Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 11, 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-14S/9/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2023200015

Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:2023200015.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu
Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: SKCAT, s.r.o.,
so sídlom Pekná cesta 214/23, 930 39 Zlaté Klasy, IČO: 50 399 667, právne zastúpený: Prosman
a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103209439/2022 zo dňa 24.11.2022, takto

r o z h o d o l :

2

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

19

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Oznámením o daňovej kontroly oznámil Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda, so sídlom

BiskupaKondého2,92901DunajskáStreda(ďalejlen„správcadane“)žalobcovivýkondaňovejkontroly
na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie za rok 2019.

2. Výzvou na predloženie dôkazov zo dňa 14.02.2022 vyzval správca dane žalobcu v zmysle § 45 ods.
2 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) na predloženie listín a
vysvetlenie skutočností, ktoré správca dane vo výzve uviedol. Splnomocnený zástupca žalobcu k výzve
zaslal vyjadrenie, v ktorom žiadal o určenie ústneho pojednávania, kde predloží požadované dôkazy.

3. Správca dane vydal dňa 06.05.2022 protokol z daňovej kontroly číslo: 101268145/2022 (ďalej len
„Protokol“) na dani z príjmov právnickej osoby za kalendárny rok 2019. Správca dane súčasne vyzval
žalobcu, aby sa v stanovenej lehote vyjadril k Protokolu.

4. Žalobca sa k Protokolu vyjadril až po uplynutí stanovenej lehoty, podaním zo dňa 08.07.2022
a súčasne požiadal o odpustenie zmeškania lehoty. Správca dane dňa 04.08.2022 žalobcovi oznámil,
že zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
5. Správca dane vydal rozhodnutie číslo: 102020405/2022 zo dňa 18.07.2022 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za rok 2019 v sume
XXX.XXX,XX eur a zároveň rozhodol o neuznaní vykázanej daňovej straty na dani z príjmov právnickej

osoby za zdaňovacie obdobie 2019 v sume – XX.XXX,XX eura.

6. Správca dane uviedol, že na základe predložených príjemiek a výdajok zo skladu zistil, že žalobca
zaevidoval nákup 5292 ks a 563 kg použitých katalyzátorov v rôznych jednotkových cenách, a to
od dodávateľov: (i) spoločnosť AUTOVRAKY s.r.o., so sídlom Nitrianska cesta 27, 917 00 Trnava,

IČO: 34 141 707 (ďalej len „spoločnosť AUTOVRAKY“), (ii) spoločnosť AUTOVRAKOVISKO s.r.o.,
so sídlom Priemyselná 2721/11, 900 27 Bernolákovo, IČO: 35 686 375 (ďalej len „spoločnosť
AUTOVRAKOVISKO“), (iii) spoločnosť KAT Slovakia, s.r.o., so sídlom Obchodná 39, 811 06 Bratislava –
mestská časť Staré Mesto (v kontrolovanom období aj so sídlom Rybničná 259, 951 22 Alekšince), IČO:
51 976 749 (ďalej len „spoločnosť KAT Slovakia“) a (iv) A. B., s miestom podnikania Rázusova 800/12,

949 01 Nitra, IČO: 467 966 22 (ďalej len „A. B.“). Správca dane zároveň konštatoval, že nakúpené
katalyzátory boli predané odberateľovi do iného členského štátu – spoločnosti KAT-RECYKLING GmbH,
OT Eibau, Haupstraße 53, 027 39 Kottmar, v množstve 16 544 kg.

7. Správca dane mal pochybnosti o tom, či sa zdaniteľné plnenia uskutočnili tak ako to bolo deklarované

na predložených dokladoch, keďže žalobca deklaroval nákup katalyzátorov ako náhradných dielov
a predával katalyzátory ako odpad.

8. Vo vzťahu k spoločnosti AUTOVRAKY a spoločnosti AUTOVRAKOVISKO správca dane považoval
výdavky za nákup tovaru od týchto dodávateľov za daňovo uznateľné. Vo vzťahu k spoločnosti KAT

Slovakia a Stanislav Bila správca dane konštatoval, že výdavky za nákup tovaru od týchto dodávateľov
neboli daňovo uznateľné.

9. K spoločnosti KAT Slovakia správca dane uviedol, že k faktúram od tohto dodávateľa č. 10190001 až
10190005 boli predložené dodacie listy č. DL-190001 až DL-190005 vystavené dodávateľom, na ktorých

nie je potvrdené prevzatie tovaru odberateľom v mieste dodania uvedeného na faktúrach a dodacích
listoch. Neboli predložené prepravené doklady, ktoré by preukazovali prepravu predmetného tovaru od
deklarovaného dodávateľa do sídla daňového subjektu tak ako je to uvedené na prijatých faktúrach
a dodacích listoch. V sídle spoločnosti KAT Slovakia (Rybničná 259, 951 22 Alekšince) sa nachádzal
schátralý rodinný dom, kde sa nikto nezdržiaval a na žiadnom mieste na nenachádzalo označenie

spoločnosti KAT Slovakia.

10. Spoločnosti KAT Slovakia boli v roku 2019 poukázané platby z účtu žalobcu za faktúry číslo
10190001, 10190002, 10190003, 10190004 a 10190005 v celkovej výške XXX.XXX,XX eura a finančné
prostriedky boli z bankového účtu vyberané v hotovosti a platobnou kartou z bankomatov; z pohybov

na účte nie je možné zistiť, kto finančné prostriedky z účtu vyberal a bezhotovostné prevody z účtu
pre obchodných partnerov neboli zistené. Spoločnosť KAT Slovakia vo výpisoch z bankového účtu
nedeklarovala bezhotovostné platby pre svojich dodávateľov.

11. Správca dane pri výkone predmetnej daňovej kontroly využil aj informácie zo spisu daňovej kontroly

na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie
obdobia január 2019 a február 2019, a to za účelom zistenia a objasnenia skutočností o uskutočnení
deklarovaných nákupov tovaru od spoločnosti KAT Slovakia, a čom bol spísaný úradný záznam zo dňa
18.11.2021. Predložené doklady, vyjadrenia daňového subjektu – žalobcu, odpovede na dožiadania,výzvy a informácie získané správcom dane, nepovažoval správca dane za relevantný dôkaz o tom, že
deklarovaný tovar bol dodaný dodávateľom, ktorý je uvedený na predmetných faktúrach. Skutočnosť, že
daňový subjekt má doklady od spoločnosti KAT Slovakia ešte nedokazuje, že dodávky boli realizované

v zmysle predložených faktúr. Žalobca tak nepreukázal vynaloženie nákladov uvedených na faktúrach č.
10190001, č. 10190002, č. 10190003, č. 10190004 a č. 10190005 v celkovej hodnote XXX.XXX,XX eur
na daňové účely; nepredložil doklady preukazujúce reálne dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom,
nebolo preukázané ako bol tovar od spoločnosti KAT Slovakia prepravený, akými vozidlami a na ktorý
zberný dvor žalobcu.

12. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi – A. B. správca dane uviedol, že podľa predložených
dokladov žalobcu bol deklarovaný nákup katalyzátorov vo výške XXX,XX,XX eur a tieto katalyzátory
boli následne predané ako odpad odberateľovi do Nemecka na ďalšie zhodnotenie v celkovej hodnoty
XXX.XXX,XX eur. A. B. v preverovanom období vystavil a zaevidoval v kontrolnom výkaze faktúry
č. 201901, 201902, 201903, 201904, 201905, 201906, 201907, 201908, 201909, 201910, 201911,

201912, 201918, 201919, 201920, 201921 a 201922 pre žalobcu a spoločnosť KAT Slovakia. Správca
dane následne zistil, že v roku 2019 boli na bankový účet A. B. zo strany žalobcu poukázané
bezhotovostné platby v celkovej výške XXX.XXX,XX eur. Tieto finančné prostriedky boli vyberané
v hotovosti a platobnou kartou z bankomatov. Nebolo možné zistiť, kto finančné prostriedky z bankového
účtu vyberal.

13. Správca dane pri výkone predmetnej daňovej kontroly využil aj informácie zo spisu daňovej kontroly
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie
obdobia január 2019 a február 2019, a to za účelom zistenia a objasnenia skutočností o uskutočnení
deklarovaných nákupov tovaru od A. B., o čom bol spísaný úradný záznam zo dňa 18.11.2021.

