Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. september 2023

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/96/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514205009
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2023:8514205009.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou, v sporovej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. E., v konaní o zaplatenie 7.920,38 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške nároku

na náhradu trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči (pôvodne žalovanému v 1. rade) E. B. a žalovanej A.
B. zaplatenia sumy 7.920,38 s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že
jeho právny predchodca (Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako veriteľ uzatvoril dňa 25.7.2007 s dlžníkmi E.
B. a A. B. zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol menovaným peňažné prostriedky. Na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 27.6.2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s.
a žalobcom postúpil postupca pohľadávku voči E. B. a A. B. žalobcovi. Pohľadávka žalobcu ku
dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 10.398,68 eur, ktorá pozostávala z istiny

9.112,18 eur, riadneho úroku 779,22 eur, úroku z omeškania 480,37 eur a ostatného príslušenstva
26,91 eur. Podľa zmluvy postupca poskytol vyššie menovaným úver vo výške 6.638,78 eur, ktorý mal
byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 96,59 eur, vždy k 20. dňu v mesiaci. Dlžníci odo dňa
postúpenia pohľadávky do dňa podania žaloby neuhradili žiadnu sumu. S poukazom na uvedené sa
žalobca domáha svojho nároku touto podanou žalobou.

2. Súd doručil žalobu žalovanej A. B. spolu s výzvou, aby sa vyjadrila k žalobe v lehote 15 dní odo dňa

doručenia žaloby. Súdna zásielka bola doručená žalovanej dňa 12.3.2015, žalovaná k žalobe nepodala
žiadne vyjadrenie. Dlžníkovi E. B. (pôvodne žalovanému v 1. rade) sa súdnu zásielku nepodarilo doručiť
a súdu sa nepodarilo zistiť ani adresu jeho aktuálneho pobytu, preto mu súd uznesením zo dňa
22.6.2015 ustanovil opatrovníka, žalovanú A. B., ktorej bola, ako opatrovníčke E. B., doručená žaloba
a výzva na vyjadrenie sa k nej. Súdna zásielka bola opatrovníčke A. B. doručená dňa 20.8.2015, táto
na výzvu súdu nereagovala, k žalobe sa nevyjadrila.

3. Následne súd nariadil pojednávanie na deň 10.12.2015. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu
uviedol, že z dôvodu, že na dlžníka E. B. (v tom čase žalovaného v 1. rade) bol vyhlásený konkurz,
žalobca žiada vo vzťahu k tomuto účastníkovi konanie prerušiť. Po tom, čo súd oboznámil výsledky
prípravynapojednávanieprávnyzástupcažalobcuuviedol,žedoručiasúduvýzvy,ktorébolidoručovanéžalovanej a čo sa týka samotného postúpenia pohľadávky, splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8
Zákona o bankách doručia súdu a ich tvrdenia podporia rozhodnutiami slovenských súdov.

4. Vo vyjadrení zo dňa 28.7.2016 žalobca v prvom rade poukázal na skutočnosť, že v konaní
predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacími
hárkami, preukazujúcimi odoslanie týchto písomnosti žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení
vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.

Žalobca zastáva názor, že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením postupcu o postúpení
pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky.
K vyjadreniu pripojil výzvu jeho právneho predchodcu Slovenskej sporiteľne, a.s., adresovanej E. B.,
platobnú históriu a tabuľku započítania súm uhradených dlžníkmi na istinu a úrok.

5. Následne súd v liste zo dňa 10.6.2019 , s poukazom na zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona

o bankách, vyzval žalobcu v zmysle § 138 CSP, aby oznámil súdu, či trvá na podanej žalobe alebo
ju berie späť. Žalobca reagoval na výzvu súdu podaním zo dňa 5.8.2019. Vo vzťahu k postúpeniu
pohľadávky a ustanoveniu § 92 ods. 8 ZoB poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo
dňa 2.5.2017 sp. zn. 19Co/2/2016, podporne aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 15Co/511/2015 zo dňa 9.12.2015 a ďalšie rozhodnutia všeobecných súdov SR. Ďalej žalobca

