Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 24, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoCsp/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122336156
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:6122336156.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739,
proti žalovanej: D. K., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX Z., zastúpená Občianske združenie
OPOS so sídlom A. Hlinku 1084/24A, Trenčianska Teplá, IČO: 51147688, o zaplatenie 1.353,03 eura s
príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 10.10.2022
č.k. 5Csp/46/2022- 94, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.353,03 eura
spolusúrokomzomeškania vovýške8%ročnezuvedenejsumy od 11.08.2021dozaplatenia, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. O výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že dňa 30.9.2010 uzatvoril právny predchodca žalobcu ČSOB a.s. ako veriteľ na jednej strane, so
žalovanou ako dlžníkom na druhej strane, zmluvu o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karty do výšky

úverového limitu 1.200,- eur. Ide o druh spotrebiteľského úveru, čerpaného prostredníctvom kreditnej
karty. Dátum splatnosti bol dohodnutý na 20. v mesiaci, úroková sadzba 8,901% ročne, debetná úroková
sadzba 30% ročne, RPMN na úver 20,95%, celková čiastka, ktorú má dlžník zaplatiť, vypočítanej na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavuje čiastku 1.317,97 eura. V zmluve na
strane 2. je uvedené, že prípadné reklamácie a sťažnosti je možné podať písomne na adresu: Kontaktné
centrum ČSOB, Michalská 18, Bratislava. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods.
1,4 OZ, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 2 písm. d) citovaného zákona. Súd prvej inštancie mal

za nesporné, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. OZ. Žalovaná v odpore
namietala, že pre nesplnenie podmienky v zmysle ustanovenia § 526 ods. 1 OZ, žalobca nie je aktívne
vecne legitimovaný v spore. Poukázala na ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a § 39
OZ a tiež namietala, že zmluva o úvere neobsahuje viacero podstatných náležitostí ako napr. náležitosť,
uvedenávust. §9ods.2písm.c)zák.č.129/2010Z.z.,čímjupotomrobívzmysleust.§ 11ods.1písm.
b) bezúročnou a bezpoplatkovou. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v danej veci ide o revolvingový
úver vo forme kreditnej karty, ktorý umožňuje spotrebiteľovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez

nutnosti žiadať o povolenie čerpania banku. Nemožno tu aplikovať ust. § 565 OZ, nakoľko v predmetnom
prípade nebolo dojednané plnenie v splátkach. Štandardná splátka, ktorú bola žalovaná povinná
platiť, bola dojednaným opakujúcim sa plnením v existujúcom záväzkovom vzťahu na dobu neurčitú.
Prevedeným dokazovaním zistil, že k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcomžalobcu a žalovanou došlo na základe listu s označením Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru zo dňa 22.05.2020. Toto oznámenie žalovanej bolo doručené 27.05.2020 a žalobca predložil
súdu aj podací hárok k Oznámeniu o postúpení pohľadávky zo dňa 03.09.2021 a táto zásielka bola

žalovanej doručená dňa 07.09.2021. Právny predchodca žalobcu dodržal podmienky, ktoré mu ukladá
ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, podľa ktorého, pre platné postúpenie pohľadávky musia
byť naplnené tieto skutočnosti, a to banka musí preukázateľne písomne vyzvať dlžníka na splnenie
pohľadávky, dlžník musí byť nepretržite viac než 90 dní v omeškaní so splnením svojho záväzku
po odoslaní svojho záväzku po odoslaní tejto výzvy na úhradu. Z prevedeného dokazovania súd

zistil, že žalovaná bola v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a žalovaná bola právnym predchodcom žalobcu opakovane
písomne vyzvaná na úhradu omeškaných splátok. Voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením

pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom. Jednak výzvou zo dňa 06.03.2020 a výzvou s názvom Oznámenie
o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 22.05.2020, ktoré boli žalovanej riadne doručované.
K ďalšej námietke žalovanej , že predmetná Zmluva o úvere neobsahuje náležitosti ust. § 9 ods. 2