Súčasťou týchto informácií bola aj výpoveď deklarovaného dodávateľa, ktorý vo výpovedi uviedol, že
údaje na predložených výdavkových pokladničných dokladoch, ktoré mali deklarovať výkup tovarov,
nezodpovedajú skutočnosti a sám konkrétne osoby, od ktorých mal byť tovar nakúpený ani dátum
nákupu, neidentifikoval. A. B. nepredložil žiadne dokumenty, ktorý by preukazovali realizácii výkupu
tovaru a jeho prepravu žalobcovi.

14. K dodávateľovi – A. B. tak správca dane konštatoval, že predložené doklady, vyjadrenia daňového
subjektu – žalobcu, odpovede na dožiadania, výzvy a informácie získané správcom dane nie sú
relevantným dôkazom o tom, že deklarovaný tovar bol dodaný dodávateľom, ktorý je uvedený
na predmetných faktúrach. Skutočnosť, že daňový subjekt má doklady od A. B. ešte nedokazuje,

že dodávky boli realizované v zmysle predložených faktúr. Správca dane konštatoval, že žalobca
nepreukázal vynaloženie nákladov uvedených na faktúrach č. 201901, 201902, 201903, 201904,
201905, 201906, 201907, 201908, 201909, 201910, 201911, 201912, 201918, 201919, 201920, 201921
a 201922 v celkovej hodnote XXX,XXX,XX eur na daňové účely.

15. Správca dane tiež zdôraznil, že hoci žalobca deklaroval od spoločnosti KAT Slovakia a A. B.
nákup použitých katalyzátorov vo väčšom rozsahu, nebolo preukázané, že sa jedná o subjekty, ktoré
sú oprávnené nakladať s odpadom, a preto správca dane nemal za preukázané, že katalyzátory boli
nakúpené od týchto dodávateľov.
16. Správca dane následne uviedol, že aj napriek tomu, že žalobca požiadal o určenie termínu

ústneho pojednávania, v určenom termíne sa žalobca a ani jeho splnomocnený zástupca nedostavili,
neospravedlnili sa a nový termín ústneho pojednávania so správcom dane nedohodli. Zároveň žalobca
nepredložil dokumenty, požadované správcom dane v predmetnej výzve. Správca dane vo vzťahu k
návrhu žalobcu na vypočutie svedkov uviedol, že navrhnutí svedkovia (A. B., C. B. a A. B.) svojimi
výpoveďami v rámci predchádzajúcich konaní neodstránili pochybnosti správcu dane v tom smere, či

predloženými faktúrami bolo dostatočne preukázané, že žalobca nadobudol faktúrami deklarovaný tovar
od spoločnosti KAT Slovakia a podnikateľa A. B.. Z uvedeného dôvodu správca dane nevidel dôvod
predvolať navrhnutých svedkov, keďže žalobca neuviedol, aké nové dôkazy by mohli byť výpoveďou
svedkov získané.

17. K navrhnutému svedkom – D. B. ml. a A. B., správca dane uviedol, že žalobca neozrejmil, aké
dôkazy by mohli svedkovia predložiť a aký vplyv by mala ich výpoveď na závery správcu dane, keď
neboli predložené doklady o prevzatí a preprave tovaru , ktoré by mohli svedkovia verifikovať. Správca
dane súčasne uviedol, že výpoveď týchto svedkov by mohla byť účelová vzhľadom k tomu, že súv pracovnoprávnom vzťahu so žalobcom. Správca dane tak nevidel dôvod predvolať navrhnutých
svedkov.

18. Správca dane ďalej uviedol, že vyjadrenia žalobcu neboli podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi,
potvrdením prevzatia tovaru, dokladom o vážení, dokladmi a pod. Žalobca vykupoval katalyzátory,
ktoré sú odpadom a bol povinný v súlade s príslušným zákonom viesť a uchovávať evidenciu
o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi a ohlasovať údaje z evidencie príslušnému orgánu
štátnej správy odpadového hospodárstva a uchovávať ohlásené údaje. Žalobca evidenciu o druhoch

a množstve odpadov a o nakladaní s nimi správcovi dane nepredložil.

19. Za spoločnosť KAT Slovakia boli predložené dodávateľské faktúry deklarujúce dodanie tovaru pre
žalobcu, avšak preprava pre žalobcu zo spoločnosti KAT Slovakia nebola preukázaná, nebol predložený
žiaden doklad preukazujúci prepravu tovaru, nebola predložená skladová evidencia zásob dodávateľa
spoločnosti KAT Slovakia, pretože ju spoločnosť neviedla. Žalobca k prijatým faktúram od spoločnosti

KAT Slovakia predložil dodacie listy, ktoré ale neboli potvrdené príjemcom tovaru, t. j. žalobcom.

20. Výpoveď pani A. B., konateľky spoločnosti KAT Slovakia, vyhodnotil správca dane ako
nedôveryhodnú, keďže nemala vedomosť o tom, že je spoločníkom tejto spoločnosti a ako konateľka
spoločnosti nemala žiadnu vedomosť o tom, kto je splnomocneným zástupcom spoločnosti. Zároveň

uviedla, že nemá vedomosti o tom, od koho bol tovar spoločnosti nakupovaný a ani komu bol predaný.
Svedkyňa nemala žiadne vedomosti o obchodných aktivitách spoločnosti, ktorej bola konateľkou a touto
výpoveďou nebolo možné verifikovať ani skutočnosti známe z verejných listín.

21. Svedok pána C. B. nevedel uviesť, akým motorovým vozidlom bola vykonaná preprava katalyzátorov

pri jeho predaji pre žalobcu a ani kto je ich vlastníkom. Ku kontrole neboli predložené doklady o preprave,
potvrdené doklady o prevzatí tovaru, a teda svedeckou výpoveďou nebolo možné verifikovať pravdivosť
a hodnovernosť týchto listín.

22. Za podnikateľa C. B. boli predložené dodávateľské faktúry deklarujúce dodanie tovaru pre

žalobcu, avšak preprava tovaru pre žalobcu nebola preukázaná, nebol predložený žiaden doklad
preukazujúci prepravu tovaru, nebola predložená skladová evidencia zásob dodávateľa. Dodacie listy
neboli potvrdené príjemcom tovaru. Prijaté faktúry neboli uhradené na účet dodávateľa alebo boli
poukázané na bankový účet iného majiteľa – A. B.. Faktúry boli vystavené v mene deklarovaného
dodávateľa – A. B., ale platby boli poukázané na účet iného subjektu. Žalobca sa uspokojil s faktúrami

a dodacími listami, na ktorých bol ako dodávateľ uvedený A. B., ale tieto faktúry uhradil na účet
iného subjektu. Zaúčtovanie takýchto faktúr do daňových výdavkov v rámci obchodného vzťahu, ktorý
následne preukazoval takýmito dokladmi, nebolo preukázané.

23. Správca dane konštatoval, že skutočnosť, že deklarovaní dodávatelia žalobcu majú v účtovníctve

zaúčtované faktúry ešte nie je dôkazom toho, že obchod medzi deklarovanými dodávateľmi a žalobcom
sa uskutočnil. Správca dane dokazovaním zistil, že u dodávateľov žalobcu – spoločnosti KAT Slovakia
a A. B., nebolo možné preveriť realizáciu dodávok tak, ako to uviedli vo vydaných faktúrach.
Vypočutie osôb, ktoré mali byť zúčastnené pri predmetných obchodoch a boli osobami oprávnenými
konať za dodávateľské spoločnosti, nepreukázalo tvrdenia žalobcu. Žalobcovi sa nepodarilo odstrániť

pochybnosti správcu dane v tom smere, či predloženými faktúrami bolo dostatočne preukázané, že
žalobca nadobudol faktúrami deklarovaný tovar od deklarovaných dodávateľov. Správca dane dospel
k záveru, že žalobca nepreukázal vynaloženie nákladov (i) od spoločnosti KAT Slovakia vo výške
XXX.XXX,XX eur a (ii) od A. B. vo výške XXX.XXX,XX eur.

24. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 31.08.2022 (ďalej len
„odvolanie“), ktorým napadol výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia pre jeho nezákonnosť, a to
z nasledujúcich dôvodov: (i) nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu, (ii) nesprávne vyhodnotenie
dôkazov, (iii) porušenie práv žalobcu ako daňového subjektu, (iv) nedostatočné odôvodnenie a (v)
nesprávne právne posúdenie.

25. Žalobca uviedol, že tovar - katalyzátory – bol nakúpený ako použité katalyzátory, pričom tento
tovar bol predávaný v rámci predmetu podnikania „Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému
spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod).“ Žalobca mal zato, že na predaj použitého tovaru, ktorý bol dodaný kontrolovanými dodávateľmi, nie je potrebné mať
povolenie vydané príslušným Okresným úradom, odborom životného prostredia.

