, aby sa dopustil ďalšej trestnej činnosti. O vedenie riadneho
života sa nepokúsil ani v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Ani táto zhovievavosť okresného
súdu neviedla k náprave a prevýchove obžalovaného.
3.4 V odvolaním napádanej veci nemožno opomenúť ani charakter trestnej činnosti - ublíženie na zdraví,

ku ktorému došlo tak, že obžalovaný železnou tyčou napadol poškodeného, bil ho päsťou a kopal do
tela poškodeného, pričom v násilnom konaní prestal až keď poškodený upadol do bezvedomia. Preto
uložený podmienečný trest odňatia slobody považujem za neprimeraný a mierny, ktorý trest rozhodne
u osoby obžalovaného nenaplní účel individuálnej a generálnej prevencie.
3.5 Obžalovaný bol pred prejednávanou trestnou vecou odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu

Galanta sp. zn. 0T/230/2021 zo dňa 17.09.2021 (skutok spáchal dňa 16.09.2021), právoplatným dňa
17.09.2021, pre prečin ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona
a bol mu uložený peňažný trest vo výške 1.000,- Eur (zaplatil dňa 13.09.2021) a trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 2 rokov (trest zákazu činnosti ešte nevykonal). Z toho
vyplýva, že okresný súd mal postupovať v súlade s ustanovením § 42 Trestného zákona a zrušiť výrok

o treste uložený obžalovanému skorším trestným rozkazom (ako k tomu pôvodne pristúpil okresný súd
aj pri trestnom rozkaze vydanom dňa 18.05.2022, ktorý bol v dôsledku podaného odporu zrušený).
Ak z okolnosti prejednávaného prípadu a z prechádzajúcich odsúdení obžalovaného vyplýva potreba
uloženia súhrnného trestu (§ 42 Trestného zákona), je súd povinný na hlavnom pojednávaní vykonaťdokazovanie prečítaním podstatného obsahu spisov o predchádzajúcich odsúdeniach, aby aj negatívny
záver súdu o tom, že súhrnný trest nemožno uložiť, mal oporu vo vykonanom dokazovaní na hlavnom
pojednávaní a nevychádzal len zo všeobecných odborných znalostí a úvah súdu. Poukazujem na to,

že ani zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.11.2022, ani z odôvodnenia napadnutého
rozsudku nevyplýva, že by sa okresný súd akýmkoľvek spôsobom vysporiadal so skorším odsúdením
obžalovaného.
3.6 Mám za to, že obžalovanému je potrebné uložiť trest prísnejší (a aj spravodlivejší), a to súhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov za súčasného zrušenia výroku o treste

trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/230/2021 zo dňa 17.09.2021, právoplatným dňa
17.09.2021 a uloženia pôvodne uložených trestov (peňažný trest v sume 1.000,- Eur a trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 2 rokov). Takto uložený trest bude možné
považovať za taký trest, ktorý zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov (§ 34 Trestného zákona).

3.7 Vzhľadom k vyššie uvedenému, navrhujem Krajskému súdu v Trnave, aby v zmysle § 321 odsek
1 písmeno d), písmeno e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste, ktorý bol
obžalovanému uložený a sám rozhodol postupom podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku o uložení
zákonného trestu.
4. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo nariadené na rozhodnutie o jeho odvolaní,

prokurátor zotrval na svojom odvolaní, obžalovaný navrhol toto zamietnuť ako nedôvodné, priznával sa
k trestnej činnosti a žiadal ponechať podmienečné odsúdenie.
5. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti

treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného

poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, v rozsahu
a z dôvodov vymedzených odvolateľom, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je dôvodné, avšak
z iného dôvodu, než ktorý namietal odvolateľ. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie potrebné na
rozhodnutie o napadnutom výroku v dostatočnom rozsahu. Svoje rozhodnutie náležitým spôsobom

