Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, September 20, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812010342
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8812010342.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a JUDr. Lucie Bašistovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.09.2023, v trestnej
veci proti obžalovaným A. B. a spol., pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 20 k § 183 ods.
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a iné, o odvolaniach
obžalovaných A. B. a C. C. proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/138/2012
zo dňa 23.09.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaným:
A. B., nar. XX.XX.XXXX vo D. E. F., trvale bytom
F. XXX/XX, G. A.,
okr. D. E. F.,

C. C., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom G.
XXX/XX, G. A., okr. D. E. F.,

u k l a d á :

Obžalovanému A. B.

Podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona, v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 3 Tr. zákona, pri
zistení prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 2 /dvoch/ rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu na 4 /štyri/ roky.

Obžalovanému C. C.
Podľa § 183 ods. 2 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 3 Tr. zákona, pri zistení prevahy poľahčujúcich
okolností podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 /
dvoch/ rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu na 3 /tri/ roky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného A. B. za vinného zo zločinu vydierania

podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a spolupáchateľstva zločinu obmedzovania osobnej
slobody podľa § 20 k § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a obžalovaného C. C. zo spolupáchateľstva
zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 20 k § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na tom
skutkovom základe, že:

- obžalovaný C. C. dňa 12.11.2011, v čase okolo 21:00 hod., po predchádzajúcej ústnej dohode

s obžalovaným A. B., vylákal pod zámienkou porozprávať sa poškodeného F. G., nar. XX.XX.XXXX
z pohostinstva zv. H. I. v G. A., okr. D. E. F., do posilňovne nachádzajúcej sa v budove J. v obci G. A.,
okr. D. E. F., kde potom, ako tam poškodený F. G. s obžalovanými došiel, obžalovaný A. B. uzamkol na
uvedenej posilňovni dvere a vzal kľúče k sebe, aby nemohol odtiaľ nikto odísť, následne obžalovaný A.
B. vyzval poškodeného do bitky, čo poškodený F. G. odmietol a tak ho začal obžalovaný A. B. fyzicky

napádať tým spôsobom, že ho opakovane udieral otvorenou dlaňou a následne lakťom ruky do hlavy,
ako aj iných častí tela, následne potom, ako ho zhodil na zem, ho nohami kopal do celého tela, najmä do
rebier, rúk a nôh, pričom medzitým, ako ho napádal, mu opakovane priložil k hlave zbraň typu expanzná
samonabíjacia pištoľ zn. Voltran, kde túto zbraň mu prikladal k hlave aj obžalovaný C. C. s tým, že oni
sú najväčšia A. mafia a že on má doma takú istú zbraň, pričom uvedené napádanie a obmedzovanie

slobody F. G. trvalo spolu približne tri hodiny, kde následne predtým, ako obžalovaní poškodeného pustili
z posilňovne preč v čase pred polnocou dňa 13.11.2011, tak od poškodeného G. obžalovaný A. B. pod
hrozbou použitia násilia žiadal 200,- eur, kde keď mu poškodený F. G. odpovedal, že toľko peňazí nemá,
tak od neho žiadal, aby mu do 20. decembra 2011 doniesol 100,- eur, pričom sa mu vyhrážal, že ako
niekomu o tom, čo sa stalo, povie, tak ho zabije, kde takto svojim konaním poškodenému F. G. spôsobili

zranenia a to pomliaždenie záhlavia, ľavej strany hrudníka, pravého lakťa, driekovo-krížovej krajiny
azadnejčastiobochstehienaodreninyzaľavýmuchomanaľavejstranekrkusdobouliečenia10-14dní
a posttraumatickú stresovú poruchu obmedzujúcu obvyklý spôsob života poškodeného menej závažným
spôsobom po dobu od 18.11.2011 minimálne do 10.01.2012, kedy táto porucha spĺňala diagnostické
kritéria pre stanovenie tejto diagnózy a kedy v dôsledku tejto poruchy došlo k zníženiu kvality jeho života

len na úrovni mierneho stupňa.

Za to okresný súd obžalovanému A. B. uložil podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona, v spojení s § 41 ods. 1 Tr.
zákona, za použitia § 38 ods. 3 Tr. zákona, pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm.
j/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, pre výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému C. C. uložil podľa § 183 ods. 2 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 3 Tr. zákona, pri zistení
prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností

podľa § 37 Tr. zákona, trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov, pre výkon ktorého obžalovaného zaradil
podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Ďalej okresný súd podľa § 83 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona rozhodol o uložení ochranného opatrenia a to
zhabania veci - 1 ks pištole striebornej farby s čiernou plastovou rukoväťou zn. Voltran Firat Compact

Mod 92 cal. 9 mm. P.A. Magnum č.: K. XXXXXX a 1 ks zásobníka bez nábojov, podľa § 83 ods. 2 Tr.
zákona sa vlastníkom zhabanej veci stáva Slovenská republika.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku okresný súd uložil obžalovaným A. B. a C. C. povinnosť zaplatiť spoločne
a nerozdielne poškodenému F. G., nar. XX.XX.XXXX vo D. E. F., trvale bytom G. A., I. L. XXX/XX, okr.