poukázal na výzvu zo dňa 23.2.2009, ktorou pôvodný veriteľ upozornil žalovaného (E. B., pozn. súdu)
na omeškanie s hradením pohľadávky a vyzval ho na jej dohradenie. Podľa názoru žalobcu, zo znenia
ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej
časť, ktorá je už splatná, a následne predostrel výklad ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB. V závere vyjadrenia
zaujal stanovisko k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, pričom poukázal na to, že dlžníci sa dostali

do omeškania, uvedené termíny neplnili a právnemu predchodcovi žalobcu tým vzniklo právo pristúpiť
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu toto svoje oprávnenie nevyužil,
pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil žalobca a toto podaním zo dňa 16.7.2012 a 18.7.2012. Záverom
uviedol, že ďalej trvá na podanej žalobe a navrhuje, aby jej súd v plnom rozsahu vyhovel.

6. Vzhľadom na to, že po začatí súdneho konania bol na majetok dlžníka E. B. (pôvodne žalovaného
v 1. rade) vyhlásený cezhraničný konkurz a rozhodnutím Okresného súdu Rosenheim sp. zn. 605 IN
255/15 zo dňa 21.3.2022 bol menovaný oddlžený, tunajší súd uznesením č. k. 7C/96/2015-215 zo dňa
10.5.2023 v spojení s opravným uznesením č.k. 7C/96/2015-223 zo dňa 23.6.2023 konanie voči tomuto
dlžníkovi – E. B. zastavil a žiadnej z týchto strán náhradu trov konania nepriznal.

7. Následne súd nariadil pojednávanie na deň 22.8.2023. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní
poukázala na skutočnosti uvedené v žalobe a v písomných vyjadreniach žalobcu. Podľa jej názoru
žaloba bola podaná dôvodne, má za to, že žalobca svoj nárok dostatočne preukázal predloženými
listinnými dôkazmi a preto žiadala, aby súd žalobe vyhovel. Právny zástupca žalovanej s poukazom na

§ 92 ods. 8 zákona o bankách uviedol, že má za to, že žalobca nie je osobou aktívne legitimovanou
na uplatnenie tohto nároku, a preto navrhol, aby žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.

8. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu, vykonal dokazovanie oboznámením
listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

9. Právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s., označený v zmluve ako „banka“ dňa
25.7.2007 uzavrel s E. B. a A. B. ako dlžníkmi zmluvu o splátkovom úvere (č.l. 3), na základe ktorej
im bol poskytnutý úver vo výške 200.000,- eur (druh úveru: bezúčelový spotrebný úver), s tým, že
zmluvnéstranysidohodlipočetsplátok:120,výškumesačnejsplátky:2.910,-Sk,ročnáúrokovásadzba:

premenlivá, 11,75 % p. a. v deň uzatvorenia úverovej zmluvy.

10. Z výzvy zo dňa 23.2.2009 (č.l. 149) právneho predchodcu žalobcu – Slovenská sporiteľňa, a.s. súd
zistil, že právny predchodca žalobcu oznámil dlžníkovi E. B., že splácanie predmetnej pohľadávky je
v omeškaní ku dňu 31.1.2009 o výške 385,- eur s príslušenstvom a vyzval ho, aby dlžnú sumu uhradil

najneskôr do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň ho upovedomil o tom, že v prípade neuhradenia
dlžnej sumy v stanovenej lehote Slovenská sporiteľňa, a.s. pristúpi k zvereniu vymáhania predmetnej
pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe.11.Zozmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa27.6.2012(č.l.22anasl.) plynie,že postupca -Slovenská
sporiteľňa, a.s. postúpil pohľadávku voči E. B. a A. B. žalobcovi (postupníkovi – EOS KSI Slovensko,
s.r.o.). Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok SLSP zo dňa 28.65.2012 (č.l. 31) vyplýva,

že pohľadávka ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 10.398,68 eur, ktorá
pozostávala z istiny 9.112,18 eur a z príslušenstva pohľadávky v sume 1.286,50 eur.