odôvodnil v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku, v súlade s ustanovením § 168 ods. 1
Trestného poriadku.
7. Napadnutý výrok o treste preskúmal odvolací súd z pohľadu, či prichádzalo do úvahy uloženie
súhrnného trestu odňatia slobody, či trest bol uložený v rámci správne stanovenej trestnej sadzby a či
výška uloženého trestu je primeraná a spravodlivá, vzhľadom na osobu obžalovaného a všetky okolnosti
prípadu. Preskúmaním napadnutého výroku z uvedených hľadísk, dospel odvolací súd k záveru, že

uložený trest, ktorého výkon súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu, je neprimerane mierny tak,
ako to namieta prokurátor. Do úvahy však neprichádza uloženie súhrnného trestu odňatia slobody.
8. Predchádzajúce odsúdenie obžalovaného, na ktoré vo svojom odvolaní poukazuje prokurátor - trestný
rozkaz Okresného súdu Galanta zo dňa 17.9.2021, spisová značka 0T/230/2021, vo vzťahu, ku ktorému
by mal byť ukladaný súhrnný trest, obžalovaný už vykonal. Peňažný trest vo výške 1000 euro zaplatil

dňa 13.9.2022 a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na 2 roky vykonal dňom 17.9.2023.
Podľa ustanovenia § 92 ods. 2 Trestného zákona k zahladeniu peňažného trestu, ako jej trestu zákazu
činnosti, dochádza ich vykonaním. Nakoľko ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu, boli oba tresty
uložené vyššie citovaným trestným rozkazom vykonané, došlo zároveň k ich zahladeniu. Podľa § 93
ods. 1 Trestného zákona, ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, akoby nebol odsúdený.

Aplikácia uvedených ustanovení Trestného zákona má za následok, že neprichádza do úvahy uloženie
súhrnného trestu, ako sa to vo svojom odvolaní domáha prokurátor. V tejto časti preto vyhodnotil jeho
odvolanie ako nedôvodné.
9. Prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie o uložení trestu odňatia slobody, ktorého výkon
podmienečne odložil na skúšobnú dobu, tým, že v prípade obžalovaného nie je na mieste uloženie

nepodmienečného trestu odňatia slobody. Na podporu tejto argumentácie uvádza, že obžalovaný pred
súdom zaujal pozitívny postoj, doznal a oľutoval spáchanie trestnej činnosti. Obžalovaný síce bol v
minulosti dvakrát súdne trestaný, avšak jednalo sa o trestnú činnosť na úseku cestnej premávky, teda
nespojenú s násilným konaní. V danom prípade súd konanie obžalovaného vyhodnotil ako skratové
a nerozvážne. Za daného stavu a vzhľadom na okolnosti prípadu, súd dospel k záveru, že uloženie

nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo v jeho prípade neprimerane prísne a zároveň by
nespĺňalo svoj prevýchovný účel.
10. Odvolací súd nesúhlasí s hodnotením osoby obžalovaného vo vzťahu k jeho recidíve trestnej
činnosti, ktoré je citované v predchádzajúcom bode tohto rozsudku odvolacieho súdu. Možno súhlasiť
s názorom prokurátora, že prvostupňový súd vyhodnotil zistené skutočnosti, ktoré sa viažu k osobe

obžalovaného, jednostranne, nekriticky a len v jeho prospech. Postoj obžalovaného v rámci súdneho
konania, kedy sa k spáchaniu trestnej činnosti priznáva túto ľutuje, je len jednou zo skutočností,
ktorú je potrebné brať do úvahy, pri rozhodovaní o druhu trestu. Kritický postoj obžalovaného a
vyjadrovanie ľútosti nad trestnou činnosťou je v tomto prípade potrebné dávať do kontextu s jeho
trestnou minulosťou. Prvostupňový súd poukazuje síce na to, že v minulosti už bol 2 krát odsúdený,

