Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. júl 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-14C/77/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517211131
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7517211131.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MestskýsúdKošicesudkyňouJUDr.ĽubicouAdamčíkovouvsporežalobcov:1.A.B.,nar.XX.XX.XXXX,

2. A. B. C., nar. X.X.XXXX, 3. C. B., nar. XX.X.XXXX, všetci traja bytom v D. XX, všetci zast. E. F. G.,
advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovaným: 1. H. F., nar. XX.X.XXXX, 2. C. F., I.
F., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom v J., K. L.XXXX/XX, obaja zast. Advokátskou kanceláriou Hagara-
Hagarová, s.r.o. so sídlom Daniela Dlabača 35 v Žiline, IČO: 36 806 498, o zaplatenie 14 178,62 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaní majú voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa podanou žalobnou domáhali, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť 14.178,62 eur
s príslušenstvom. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 6.8.2014 uzavreli so žalovanými kúpnu zmluvu, na
základe ktorej odkúpili nehnuteľností zapísané na LV č.XXX, kat.úz. Herľany, obec D., a to stavbu -
rodinný dom č.76, stojaci na parc.č.134/2, parc. CKN č.134/12 vo výmere 145 m2-zastavaná plocha
a parc. CKN č.134/10 vo výmere 855 m2 - orná pôda. V zmysle čl. III kúpnej zmluvy žalovaní
žalobcov ubezpečili, že predávaná vec nemá žiadne také vady, ktoré by bránili užívaniu nehnuteľností,
ktoré boli predmetom predaja. Zároveň časom sa začali prejavovať závady v priebehu roku 2016

na nehnuteľnostiach, ako praskanie múrov, nedostatočná konštrukčná hrúbka dosky nad obývačkou,
premákanie kotolne, nedostatočná izolácia balkónu, detské izby poddimenzovane izolované, na chodbe
chýba ochranná fólia, kozub neodborne urobený, nedá sa v ňom kúriť, elektrický rozvádzač nie je
urobený v súlade s platnými technickými normami a iné závady. Na základe uvedených vád požiadali
spoločnosť MP Bau Košice o vyhotovenie rozpočtových nákladov opráv, ktoré boli vyčíslené na sumu
14.178,62eur.Listomzodňa24.3.2017vyzvaližalobcoviažalovanýchnamimosúdnupokonávku,avšak
žalovaní na pokus o zmier nereagovali.

2. Žalovaní v podanom vyjadrení uviedli, že uplatnený nárok zo strany žalobcov neuznávajú. Uviedli, že
žalobcoviasidomneléprávazozodpovednostizavadyuplatnilivapríli2017,pričomlehotanauplatnenie
uplynula v auguste 2016, a preto akékoľvek práva žalobcov zo zodpovednosti za vady zanikli.

3. Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 14C/77/2011-216 zo dňa 29.7.2020, ktorým žalobu
zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Voči predmetnému

rozsudku podali dňa 22.9.2020 žalobcovia odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach
uznesením sp. zn. 2Co/213/2020-256 zo dňa 20.12.2021 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.4. Krajský súd v predmetnom uznesení uviedol, že súd prvej inštancie sa zameria na dokazovanie a
ustálenie toho, čo bolo predmetom ústnych rokovaní medzi žalobcami v zastúpení JUDr. Treščákom a
žalovanými, čo do rozsahu a nárokov z vád, ktoré zohľadní v rámci vykonaného dokazovania, výpovedí

sporových strán a obsahu predložených listinných dôkazov. Zároveň uviedol, že žalobcov zaťažuje
dôkazné bremeno o tvrdených skutočnostiach, že riadne a včas si uplatnili nároky z vád, ktoré sú
predmetom ich žaloby a v prípade, ak na preukázanie svojich tvrdení neoznačia dostatok dôkazov,
resp. z vykonaných dôkazov nebude možné dospieť k záveru o pravdivosti či nepravdivosti ich tvrdenia,
znášajú zodpovednosť za procesný neúspech v spore v celom, či čiastočnom rozsahu. Krajský súd tiež

uviedol, že súd prvej inštancie v rozhodnutí rozhodne tiež o náhrade trov celého konania.

5. Súd vykonal ďalšie dokazovanie výsluchom svedka, ako aj ostatným spisovým materiálom s
poukazom na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/213/2020-256 zo dňa 20.12.2021 a
zistil tento skutkový stav:

6. Vypočutý svedok E. C. K. uviedol, že žalovaného v 1. rade a jeho manželku poznal, pretože boli
jeho klientmi, ale ostatných žalobcov nepozná a nie je s nimi v príbuzenskom pomere. Ďalej uviedol,
že niekedy koncom roka 2015 ho oslovil žalobca v 1. rade s manželkou, ktorí chceli vymáhať nároky z
kúpnej zmluvy. Svedok ďalej uviedol, že v zmysle Zákona o advokácií, a to konkrétne ust. § 23 ods. 3,
je povinný zachovávať mlčanlivosť, nakoľko jeho výpoveďou by ohrozil status žalobcov z titulu znenia

petitu žaloby. Porušil by status advokáta v zmysle, že keby začal vypovedať o tom, o čom sa rozprávali
s klientmi. Svedok uviedol, že má právne listy, ale nemôže ich predložiť.

7. Svedok ďalej na otázku právnej zástupkyne žalobcov, že v prípade, ak by žalobcovia zbavili svedka
mlčanlivosti, či by bol ochotný vypovedať a predložiť listiny, ktoré má k dispozícií uviedol, že na základe

užcitovanéhoustanoveniajepovinnýzachovaťmlčanlivosťaajvprípade,akbybolzbavenýmlčanlivosti
klientami, tak by nevypovedal, pretože by to ohrozilo žalobcov.