písm. c) zák. č. 129/2010 Z. z. uviedol, že v predmetnej zmluve na strane 2 je uvedené, kde je
možné prípadné reklamácie a sťažnosti podať, a to konkrétne na adresu: Kontaktné centrum ČSOB,
Michalská 18, Bratislava. Zmluva preto spĺňa aj túto povinnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. c)
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o odbornú starostlivosť právneho predchodcu žalobcu pri
posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver t.j. pri posudzovaní bonity klienta, boli do úvahy vzaté

všetky dostupné informácie, vrátane údajov zo spoločného bankového/úverového registra. Postupca
(ČSOB a.s.) disponoval informáciou o príjme žalovanej vo výške 645 eur. Tiež mal zistené z informácie
z Credit Bureau, poskytnutých úveroch žalovanej, a to úver nesplatená istina 3.301,- eur s mesačnou
splátkou 104 eur, úver - nesplatená istina 1.465,- eur s mesačnou splátkou 84 eur, teda spolu úvery
188 eur mesačne a ďalej kontokorentný úver s úverovým rámcom 350 eur, z ktorého sa v rámci

posudzovaniabonitybraladoúvahy1/20mesačnéúverovézaťaženiekreditnékartysúverovýmrámcom
1.700 eur, z ktorého sa v rámci posudzovania bonity brala do úvahy 1/20 ako mesačné úverové
zaťaženie. Spolu tak úverový rámec nesplátkových úverov predstavoval 3.250 eur. Po zhodnotení
výsledkov dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu, je dôvodná, preto zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi istinu 1.353,03 eur, spolu s úrokom z omeškania v zmysle § 517 ods.2 OZ. O nároku na

náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná a domáhala sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch svojho
odvolania uviedla, že podáva odvolanie v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d),e),f) CSP. V odvolaní

namietala, že právny zástupca ospravedlnil neúčasť na pojednávaní dňa 10.10.2022, podaním zo dňa
7.10.2022, avšak toto podanie, ako aj písomné vyjadrenie sa v napadnutom rozhodnutí nenachádza.
Namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že úver, ktorý je predmetom konania nemohol
byť zosplatnený, s čím sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Poukázala na ust. § 92 ods. 8 zákona
o bankách, ktoré obsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky. Prvým predpokladom platného

postúpenia pohľadávky je výzva banky, adresovaná klientovi na zaplatenie omeškaného peňažného
záväzku. Žalovaný predložil výzvu zo dňa 6.3.2020, ktorá je relevantnou v prejednávanej veci, žalovaná
mala túto zásielku prevziať. Túto skutočnosť však namietala, pretože v tom čase sa nachádzala
v Bratislave, kde pracovala. Následne právny predchodca žalobcu zaslal Oznámenie o vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru zo dňa 22.5.2020, v ktorom jej oznámil, že celý úver je dňom 20.5.2020

splatný a vyzval ju na zaplatenie celej pohľadávky. Uvedenú zásielku mala žalovaná opäť prevziať,
avšak podľa žalovanej žiadnu z písomných výziev veriteľa neobdržala, a preto nebolo možné na výzvy
reagovať. Žalovaná vo svojom odpore nenamietala iba aktívnu vecnú legitimáciu a absenciu náležitostí,
ktoré má účinky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ale i nedoručenie listín, či ich absenciu, tedaneunesenie dôkazného bremena žalobcom, čo súd odignoroval a v napadnutom rozsudku chýba
odôvodnenie. Vo veci je aj sporné skúmanie bonity žalovanej, nakoľko samotnou informáciou na
centrálny register nie je splnená zákonná povinnosť banky konať s odbornou starostlivosťou ako súd