no za iný druh trestnej činnosti, avšak odvolací súd zdôrazňuje a dáva do popredia skutočnosť, že bol
odsúdený 2 krát za spáchanie úmyselnej trestnej činnosti. V prípade obžalovaného teda ide o páchateľa
úmyselnej trestnej činnosti, ktorý mal v minulosti už skúsenosti s trestnoprávnym postihom, no zjavne
mu neprikladal dostatočný význam, keď sa opätovne dopustil spáchania úmyselnej trestnej činnosti, hoci
iného charakteru. V takomto prípade je potrebné uplatniť zásadu stupňovania trestnoprávnej represie,

keďže predchádzajúce uložené tresty, ktorých výkon nebol spojený s odňatím slobody, nemali na osobu
obžalovaného dostatočný výchovný účinok, teda nepôsobili na neho tým spôsobom, aby v budúcnosti
nepáchal ďalšiu trestnú činnosť. Trest, ktorý je podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilý splniť primárne
účel takzvanej individuálnej prevencie, je trest odňatia slobody, ktorého výkon nebude podmienečne
odložený. Postoj obžalovaného k trestnej činnosti v konaní pred súdom, ktorý sa prejavil v tom, že

obžalovaný urobil vyhlásenie o svojej vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré
prvostupňový súd prijal, odvolací súd zohľadnil tým spôsobom, že pri rozhodovaní o výške trestu použil
analogicky spôsobom ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu
odňatia slobody, v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,ktoré bolo zverejnené pod spisovou značkou Tpj 55/2016 dňa 27. 6. 2017. Uvedeným postupom bol na
jednej strane primeraným spôsobom zohľadnený kritický postoj obžalovaného k páchaniu jeho trestnej
činnosti a na druhej strane došlo k uloženiu trestu odňatia slobody, ktorého výkon v ústave na výkon

trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, je spôsobilý splniť ten účel, ktorý sleduje
ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona a ktorý primárne spočíva v naplnení takzvanej individuálnej
prevencie.
11. Právne úvahy uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku odvolacieho súdu, bolo možné
realizovať v rámci odvolacieho konania. Prvostupňový súd zistil skutočnosti, potrebné na rozhodnutie

o treste, v dostatočnom rozsahu, čo umožňovalo odvolaciemu súdu, po zrušení napadnutého výroku
o treste, postupovať v zmysle ustanovenia § 322 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolací súd preto zrušil
napadnutý výrok o treste a sám rozhodol o uložení trestu, ktorý považuje za primeraný a spravodlivý. Pri
úvahe nad výškou trestu, prevzal správne zistenia vo vzťahu k existencii poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností a z toho vyplývajúcej úpravy trestnej sadzby uvedenej v § 364 ods. 2 Trestného zákona,
podľa ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona. Trest ukladal obžalovanému ako trest úhrnný,

podľa ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona, keď odsudzoval obžalovaného za spáchanie dvoch
trestných činov. Vyhlásenie obžalovaného o vine, ktoré prvostupňový súd prijal, umožnilo odvolaciemu
súdu analogicky aplikovať aj ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona a uložiť
obžalovanému mimoriadne znížený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, ktorý považuje za
primeraný a spravodlivý. Keďže pred spáchaním tejto trestnej činnosti, nebol vo výkone trestu odňatia

slobody pre úmyselný trestný čin, postupom podľa ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu uložil aj trest prepadnutia veci a to rovnakým výrokom,
ako to urobil prvostupňový súd. Súd nerozhodoval o tom, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva
Slovenská republika. Ustanovenie § 60 ods. 5 Trestného zákona dáva možnosť súdu rozhodnúť o

vlastníctve prepadnutej veci inak ako, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika,
iba v prípade, že je takto potrebné rozhodnúť na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Pokiaľ sa teda postupuje podľa prvej časti vety v ustanovenia § 60 ods.
5 Trestného zákona v znení „Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, ...“, nie je potrebné o tomto
rozhodnúť, pretože vlastníctvo prepadnutej veci v tomto prípade určuje priamo Trestný zákon.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.