Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 30. júl 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/77/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122439356
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6122439356.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBanskáBystricavkonanípredsudkyňouJUDr.EvouSegečovou,vsporežalobcuPEMELA

INVEST s.r.o., IČO: 24 712 493, so sídlom Třída 1. máje 519/23, 691 41 Břeclav, Česká republika,
konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom PEMELA INVEST, s.r.o. - organizačná zložka,
IČO: 51 891 972, so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava-Petržalka, proti žalovanému A. B., nar.
X.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., právne zastúpenému JUDr. Ing. Arpádom Barczim, advokátom,
so sídlom T. Vansovej 225/3, 924 01 Galanta, o obnovu konania Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 15Up/355/2022, takto
r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Súd p o v o ľ u j e obnovu konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.
15Up/355/2022.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% v lehote troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný sa žalobou doručenou súdu dňa 18.10.2022, prostredníctvom právneho zástupcu, domáhal
proti žalovanému obnovy konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
15Up/355/2022, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 15Up/355/2022 zo dňa 15.7.2022, ktorý

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5.8.2022. Súčasne žalovaný podal aj návrh na odklad
vykonateľnosti uvedeného platobného rozkazu až do právoplatného rozhodnutia o žalobe na obnovu
konania.

2. Súd zachoval procesné postavenie sporových strán z pôvodného konania (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo 2/2012 zo dňa 13. januára 2012, resp. R V/1968).

3. Žalobu na obnovu konania žalovaný odôvodnil dôvodmi vyplývajúcimi z § 397 písm. a), písm. b) a
písm. c) CSP, v zmysle ktorých je žaloba na obnovu konania prípustná z dôvodu, že sú tu skutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu
na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ďalším dôvodom prípustnosti žaloby je, že možno vykonať dôkazy,
ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo
veci a napokon, ako posledný dôvod na obnovu konania žalovaný uviedol, že vo veci bolo rozhodnuté

v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní.

4. Žalovaný tvrdil, že žalobu na obnovu konania podal včas, v zákonnej lehote z dôvodu, že Okresný
súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz sp. zn. 15Up/355/2022 dňa 15.7.2022, a tento nadobudolprávoplatnosť dňa 5.8.2022. Žalovanému bol doručený dňa 20.7.2022, kedy sa mohol žalovaný najskôr
dozvedieť o tomto konaní, teda aj o dôvodoch obnovy konania. Podľa § 403 ods. 1 CSP trojmesačná
lehota na podanie žaloby na obnovu konania sp.zn. 15Up/355/2022, by tak uplynula dňa 20.10.2022,

pričom žalobu podal elektronickým podaním dňa 18.10.2022, teda pred uplynutím zákonnej lehoty.

5. K dôvodom na povolenie obnovy konania žalovaný uviedol, že predpokladom vydania platobného
rozkazu je existencia skutočností tvrdených žalobcom. Vzhľadom na špecifickosť platobného rozkazu,
pri vydaní ktorého sa súd opiera len o tvrdenia žalobcu, mal žalovaný za to, že pre posudzovanie

dôvodov na povolenie obnovy konania je potrebné skúmať v zmysle splnenia podmienok podľa § 397
CSP a § 398 CSP aj podmienky, ktoré nastali v procesnom štádiu medzi vydaním platobného rozkazu a
procesným štádiom jeho právoplatnosti a to aj z dôvodu, že žalovaný je vo svojich procesných právach
obmedzený len na procesný postup nasledujúci po vydaní platobného rozkazu. V danom prípade to
znamená, že na splnenie dôvodov povolenia obnovy konania majú vplyv aj dôvody, pre ktoré nedošlo
k podaniu odporu, ak tieto sú nezákonné alebo porušujú zákon, resp. podmienky, za ktorých došlo k

nadobudnutiu právoplatnosti platobného rozkazu.

6. K dôvodu prípustnosti obnovy konania podľa § 397 písm. c) CSP s poukazom na § 398 CSP žalovaný
uviedol, že tvrdenia žalobcu v konaní o vydanie platobného rozkazu vyplývali najmä z listinných dôkazov.
V listinách predložených žalobcom sa okrem iných právnych skutočností, nachádzajú aj zreteľné prvky

nezákonného konania osoby E. F. G. a to vydierania a nátlaku. Listiny, z ktorých súd v konaní o vydanie
platobného rozkazu, resp. informácie z nich vyplývajúce, však nemôžu byť založené na nepráve, na
protizákonnom stave či protizákonnom konaní. Na nepráve nie je možné založiť právo. Článok 5 CSP
vymedzuje, že zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Podobne aj v Článku 16 ods. 1 a ods.
2 CSP sa určuje, že súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi

pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona, ako aj, že
súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti (aj tvrdené) a dôkazy, ktoré boli
získanévrozporesozákonom,ibaževykonaniedôkazuzískanéhovrozporesozákonomjeodôvodnené
uplatnením čl. 3 ods. 1. S poukazom na uvedené, žalovaný považoval návrh na vydanie platobného
rozkazu, za zjavné zneužitie práva. Platobný rozkaz bol vydaný v prospech žalobcu, právnickej osoby,

konajúcej na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky, za ktorú konal vedúci
organizačnej zložky E. F. G.. Ten konal za obidve spoločnosti a zúčastnil sa pôvodného konania ako
štatutár, ale nie ako nositeľ práva, ktorým je žalobca. Podľa názoru žalovaného, je z listín predložených
k návrhu na platobný rozkaz zjavné, že sa E. F. G. dopustil trestného vydierania podľa § 189 ods. 1, ods.
2 písm. b), d), nátlaku podľa § 192 ods. 1, ods. 2 písm. b), d), podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3