26. Žalobcovi nebolo zrejmé, u ktorého subjektu bola vykonávaná kontrola na zistenie oprávnenosti
vrátenia nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019
a týmto bolo odňaté právo sa k tomuto zisteniu vyjadriť. Z obsahu uvedeného dôkazu vyplýva, že
(i) bola potvrdená obchodná spolupráca žalobcu a spoločnosti KAT Slovakia, (ii) bolo potvrdené, že
faktúry vystavené spoločnosťou KAT Slovakia boli riadne zahrnuté do daňového priznania, (iii) A. B.

ako konateľka spoločnosti KAT Slovakia uviedla, že tovar bol nadobudnutý predchádzajúcim konateľom
spoločnosti KAT Slovakia, (iv) predchádzajúci konateľ – C. B. označil najväčších dodávateľov a iné
podrobnosti. Žalobca vo vzťahu k dodávateľovi spoločnosti KAT Slovakia – spoločnosti EKONOMU
s.r.o., so sídlom Hlboká 1080/69, 949 01 Nitra, IČO: 46 508 341 (ďalej len „spoločnosť EKONOMU“)
uviedol, že ak vznikli akékoľvek pochybnosti ohľadnom plnení medzi spoločnosťou KAT Slovakia
a spoločnosťou EKONOMU, správca dane mal vykonať kontrolu priamo v spoločnosti KAT Slovakia.

27. Vo vzťahu k dodávateľovi – A. B. žalobca uviedol, že rozsah dokazovania bol nedostatočný, pričom
poukázal na to, že správca dane pri údajnej nepreukázateľnosti uplatnených výdavkov vychádzal zo
zistení z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu alebo jeho časti za
zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019, pričom opomenul uviesť, u ktorého subjektu bola

kontrola vykonávaná, a preto je tento dôkaz zmätočný. Zároveň uviedol, že z vykonaného dôkazu
vyplývajú nasledujúce skutočnosti: (i) predmetom zdaniteľných obchodov od dodávateľa A. B. boli
katalyzátory – náhradný diel v rôznych množstvách, (ii) dodávateľ A. B. presne špecifikoval, akým
spôsobom bol tovar kategorizovaný, akým spôsobom bola určovaná cena, uviedol, kde vykonával svoju
činnosť, popísal spôsob prepravy a pod., (iii) dodávateľ A. B. uviedol, že tovar kupoval od rôznych

subjektov, chodil po mestách a obciach, kde sa pýtal občanov, či nemajú tovar a (iv) mal uzatvorenú
so žalobcom zmluvu o spolupráci. Súčasne žalobca uviedol, že všetky faktúry boli uhradené na účet
označený dodávateľom a je irelevantné, kto bol vlastníkom uvedeného účtu, keďže v tomto prípade ide
o dodávateľom určené miesto plnenia, na ktoré si žalobca svoje záväzky plnil. Zo strany predmetného
dodávateľabolodostatočnýmspôsobompresneopísané,akobolirealizovanézdaniteľnéobchody,akým

spôsobom tovar nadobudol a akým spôsobom tento tovar priviezol nielen k sebe na prevádzku, ale aj
ako bol tovar prepravený žalobcovi.

28. Následne žalobca namietal, že správca dane v nedostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, keď
nevypočul ním navrhovaných svedkov.

29. K nesprávnemu právnemu posúdeniu žalobca poukázal na ním vybrané ustanovenia Daňového
poriadku a relevantnú judikatúru a uviedol, že správca dane pri zistení skutkového stavu vychádzal zo
skutkového stavu zisteného v rámci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január 2019 a február 2019, a to napriek skutočnosti, že tieto daňové konania neboli skončené vydaním

právoplatného rozhodnutia.

30. Žalobca zdôraznil, že daňový subjekt nezodpovedá za konanie tretej osoby, ktorej konanie nemohol
nijako ovplyvniť a ani nemal o tomto jej konaní žiadnu vedomosť, ktoré skutočnosti správca dane
žiadnym spôsobom neuvádzal ani nepreukázal.

31. Správca dane postupoval v rozpore s § 3 ods. 3 v spojení s § 24 ods. 2 Daňového poriadku,
skutkový stav nebol zistený v súlade so zákonom, čím trpí celé prvostupňové rozhodnutie. Správca
dane vychádzal z dôkazov, zistených z daňových kontrol, predmetom ktorých je zistenie DPH za
zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019, avšak tento skutkový stav nebol zistený zákonne.

Žalobca považoval odôvodnenie neuznania zdaniteľných obchodov, resp. nesplnenia podmienok pre
uplatnenie nákladov za nedostačujúce a nepreskúmateľné. Skutkové okolnosti zistené správcom dane
neposkytujú dostatočný podklad pre záver o nepriznaní práva na uplatnenie nákladov/výdavkov pri
zistení základu dane z príjmov právnickej osoby. Súčasne uviedol, že Protokol neobsahoval všetky
zákonom stanovené náležitosti, a preto nemohol byť zákonným podkladom. Žalobca navrhol, aby bolo

prvostupňové rozhodnutie zrušené.

II.Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

32. O podanom odvolaní žalovaný rozhodol rozhodnutím číslo: 103209439/2022 zo dňa 24.11.2022

(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

33. Žalovaný poukázal na to, že pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že všetky príjmy a výdavky a taktiež
podklady k DPH riadne viedol, zaevidoval do účtovných záznamov a naplnil požiadavky právnych
predpisov, uvedené skutočnosti sa na základe vykonaného dokazovania nepotvrdili.

34. K námietke žalobcu, že katalyzátory boli nakúpené ako odpad žalovaný uviedol, že žalobca bol ako
prevádzkovateľ zariadenia na zber odpadov povinný viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve
odpadov a o nakladaní s nimi a tiež ohlasovať údaje z evidencie príslušnému orgánu štátnej správy
odpadového hospodárstva. Zároveň žalovaný poukázal na rozhodnutie o udelení súhlasu na zber
odpadov, vydané príslušným okresným úradom, odborom životného prostredia.

35. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca neposkytol správcovi dane vysvetlenie k spôsobu obstarania
tovaru, pretože neozrejmil a nepreukázal, akým spôsobom a kým bol predmetný tovar prepravený
a akými vozidlami; nepreukázal, na ktoré zberné dvory bol tovar vyskladnený a rovnako neposkytol
vierohodné, resp. overiteľné vysvetlenie k spôsobu využitia predmetného tovaru na daňové účely

– t. j., že tovar nadobudol za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania zdaniteľných príjmov,
keďže v dôsledku neúplne vedených skladových kariet nepreukázal, že všetky zaúčtované náklady na
obstaranie tovaru majú vecnú súvislosť so zdaniteľnými príjmami. Nedostatok dôkazných prostriedkov
vo vzťahu k žalobcom deklarovanému nákupu tovaru od dodávateľov neodstránil žalobca ani na základe
výzvy zo dňa 14.02.2022. S odkazom na uvedené vyhodnotil žalovaný námietku žalobcu o tom, že mu

bolo odňaté právo relevantne sa vyjadriť k zisteniam správcu dane ako neopodstatnenú.

36. Žalovaný uviedol, že nesprávne vedeným účtovníctvom v súvislosti s obstaraním tovaru od
dodávateľov – spoločnosti KAT Slovakia a A. B., teda nepreukazne evidovaným stavom tovaru/zásob,
ako aj nepredložením dostatku dôkazov, sám žalobca prispel k situácii znemožňujúcej preverenie

reálneho základu faktúrami deklarovaného nákupu tovaru a jeho následného použitia na daňové účely
podľa§2písm.e)zákonač.595/2003Z.z.odanizpríjmovvzneníneskoršíchprávnychpredpisov(ďalej
len „Zákon o dani z príjmov“). § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov stanovuje podmienky, ktoré musia byť
pre uznanie výdavku (nákladu) za daňový výdavok (náklad) bezpodmienečne splnené. Popri predložení
účtovných dokladov a ich evidovaní v účtovnej evidencii je ďalšou zásadnou podmienkou, ktorá musí byť

bezpodmienečne splnená, reálne preukázanie dodania tovaru dodávateľmi uvedenými na predložených
účtovných dokladoch, čo však podľa žalovaného nebolo v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania preukázané. Dôkazné bremeno, ktoré je na strane daňového subjektu, ktorý si uplatňuje svoje
práva v zmysle ustanovení Zákona o dani z príjmov, by bolo splnené vtedy, ak by preukázal, že mu bol
tovar dodaný nielen predložením faktúr, ale aj potvrdením dodania tovaru dodávateľmi uvedenými na

faktúrach.