D. E. F., škodu vo výške 8.305,- eur.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice
o hlavnom pojednávaní podali obaja obžalovaní odvolanie a to proti výroku o vine ako aj treste, ktoré
odvolanie dodatočne písomne odôvodnili prostredníctvom zvoleného obhajcu. Na verejnom zasadnutí

konanom o odvolaní obžalovaných modifikoval zvolený obhajca podané odvolanie obžalovaných tak,že ním napádal len výroky o trestoch v rozsudku okresného súdu. Odvolatelia vyjadrili názor, že pri
úvahe o druhu a výške trestu súd (okresný) nesprávne vyhodnocoval okolnosti, za akých bol skutok
spáchaný,osobyobžalovaných,vzhľadomnaichpredchádzajúcubezúhonnosťjezrejmé,žeichkonanie

nepochybne predstavovalo exces z dovtedajšieho spôsobu života, mieru ich zavinenia, možnosti ich
nápravy vplyvom výchovného trestu a tiež v danom prípade mimoriadne dôležitú okolnosť- dĺžku
trestného konania. Uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody sú pre obžalovaných neprimerane
prísne a účel trestu vzhľadom na všetky okolnosti prípadu možno dosiahnuť aj trestom odňatia slobody
s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu. Za okolnosti prípadu je pritom podľa názoru

odvolateľov potrebné považovať všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na uloženie trestu, vrátane dĺžky
prebiehajúceho konania. Súd v tejto súvislosti opomenul významnú skutočnosť, že od spáchania skutku
uplynulo už viac než 11 rokov a takú istú dobu trvá trestné stíhanie, pričom obžalovaní sa v tejto dobe
nedopustili žiadneho trestného činu. Dĺžku doterajšieho trestného konania je potrebné hodnotiť ako
neodôvodnenú a neprimeranú, vzhľadom na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva,
dĺžku trvania trestného konania prevyšujúcu 6 rokov je potrebné považovať za výnimočnú a v prípade

absencie významných dôvodov pre prekročenie tejto hranice nie je možné trestné stíhanie dlhšieho
trvania tolerovať. V danom prípade došlo k porušeniu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (čl. 6 ods. 1 práva na spravodlivé súdne konanie zabezpečujúce prerokovanie veci v primeranej
lehote) a tiež k porušeniu jednej zo základných zásad trestného konania upravený ustanovením §
2 ods. 7 Tr. poriadku (každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote

prejednaná súdom). Prieťah, ktorý je nepochybný, podľa názoru odvolateľa nie je možné pripísať
obžalovaným. Pri ukladaní trestu nebola rešpektovaná primeraná lehota na prejednanie veci súdom,
čoho dôkazom je aj skutočnosť, že od rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý zrušil rozsudok okresného
súdu, uplynula doba viac ako 7 rokov. Podmienka rýchlosti konania musí byť splnená, aby sa zabránilo
tomu, aby bol obžalovaný príliš dlho vystavený trestnému stíhaniu, s čím sú spojené zásahy do jeho

práv a slobôd a aby nebol vystavený neistote o svojom osude. Trestné stíhanie má totiž vplyv na
jeho povesť, postavenie v zamestnaní ako aj v spoločnosti, čo už samo o sebe možno považovať
za určitú formu sankcie. Postavenie obžalovaného je stresujúce a negatívne ovplyvňuje jeho život
prinajmenšom tým, že aktuálna hrozba trestu komplikuje obžalovanému možnosť viesť a plánovať ďalší
osobný život. Podľa názoru odvolateľa je nepochybné, že dôvodom dĺžky trvania trestného konania

neboli obštrukcie na strane obžalovaných, tento fakt je významný aj z dôvodu, že plynutím času sa
znižuje záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne potreba jednak individuálnej prevencie,
pokiaľ páchateľ v priebehu trestného stíhania nespáchal ďalší trestný čin, možno predpokladať a dúfať,
že sa napravil a tiež potreba generálnej prevencie, výchovné a odstrašujúce účinky trestu na ostatných
členov spoločnosti sa plynutím času znižujú. Neprimeranou dĺžkou trestného stíhania sa vytráca

základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom. Doba, ktorá uplynie od
spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie, má bezprostredný vplyv na účel trestu, ktorý
má byť uložením určitého trestu dosiahnutý. Aj z týchto dôvodov je povinnosťou súdov, aby porušenie
práva na prejednanie veci v primeranej lehote bolo určitým primeraným spôsobom odškodnené. Práve
zmiernenie trestu je preto v danom prípade určitou kompenzáciou štátu zato, že došlo k porušeniu