prvej inštancie uviedol, ako mal údajne skúmať bonitu žalovanej, ale tieto údaje vyplývajú z písomného
vyjadrenia zo dňa 28.7.2022 žalobcu, ktoré nepodložil žiadnym dôkazom, preto sú právne závery
súdu prvej inštancie ku skúmaniu bonity a prístupu veriteľa s odbornou starostlivosťou ku klientovi
predčasné. Ako vyplýva z predložených listín, výzvy zo dňa 6.3.2020 a oznámenia zo dňa 22.5.2020, na
doručenkách figuruje nejaký podpis, ale tento nepatrí žalovanej. Súd prvej inštancie sa mal zaoberať

týmito vznesenými námietkami a nepreberať iba vyjadrenie druhej strany.
3.K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaná tvrdí, že žiadnu z písomných výziev neobdržala a preto
nebolo možné na výzvy reagovať. Takéto tvrdenie sa však v podanom odpore nenachádza, a preto
takéto tvrdenia považuje za novoty v odvolacom konaní, a preto by odvolací súd na ne nemal
prihliadať. Napriek uvedenému žalobca na preukázanie doručenia uvedených listín predložil doručenky.

Ak sa aj žalovaná nezdržiavala na adrese, a nenahlásila postupcovi novú adresu na doručenie, je
uvedené zásielky potrebné považovať za riadne doručené. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/36/2020, v ktorom okrem iného bolo uvedené, že za doručenie je
potrebné považovať už okamih, kedy sa zásielka dostane do dispozičnej sféry. Čo sa týka námietky
nedostatočnosti skúmania bonity žalovanej, poukázal na ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. , podľa

ktorého veriteľ pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver, bol povinný brať do úvahy dobu,
na ktorú sa úver poskytuje, pričom v konkrétnom prípade veriteľ postupoval tak, že úverové zaťaženie
si overil dopytom do úverového registra, pričom mesačné splátky, vrátane novoposkytnutého úveru
predstavovali sumu 350,- eur. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb, bral
veriteľ do úvahy paušálnu sumu 222,25 eura, ktorá presahovala sumu životného minima žalovanej,

nakoľko uviedla, že je slobodná a členov domácnosti neuviedla. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná
mala dostatočnú finančnú rezervu na splácanie poskytnutého úveru a veriteľ posúdil s odbornou
starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver. Zastáva názor, že posúdenie bonity bolo
realizované plne v súlade s ust. ZOSU.
4.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.

1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie
(§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363
CSP), preskúmal rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ust. § 387

ods. 1 CSP potvrdil.
5.Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej
legitimáciežalobcu,tedačižalobcajeúčastníkomhmotnoprávnehovzťahu,zktoréhovyvodzuježalobou
uplatnený nárok, keď žalovaná vo svojom odvolaní namietala, že tento nie je aktívne vecne legitimovaný.
6.Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana sporu subjektom práva

a strana na opačnej procesnej strane je subjektom povinností, ktoré sú predmetom sporu, sa v
civilnom procesnom práve užíva pojem „vecná legitimácia“. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
stranou, resp. účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne
je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom

hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca) nie je nositeľom toho hmotnoprávneho opatrenia, o ktoré v
konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten o kom žalobca tvrdí, že
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v
konaní ide. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie pri posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcu
dospel k správnemu právnemu záveru.

7.Žalovaná vo svojom odvolaní namietala, že došlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
8.Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ZoB), ak aj napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávky, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“) , aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka, alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnenímčo i len časti toho istého peňažnému záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka, alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vzniká postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom, len za podmienok
a v rozsahu stanovených týmto zákonom.
9.V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal svojho nároku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 10.8.2021 medzi postupcom Československá obchodná banka a. s. Bratislava a žalobcom, na

základe ktorej postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. K žalobe pripojil oznámenie o
poskytnutíúverukČSOBkreditnejkartezodňa30.9.2010,výzvunaúhradupohľadávkyzodňa6.3.2020
a oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 22.5.2020.
10.Vo výzve zo dňa 6.3.2020 bolo žalovanej oznámené, že ku dňu 5.3.2020 predstavuje jej dlh z
omeškaných splátok 301,25 eura a bola vyzvaná, aby tento dlh bezodkladne uhradila, v opačnom
prípade bude úver vyhlásený za splatný a bude povinná uhradiť celý poskytnutý úver s príslušenstvom,