37. Žalovaný zdôraznil, že zaplatenie faktúr, ich zaúčtovanie ešte nedokazuje skutočnosť, že plnenie
sa uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Faktúra ako doklad slúži na zaplatenie, avšak všetky
údaje v nej uvedené musia byť preukázateľné v súlade s ustanoveniami Zákona o dani z príjmov

a ostatných právnych predpisov. Výsledky vykonaného dokazovania viedli k jedinému záveru, že
žalobca nepreukázal opodstatnenosť zaúčtovania nakúpeného tovaru do nákladov, čím nepreukázal
vecnú súvislosť so zdaniteľnými príjmami. Rozhodujúce pre posúdenie uznateľnosti predmetných
výdavkov bolo to, že žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane o reálnom uskutočnení nákupu
od dodávateľov a ich opodstatnenosť zaúčtovania do nákladov. Nepreukázanie tvrdených skutočností

je neunesením dôkazného bremena na strane daňového subjektu, ktorého následkom je neuznanie
tvrdených skutočností za dokázané s príslušnými hmotnoprávnymi následkami. Na základe vykonanej
daňovej kontroly a dokazovania sa žalovaný stotožnil so závermi správcu dane, keď neuznal žalobcovi
za daňové výdavky sumu vo výške XXX.XXX,XX eur.

38. K tvrdeniu žalobcu, že nezodpovedá za konanie tretej osoby žalovaný uviedol, že pokiaľ si
daňový subjekt uplatňuje daňové výdavky preukázateľným spôsobom, tak je na ňom samotnom, aby
si zabezpečil pre potreby daňovej kontroly dôkazy tak, aby nevznikli pochybnosti o hodnovernosti
predkladaných dokladov a uskutočnení obchodných transakcií. Ak tak daňový subjekt nepostupuje, jepovinný znášať prípadné riziko z nedostatku hodnovernosti dokladov. Žalobca nepredložil také dôkazy
a vysvetlenia, a to ani v priebehu daňovej kontroly, ani v priebehu vyrubovacieho konania, ktorými by
vyvrátil pochybnosti správcu dane o uskutočnení fakturovaného tovaru.

39. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav, žalovaný uviedol, že zásada
objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane
viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.

Dokazovanie slúži až na následnú verifikáciu. Z vykonaného dokazovania mal žalovaný za zrejmé, že
pri žalobcom predložených dokladoch absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje neodstránené
pochybnosti o preukázateľne vynaložených výdavkoch za prijaté sporné plnenia od dodávateľov, na
základe ktorých si žalobca uplatnil daňové výdavky znižujúce základ dane z príjmov za kontrolované
zdaňovacie obdobie, ako i pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom.

40. Vo vzťahu k námietke, že správca dane vyvodil svoje závery s odkazom na zistenia oprávnenosti
vrátenia nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019,
žalovaný uviedol, že správca dane nevychádzal len z inej daňovej kontroly, ale aj z dokazovania
vykonaného počas výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty, pričom dané daňové kontroly za
zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019 boli vykonané u žalobcu. Samotný žalobca na viacerých

miestachodvolaniapoukazujenavykonanúdaňovúkontroluaodkazujenasprávcudane,ktorýnahliadol
do spisov z daných daňových kontrol, kedy mal možnosť zistiť aj skutočnosť, že náhodným výberom
mali byť vypočutí dodávatelia dodávateľa A. B. (E. F., G. H., I. C., J. K., H. D., L. M.), ktorí si neprevzali
predvolania, čím podľa žalobcu správca dane postupoval v rozpore s § 20 ods. 2 Daňového poriadku.
Správca dane nevychádzal z uvedených dôkazov a ani nevychádzal z výpovede D. B..

41. Za nedôvodnú považoval žalovaný aj námietku, že sa správca dane nevysporiadal s návrhom na
vypočutie svedkov – D. B. ml. a N. B.. Správca dane sa v prvostupňovom rozhodnutí jednoznačne
vysporiadal s tým, prečo nevidel dôvod na vypočutie týchto svedkov.

42. K námietke, v rámci ktorej žalobca odkazoval na viaceré rozsudky týkajúce sa dôkaznej povinnosti,
najmä na dani z pridanej hodnoty a týkajúce sa podvodného konania, žalovaný uviedol, že predmetom
daňovej kontroly nebola daň z pridanej hodnoty, ale daň z príjmov právnickej osoby, ktorá má iný právny
režim. Nie je možné zamieňať podmienky na odpočítanie DPH a podmienky na uplatnenie daňových
výdavkov na účely dane z príjmov, pretože ide o dva odlišné druhy daní, upravené samostatnými

právnymi predpismi, v ktorých sú autonómne definované jednotlivé zákonné podmienky a kritériá
posudzovania jednotlivých nárokov, ktoré nemožno zamieňať, či analogicky aplikovať, keď sa jednotlivé
právne inštitúty či definície nezhodujú.

43. Tvrdenie žalobcu, že Protokol neobsahoval všetky zákonom stanovené náležitosti žalovaný

považoval za nedostatočne konkretizované a preukázané tak, aby bolo možné na základe súboru
objektívnych, presne označených dôkazov posúdiť, v čom podľa žalobcu nesprávne skutkové a právne
posúdenie veci spočíva. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane pri jeho vydaní
postupoval podľa príslušných ustanovení Daňového poriadku a Zákona o dani z príjmov.

44. K námietke žalobcu ohľadom nesprávneho vyhodnotenia dôkazov získaných počas daňovej kontroly
žalovaný uviedol, že táto je neopodstatnená, keďže správca dane vychádzal z dôkazov, ktoré boli
získané zákonným spôsobom, tieto vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, pritom prihliadol
na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

45. K namietanej nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane
preukázané kontrolné zistenia detailne opísal, všetky získané dôkazy vyhodnotil jednotlivo a vo
vzájomnej súvislosti, uviedol použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodoval a zaoberal sa
námietkami žalobcu. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je zrozumiteľné a v dostatočnej miere
reflektuje na § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Z prvostupňového rozhodnutia sa možno dozvedieť, akým

spôsobom relevantné skutočnosti správca dane vyhodnotil, o čom konkrétne skutkové zistenie svedčí.
Správca dane stanovil pevné hranice a pravidlá dokazovania, mal jasnú predstavu o tom, preukázanie
akých konkrétnych skutočností sleduje, dbal na to, aby dokazovanie bolo vedené v súlade s platnouprávnou úpravou a následne zo získaných dôkazov vyvodil logické a presvedčivé závery, ktoré sú
súčasťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia.

III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

46. Žalobca podal dňa 25.01.2023 na Krajský súd v Trnave všeobecnú správnu žalobu zo dňa
25.01.2023 (ďalej len „žaloba“), ktorou napadol napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie,

a tieto navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie namietajúc, že: (i) napadnuté rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, (ii) napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov, (iii) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci a (iv) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánomverejnejsprávy,ktorémohlomaťzanásledokvydanienezákonnéhorozhodnutiavovecisamej.

47. K nedostatočnému zisteniu skutkového stavu žalobca uviedol, že správca dane napriek opakovanej
snahe nezohľadnil všetky okolnosti týkajúce sa zdaniteľných obchodov. Žalobca evidoval nákup 5292
ks a 563 kg použitých katalyzátorov v rôznych jednotkových cenách od dodávateľov – spoločnosti
AUTOVRAKY, spoločnosť AUTOVRAKOVISKO, spoločnosť KAT Slovakia a A. B. s tým, že tovar bol
nakúpenýakopoužitékatalyzátory,pričomtentotovarbolpredávanývrámcipredmetupodnikania„Kúpa

tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom
živnosti(veľkoobchod).“Napredajpoužitéhotovaru,ktorýboldodanýkontrolovanýmidodávateľmi,nieje
potrebné mať povolenie vydané príslušným Okresným úradom, odborom životného prostredia. Zároveň
mal žalobca za to, že je nepochybné, že daný tovar bol dodaný odberateľovi do iného členského štátu.