8. Svedok zároveň na otázku súdu, či by výpoveď svedka bola v neprospech žalobcu, uviedol, že áno,
bola by v neprospech žalobcov.

9.Vzáverečnomstanoviskužalobcoviaprostredníctvomprávnehozástupcuuviedli,žetrvajúnapodanej
žalobe s tým, že v časti vyše 3.000,00 eur berú žalobu späť a ďalej tvrdia, že všetky ich nároky
vyplývajúce z vád nehnuteľnosti sú dôvodné.

10. V záverečnom stanovisku žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že v celom rozsahu
trvajú na všetkých svojich prednesoch vykonaných na pojednávaní. Ďalej uviedli, že po vecnej stránke
majú za to, že dôkazná situácia v porovnaní s predchádzajúcimi štádiami konania, teda pred vynesením
prvého rozsudku, ktorý bol zrušený, sa zásadne nezmenila a žalobcovia nepreukázali ich tvrdenia a
právne zdôvodnenia, neuniesli dôkazné bremeno a z uvedeného dôvodu teda opakovane žiadajú, aby

súd v celom rozsahu žalobu žalobcov zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania.

11. Podľa ust. § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

12. Podľa ust. § 597 ods. 1 OZ, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho
neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu
vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.

13. Podľa ust. § 597 ods. 2 OZ, právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci
ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne
vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.

14. Podľa ust. § 599 ods. 1 OZ, vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu.

Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do
24 mesiacov od prevzatia veci.15. Podľa ust. § 599 ods. 2 OZ, právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci uplatniť na
súde, len ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1.

16. Podľa ust. § 583 OZ, k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v
prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.

17. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o
bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti

preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132
CSP, podľa ktorého, strany označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Spomínané ustanovenie
určuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia.
Samotná iniciatíva pri zbieraní dôkazov leží zásadne na stranách. Tá strana sporu, ktorá neoznačila
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných

dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho, kto síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,
no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany
sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho,
že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (súd ho v tom zmysle nepovažuje za pravdivé) ani na

základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu
sporunepriaznivérozhodnutie.Abystranasporumohlasplniťsvojuzákonnúpovinnosťoznačiťpotrebné
dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda
tvrdenie skutočností, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je
úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska

hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Ak ide o skutočnosť
rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať
väčšinou za následok pre jednu zo sporových strán nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá
povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti a určiť okruh rozhodujúcich skutočností. Právo súdu je
v tom, že rozhodne, ktorý z dôkazov vykoná. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného

bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného
bremena.

18. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí
predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie

skutočnostistranouvspore,tzv.bremenotvrdenia.Medzipovinnosťoutvrdeniaadôkaznoupovinnosťou
je úzka vzájomná väzba. Ak strana v spore nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z
hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie
povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana v
spore vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v spore najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania.

Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto
skutočnosti bude mať pre stranu v spore väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.
Zákon ukladá stranám sporu povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotno-právnej normy, ktorá upravuje sporný
právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh

skutočností, ktoré musia byť ako rozhodne preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

19. Bremeno tvrdenia, dôkazné bremeno, vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania a v
priebehu sporu sa môže meniť.

20. Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.9.2008, sp. zn. I. ÚS
241/07-44).

21. Súd v predmetnom konaní vykonal dokazovanie s poukazom na uznesenie Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 2Co/213/2020-256 zo dňa 20.12.2021 a to tak, že vypočul svedka E. C. K., nar.
X.X.XXXX, ktorý na pojednávaní uviedol, že zmysle ust. § 23 ods. 3 Zákona o advokácií je povinnýzachovávať mlčanlivosť z dôvodu, že by mohol svojou výpoveďou ohroziť status žalobcov. Na základe
vykonaného dokazovania súd nemohol dospieť k záveru o pravdivosti, resp. nepravdivosti o skutkových
tvrdeniach žalobcov. Žalobcovia nepreukázali, že si právo vyplývajúce z ust. § 597 OZ zo zodpovednosti

za vady, ktorými má trpieť nehnuteľnosť, ktorú kúpili, uplatnili u žalovaných bezodkladne, najneskôr
v 24-mesačnej lehote od prevzatia veci. Predmetom kúpy boli nehnuteľnosti. Tieto nehnuteľností
momentom vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti boli plne v dispozičnej kompetencií
žalobcov. Žalobcovia mohli s týmito nehnuteľnosťami nakladať, užívať, požívať ich plody a disponovať.
Vtedy sa stali výlučným „pánom“ predmetom kúpy a keďže išlo o nehnuteľností, ich odovzdanie do

dispozičnej sféry žalobcov došlo právoplatnosťou vkladového rozhodnutia dňa 7.8.2014, pretože nie je
možné nehnuteľností fyzicky odovzdať do rúk žalobcom. Žalobcovia od momentu zavkladovania svojho
vlastníckeho práva mohli s týmito nehnuteľnosťami nakladať ako výluční vlastníci, bez akýchkoľvek
obmedzení. Od tohto dátumu preto je potrebné počítať 24 mesačnú lehotu podľa § 599 ods.1 OZ,
na uplatnenie zodpovednosti žalovaných za vady, a to písomne priamo vo vzťahu k žalovaným alebo
podaním žaloby na súd, čo sa však v prejednávanej veci nestalo. Preto podľa súdu žalobcovia v konaní

neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

24.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia s tým,
že žalovaní boli v plnom rozsahu úspešní, preto súd žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalobcom v rozsahu 100%. O výške trov bude rozhodovať vyšší súdny úradník po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať
odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Košice. Lehota na podanie odvolania
začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd

vyhotoví na náklady odvolateľa.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.