t .j 1.286,35 eura istinu, úrok z úveru, úrok z omeškania a poplatky. Táto výzva bola žalovanej doručená
dňa 11.3.2020 (č.l. 50 spisu), o čom svedčí doručenka, ktorá je žalovanou podpísaná. V oznámení o
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 22.5.2020 bolo žalovanej oznámené, že ČSOB vyhlásila
celý úver dňom 20.5.2020 za splatný a bola vyzvaná na zaplatenie celého dlhu z uvedeného úveru, v
sume 1.342,62 eura. Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru bolo žalovanej doručené dňa 27.5.2020

(č.l. 24 spisu). Nemožno preto prisvedčiť žalovanej, že jej tieto výzvy doručené neboli. Pretože z
listinných dôkazov vyplýva opak, a preto nemožno konštatovať, že by došlo k porušeniu ust. § 92 ods.
8 Zákona o bankách.
11.Žalovaná síce v podanom odpore namietala, že jej nebolo doručené oznámenie o postúpení
pohľadávky, avšak ako je vyššie konštatované, toto jej doručené bolo, a ak v priebehu odvolania

namietala, že podpis na doručenke nie je jej podpisom, na túto jej námietku už v rámci odvolacieho
konania súd nemohol prihliadať, a to s poukazom na ust. § 366 CSP. V tejto súvislosti odvolací súd
dodáva, že pre odvolanie podľa Civilného sporového poriadku je typický systém neúplnej apelácie, ktorý
vylučuje možnosť efektívneho uplatnenia nových skutočností a dôkazov v odvolacom konaní. Výnimkou
pre odvolateľa je použitie nových prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v odvolaní, a to

za splnenia taxatívne vymedzených podmienok v zmysle § 366 CSP. Z ust. § 366 CSP totiž vyplýva,
že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v
konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) i odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť
za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu (§ 373 ods. 4 CSP).
Pokiaľ teda odvolateľka v odvolacom konaní namietala, že podpisy na doručenkách, ktoré preukazovali
doručenie tak výzvy, ako aj oznámenie o postúpení pohľadávky nie sú jej podpisom, na tento dôkaz

nemohol prihliadať, nakoľko v danom prípade nebola splnená ani jedna z podmienok, uvedených v
§ 360. Napokon ani v priebehu celého konania takýto dôkaz nenavrhla vykonať. Je pravdou, že na
pojednávaní sa nezúčastnila, keď jej zástupca Občianske združenie OPOS ospravedlnil neúčasť na
pojednávaní, čomu dosvedčuje listina na č.l. 89 spisu, kde zároveň oznámil, že súhlasí s prejednaním
veci bez prítomnosti a zotrváva na svojich písomných vyjadreniach.

12.Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalovanej, že došlo k porušeniu povinnosti, stanovenej
veriteľovi v ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalobca si proti žalovanej uplatňuje právo na
plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli
splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava, zameraná
na ochranu spotrebiteľa. Bolo na žalobcovi, aby preukázal, že bonitu žalovanej náležite skúmal, a že

si povinnosť podľa citovanej právnej normy riadne splnil. V tomto smere odvolací súd plne odkazuje
na bod 27. odôvodnenia rozhodnutia rozsudku súdu prvej inštancie, kde je podrobne vysvetlené ako
žalobca skúmal bonitu žalovanej a odvolací súd sa s takýmto právnym posúdením súdu prvej inštancie
plne stotožňuje a dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu postupoval pri poskytovaní úveru s
odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver, t. j. pri posudzovaní bonity

žalovanej. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď rozhodnutie je správne i v nároku o náhradu trov konania.13.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).