Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Ivan Bartek
Legislation area – Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 24Csp/58/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319206433
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Bartek
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1319206433.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, v konaní zast. JUDr.
Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, proti žalovanej: Y.
T., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XX/X, 900 42 Dunajská Lužná, o zaplatenie istiny úveru 600,- Eur s prísl.
a ďalších poplatkov a pokút, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 600,- Eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 600,- Eur od 24.11.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu došlým Okresnému súdu Bratislava III dňa 13.11.2019 sa
žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi: istinu
úveru vo výške 600,- Eur, odplatu vo výške 168,- Eur, zmluvný úrok vo výške 68% ročne zo sumy 600,-
Eur od 23.11.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 768,- Eur od 23.11.2016
do zaplatenia, poplatok za upomienky v sume 180,- Eur a zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur, ako aj trovy
konania za právne zastúpenie a za zaplatený súdny poplatok.
2. Žalobca tvrdil, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 101901127 zo dňa 23.11.2015
poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 600,- Eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť úver a zaplatiť
odplatu 168,- Eur pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok 68% ročne z poskytnutého úveru. Termín
konečnej splatnosti bol dohodnutý na 23.11.2016. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa strany dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú
čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve, žalovaná sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu
vo výške 33,- Eur. Žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok, tým stratila výhodu splátok a žalobca
vyzval žalovanú na úhradu jej záväzku. Žalovaná uhradila žalobcovi sumu vo výške 0,- Eur. V zmysle
všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi za každú zaslanú
upomienku čiastku 30,- Eur., t.j. celkom vo výške 180,- Eur.
3. Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil dôkazy - zmluvu o spotrebiteľskom úvere, všeobecné
podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru a výpis z obchodného registra. Iné dôkazy nenavrhol,
ani nepredložil.
4. Žalovanej bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 4.5.2020, k žalobe sa nevyjadrila.5. Súd rozhodol vec bez nariadenia pojednávania a rozsudkom zo dňa 13.10.2020 žalobu zamietol z
dôvodu chýbajúcich rozhodujúcich skutkových tvrdení, pričom súd poukázal aj na zjavne nesprávnu
výšku RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
6.NaodvolaniežalobcuKrajskýsúdvBratislaveuznesenímzodňa27.9.2022,č.k.5CoCsp/17/2021-68,
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
7. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že súd nebol povinný postupovať podľa
§ 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP), teda vyzvať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia.
8. Odvolací súd k tomu uviedol, že v spotrebiteľskom spore zákonodarca vyrovnáva slabšie
postavenie spotrebiteľa tým, že rozširuje okruh jeho procesných práv (napr. rozšírená poučovacia
povinnosť súdu, vykonanie spotrebiteľom nenavrhnutých dôkazov, možnosť zastúpenia združením
na ochranu spotrebiteľa atď.). Neznamená to, že s výnimkou zákonom predpokladaných situácií
(neprípustnosť zmeny žaloby dodávateľom a vydania rozsudku pre zmeškanie spotrebiteľa) dodávateľ
v spotrebiteľskom spore by mal mať slabšie postavenie ako strana štandardného civilného sporového
konania. Ak teda dodávateľom v žalobe uvedené skutkové tvrdenia súd prvej inštancie vyhodnotil ako
nedostatočné (nemožno vylúčiť, že iný súd by ich pre početné prejednávanie sporov tohto žalobcu
považoval za dostačujúce), v záujme zohľadnenia princípu materiálneho civilného procesu, popri
prejednacom princípe, bolo povinnosťou súdu vyzvať žalobcu na ich doplnenie (§ 150 ods. 2), a to
predovšetkým za situácie úplnej procesnej pasivity žalovanej a zamýšľaného rozhodnutia v spore bez
nariadenia pojednávania.
9. Na záver odvolací súd uviedol, že v ďalšom konaní súd prvej inštancie vyzve žalobcu na doplnenie
ďalších skutkových tvrdení, ktoré považuje za podstatné a rozhodujúce a následne po príp. doplnení
dokazovania spor opätovne rozhodne.
10. V súlade s názorom odvolacieho súdu bolo vo veci nariadené pojednávanie a zároveň súd vyzval
žalobcu, aby doplnil skutkové tvrdenia, ktoré považuje za podstatné a rozhodujúce. Žalobca ani potom
neuviedol žiadne ďalšie skutkové tvrdenia. Žalovaná potvrdila, že od žalobcu na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere prevzala hotovosť 600,- Eur. Súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti
žalobcu a právnej zástupkyne žalobcu, postupom v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku
(CSP). Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť aj neúčasť jeho právnej zástupkyne z dôvodu pracovnej
zaneprázdnenosti a žiadal, aby sa pojednávanie uskutočnilo v ich neprítomnosti.
11. Pokiaľ ide o skutkový stav, súd mal za nesporné tvrdenia strán, že dňa 23.11.2015 žalobca ako veriteľ
a žalovaná ako dlžník uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere a žalobca toho dňa poskytol žalovanej
úver 600,- Eur v hotovosti.
12. Podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.11.2015 mal žalobca dohodnutým spôsobom
poskytnúť žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 600,- Eur a žalovaná mala uhradiť žalobcovi
celkom sumu 1.176,- Eur do 23.11.2016. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý do 23.11.2016.