písm. d), marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b), d) zák. č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona,
v spojení s § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák.. E. G. listom zo dňa 1.12.2021 adresovaným žalovanému
na adresu jeho bydliska, s hlavičkou spoločnosti PEMELA INVEST, s.r.o. - org. zložka zahraničnej
firmy, uviedol, že žalovaný zasiahol do vlastníckeho práva k veciam patriacim spoločnosti PEMOS,
s.r.o. a Traintour, s.r.o. (NKS Trade, s.r.o.) v dome Mostová č. 93, tým že dňa 28.9.2020 nehnuteľnosť

predal a veci z domu odviezol na neznáme miesto, pričom ho vyzval na odovzdanie vecí, ktoré dňa
1.12.2021 E. G. v zmysle § 409-461 OBZ odovzdal spoločnosti PEMELA INVEST, s.r.o. - org. zložka,
a to do 20.12.2021. V prípade odignorovania tejto požiadavky sa E. G. vyhrážal žalovanému trestným
konaním o náhradu škody a pokutou od Finančného úradu za nepredloženie požadovaných dokumentov
s tým, že mu nepomôže ani 20 rokov od tohto konania. Následne E. G. vystavil žalovanému faktúru

č. M2201 s označením dodávateľa PEMELA INVEST, s.r.o. - org. zložka, na sumu 19.800,-EUR so
splatnosťou 5.2.2022. Faktúra je vystavená na fiktívnu pohľadávku. Ďalším listom zo dňa 19.3.2022
adresovaným žalovanému na adresu jeho bydliska, s hlavičkou spoločnosti PEMELA INVEST, s.r.o. -
org.zložkazahraničnejfirmy,E.G.upozornilžalovaného,žejehoignorácianemáhranice,keďženevydal
majetok, neuhradil vyfakturovanú sumu, hoci peniaze má z predaja nehnuteľnosti, pričom ho vyzval ho

úhrade do 31.3.2022 a vyhrážal sa mu, že ak nedôjde k úhrade, podá na neho trestné oznámenie. Ako
prílohu priložil upomienku č. UP22001. Takto neoprávnene nútil žalovaného ako osobu vyššieho veku k
úhrade sumy 19.800,-EUR využijúc jeho neskúsenosť, vek a nepriaznivé osobné pomery spočívajúce v
spôsobení exekučných konaní neplatením nájomného na účet banky. Napokon sa návrhom na vydanie
platobného rozkazu zo dňa 31.3.2022 podaným za zahraničnú právnickú osobu a súčasne za jej

organizačnú zložku, domáhal zaplatenia sumy 5.000,-EUR s príslušenstvom, titulom faktúry č. M1101.
Platobný rozkaz bol vydaný dňa 15.7.2022. Žalovaný z dôvodov nepriaznivých osobných pomerov,
veku 68 rokov, neskúsenosti a pod vplyvom tiesne v dôsledku psychickej traumy z vyššie uvedených
predchádzajúcich písomných atakov nepodal odpor proti platobnému rozkazu ani sa inak nebránil,čím sa platobný rozkaz stal právoplatným napriek absolútne nepravdivým tvrdeniam žalobcu. Ďalej
žalovaný uviedol, že E. G. mu doručil Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 1.7.2022, predmetom
ktorej bolo postúpenie pohľadávky uvedenej vo faktúre č. M2201 na sumu 19.800,-EUR, s dátumom

vzniku 22.1.2022 spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne počnúc dňom 5.2.2022 podľa prílohy,
v ktorej je postupcom žalobca konajúci organizačnou zložkou zastúpenou E. G. a postupníkom
je spoločnosť NETRO INVEST, kft., H9233 Lipót, Fö u. 2, Maďarsko, DIČ: HU 12431137-2-08, IČO:
12431137-7810-113-08, za ktorú konal Ing. Halák ako konateľ. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nebol
aktívnelegitimovanoustranoukonaniavkonaníovydanieplatobnéhorozkazu,vktoromuplatnenýnárok

žalobcovi nepatril, o čom E. G. vedel resp. musel vedieť. Súdu tak predložil dôkaz, ktorým maril súdne
konanie. Ďalej, na objasnenie vzťahov so žalobcom, žalovaný uviedol, že dňa 10.10.1991 uzatvoril s
bankou úverovú zmluvu č. 134/91 na sumu 400.000,- Sk, na podnikateľské účely, so splatnosťou do
10.10.1995. Úver nevedel včas splácať a preto aj spolu s manželkou H. B., uzatvorili dňa 16.10.1995
s E. F. G. - TRAINTOUR, IČO: 11 639 598, miesto podnikania I., G. J. XX, nájomnú zmluvu o nájme
nehnuteľnosti v kat. úz. H., evidovanej na LV č. XXX so súpisným číslom 93, na dobu neurčitú, s nájmom

vo výške 20.000,-Sk mesačne splatným do 20. dňa v mesiaci. Následne s manželkou a E. G. na jednej
strane a VÚB Bankou, a.s. pobočka Galanta, na strane druhej, dňa 23.10.1995 uzatvorili Dohodu o
úprave práv a povinností k tejto nehnuteľnosti tak, E. G. bol ako nájomca povinný uhrádzať nájomné
priamo na účet banky. Keďže tak nerobil, banka pristúpila k vymáhaniu úveru od žalovaného, voči
ktorému boli následne vedené aj exekučné konania. Nájomná zmluva medzi žalovaným a Ing. Halákom

bola zrušená dohodou zo dňa 20.11.1997 ku dňu 30.11.1997 s dohodou o vyprataní predmetu nájmu
do 30.11.1997, k čomu však zo strany Ing. Haláka nedošlo. Predmet nájmu neodovzdal, zamestnancom
mzdy nevyplatil, bol nedostupný, nekomunikoval a svoje veci ponechal v predmete nájmu bez stráženia.
Žalovaný nemal vedomosť o rozsahu vecí ponechaných v predmete nájmu, nijako nimi nedisponoval,
ani ich neuskladňoval. Po tom ako exekútor nariadil nútený výkon rozhodnutia žalovaný dňa 24.2.2005