12. Z listiny označenej ako „Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ súd
zistil, že žalobca zaslal uvedenú listinu žalovanej, v ktorej vzhľadom na to, že bola porušená

zmluvná povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, oznámil žalovanej vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru ku dňu 16.7.2012 a žiadal o okamžité uhradenie dlžnej čiastky najneskôr do 26.7.2012.
Z podacieho hárku zo dňa 17.7.2012 je zrejmé, že v ten istý dňa žalobca odoslal uvedené oznámenie
žalovanej na adresu jej trvalého bydliska.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa § 524 ods. 1 OZ účinného ku dňu 27.6.2012 (ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení
pohľadávky), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

20. Podľa § 524 ods. 2 OZ účinného ku dňu 27.6.2012 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

21. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného ku dňu 27.6.2012 ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,

ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môžepostupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Právne posúdenie veci:

22. V prejednávanom prípade nie je sporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 25.7.2007 je spotrebiteľskou zmluvou a teda zmluvný vzťah
medzi sporovými stranami má spotrebiteľský charakter. V takomto prípade okrem úpravy zmluvy o

úvere je potrebné skúmať, či práva a povinnosti zmluvných strán nie sú v rozpore s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, a to najmä § 52 a nasl., ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv, ako aj
s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch.

23. Súd sa však v prvom rade vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie. Pri skúmaní aktívnej vecnej
legitimácie súd zisťuje, či žalobca je nositeľom práva vyplývajúceho z hmotného práva. Túto súd skúma

vždy.

24. V danom prípade ide o právo vyplývajúce zo zmluvy o úvere poskytnutého bankou, ktoré bolo
postúpené tretej osobe. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je primárne zásadná
skutočnosť (ktorú nemožno opomínať), že sa jedná o spotrebiteľský spor (pohľadávka banky zo

spotrebiteľského úveru). Zároveň ďalšími, zo Zákona o bankách vyplývajúcimi, skutočnosťami
(zákonnými podmienkami) platného postúpenia pohľadávky z úveru je preukázateľné zaslanie písomnej
výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto zákonné
špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na
tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko Zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu

zákonníku. Tie isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj § 92
ods. 8 tretia veta zák. č. 483/2001 Z.Z.), aby nedošlo k jeho porušeniu.

25. Inými slovami povedané, v ustanovení § 92 ods. 8 ZoB sú upravené základné podmienky pre
možnosť banky postúpiť svoje pohľadávky tretej osobe, ktoré musia byť splnené, aby banka mohla

pohľadávku postúpiť inému subjektu. V opačnom prípade banka postupuje pohľadávku v rozpore s
právnou úpravou, čo spôsobuje jej neplatnosť a má to za následok aj nedostatok aktívnej legitimácie
postupníka. Písomná výzva banky na úhradu peňažného záväzku dlžníka v zmysle § 92 ods. 8 ZoB je
jednou z obligatórnych podmienok pre postúpenie pohľadávky banky inému. Táto výzva má slúžiť ako
posledná možnosť pre dlžníka na odvrátenie postúpenia pohľadávky a zotrvanie v právnom vzťahu s

bankou.

26. V prejednávanej veci súd nemal preukázané splnenie tejto podmienky - existenciu písomnej výzvy
(teda vyhotovenie a ani odoslanie) žalovanej A. B., ktorou by právny predchodca žalobcu – banka
Slovenská sporiteľňa a.s., vyzvala žalovanú na úhradu peňažného záväzku pred jeho postúpením

žalobcovi. Žalobca totižto v tomto konaní predložil len výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 23.2.2009,
vyhotovenú jeho právnym predchodcom (Slovenská sporiteľňa, a.s.), ktorá bola adresovaná dlžníkovi
E. B.. Vo vzťahu k žalovanej A. B. žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca – banka pred
postúpením pohľadávky takúto výzvu odoslal aj žalovanej A. B., avšak žalobca v podstate ani netvrdil,
že by výzva na úhradu dlžnej sumy pred postúpením pohľadávky bola zaslaná aj žalovanej.