V bode 2 zmluvy bola v súvislosti s odplatou vo výške 168,- Eur uvedená ročná percentuálna miera
nákladov (RPMN) vo výške 28% a ďalej aj priemerná hodnota RPMN na poskytnutý úver vo výške
23,66%. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu bola v zmluve dohodnutá pre prípad, že žalovaná v lehote
splatnosti nezaplatí celkovú čiastku úveru, t. j. sumu 1.176,- Eur.
13. Uplatnený nárok súd posudzoval ako vrátenie poskytnutého spotrebiteľského úveru a zaplatenie
dohodnutého úroku z úveru a dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru, podľa §§ 497 a 499 Obchodného
zákonníka, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
a ako úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s nariadením vlády SR
č. 87/1995 Z. z.
14. Žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a žalovaná nie. Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka súd považoval vzniknutý vzťah za
spotrebiteľský a poskytnutý úver za spotrebiteľský podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.15. V ustanovení § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení do 22.11.2015, je uvedené,
že spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
16. Žalobca poskytol žalovanej úver v hotovosti, teda nedovoleným spôsobom. Neuviedol, kedy zaslal
žalovanej upomienky, ani čo bolo obsahom týchto upomienok, ani kedy vyzval žalovanú na úhradu jej
záväzku, po tom, čo neplnila riadne svoj záväzok.
17. V odvolaní proti prvému rozhodnutiu vo veci žalobca iba poukazoval na to, čo podľa jeho názoru
vyplýva zo znenia uzavretej zmluvy o úvere a aká je u neho bežná prax pri manipulovaní so zmenkami.
Podľa§132ods.1a§150ods.1CSPbolvšakakožalobcapovinnýpravdivoaúplneopísaťrozhodujúce
skutočnosti, t. j. rozhodujúce skutkové tvrdenia pre každý uplatnený nárok. Podľa § 132 ods. 2 CSP
opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
18. Vo všeobecnosti sa posúdenie otázok, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej
povinnosti tvrdiť, odvíja od hmotného práva. Platí pritom, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti,
ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom
v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany (Števček, M. a kol., Civilný sporový poriadok).
Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktoré z určitej skutočnosti
vyvodzuje právne následky musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam označiť dôkazy, inak
úspešnou byť nemôže.
19. Vychádzajúc z uvedeného mal súd za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia pokiaľ išlo o
uplatnené nároky na poplatky za upomienky.
20. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými
so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek
druhu,ktorémusíspotrebiteľzaplatiťvsúvislostisozmluvouospotrebiteľskomúvereaktorésúveriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok.
21. Podľa § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch je celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, ročnou percentuálnou
mierou nákladov sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
22. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je náležitosť, ktorú musí zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovať v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
23. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) a e) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne
RPMN v neprospech spotrebiteľa alebo ak veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako dovoleným
spôsobom.
24. Žalobca poskytol žalovanej úver v hotovosti. Okrem toho v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola
uvedená zjavne nesprávna výška RPMN poskytnutého úveru vo výške 28%, keďže žalovaná mala
žalobcovi za jeden rok zaplatiť sumu takmer dvojnásobne vyššiu, než jej mala byť poskytnutá. Hoci
RPMN vo výške 28% bola v zmluve uvedená v súvislosti s odplatou 168,- Eur pri poskytnutí peňažných
prostriedkov, nikde v zmluve už nebola uvedená správna výška RPMN, zohľadňujúca aj 68%-ný úrok z
úveru v sume 578,- Eur. Správna výška RPMN tak násobne prevyšuje jednak RPMN vo výške 28%, ako
aj priemernú RPMN vo výške 23,66% uvedenú v zmluve. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch sa tak spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanej považuje za bezúročný a bez poplatkov.25. Z týchto dôvodov súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi len istinu úveru a vo zvyšku žalobu
zamietol. V časti zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur bola žaloba zamietnutá z dôvodu, že povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu bola viazaná na porušenie povinnosti zaplatiť celkovú sumu úver 1.176,- Eur,
avšak takáto povinnosť žalovanej nikdy nevznikla.
26. Žalobca navrhol trojdňovú lehotu na splnenie povinnosti uloženej súdom, nevyjadril súhlas so
splátkami, ktoré navrhovala žalovaná, preto súd rozhodol podľa § 323 ods. 2 CSP. Na určenie dlhšej
než trojdňovej lehoty podľa súdu neexistovali osobitné dôvody.
27. Nezaplatením splatnej istiny úveru v lehote splatnosti sa žalovaná dostala do omeškania s plnením
peňažného záväzku, preto je povinná od nasledujúceho dňa zaplatiť aj úrok z omeškania v zákonnej
výške. Úroky z omeškania boli preto žalobcovi priznané až odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru,
t. j. od 24.11.2016. Výška úrokov z omeškania podľa uvedeného nariadenia vlády je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu (0,00%).
28. Každá strana sporu mala vo veci pomerný, približne polovičný úspech, preto súd podľa § 255 ods.
2 a § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, že žiadnej strane nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na Mestskom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.