uzatvoril Dohodu o splatení dlhu so spoločnosťou GFR, s.r.o, IČO: 35800054, na ktorú banka postúpila
svoju pohľadávku. Teda, na základe nepravdivých listín priložených k návrhu na vydanie platobného
rozkazu, bolo rozhodnuté v neprospech žalovaného v dôsledku trestného činu E. F. G.. Žalovaný v tomto
smerepodaldňa27.9.2022trestnéoznámeniektoréjevyšetrovanéOkresnýmriaditeľstvomPZGalanta,
odbor kriminálnej polície, kde je skutok právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,

ods. 2 písm. b), písm. d) Trestného zákona, teda na chránenej osobe, osobe vyššieho veku.

7. K prípustnosti obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP v spojení s § 398 CSP žalovaný
uviedol, že zmluva o postúpení (fiktívnej) pohľadávky bola podpísaná dňa 1.7.2022. Od uvedeného
dňa žalobcovi nesvedčilo hmotné právo. Tým neexistoval v čase rozhodovania súdu, teda v čase

vydania platobného rozkaz, nárok žalobcu, resp. žalobca v tom čase nebol (a ani v súčasnosti
nie je) aktívne legitimovanou osobou. Súd pritom vždy rozhoduje o uplatnenom práve na základe
skutkového stavu ku dňu rozhodovania, teda v danom prípade ku dňu vydania platobného rozkazu.
Právny základ nároku nebol daný ani z toho dôvodu, že v konaní nebolo nijako preukázané vlastnícke
právo žalobcu k veciam, strojom, zariadeniam a tovaru, ktoré podľa tvrdenia žalobcu boli výlučným

vlastníctvom spoločností PEMOS, s.r.o. a Traintour, s.r.o., ktoré mali byť kúpnou zmluvou prevedené do
vlastníctva žalobcu. Následne ani z tohto dôvodu nemohol existovať nárok žalobcu v podobe nároku
na náhradu škody. Tvrdenie žalobcu o existencii vlastníckeho práva a následne nároku na náhradu
škody je objektívne vyvrátené aj skutočnosťou, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy zo dňa 1.12.2021 a
k prevedeniu vecí do vlastníctva žalobcu nemohlo dôjsť, keďže spoločnosť PEMOS, s.r.o., bola dňom

23.11.2021 ex offo, podľa § 768s ods. 2 OBZ vymazaná z obchodného registra, kedy ako subjekt
práva prestala existovať a teda nemohla neskôr dňa 1.12.2021 uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalobcom.
Rovnako spoločnosť Traintour, s.r.o., sa dňom 3.6.2004 vymazala z obchodného registra na základe
uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č.k. 7K 183/99 zo dňa 8.6.2001 právoplatného 13. 8. 2001,
kedy ako subjekt práva prestala existovať a teda nemohla neskôr dňa 1.12.2021 uzatvoriť kúpnu

zmluvu so žalobcom. Tvrdenia žalobcu, ktoré uvádzal v návrhu na vydanie platobného rozkazu sú tak
nepravdivé. Neexistovalo tak hmotné právo svedčiace žalobcovi. Žalobca bez existencie právneho
titulu vyfakturoval žalovanému neexistujúcu pohľadávku, pričom napriek takejto neexistencii hmotného
práva súd vydal platobný rozkaz. Následne žalobca doručil žalovanému Zmluvu o postúpení pohľadávky
zo dňa 1.7.2022, ktorou žalobca postúpil (fiktívnu, neexistujúcu) pohľadávku. Nie je možné platne a

účinne postúpiť "pohľadávku", ktorú postupca nenadobudol. Uvedené skutočnosti existovali už v čase
vydania platobného rozkazu. Žalovaný ich bez svojej viny nemohol použiť, pretože konaním E. F.
G. spočívajúcom v nezákonných vyhrážkach, uviedol žalovaného do omylu predložením nepravdivých
dôkazov a ako osobu vyššieho veku ho nútil neoprávnene pod hrozbou ťažkej ujmy k úhrade sumy19.800,-EUR. Žalovaný z dôvodu tiesne, nedostatku slobody vôle, zo strachu, z nedostatku skúseností,
vyššieho veku a nepriaznivých osobných pomerov nepodal odpor proti platobnému rozkazu, ani inak sa
procesnenebránilanemoholtakpredložiťpotrebnédôkazy.Vzhľadomnauvedenéskutočnostižalovaný

žiadal o povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod spisovou
značkou 15Up/355/2022.

8. K žalobe žalovaný pripojil listinné dôkazy a to doklad o doručovaní platobného rozkazu súdom dňa
18.7.2022, platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 15Up/355/2022 zo dňa 15.7.2022,

návrh na vydanie platobného rozkazu s potvrdením o jeho prijatí súdom dňa 31.3.2022, faktúru č.
M2201 zo dňa 22.1.2022 splatnú dňa 5.2.2022, oznámenie zo dňa 1.12.2021, výzvu súdu zo dňa
2.5.2022, výpis z obchodného registra zahraničnej právnickej osoby, stanovisko k výzve súdu zo dňa
23.5.2022, plnomocenstvo pre právneho zástupcu zo dňa 12.9.2022, rozhodnutie Sociálnej poisťovne
o priznaní starobného dôchodku žalovanému zo dňa 22.2.2016, doklad o zaplatení súdneho poplatku v
exekúcii vo výške 16,50,-EUR dňa 12.8.2022, čestné prehlásenie K. L. zo dňa 16.10.2022, výpis z LV