48. Žalobcovi nebolo zrejmé, u ktorého subjektu bola vykonávaná kontrola na zistenie oprávnenosti
vrátenia nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019
a týmto bolo odňaté právo sa k tomuto zisteniu vyjadriť. Z obsahu uvedeného dôkazu vyplýva, že
(i) bola potvrdená obchodná spolupráca žalobcu a spoločnosti KAT Slovakia, (ii) bolo potvrdené, že
faktúry vystavené spoločnosťou KAT Slovakia boli riadne zahrnuté do daňového priznania, (iii) A. B.

ako konateľka spoločnosti KAT Slovakia uviedla, že tovar bol nadobudnutý predchádzajúcim konateľom
spoločnosti KAT Slovakia, (iv) predchádzajúci konateľ – C. B. označil najväčších dodávateľov a iné
podrobnosti. Žalobca vo vzťahu k dodávateľovi spoločnosti KAT Slovakia – spoločnosti EKONOMU
uviedol, že ak vznikli akékoľvek pochybnosti ohľadnom plnení medzi spoločnosťou KAT Slovakia
a spoločnosťou EKONOMU, správca dane mal vykonať kontrolu priamo v spoločnosti KAT Slovakia.

49. Vo vzťahu k dodávateľovi – A. B. žalobca uviedol, že rozsah dokazovania bol nedostatočný, pričom
poukázal na to, že správca dane pri údajnej nepreukázateľnosti uplatnených výdavkov vychádzal zo
zistení z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu alebo jeho časti za
zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019, pričom opomenul uviesť, u ktorého subjektu bola

kontrola vykonávaná, a preto je tento dôkaz zmätočný. Zároveň uviedol, že z vykonaného dôkazu
vyplývajú nasledujúce skutočnosti: (i) predmetom zdaniteľných obchodov od dodávateľa A. B. boli
katalyzátory – náhradný diel v rôznych množstvách, (ii) dodávateľ A. B. presne špecifikoval, akým
spôsobom bol tovar kategorizovaný, akým spôsobom bola určovaná cena, uviedol, kde vykonával svoju
činnosť, popísal spôsob prepravy a pod., (iii) dodávateľ A. B. uviedol, že tovar kupoval od rôznych

subjektov, chodil po mestách a obciach, kde sa pýtal občanov, či nemajú tovar a (iv) mal uzatvorenú
so žalobcom zmluvu o spolupráci. Súčasne žalobca uviedol, že všetky faktúry boli uhradené na účet,
označený dodávateľom a je irelevantné, kto je vlastníkom uvedeného účtu, keďže v tomto prípade ide
o dodávateľom určené miesto plnenia, na ktoré si žalobca svoje záväzky plnil. Žalobca mal za to, že
zo strany predmetného dodávateľa bolo dostatočným spôsobom presne opísané, ako boli realizované

zdaniteľné obchody, akým spôsobom tovar nadobudol a akým spôsobom tento tovar priviezol nielen
k sebe na prevádzku, ale aj ako bol tovar prepravený žalobcovi.

50. Žalobca ďalej namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď správca dane nevypočul
žalobcom navrhovaných svedkov – D. B. H., N. B., A. B., C. B., A. B.. Správca dane uvedené

dôkazy nevykonal, a to bez toho, aby sa dostatočným spôsobom s týmito návrhmi vysporiadal, či
už v prvostupňovom rozhodnutí alebo následne v napadnutom rozhodnutí. Žalobca nemal možnosť
ovplyvniť, kto sú dodávatelia A. B. a akú evidenciu o nich vedie. Správca dane mal zistiť možnosti
doručenia predvolaní svedkom na výsluch a až po zistenom závere pokračovať v konaní.51. V priebehu konania neboli úplne a dostatočne zistené skutkové okolnosti, a preto takto
nazhromaždené dôkazy neposkytujú dostatočný podklad pre prijaté závery správcu dane a napadnuté

rozhodnutie je potrebné vnímať ako predčasne vydané, čo vyplýva aj z obsahu administratívneho spisu
a konania správcu dane v rámci dokazovania v priebehu daňovej kontroly.

52. K nesprávnemu právnemu posúdeniu žalobca poukázal na ním vybrané ustanovenia Daňového
poriadku a relevantnú judikatúru a uviedol, že správca dane vychádzal zo skutkového stavu zisteného

v rámci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019,
a to napriek skutočnosti, že tieto daňové konania neboli skončené vydaním právoplatného rozhodnutia.

53. Následne žalobca poukázal na rozhodnutia ohľadom práva na odpočet dane a na podmienky, kedy
môže byť toto právo zamietnuté. Uviedol, že daňový subjekt nezodpovedá za konanie tretej osoby, ktorej
konanie nemohol nijako ovplyvniť a ani nemal o tomto jej konaní žiadnu vedomosť, ktoré skutočnosti

správca dane žiadnym spôsobom neuvádzal ani nepreukázal.

54. Správca dane postupoval v rozpore s § 3 ods. 3 v spojení s § 24 ods. 2 Daňového poriadku, skutkový
stav nebol zistený v súlade so zákonom. Správca dane vychádzal z dôkazov, zistených z daňových
kontrol, predmetom ktorých bolo zistenie DPH za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019,

avšak tento skutkový stav nebol zistený zákonne. Vzhľadom na to, že konaní žalovaného nedošlo
k odstráneniu uvedených vád konania správcu dane, nemožno akceptovať právne posúdenie a postup
žalovaného, nakoľko úlohou tohto nadriadeného orgánu bolo nezákonný stav odstrániť, resp. uložiť
povinnosť odstrániť tento nezákonný stav.

55. Žalobca poukázal na to, že v prvostupňovom rozhodnutí absentuje riadny výrok, a to z dôvodu, že
výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje podstatné a zákonom obligatórne určené náležitosti, čím
sa žalovaný vôbec nezaoberal. S poukazom na § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku uviedol, že
výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje výrok o náhrade nákladov správy daní, ktoré v konaní
nepochybne vznikli. Výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje žalobcom citované a zákonom

obligatórne ustanovené náležitosti, je zmätočný a v konečnom dôsledku je výroková časť napadnutého
rozhodnutia nezrozumiteľná, poznačená vadou nezákonnosti a nepreskúmateľnosti.

56. Vzhľadom na postup správca dane nepostupoval v zmysle Daňového poriadku, Zákona o dani
z príjmov a judikatúry súdov Slovenskej republiky. Žalobca sa opakovane snažil preukázať splnenie

povinností pre akceptovanie výdavkov vynaložených vo vzťahu k dodávateľom – spoločnosti KAT
Slovakia a A. B., avšak správca dane nevykonal žiaden dôkaz po tom ako žalobcovi oznámil, že ním
preukázanétvrdeniasúnedostatočné,nedoplnildokazovanie,atedaneúplnezistilskutkovýstav.Postup
žalovaného, ako aj správcu dane bol v rozpore so zásadou zákonnosti a zistenie skutkového stavu
žalovaným a Správcom dane je nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V napadnutom rozhodnutí

a v prvostupňovom rozhodnutí absentuje vyhodnotenie dôkazov, a preto je napadnuté rozhodnutie
nepreskúmateľné.

IV.
Vyjadrenie žalovaného

57. Žalovaný sa k žalobe vyjadril vo vyjadrení zo dňa 13.03.2023 (ďalej len „vyjadrenie“) tak, že žalobu
navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.

58. K nedostatočne zistenému skutkovému stavu žalovaný uviedol, že v prípade spoločnosti

AUTOVRAKY a spoločnosti AUTOVRAKOVISKO nebol spochybnený nákup tovaru. Spochybnený bol
nákup katalyzátorov od spoločnosti KAT Slovakia a A. B. z dôvodu, že v celom konaní sa nepreukázalo
ich obstaranie a následne zaúčtovanie v skladovej evidencii žalobcu, ktorá bola vedená formou
skladových kariet. Žalobca deklaroval nákup tovaru ako nákup náhradných dielov, ku ktorým boli
pripojené dodacie listy, z ktorých však nebolo zrejmé, kto tovar odovzdal, kto prijal a na ktorý zberný

dvor žalobcu. Z predložených dokladov nebolo možné zistiť potrebné informácie. Obstaranie tovaru sa
nepreukázalo ani na základe výpovedí svedkov.59. Žalovaný mal za to, že žalobca neposkytol vysvetlenie k spôsobu obstarania tovaru, pretože
neozrejmil a nepreukázal, akým spôsobom a kým bol predmetný tovar prepravený, akými vozidlami.
Ďalej nepreukázal, na ktoré zberné dvory bol tovar vyskladnený a rovnako neposkytol vierohodné

vysvetlenie k spôsobu využitia predmetného tovaru na daňové účely.

60. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu žalovaný uviedol, že správca dane vychádzal pri
svojom rozhodovaní z ustanovení príslušných právnych predpisov, na základe ktorých nebolo možné
prijať záver o opodstatnenom zaúčtovaní nakúpeného tovaru do daňových výdavkov. Správca dane

nezaložil svoje rozhodnutie na nedostatkoch z pohľadu dane z pridanej hodnoty a ani na nedostatkoch
zistených u dodávateľov žalobcu. Zároveň žalovaný uviedol, že nie je možné si zamieňať podmienky
na odpočet DPH a podmienky na uplatnenie daňových výdavkov na účely dane z príjmov, nakoľko sa
jedná o dva odlišné druhy daní.

61. K nesprávnemu výroku prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že v zmysle § 12 Daňového

poriadku dochádza pri správe daní k vzniku určitých nákladov, či už na strane správcu dane alebo
daňového subjektu, pričom musí byť stanovené, kto ich zaplatí. Náklady v určitých prípadoch znáša
správca dane a v určitých daňový subjekt. Prvostupňové rozhodnutie však nebolo rozhodnutím, ktorým
by sa rozhodovalo o nákladoch správy daní, a preto nebolo dôvodné, aby obsahovalo odkaz na § 12
Daňového poriadku.

62. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane na strane 2 prvostupňového rozhodnutia poukázal na
nedostatky vedenia skladovej evidencie formou skladových kariet, z ktorých zistil, že skladové ceny
jednotlivých skladových položiek predstavovali nákupné ceny podľa jednotlivých prijatých faktúr, ale
neobsahovali údaje o typovom druhu nakúpeného tovaru. Správca dane zistil, že prehľad obratov

tovarov obsahoval celkovú hodnotu prijatého a vydaného tovaru v skladových cenách podľa skladových
kariet za rok 2019, ale pohyb tovaru na skladových kartách v množstevných jednotkách nebol
predložený. Bola predložená Inventúra skladov s nulovými zostatkami podľa jednotlivých skladov
a k 31.12.2019 neboli vykázané zostatky na účtoch. Správca dane poukázal aj na výdavky a príjemky
zo skladu, ako aj na obchodnú maržu v roku 2019. Žalovaný tak mal za to, že nebolo preukázané, kedy

avakommnožstvebolipredanénakúpenékatalyzátory,inakpovedané,čivkontrolovanomzdaňovacom
období súviseli so zdaniteľnými príjmami.

63. Žalovaný považoval námietky žalobcu za takmer zhodné s námietkami prednesenými
v predchádzajúcom konaní, bez vplyvu na vecnú stránku napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že

prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie netrpia vadami, ktoré by mohli mať vplyv na ich
zákonnosť.

64. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania.

65. Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.: 14S/9/2023-146 zo dňa 23.03.2023, bol žalobe priznaný
odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

66. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného
zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy
začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods.

1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná
právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu
v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným spôsobom pridelená senátu 4S a je vedená

pod sp. zn.: TT-14S/9/2023.

67. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahužalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná
a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom
do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) ju zamietol.

68. Správny súd v Bratislave vec verejne prejednal a rozsudok vyhlásil na pojednávaní, ktoré bolo
nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na deň 11.10.2023, keďže bola splnená podmienka uvedená
v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.

69.Podľa§493eSSPvzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

70. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

71. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

72. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv

na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

73. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci je, na podklade žalobných bodov preskúmať, či
žalobca splnil všetky podmienky pre uznanie daňových výdavkov, najmä či preukázal dodanie tovaru
a vynaloženie nákladov (výdavkov) na dosiahnutie, zaistenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov, t.
j. či tieto náklady možno považovať za daňový výdavok v zmysle § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov
a či správca dane a následne žalovaný postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a viedli

daňové konanie v súlade so zásadami správy daní.

74. Správny súd námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu vyhodnotil ako nedôvodnú.
Nemožnosastotožniťsožalobcom,ževrámcidaňovejkontrolypodalpodrobnévysvetleniakpriebehom
obchodov tak, aby boli naplnené podmienky pre uznanie daňových výdavkov. Žalobca v priebehu

daňovej kontroly, a to ani po výzve nepredložil správcovi dane relevantné doklady, ktoré by potvrdili ním
tvrdené skutočnosti, a teda si nesplnil svoju povinnosť tvrdenia. Zároveň žalobcom predložené dôkazy
nepreukázali existenciu dodaných tovarov zo strany spoločnosti KAT Slovakia a A. B..

75. Správny súd zdôrazňuje, že v rámci daňovej kontroly sa zisťujú a preverujú skutočnosti potrebné na

správne určenie dane, správca dane vyhodnocuje predložené doklady a oboznamuje daňový subjekt so
svojimi pochybnosťami. Daňový subjekt tieto pochybnosti následne odstraňuje, s tým, že správca dane
posudzuje, či kontrolovaný daňový subjekt pochybnosti odstránil alebo nie. Výsledkom daňovej kontroly
je protokol obsahujúci zistenia správcu dane. V rámci vyrubovacieho konania sa reaguje na pripomienky
k zisteniam uvedeným v protokole. V rámci vyrubovacieho konania by sa v podstate mali bližšie objasniť

konkrétne sporné skutočnosti, ktoré vystali z pripomienok daňového subjektu k zisteniam správcu dane,
pričom samozrejme nie je vylúčené ani doplnenie dokazovania vo vyrubovacom konaní (k tomu napr.
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022).
Správny súd s odkazom na priebeh daňovej kontroly, dospel k záveru, že žalobca si v rámci daňovej
kontroly nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, a správny súd tak nevzhliadol žiadne pochybenia zo strany

správcudane.Žalobcabolvyzývanýnapredloženiedôkazovananaplneniecharakterudaňovejkontroly.
Keďže tak nevykonal, správca dane postupoval v súlade s charakterom daňovej kontroly a vykonal
dokazovanienazákladenímzískanýchdôkazov.Zostranysprávcudanetakvtomtosmerekpochybeniu
nedošlo.

76. V zmysle ustálenej judikatúry je kvalifikovaným daňovým výdavkom len taký výdavok, ktorý bol
skutočnevynaložený,bolvynaloženývsúvislostisdosiahnutím,zabezpečenímaudržanímzdaniteľných
príjmov a ktorý daňovník účtoval v účtovníctve. Daňový subjekt, ktorý o náklade účtuje v účtovníctve
a následne ho zahrnie aj do daňového priznania, je povinný v prípade dôvodných pochybnostísprávcu dane preukázať, že ho skutočne vynaložil (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn.: 8Sžf/32/2014 zo dňa 19.11.2015, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.:
2Sžf/74/2016 zo dňa 22.11.2018, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8Sžf/20/2016

zo dňa 12.07.2018 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6Sžf/34/2015 zo dňa
22.02.2017). Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového
subjektu. Vzhľadom na to má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť obstarať si dostatočný počet
dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý
v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Sžf/119/2013 zo dňa 06.05.2014).

77. Nárok daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov viaže zákon na splnenie podmienok. Musí
ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený
daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a zároveň musí ísť o výdavok dostatočne preukázaný.
Bezpodmienečné splnenie týchto podmienok zakladá nárok daňovníka na uznanie uplatnených

výdavkov správcom dane (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8Sžf/32/2014 zo
dňa 19.11.2015). Ak správca dane po vykonaní daňovej kontroly preukáže, že daňovník hodnoverným
spôsobom nevie preukázať existenciu podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku zákonom
stanovené, teda, že ide o výdavky, ktoré daňovník vynaložil na úhradu tovarov a služieb, a ich vecnú
súvislosť, ako aj to, že tovar (služby) bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve

osobou (dodávateľom) uvedenou na faktúre, tak nesplnil podmienky pre priznanie daňových výdavkov.
Splnenie formálnej stránky na uplatnenie daňového výdavku, vyjadrené predloženými dokladmi, je
síce jednou z podmienok, aby boli na základe týchto dokladov uznané daňové výdavky, tieto doklady
však musia byť obrazom reálneho plnenia od reálneho dodávateľa uvedeného na daňových dokladoch
a musia byť skutočne svojím účelovým určením potrebné na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie

príjmov daňovníka v predmete jeho podnikania. Len formálne doloženie uskutočnenia obchodného
prípadu faktúrou, prípadne dokladmi o úhrade, je bez preukázania skutočného vykonania služieb /
tovarov na daňové účely nepostačujúce.