27. Súd teda nemal preukázané splnenie jednej z obligatórnych podmienok podľa § 92 ods. 8 Zákona
o bankách na platné postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní - doručenie písomnej výzvy
banky pred jej postúpením inému subjektu. Vzhľadom na to, že žalobca a ani jeho právny predchodca
nijakým spôsobom nepreukázali splnenie tejto základnej podmienky, možno konštatovať, že uvedená

podmienka (písomná výzva) pre platné postúpenie bankovej pohľadávky v zmysle ustanovenia § 92
ods. 8 Zákona o bankách nebola splnená.

28. Vzhľadom na uvedené teda možno konštatovať, že predmetná pohľadávky nebola zo strany
právneho predchodcu žalobcu platne postúpená, a to má za následok nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie na strane žalobcu.

29. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Zákonné podmienky pre postúpenie
pohľadávky splatnej za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy už spomínaného ust. § 92 ods. 8Zákona o bankách sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť
splnené v čase postúpenia pohľadávky. V opačnom prípade banka postupuje pohľadávku v rozpore
s právnou úpravou, čo spôsobuje jej neplatnosť a má to za následok nedostatok aktívnej legitimácie

postupníka.

30. Navyše súd po oboznámení sa s obsahom spisu, vychádzajúc z ustanovení § 53 ods. 9 v spojení s
§ 565 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky by bolo neplatné aj z dôvodu,
že v čase jej postúpenia pohľadáva voči žalovanej ešte nebola splatná. Súd tento svoj názor opiera

o právnu vetu vyslovenú v judikáte Najvyššieho súdu SR, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk
NS a rozhodnutí súdov SR č. 1/2021 ako rozhodnutie č. 4, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil, že:
„Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení do 31. decembra 2016 oprávňovalo
banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná.“ (bližšie viď: rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2020 sp. zn. 5 Cdo 36/2020 – Zbierka stanovísk
NS a rozhodnutí súdov SR č. 1/2021), pričom v ďalšom súd už len odkazuje na podrobné dôvody

uvedené v označenom rozsudku Najvyššieho súdu SR.

31. V prejednávanej veci teda dospel súd k záveru, že žalobca napriek poučeniu o dôkaznej povinnosti
a viacerým výzvam súdu na preukázanie splnenia podmienok stanovených v § 92 ods. 8 Zákona
o bankách (terajšia znalosť procesného predpisu upravujúceho civilný proces sa aj predpokladá,

najmä ak žalobca je zastúpený advokátom) neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu
dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, a čo je najdôležitejšie, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu
k preukázaniu svojej aktívnej hmotnoprávnej legitimácie.

32. Pre nepreukázanie podmienok uvedených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemôže mať súd za to, že

postúpenie pohľadávky voči žalovanej je účinné. Vzhľadom na uvedené, vo vzťahu k žalovanej nemôže
byť postúpenie pohľadávky v tomto štádiu (bez preukázania splnenia zákonných podmienok) platným
právnym úkonom pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pričom dochádza
k porušeniu ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, v dôsledku čoho žalobca nemôže byť nositeľom
tvrdeného hmotného práva vyplývajúceho z predložených listinných dôkazov, t.j. nemá preukázanú

aktívnu vecnú legitimáciu. Na tomto mieste súd opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 15. decembra 2020 sp. zn. 5 Cdo 36/2020, zverejnený v Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR
č. 1/2021 a v podrobnostiach naň odkazuje. S poukazom na uvedené má súd za to, že sa neodklonil od
rozhodovacejpraxesúdov,keďžežalobcasícepoukázalnaviacerésúdnerozhodnutia,avšakpoväčšine
ide o skoršie rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré sú už prekonané novšou judikatúrou a v podstate už

ustálenou súdnou praxou, zjednotenou právnymi výkladmi a stanoviskami najvyšších súdnych autorít.

33. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Pre uvedené dôvody sa
súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu v konaní. Rovnako sa súd ďalej nezaoberal dôvodnosťou
nároku ako takého (vo vzťahu k náležitostiam zmluvy o úvere, resp. neprijateľnosti podmienok v nej

zakotvených, premlčania uplatneného nároku a pod.).

Trovy konania

34. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 odsek 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrad trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

36. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže žaloba
bola zamietnutá, teda žalovaná mala plný úspech vo veci, súd jej voči žalobcovi priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Stará Ľubovňa.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.