č. XXX pre k.ú. D., posledné upozornenie-výzva zo dňa 19.3.2022, s fotokópiou obálky, upomienka č.
UP22001 zo dňa 27.2.2022, výpis z obchodného registra organizačnej zložky žalobcu, plnomocenstvo
vo veci trestného oznámenia zo dňa 26.9.2022, trestné oznámenie zo dňa 26.9.2022, upovedomenie
OP Galanta 1Pn 664/22/2202-3 zo dňa 6.10.2022, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 1.7.2022 s
prílohou č. 1, výpis z obchodného registra PEMOS, s.r.o., výpis s obchodného registra NKS Trade s.r.o.,

výpis spoločnosti Netro Invest Kft., zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 16.10.1995, dohodu
o úprave práv a povinností k nehnuteľnosti zo dňa 23.10.1995, skončenie nájmu zo dňa 20.11.1997,
notársku zápisnicu zo dňa 26.9.1997 spísanú na notárskom úrade JUDr. Otta Szaba č. N 520/97,
NZ 446/97, upovedomenie o začatí exekúcie č. EX 53/98 zo dňa 21.4.1998, upovedomenie o začatí
exekúcie zriadením exekučného záložného práva č. EX 53/1998-74 zo dňa 9.9.2008, exekučný príkaz o

vykonaníexekúciezrážkamizomzdyč.EX53/1998-38zodňa12.10.2000adohoduosplatenísplatného
dlhu medzi žalovaným a GFR, s.r.o. zo dňa 28.2.2005.

9. Súd uznesením sp. zn. 7C/77/2021 zo dňa 4.11.2022, právoplatným dňa 23.12.2022 v spojení s
opravným uznesením sp. zn. 7C/77/2022 zo dňa 25.1.2023 (oprava sp. zn.), odložil vykonateľnosť

platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Up/355/2022 zo dňa 15.7.2022 až do
právoplatného skončenia rozhodnutia o obnove konania vo veci samej.

10. Žalobca sa k podanej žalobe nevyjadril.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

12. Podaním doručeným súdu dňa 31.7.2023, žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a
súhlasil s rozhodnutím súdu vo veci v jeho neprítomnosti.

13. Súd vo veci konal a rozhodoval v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu.

14. Právny zástupca žalovaného v konaní v celom trval na svojom písomnom podaní. Mal za to, že
podmienky na povolenie obnovy konania boli dodržané. Aj dôvody prípustnosti obnovy konania podľa
§ 397 CSP sú naplnené. Opätovne poukázal na to, že žalobca nebol aktívne vecne legitimovaným

subjektom v pôvodnom konaní. Hnuteľné veci, ktoré mali byť základom pohľadávky žalobcu, mal
žalobca nadobudnúť od iných spoločností a to od spoločnosti PEMOS, s.r.o. a TRAINTOUR, ktoré
však neexistovali a nemohli kúpnou zmluvou zo dňa 1.12.2021 previesť tieto práva na žalobcu. Došlo
tak, podľa jeho názoru, k spáchaniu trestného činu a k prevodu fiktívnych práv. Za žalobcu a za
NETRO INVEST koná pritom jedna osoba a to E. G.. Opakovane poukázal aj o nátlak vyvíjaný na

žalovaného, ktorý je osobou vyššieho veku. Čo sa týka doručenia zmluvy o postúpení pohľadávky
žalovanému, žalovaný si nepamätá a ani v minulosti si nepamätal, kedy presne to bolo, ale právny
zástupca žalovaného bol presvedčený o tom, že to bolo až po nadobudnutí právoplatnosti platobného
rozkazu, pretože inak by bol žalovaný na to reagoval a to minimálne u neho ako u právneho zástupcu, ak
by sa o takejto skutočnosti dozvedel skôr. V rámci svojej záverečnej reči právny zástupca žalovaného,

vzhľadom na vykonané dokazovanie mal za to, že všetky podmienky na povolenie obnovy konania a to
aj procesné aj dôvodnosť, boli splnené a preto žiadal, aby súd obnovu konania povolil.15. Podľa § 397 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), proti
právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré

ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo

inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo

f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie

16. Podľa § 398 CSP, žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým
bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier

schvaľoval, to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.

17. Podľa § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

18. Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď
ho mohol uplatniť.

19. Podľa § 403 ods. 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od

právoplatnosti rozhodnutia.

20. Podľa § 404 CSP, za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti
rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého
sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) nové

dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, alebo
c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).

21. Podľa § 524 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o úvere (ďalej len "Občiansky zákonník"), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

22. Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, (1) Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani

pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. (2) Nemožno postúpiť pohľadávku, ak
by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

23. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

24. Podľa § 412 ods. 2 CSP ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, môže súd na návrh

odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa; ustanovenie § 230 tým nie je
dotknuté.25. Podľa § 149 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov

a hmotnoprávne námietky.

26. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

27. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a to žalobou
(č.l. 1-10), dokladom o doručovaní platobného rozkazu súdom dňa 18.7.2022 (č.l. 11-13), platobným

rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 15Up/355/2022 zo dňa 15.7.2022 s prílohami
(č.l. 14-16 a 21 rub-22), návrhom na vydanie platobného rozkazu s potvrdením o jeho prijatí súdom
dňa 31.3.2022 (č.l. 16rub-19), faktúrou č. M2201 zo dňa 22.1.2022 splatnou dňa 5.2.2022 (č.l. 19rub,
39), oznámením zo dňa 1.12.2021 (č.l. 20-21, 38), výzvou súdu zo dňa 2.5.2022 (č.l. 24rub-25),
výpisom z obchodného registra zahraničnej právnickej osoby (č.l. 24, 42), stanoviskom k výzve súdu

zo dňa 23.5.2022 (č.l. 25, 51), plnomocenstvom pre právneho zástupcu zo dňa 12.9.2022 (č.l. 26-28),
rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku žalovanému zo dňa 22.2.2016 (č.l.
29-30), dokladom o zaplatení súdneho poplatku v exekúcii vo výške 16,50,-EUR dňa 12.8.2022 (č.l.
31-34), čestným prehlásením K. L. zo dňa 16.10.2022 (č.l. 35), výpisom z LV č. XXX pre k.ú. D. (č.l.
36-37), posledným upozornením-výzvou zo dňa 19.3.2022 s fotokópiou obálky (č.l. 40), upomienkou č.