78. Daňový subjekt v daňovom konaní nesie daňové bremeno, z ktorého vyplýva dôkazná povinnosť

predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku. Daňový subjekt je povinný preukázať
reálnosť plnenia, ktoré bolo osvedčované predloženými účtovnými dokladmi a za tým účelom si
obstarať dostatočné množstvo dôkazov, ktoré by preukázali poskytnutie tvrdených služieb s tým,
že správcovi dane prináleží v rámci kontroly preverovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane,
k čomu patrí vyhodnotenie, vrátane možnosti spochybnenia predložených dôkazov. Ak správca dane

pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom je opäť na daňovom subjekte vyvrátiť spochybnenie
pôvodných dôkazov správcom dane predložením či navrhnutím ďalších dôkazov. Týmto spôsobom
dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom
dane a daňovým subjektom.

79. Žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, že výdavky, ktoré si vo vzťahu k dodávateľom
KAT Slovakia a A. B. uplatnil, boli výdavkami, ktoré boli skutočne vynaložené, boli vynaložené
v súvislosti s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov a ktorý daňovník účtoval
v účtovníctve. Žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, že ním deklarované výdavky boli skutočne

vynaložené. Skutočnosť, že predaj použitého tovaru, ktorý bol žalobcovi dodaný, má súvis s predmetom
podnikania „kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným
prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod“)“, sama o sebe neznamená, že žalobca preukázal, že
ním deklarované výdavky boli skutočne vynaložené. Odkaz na voľnú živnosť žiadnym spôsobom
nepreukazuje/nedokazuje, že boli splnené materiálne podmienky pre uznanie daňových výdavkov.

Odkaz na voľnú živnosť predstavuje len formálnu podmienku pre uznanie daňového výdavku, avšak
nepreukazuje skutočné, reálne dodanie tovaru tak, ako to predpokladá aj súdna prax. Zároveň správny
súd uvádza, že ako zo žaloby, tak ani z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca vo vzťahu
k tejto voľnej živnosti preukázal reálne dodanie tovaru.

80. Správny súd vo vzťahu k spoločnosti KAT dospel k záveru, že ani žalobcom tvrdené skutočnosti
(potvrdená spolupráca žalobcu a tohto dodávateľa; faktúry vystavené spoločnosťou KAT Slovakia
boli riadne zahrnuté do daňového priznania; svedkyňa A. B. uviedla, že tovar bol nadobudnutý
predchádzajúcim konateľom; svedok C. B. označil dodávateľov a podrobnosti) nepotvrdzujú, že žalobcapreukázal, že výdavky boli skutočne vynaložené. Žalobcom prezentované skutočnosti sú všeobecné,
bez akéhokoľvek dostatočného preukázania požadovaných skutočností – vynaloženia výdavkov. Ako
poukázal správny súd vyššie, len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou,

prípadne dokladmi o úhrade, je bez preukázania skutočného vykonania služieb a tovarov na daňové
účely nepostačujúce. Žalobca podľa záverov správneho súdu poukázal len na formálne skutočnosti, bez
preukázania skutočného nadobudnutia tovarov.

81. Rovnako zistenia týkajúce sa pána A. B., a to že (i) predmetom zdaniteľných obchodov od tohto

dodávateľa boli katalyzátory, (ii) dodávateľ presne špecifikoval kategorizáciu tovaru, (iii) uviedol, že
tovar kupoval od rôznych subjektov a (iv) mal uzatvorená zmluvu o spolupráci, nepreukazujú, že
výdavkyboliskutočnevynaložené.Žalobcomprezentovanéskutočnostisúvšeobecné,bezakéhokoľvek
dostatočného preukázania požadovaných skutočností. Správny súd má za to, že skutočnosť, že A.
B. kupoval tovar od rôznych subjektov a poukázal na jeho kategorizáciu, sama o sebe nepreukazuje
dôvodnosť výdavkov na strane žalobcu, keďže sa jedná o skutočnosti, viažuce sa k A. B.. Zároveň ani

poukázanie na uzatvorenú zmluvu o spolupráci nepreukazuje dôvodnosť vynaložených výdavkov na
strane žalobcu. Ako poukázal správny súd vyššie, len formálne doloženie uskutočnenia obchodného
prípadu faktúrou, prípadne dokladmi o úhrade, je bez preukázania skutočného vykonania služieb
a tovarov na daňové účely nepostačujúce. Žalobca podľa názoru správneho súdu poukázal len na
formálne skutočnosti, bez preukázania skutočného nadobudnutia tovarov.

82. Správny súd sa nestotožnil ani s opakovaným tvrdením žalobcu o tom, že správca dane opomenul
uviesť, u ktorého daňového subjektu bola kontrola na zistenie oprávnenosti vrátenia nadmerného
odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019 vykonávaná. Ako vyplýva
z prvostupňového rozhodnutia, napr. na strane 7 prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol,

že „správca dane vykonal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2019, v priebehu ktorej správca dane vyzval
daňový subjekt...“ Z obsahu prvostupňového rozhodnutia a vo vzťahu k samotnému konceptu tohto
prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že daňovým subjektom sa myslí žalobca. Žalovaný následne
v napadnutom rozhodnutí, napr. na strane 28 napadnutého rozhodnutia uviedol: „rovnako má odvolací

orgán za preukázané, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu alebo
jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019 bola vykonaná u kontrolovaného daňového
subjektu...“ Z obsahu a konceptu napadnutého rozhodnutia je tak zrejmé, že sa jedná o daňové kontroly
vykonané u žalobcu. Nedôvodnosť tohto žalobného bodu je zároveň zrejmá aj z toho, že samotný
žalobca na viacerých miestach v žalobe (napr. na strane 6 žaloby – posledný odsek) poukázal na

vykonané daňové kontroly. Žalobca tak mal nepochybne vedomosť o tom, u akého subjektu bola daňová
kontrola za predmetné zdaňovacie obdobie vykonaná.

83. Správny súd v ďalšom neprihliadal na žalobný bod týkajúci sa spoločnosti EKONOMU, keďže táto
spoločnosť nebola v rámci predmetnej daňovej kontroly kontrolovaná a zároveň správca dane žiadnym

spôsobomnepreverovalvzťahžalobcuaspoločnostiEKONOMU.Zožalobyzároveňniejezrejmé,včom
má tento žalobný bod súvis s prejednávanou vecou. Žalobca poukázal na všeobecné tvrdenie, že je
„žiaduce vykonať daňovú kontrolu priamo u dodávateľa KAT Slovakia, s.r.o.“, a to bez toho, aby tento
žalobný bod akýmkoľvek relevantným spôsobom bližšie odôvodnil.

84. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu o tom, že všetky faktúry boli uhradené
bezhotovostným prevodom na bankový účet označený A. B., ktorý bol dojednaným miestom plnenia.
Správny súd nespochybňuje, že žalobca plnil na miesto plnenia, ktoré bolo určené dodávateľom. Avšak
samotná úhrada faktúry predstavuje znova len formálnu náležitosť uznateľnosti výdavku; samotné
vystavenie faktúry a jej úhrada totižto bez ďalšieho relevantného dokladu nepreukazuje skutočné

dodanie tovaru (teda materiálne splnenie podmienky uznateľnosti výdavku), a teda naplnenie všetkých
podmienok na uznanie daňového výdavku. Samotná úhrada faktúry na uznanie daňového výdavku
nepostačuje.

85. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou týkajúcou sa nevykonania výsluchov žalobcom

navrhovanýchsvedkov.Vychádzajúczprvostupňovéhorozhodnutiaanapadnutéhorozhodnutiasprávny
súd konštatuje, že ako správca dane, tak aj žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadali s návrhmi
na doplnenie dokazovania a tieto správne vyhodnotili. Oba orgány verejnej správy v rozhodnutiach
uviedli, na základe akého dôvodu nepristúpili k výsluchu navrhovaných svedkov. Žalovaný rovnakodostatočným a rozumným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré nepristúpil k výsluchu svedkov. Tento
záver žalovaného je logický a nevymyká sa z hraníc logického uvažovania. Tu správny súd zdôrazňuje,
že správca dane nevykonáva dokazovanie až do času, kým sa nepreukážu všetky tvrdenia deklarované

daňovým subjektom. Naopak, správca dane verifikuje tvrdenia daňového subjektu a postupuje v súlade
so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Postupu správcu dane a žalovaného v tomto smere niet čo
vytknúť.