práv obžalovaných neprimeranou dĺžkou trestného konania, na ktorého dĺžke títo nemali žiaden vplyv.
Vyššie uvedené úvahy môžu viesť odvolací súd k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody obžalovaným by bolo neprimerane prísne. Ďalej odvolatelia poukázali na charakteristiku obce
G. A., z ktorej vyplýva, že C. C. je zamestnaný v súkromnej firme ako stolár, v minulosti sa aktívne
zapájal pri organizovaní obecných akcií, spolupracoval s klubom mladých, je svedomitý, nekonfliktný,

vždy ochotný pomôcť. Voči jeho správaniu neboli občanmi podané žiadne sťažnosti, ani komisia
verejného poriadku neprejednávala žiadne podania na jeho nevhodné správanie. Obžalovaný C. C.
predložil pracovné zmluvy, z ktorých vyplýva, že od roku 2011 je stále zamestnaný a v januári 2023
mu bolo vydané živnostenské oprávnenie. Vo vzťahu k obžalovanému A. B., obec G. A. uviedla, že
s družkou M. D. majú dve dcéry, o rodinu sa riadne stará, pracuje v Českej republike ako operátor

výroby, bol spoluzakladateľom posilňovne v obci a do odchodu do Čiech venoval veľa času športovému
rozvoju v obci. Voči jeho správaniu neboli občanmi podané žiadne sťažnosti, ani komisia verejného
poriadku neprejednávala žiadne podania na jeho nevhodné správanie, o čom predložil aj rodný list
družky a dcér a potvrdenia o zamestnaní. Z týchto dôvodov potom odvolatelia navrhli, aby krajský súd
zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol alebo aby zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovaným tresty odňatia
slobody s podmienečným odkladom pre ich výkon na primeranú skúšobnú dobu.Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo,
pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

§ 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto
preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie obžalovaných je dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, akými úvahami sa okresný súd pri rozhodovaní o treste
riadil. Správne okresný súd u obžalovaných vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr.
zákona, teda že viedli pred spáchaním trestného činu riadny život. Obžalovaný A. B. navyše nemá ani

žiaden záznam v evidencii priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, C. C. má v evidencii
priestupkov tri záznamy pre priestupky na úseku dopravy. Možno teda konštatovať, že pred spáchaním
stíhanej trestnej činnosti ani po jej spáchaní, teda ani po dvanástich rokoch neboli obžalovaní odsúdení
pre trestný čin, obžalovaný B. nebol dokonca nikdy postihnutý pre priestupok.

Krajský súd konštatuje, že ide v danom prípade o v jeho poradí druhé rozhodovanie, keď uznesením
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To/9/14 zo dňa 16.09.2015 bol predchádzajúci rozsudok okresného
súdu zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie a to len z toho
dôvodu, že bolo potrebné doplniť dokazovanie vo vzťahu k ujme na zdraví, ktorú mal utrpieť poškodený
v súvislosti s posttraumatickou stresovou poruchou a či táto v danom prípade znamenala vážnu ujmu

na zdraví. Z dôvodu, že znalec z odvetvia psychiatria, ktorý vo veci podával pôvodne znalecký posudok,
v prípravnom konaní zo zdravotných dôvodov nebol schopný vypovedať pred súdom a krajský súd
považoval túto okolnosť za podstatnú pre ustálenie právnej kvalifikácie skutku, zrušil krajský súd
napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie v podstate len
zaúčelompribratianovéhoznalcaajehovýsluchu.SpisbolvrátenýOkresnémusúduVranovnadTopľou

dňa 10.11.2015. Vzhľadom na čas, ktorý uplynul od tohto dátumu do predloženia veci krajskému súdu
dňa 29.05.2023, krajský súd konštatuje, že dĺžka konania je neprimeraná, preto bolo namieste vzhľadom
aj na doposiaľ bezúhonný život oboch obžalovaných obžalovaným priznať ako primeranú satisfakciu
za neprimeranú dĺžku trestného konania mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Pri zločine vydierania podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere
od 4 do 10 rokov, pri zločine obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 2 Tr. zákona je možné
uložiť trest vo výmere od 3 do 8 rokov.

Krajský súd potom dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov je trestom
dostatočným tak pre nápravu obžalovaných ako aj pre ochranu spoločnosti, keďže obžalovaní okrem
tohto prípadu viedli riadny život, stále riadne pracujú, založili si rodiny, bol krajský súd toho názoru, že
s poukazom na značný časový odstup je možné v ich prípade výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložiť, obžalovanému B. uložil skúšobnú dobu na štyri roky, obžalovanému C. na tri roky, v priebehu

ktorejskúšobnejdobymôžuobžalovanípreukázať,čijealeboniejepotrebnévichprípadenariadiťvýkon
trestu, pričom za vedenie riadneho života je treba považovať nielen nespáchanie žiadneho trestného
činu, ale ani priestupku.

Ostatné výroky, teda výrok o ochrannom opatrení a o náhrade škody týmto rozsudkom neboli dotknuté,

keďže krajský súd zrušil rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou len vo výroku o treste.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.