UP22001 zo dňa 27.2.2022 (č.l. 41), výpisom z obchodného registra organizačnej zložky žalobcu (č.l.
43), plnomocenstvom vo veci trestného oznámenia zo dňa 26.9.2022 (č.l. 44), trestným oznámením zo
dňa 26.9.2022 (č.l. 45-47), upovedomením OP Galanta 1Pn 664/22/2202-3 zo dňa 6.10.2022 (č.l. 48),
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.7.2022 s prílohou č. 1 (č.l. 49-50), výpisom z obchodného
registra PEMOS, s.r.o. (č.l. 52), výpisom z obchodného registra NKS Trade s.r.o. (č.l. 53), výpisom

spoločnosti Netro Invest Kft. (č.l. 54-56), zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 16.10.1995 (č.l.
57-58), dohodou o úprave práv a povinností k nehnuteľnosti zo dňa 23.10.1995 (č.l. 67-68), skončením
nájmu zo dňa 20.11.1997 (č.l. 69), notárskou zápisnicou zo dňa 26.9.1997 spísanou na notárskom úrade
JUDr. Otta Szaba č. N 520/97, NZ 446/97 (č.l. 70-71), upovedomením o začatí exekúcie č. EX 53/98
zo dňa 21.4.1998 (č.l. 72), upovedomením o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva

č. EX 53/1998-74 zo dňa 9.9.2008 (č.l. 73-74), exekučným príkazom o vykonaní exekúcie zrážkami zo
mzdy č. EX 53/1998-38 zo dňa 12.10.2000 (č.l. 75), dohodou o splatení splatného dlhu medzi žalovaným
a GFR, s.r.o. zo dňa 28.2.2005 (č.l. 76-77), ospravedlnením žalobcu zo dňa 31.7.2023 (č.l. 188), ako aj
ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise. Z uvedených listinných dôkazov, ako aj z obsahu
celého spisového materiálu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

31. Súd predovšetkým uvádza, že žaloba na obnovu konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý
má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na
prelomenie zásady res iudicata, ktorá zabezpečuje právnu istotu strán sporu, je prípustnosť podania
žaloby na obnovu konania obmedzená. Narušenie princípu právnej istoty strán sporu, je preto vyvážené

sprísnenými podmienkami prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Predpokladom toho,
aby súd pripustil obnovenie konania vo veci, v ktorej už raz právoplatne rozhodol, je splnenie všetkých
zákonných podmienok upravených v ustanoveniach § 397 až 408 CSP. Dôvody obnovy konania sú v
ustanovení § 397 CSP upravené taxatívne, pričom z dôvodu už spomenutého prelomenia zásady res
iudicataatýmnarušeniaprincípuprávnejistotystránsporu,niejeprípustnýširokývýkladtýchtodôvodov.

Naopak, pre účely pripustenia opätovného zisťovania skutkového stavu veci, je žiadúci reštriktívny
výklad zákonných dôvodov povolenia obnovy konania. Súd, pokiaľ ide o výklad ustanovenia § 397
CSP, ktorý taxatívne upravuje dôvody obnovy konania, poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR,
sp. zn. II. ÚS 161/2012, v ktorom ústavný súd konštatoval, že: "Ako na to správne poukazuje krajskýsúd, inštitút obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku predstavuje zásah do právnej
istoty, keďže umožňuje znovu konať a rozhodovať vo veciach, ktoré už boli právoplatne rozsúdené. Je
preto namieste doslovná (skôr reštriktívna) aplikácia príslušných ustanovení pri výklade prípustnosti a

dôvodnosti obnovy konania."

32. Konanie o povolenie obnovy konania má dve fázy. V prvej fáze sa súd zaoberá len formálnymi
otázkami prípustnosti povolenia obnovy konania. Súd skúma splnenie procesných podmienok pre
povolenie obnovy konania, t.j. či žaloba na obnovu konania bola podaná včas, či ju podala oprávnená

osoba, či smeruje voči rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť žalobou na obnovu konania, teda či je
prípustná, ďalej či ide o dôvod podľa § 129 CSP a či nie je zjavne nedôvodná, t.j. či je daný niektorý
z taxatívne uvedených zákonných dôvodov prípustnosti obnovy konania. Až v druhej fáze, po povolení
obnovy konania, súd skúma, či je žaloba na obnovu konania dôvodná aj z materiálnej stránky.

33. Súd v prvej fáze konania o povolení obnovy konania zistil, že žaloba bola podaná oprávnenou

osobou, bola podaná voči rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť žalobou na obnovu konania, bola
dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania a žaloba obsahovala aj predpísané
zákonné náležitosti. Pokiaľ ide o lehotu na podanie žaloby na obnovu konania, súd preskúmaním veci
zistil, že žaloba na obnovu konania bola podaná na súde dňa 18.10.2022. Platobný rozkaz Okresného
súdu Banská Bystrica, sp. zn. 15Up/355/2022 zo dňa 15.7.2022, nadobudol právoplatnosť dňa 5.8.2022.