86. K výsluchu svedkov sa vyjadril aj správca dane v prvostupňovom rozhodnutí (napr. strana 22,

strana 24), pričom rovnako odôvodnenie správcu dane sa nevymyká zásadám logického uvažovania.
Správca dane dostatočným spôsobom uviedol, ako vyhodnotil svedecké výpovede a prečo nepristúpil
k ďalším výsluchom. Zároveň správny súd poukazuje, že samotný žalobca uviedol, že pri navrhnutých
svedkoch boli predvolania buď nedoručené v odbernej lehote alebo boli vrátené s poznámkou „adresát
neznámy“. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane
viesť dokazovanie. Aplikácia voľného hodnotenia dôkazov, ktoré prislúcha správcovi dane, znamená,

že je na správcovi dane posúdiť a rozhodnúť, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie
a túto skutočnosť náležite odôvodní. Vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu správny súd uvádza, že
správca dane pri vykonaní dokazovania nevybočil zo zákonných medzí, vec prejednal a svoje závery
ohľadom nevykonania výsluchu daných svedkov dostatočným spôsobom odôvodnil, a preto nemožno
žalobcovu námietku vyhodnotiť ako dôvodnú.

87. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu správny súd uvádza, že v obsahu
žaloby žalobca citoval ním vybrané ustanovenia Daňového poriadku a ním vybranú judikatúru, avšak
bez akéhokoľvek konkrétneho prepojenia k uplatnenému žalobnému bodu a uvedenia, ako sa prejavilo
nesprávne právne posúdenie veci v napadnutom rozhodnutí alebo v prvostupňovom rozhodnutí. Tu

správny súd uvádza, že žalobný bod musí mať určitú mieru konkretizácie, aby správny súd mohol
vôbec pristúpiť k súdnemu prieskumu. Keďže žalobca na uvedených častiach žaloby len citoval vybrané
ustanovenia právnych predpisov a judikatúru, správny súd vyhodnotil túto časť žalobného bodu ako
všeobecnú a nekonkrétnu, a preto aj nedôvodnú. Bolo povinnosťou žalobcu, zastúpeného právnym
zástupcom, aby svoj žalobný bod dostatočne konkretizoval, a tým umožnil správnemu súdu prieskum

napadnutého rozhodnutia v kontexte uplatneného žalobného bodu. Ak tak žalobca nevykonal, nesie
bremeno neúspechu pri prieskume tohto žalobného bodu, pretože správny súd nie je oprávnený a ani
povinný vyhľadávať konkrétne dôvody žalobného bodu za žalobcu.

88. K vyššie uvedenému správny súd uvádza, že súdny prieskum správnych rozhodnutí sa vždy

odohráva v medziach určite a presne stanovených, pričom stanoviť ich náleží žalobcovi. SSP
neumožňuje správnym súdom vykonávať akýsi „všeobecný prieskum“, to by totiž popieralo zmysel
inštitútu žalobného bodu, ktorý slúži práve k tomu, aby činnosť súdu nebola bezbrehá. Takýto všeobecný
prieskum by ostatne vnášal nerovnosť medzi tými žalobcami, ktorí nič konkrétne neuviedli a uspokojili sa
scitáciouzákonnýchustanovení,resp.sprostýmvyjadrenímnesúhlasusosprávnymrozhodnutímatými

žalobcami, ktorí, splniac zákonné požiadavky, sformulovali relatívne presné a odôvodnené námietky
proti niekoľkým konkrétnym postupom a záverom správneho orgánu ( napr. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikysp.zn.:5Sžfk/47/2019zodňa25.01.2021).Odmieryprecizovaniažalobnýchbodov
závisí, akej ochrany sa žalobcovi zo strany správneho súdu dostane. Žalobcom podaná správna žalobca
v časti uvedeného žalobného bodu neobsahovala konkrétne skutkové tvrdenia; tvrdenia predpokladané

v § 182 ods. 1 písm. e) SSP nemôžu byť iba typovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale
musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných konkrétnych dejov či okolností, odlíšiteľný popis.
Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité
ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov
či okolností, uvedené v rámci skutkových tvrdení, považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti. Tým,

že žalobca vo vzťahu k predmetnému žalobnému bodu len odcitoval príslušné zákonné ustanovenia
a judikatúru, správny súd nemohol pristúpiť k prieskumu takto všeobecne koncipovaného žalobnému
bodu.

89. Zároveň nie je v rozpore s Daňovým poriadkom, ak správca dane využije závery z protokolov z inej

daňovej kontroly žalobcu, a to aj napriek tomu, že tieto konania neboli právoplatne skončené. Správca
dane toto svoje konanie dostatočným spôsobom odôvodnil a vykonal to v záujme čo najúplnejšieho
zistenia skutkového stavu veci. Uvedené konanie tak predstavuje aj naplnenie § 24 ods. 2 Daňovéhoporiadku, kedy správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely
správy daní boli zistené či najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňového subjektu.

90. Správny súd zdôrazňuje, že daňová kontrola bola zameraná na daň z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie roku 2019 a nie na daň z pridanej hodnoty. Z uvedeného dôvodu tak nebolo možné
na predmetnú daňovú kontrolu aplikovať judikatúru, ako aj právne aspekty, viažuce sa na daň z pridanej
hodnoty ako to nesprávne domáhal žalobca, a to ani analogicky. Zároveň Smernica Rady 2006/112 /
ES, na ktorú odkazoval žalobca, sa týka spoločného systému na dani z pridanej hodnoty, a preto je

na prejednávaný prípad neaplikovateľná. Argumentácia žalobcu v tomto smere tak bola irelevantná
a neaplikovateľná.

91. Žalobný bod týkajúci sa nesprávneho výroku prvostupňového rozhodnutia z dôvodu absencie
rozhodnutia o nákladoch správy daní vyhodnotil správny súd ako nedôvodný. V prvom rade správny
súd uvádza, že nie je možné sa stotožniť s názorom žalobcu, že sa s predmetnou skutočnosťou

žalovaný nezaoberal, keďže žalobca v odvolaní žiadnym spôsobom nenamietal nesprávnosť výroku
prvostupňového rozhodnutia, a preto sa žalovaný k danej skutočnosti vyjadriť ani nemohol. Správny súd
prisvedčil žalovanému, že výrok prvostupňového rozhodnutia je správny a obsahuje všetky náležitosti
tak ako to predpokladá Daňový poriadok.

92. Podľa § 12 ods. 1 Daňového poriadku, náklady ktoré vzniknú pri správe daní uhrádza príslušný
správca dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu. § 12 ods. 4 Daňového poriadku zároveň
uvádza, že o uplatňovanom nároku rozhodne príslušný správca dane do 15 dní odo dňa uplatnenia;
ak nárok na úhradu prizná, úhradu v prospech oprávneného poukáže správca dane v uvedenej lehote.
Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že žalobca a ani žiaden iný subjekt

si v zákonom stanovenej lehote náklady neuplatnili, a preto nebol dôvod, aby správca dane vôbec
o nákladoch rozhodoval.

93. Okrem uvedeného správny súd uvádza, že žalobca v žalobe žiadnym spôsobom nešpecifikoval,
o aké náklady sa jedná, v akej výške a na koho strane tieto náklady mali vzniknúť, a teda, či vôbec

existovala potreba o nákladoch rozhodnúť. Rovnako správnemu súdu nebolo zrejmé, akým spôsobom
sa mala absencia uvedeného výroku negatívne prejaviť v právnej sfére žalobcu. V danom prípade tak
správny súd znova odkazuje na povinnosť konkretizácie uplatneného žalobného bodu – žalobca výlučne
vo všeobecnosti poukázal na vznik nákladov, ktoré však žiadnym relevantným spôsobom nešpecifikoval.

94. Správny súd ako nedôvodný posúdil žalobný bod, obsahom ktorého bola výlučne citácia § 2 písm.
i) Zákona o dani z príjmov, citácia príslušných ustanovení Daňového poriadku a odkaz na žalobcom
vybrané rozhodnutia. Tento žalobný bod je bez akejkoľvek bližšej špecifikácie, čo bránilo správnemu
súdu, aby tento bod mohol objektívne preskúmať. Len samotné odkazy na všeobecné práve vety
nepostačujú k tomu, aby správny súd mohol meritórne preskúmať napadnuté rozhodnutie v určenom

smere, pričom zodpovednosť za dostatočnú konkretizáciu žalobného bodu nesie výlučne žalobca.

95. Správny súd s odkazom na skutočnosti uvedené v tomto rozsudku dospel k záveru, že
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal
s nosnými odvolacími námietkami, pričom napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie sú

založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu
administratívneho spisu. Rovnako mal správny súd za to, že v daňovom konaní nedošlo k podstatnému
porušeniu ustanovení Daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

96. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti tak správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej
žaloby, a preto ju zamietol.

97. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému nárok
na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

98. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

2

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomu rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho

súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§
443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. a/ SSP a § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).