Platobný rozkaz bol žalovanému doručený dňa 20.7.2022, kedy sa mohol o súdnom konaní a dôvodoch
obnovy konania objektívne dozvedieť. O dôvodoch na obnovu konania, za ktoré žalovaný považuje
dôvody uvedené v § 397 písm. a), b) c) CSP, sa žalovaný mohol dozvedieť najskôr v deň právoplatnosti
platobného rozkazu, t.j. 5.8.2022. Preto, žaloba na obnovu konania, podaná na súd dňa 18.10.2022,
bola podaná včas, v subjektívnej lehote, ktorá plynula v rámci lehoty objektívnej.

34. Súd pristúpil k skúmaniu žalovaným uvádzaných dôvodov prípustnosti povolenia obnovy konania.

35. Súd konštatuje, že medzi stranami sporu neboli sporné žiadne skutočnosti, keďže žalobca bol v
konaní nečinný a k žalobe na obnovu konania sa nijako nevyjadril.

36. Súd ďalej k jednotlivým dôvodom na povolenie obnovy konania poukazuje na to, že v zmysle
ustanovenia § 397 písm. a), b), c) CSP, od ktorých žalovaný odvodzoval podanú žalobu, je proti
právoplatnému rozhodnutiu súdu prípustná žaloba na obnovu konania z nasledovných dôvodov.

37. Podľa § 397 písm. a) CSP je obnova konania prípustná vtedy, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia
alebo dôkazy, týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu
konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Ide o prípady, keď sa ten, kto žalobu podáva, až po právoplatnom skončení
pôvodného konania dozvedel o rozhodujúcich skutočnostiach, rozhodnutiach alebo dôkazoch týkajúcich

sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré síce objektívne existovali už v čase pôvodného konania,
ale bez svojho zavinenia o nich v tomto čase bez svojej viny nevedel. Aby bola obnova konania
prípustná, musí ísť teda vždy o skutočnosti a dôkazy, ktoré existovali už počas pôvodného konania, t.j.
do vyhlásenia rozsudku (viď napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 6Obo 57/2009, resp. sp. zn. 4Cdo 18/2010,
či Ústavný súd SR sp. zn. I. ÚS 204/2015) a tieto skutočnosti a dôkazy sa týkali strán pôvodného

konania a (kumulatívne) predmetu pôvodného konania. Súd pre úplnosť poznamenáva, že môže ísť
aj o neskôr vydané rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, ktorú súd v pôvodnom konaní posúdil inak,
čo je konštatované napríklad v judikáte R 2/1983, avšak podľa tohto judikátu: "...musí ísť o prípad,
v ktorom bol súd pri pôvodnom rozhodovaní viazaný rozhodnutím iného orgánu (§135 ods. 1) alebo
o prípad, v ktorom súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z rozhodnutia vydaného skôr príslušným

orgánom (§135 ods. 2). Tak isto môže byť dôvodom obnovy konania rozhodnutie príslušného orgánu
o predbežnej otázke, ak išlo o prípad, v ktorom súd sám v súlade s ustanovením § 135 ods. 2 vyriešil
predbežnú otázku, pretože vychádzal zo zistenia, že o tejto otázke príslušný orgán dosiaľ nerozhodol,
ak sa potom zistí, že tento príslušný orgán svojím kedykoľvek vydaným rozhodnutím vyriešil uvedenú
otázku odchylne." Ďalším predpokladom uplatnenia tohto zákonného dôvodu obnovy konania je aj to,

že pre žalobcu môžu takéto rozhodnutia a dôkazy privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pričom pre
záver, či môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, postačuje aj pravdepodobnosť
tohto záveru.38. V konaní medzi sporovými stranami nebolo sporné, že dňa 1.7.2022, t.j. pred vydaním platobného
rozkazu súdom, bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom, ako postupcom a
spoločnosťou Netro Invest, kft., H9233 Lipót, Fö u. 2, Maďarsko, ako postupníkom, ktorej predmetom

bolo postúpenie pohľadávky vyúčtovanej faktúrou č. M2201 zo dňa 22.1.2022 vo výške 19.800,-EUR
s príslušenstvom, čím došlo k postúpeniu pohľadávky na tretí subjekt. Žalovaný tvrdil, že zmluvu o
postúpení pohľadávky zo dňa 1.7.2022 mu poslal žalobca až po tom, ako platobný rozkaz Okresného
súdu Banská Bystrica, sp. zn. 15Up/355/2022 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, čo nastalo dňa
5.8.2022.

39. Súd z predložených listinných dôkazov, predovšetkým z návrhu na vydanie platobného rozkazu
podaného žalobcom na upomínacie pracovisko tunajšieho súdu dňa 31.3.2022, ako aj z pripojeného
spisu z upomínacieho konania, sp. zn. 15Up/355/2022 zistil, že prílohami návrhu na vydanie platobného
rozkazu, ktoré žalobca predložil súdu, boli oznámenie a výzva zo dňa 1.12.2021, výpis z obchodného
registra organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby, faktúra č. M2201 vo výške19.800,-EUR a
posledné upozornenie-výzva zo dňa 19.3.2022. Návrh bol podaný na formulári určenom pre upomínacie

konanie, pričom v časti formulára určenej na opis skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný
nárok, obsahoval jednu vetu v znení: "Neoprávnený zásah do vlastníckeho vzťahu hnuteľného majetku
a ich likvidácia." Na výzvu súdu zo dňa 2.5.2022 (v upomínacom konaní) na opísanie skutočností,
z ktorých vyplýva uplatnený peňažný nárok a na predloženie výpisu z registra alebo inej evidencie
zahraničnej právnickej osoby, žalobca súdu v pôvodnom konaní zaslal podanie označené ako

"Stanovisko k výzve zo dňa 2.5.2022, 15Up/355/2022" zo dňa 23.5.2022, v ktorom uviedol 11 skutkových
tvrdení a pripojil výpis z obchodného registra zahraničnej právnickej osoby. Žiadne iné prílohy sa v
elektronickom spise z pôvodného konania nenachádzali. Následne, dňa 1.7.2022 bola uzatvorená
Zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom, ako postupcom a spoločnosťou Netro Invest, kft.,
H9233 Lipót, Fö u. 2, Maďarsko, ako postupníkom, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky

vyúčtovanej faktúrou č. M2201 zo dňa 22.1.2022 vo výške 19.800,-EUR s príslušenstvom, za 100,-
EUR, t.j. pohľadávky uplatnenej žalobcom v súdnom konaní. Podľa čl. IV. bod 2 uvedenej zmluvy,
táto nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami, t.j. dňom 1.7.2022.
Postúpením pohľadávky veriteľ (žalobca) postúpil bez vedomia dlžníka (žalovaného), podľa § 524 a
nasl. Občianskeho zákonníka, pohľadávku voči dlžníkovi (žalovanému), písomnou zmluvou, inej osobe.

V danom prípade tak došlo k postúpeniu pohľadávky po začatí súdneho konania a žalobca ku dňu
účinnosti zmluvy o postúpení stratil aktívnu vecnú legitimáciu v spore. S poukazom na § 217 ods. 1
CSP, je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, v danom prípade v čase
vydania platobného rozkazu, t.j. dňa 15.7.2022. Nebolo tak rozhodujúce, že v čase podania návrhu na
súd žalobca aktívne legitimovaný bol a ani skutočnosť, že uvedenú skutočnosť žalobca súdu neoznámil,

pretože právne účinky postúpenia pohľadávky nastali ku dňu 1.7.2022. Žalovaný tvrdil, že platobný
rozkaz nadobudol právoplatnosť preto, že on proti nemu nepodal odpor nakoľko bol osobou vysokého
veku a bol pod nátlakom udalostí, ktoré sa okolo neho diali. Následne uviedol, že mu mal žalobca doručiť
zmluvu o postúpení pohľadávky, datovanú dňa 1.7.2022. Konkrétny dátum kedy k doručeniu zmluvy
o postúpení pohľadávky došlo, žalovaný explicitne neuviedol z dôvodu, že si ho nepamätal. Z obsahu

podanej žaloby, z prednesu právneho zástupcu žalovaného a z časových súvislostí konania žalovaného
mal súd za preukázané, pričom žalobca tvrdenia žalovaného nepoprel a teda bolo aj medzi stranami
sporu nesporné, že k doručeniu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1.7.2022 žalovanému, došlo
v období po tom, ako platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť z dôvodu nepodania odporu voči nemu.
Súd pri tomto závere vychádzal z tvrdení žalovaného a aj z jeho následného konania a postupu vo veci,

keď síce sám uviedol, že nepodal voči platobnému rozkazu odpor z dôvodu tiesne, nedostatku slobody
vôle, zo strachu, z nedostatku skúseností, vyššieho veku a nepriaznivých osobných pomerov, avšak v
období po nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu, t.j. po 5.8.2022, konkrétne dňa 12.9.2022
vyhľadal právnu pomoc a oslovil právneho zástupcu, ktorému udelil na svoje zastupovanie plnú moc.
Následne, dňa 27.9.2022 podal trestné oznámenie a dňa 18.10.2022 žalobu na obnovu konania. Ako

už súd uviedol, žalobca tvrdenia žalovaného nerozporoval a opak súdu preukázané nebol (nepredložil
dôkaz o opaku). V neposlednom rade súd poukazuje aj na to, že žalobca zmluvu o postúpení pohľadávky
nedoručil včas ani konajúcemu súdu a teda ani v tomto smere nič nenasvedčovalo tomu, že by žalobca
o postúpení pohľadávky niekoho informoval. Vychádzajúc z tvrdení žalovaného a z predložených listín,
mal súd za to, že sa žalovaný o postúpení pohľadávky dozvedel po právoplatnosti platobného rozkazu.

40. S poukazom na uvedené skutočnosti, keďže žalobca doručil žalovanému zmluvu o postúpení
pohľadávky v čase po vydaní a aj po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v pôvodnom konaní,
žalovaný sa až po právoplatnom rozhodnutí súdu dozvedel o takej právnej skutočnosti, resp. o dôkaze,ktorý sa týka strán a predmetu pôvodného konania, ktorý objektívne existoval už aj v čase pôvodného
konania, avšak žalovaný tento dôkaz bez svojej viny nemohol v pôvodnom konaní použiť, keďže o
ňom nemal vedomosť a dozvedel sa o jeho existencii až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia.

Súčasneideodôkaz,ktorýmôževoveciprivodiťprežalovanéhopriaznivejšierozhodnutie.Niesúpritom
relevantné iné subjektívny dôvody žalovaného, pre ktoré odpor nepodal a nemožno súhlasiť ani s tým,
že by súd mal pri skúmaní dôvodnosti návrhu na povolenie obnovy konania skúmať aj (subjektívne)
podmienky na strane žalovaného, ktoré nastali v procesnom štádiu medzi vydaním platobného rozkazu
a procesným štádiom jeho právoplatnosti, ak boli v rozpore so zákonom. Súd je toho názoru, že všetky

okolnosti a dôvody, ktoré nastali do právoplatnosti súdneho rozhodnutia majú byť predmetom skúmania
súdom v pôvodnom konaní, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní, nie sú však dôvodom obnovy
konania. Pre rozhodnutie súdu bolo relevantné iba to, že s konkrétnou skutočnosťou, a to so zistením
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v pôvodnom konaní, sa žalovaný mohol začať aktívne
zaoberať až po tom, ako sa o nej dozvedel. Keďže sa tak stalo po právoplatnom skončení pôvodného
konania, súd mal potom za to, že táto skutočnosť, tento dôkaz je dôvodom na obnovu konania podľa §

397 písm. a) CSP, že môže pre žalovaného privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci a obnovu konania
vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 15Up/355/2022 povolil.

41.Skúmanievecnejlegitimáciesporovýchstrán,jesúčasťoukaždéhosúdnehokonania.Súdsavecnou
legitimáciou sporových strán zaoberá tzv. ex offo, v ktoromkoľvek štádiu súdneho konania. Súd v tejto

súvislosti poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 407/2016-37 zo dňa 12.12.2017, z
ktorého okrem iného vyplýva, že: "Ústavný súd v kontexte už uvedeného zdôrazňuje, že preskúmanie
vecnej legitimácie či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania,
pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania
nenamieta (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 z 29.06.2010), kde zistenie nedostatku vecnej

legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Postup konajúceho súdu, ktorý opomenie vyriešenie
kardinálnej otázky, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci
súd ex offo viazaný, protirečí obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46
ods. 1 Ústavy SR, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1
Dohovoru (III. ÚS 266/2014)." Pod pojmom vecná legitimácia je potrebné rozumieť stav vyplývajúci

z hmotného práva. Aktívne vecne legitimovaná je strana, ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že je
nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná je strana, o ktorej žalobca tvrdí,
že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to aj skutočne preukáže. Obdobne
konštatoval aj Ústavný súd SR v rozhodnutí, sp. zn. II. ÚS 302/2019-44 zo dňa 20.2.2020 keď uviedol,
že:"Aktívnouvecnoulegitimáciousarozumietakéhmotnoprávnepostavenie,zktoréhovyplývasubjektu

- žalobcovi ním uplatnené právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného)je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta." Súd sa tak vecnou legitimáciou sporových strán zaoberá kedykoľvek,

t.j. aj v štádiu konania po podaní mimoriadneho opravného prostriedku.

42. Pokiaľ ide ďalší dôvod na obnovu konania tvrdený žalovaným podľa § 397 písm. b) CSP, podľa
ktorého je obnova konania prípustná vtedy, ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v
pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Pri tomto dôvode

obnovy konania má ísť o také dôkazy, ktoré v obnovenom konaní možno vykonať pričom sa v pôvodnom
konaní nemohli vykonať, napriek tomu, že ten, kto podal žalobu na obnovu konania o nich v danom
čase vedomosť mal, navrhol ich vykonanie, avšak (napr. z rôznych technických príčin, pre stratu listiny)
tieto sa vykonať nemohli. Ak sa po právoplatnom skončení veci ukáže, že dôkaz už je možné vykonať
a tento je spôsobilý privodiť pre stranu sporu priaznivejšie rozhodnutie, je daný dôvod na obnovu

pôvodného konania. Keďže žalovaný sa pôvodného konania nezúčastnil, nenavrhol v konaní dôkazy,
ktoré nebolo možné vykonať z dôvodu existencie objektívnych prekážok, súd dospel k záveru, že tento
dôvod pre povolenie obnovy konania nebol naplnený. Žalovaný tento dôvod v podanej žalobe ani bližšie
nešpecifikoval a ani netvrdil okolnosti, ktoré by ho odôvodňovali.

43. Napokon, pokiaľ ide o dôvod obnovy podľa § 397 písm. c) CSP, tu súd poukazuje na to, že obnova
konania je prípustná iba v tom prípade, ak bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného
činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní. Súd mal v konaní síce
preukázané, že žalovaný podal vo veci skutkových tvrdení tak ako ich uviedol v podanej žalobe ajtrestné oznámenie a to dňa 26.9.2022, avšak nemal preukázané, že by sa trestné konanie vo veci
podozrení žalovaného skončilo právoplatným rozhodnutím súdu, resp. iného orgánu o tom, že by došlo
k spáchaniu akéhokoľvek trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej

na konaní. Samotné podanie trestného oznámenia neznamená, že nejaká osoba spáchala trestný čin.
Platí prezumpcia neviny. Podanie trestného oznámenia preto nezakladá dôvod obnovy konania. Súd ani
tento dôvod na obnovu konania nepovažoval za daný. Naopak, považoval ho za predčasne uplatnený.

44. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že žaloba na obnovu konania bola podaná

dôvodne, keď je daný dôvodov obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP. Súd preto žalobe vyhovel a
obnovu konania vedeného pod sp. zn. 15Up/355/2022 povolil.

45. Súd pre úplnosť konštatuje, že v prípade povolenia obnovy konania, sa právoplatnosťou rozsudku
o povolení obnovy, zo zákona odkladá vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

46. Súd v konaní nevykonal dôkazy výsluch žalovaného, výsluch svedkýň H. B. a K. L., ani výsluch
"niektorých" zamestnancov podnikateľského subjektu E. F. G., ktoré vzhľadom na zistenia súdu
a nespornosť tvrdení žalovaného, nebolo potrebné pre rozhodnutie súdu vykonať. Dôkazný návrh
označený ako výsluch "niektorých zamestnancov" podnikateľského subjektu E. F. G. - TRAINTOUR, súd
okrem uvedeného považoval aj za neurčitý, nejasný a z toho dôvodu by ho ani nebolo možné realizovať.

47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, t.j. pomerne podľa pomeru úspechu
stránsporu.Žalovanýbolvkonaníúspešnývcelomrozsahuapretomusúdpriznalnáhradutrovkonanie
v rozsahu 100%. V súlade s st. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania.
O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§

262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné

náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať

exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.