Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 20, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 6T/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011216
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2117011216.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred senátom v zložení: JUDr. Branislav Krivošík, predseda senátu a

prísediacich: Zuzana Firicová a Štefánia Matulová, v trestnej veci obžalovaného: Radoslav R., nar.
XX.XX.XXXX v A., pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 188 ods.
1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní dňa 20.06.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 166 Trestného poriadku sa obžalovaný:

Radoslav R., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom Y. XXXX/XX Trnava, t. č. ÚVTOS Leopoldov,

ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 04.09.2018, sp. zn. 6T/12/2017, v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trnave, zo dňa 16.05.2019, sp. zn. 5To/151/2018, uznaný za vinného zo
spáchania zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona,

odsudzuje:

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 37 písm. m) Trestného zákona § 38 ods. 2
Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona,
§ 41 ods. 2 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje
do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uložený obžalovanému:
· trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 30.09.2013 sp. zn. 11T/155/2013, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad;
· rozsudkom Okresného súdu Trnava, zo dňa 28.01.2014, sp. zn. 30T/39/2011, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad;
· rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, zo dňa 28.03.2018, sp. zn. 1T/35/2012, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :1. Rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6T/12/2017, zo dňa 04.09.2018, bol obžalovaný uznaný
za vinného zo zločinu lúpeže spolupáchateľstvom na skutkovom základe v zmysle uvedenom v
obžalobe podľa § 20 Tr. zák k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák a

podľa § 188 ods. 2 Tr. zák, § 38 ods. 2, § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák, § 41 ods. 2 Tr. zák
a § 42 ods. 1 Tr. zák mu bol uložený nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov,
so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženiu, pri súčasnom zrušení výroku o treste uložený
mu trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 11T/155/2013.

2. Proti uvedenému rozsudku podal obžalovaný odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn.
5To/151/2018, zo dňa 16.05.2019, bol napadnutý prvoinštančný rozsudok vo vzťahu k obžalovanému
zrušený vo výroku o treste a spôsobe výkonu trestu a vec vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znova prejednal a rozhodol. Prvoinštančný rozsudok bol zrušený vo výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu z dôvodu, že vo vzťahu k obžalovanému prichádza do úvahy uloženia súhrnného trestu
aj vo vzťahu k odsudzujúcemu rozsudku Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 1T/35/2012, zo dňa

28.03.2018. Uloženie súhrnného trestu sa javí byť v prospech obžalovaného. Okresný súd má preto
doplniť dokazovania aj pripojením predmetného spisu a vysporiadať sa s touto okolnosťou. Odvolací
súd zároveň ale uviedol, že si osvojil výrok o vine a právnom posúdení skutku okresným súdom, postup
okresného súdu pri úvahách o druhu a výmere trestu považoval za správny, keď okresný súd správne
zhodnotil závažnosť, konania, osobné pomery obžalovaného a jeho trestnú minulosť. Mal za to, že trest

odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby aj zákonný a spravodlivý.

3. Prvoinštančný súd viazaný rozhodnutím odvolacieho súdu a právoplatnosťou výroku o vine
obžalovaného, vo veci nariadil opätovne hlavné pojednávanie a v súvislosti s rozhodovaním o treste na
hlavnom pojednávaní oboznámil nasledovné listinné dôkazy: odpis RT (č.l. 313), hodnotenie z ústavu

na výkon trestu (č.l. 589), podstatný obsah spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 30T/39/2011, spisu
Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 1T/35/2012 a spisu Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn.
11T/155/2013.

4. Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:

4.1 Pokiaľ ide o register trestov, tak z odpisu je zrejmé, že v minulosti (pred spáchaním skutku) bol
obžalovaný opakovane súdne trestaný (má 11 záznamov). Aktuálne v čase rozhodovania súdu o treste
mal odsúdený už 24 záznamov o jeho trestnej činnosti. Pred spáchaním skutku, ktorý je predmetom
tohto konania sa opakovane dopúšťal prevažne majetkovej trestnej činnosti. Obžalovaný bol pred

spáchaním skutku uznaný za vinného: rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6T/286/1994, z
trestného činu krádeže a neoprávneného užívania cudzej veci a bol mu uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody 9 mesiacov, rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/23/1996, z trestného činu
krádeže a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody 9 mesiacov, rozsudkom Krajského
súdu Trnava, sp. zn. 1T/77/1997, z trestného činu krádeže a porušenia domovej slobody a bol mu

uložený nepodmienečný trest odňatia slobody 24 mesiacov, rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp.
zn. 6T/281/01, z trestného činu krádeže a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
12 mesiacov, rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 4T/201/2003 z trestného činu krádeže
a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody 12 mesiacov, rozsudkom Okresného súdu
Trnava, sp. zn. 6T/366/2002, z trestného činu krádeže a porušenia domovej slobody a bol mu uložený

súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody 30 mesiacov, rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp.
zn. 1T/52/2006, z trestného činu krádeže a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
17 mesiacov, rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6To/14/07, z trestného činu vydierania,
obmedzovania osobnej slobody, porušovania domovej slobody a bol mu uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody 36 mesiacov, rozsudkom Okresného súdu Břeclav, sp. zn. 1T/95/2013 pre trestný čin

prechovávania omamnej a psychotropnej látky a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 5 mesiacov.

4.2 Ústav na výkon trestu v hodnotní obžalovaného uviedol, že obžalovaný bol do ústavu predvedený
zo slobody dňa 14.11.2022. Jeho správanie a vystupovanie hodnotia kladne, disciplinárne potrestaný

nebol, pracovne zaradený nebol z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí. Sociálny kontakt udržiava
s primárnou rodinou.4.3 Obžalovaný sa dňa 23.11.2011 dopustil skutku právne kvalifikovaného ako prečin krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 Tr. zák , za čo bol uznaný za vinného trestným
rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 11T/155/2013, zo dňa 30.11.2013, právoplatný

dňa 02.04.2014. Trestný rozkaz bol obžalovanému doručený dňa 07.11.2013. Podľa
§ 212 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2,4 Tr. zák. mu bol uložený trest odňatia slobody v
trvaní 8 mesiacov nepodmienečne, so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia (podstatný
obsah spisu Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 11T/155/2013).

4.4Obžalovanýsadňa21.02.2010dopustilskutkuprávnekvalifikovanéhoakoprečinublíženianazdraví
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., za čo bol uznaný za vinného
rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 28.01.2014, sp. zn. 30T/39/2011, ktorý bol vyhlásený v
prítomnosti obžalovaného. Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods.
4 Tr. zák., § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr. zák., mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 26

mesiacov nepodmienečne (podstatný obsah spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 30T/39/2011).

4.5 Obžalovaný sa dňa 10.11.2011 dopustil skutku právne kvalifikovaného ako prečin krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 Tr. zák a prečin neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 219 ods. 1 Tr. zák., za čo bol uznaný za

vinného rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 28.03.2018, sp. zn. 1T/35/2012, právoplatný
dňa 02.06.2018. Rozsudok bol obžalovanému doručený dňa 17.05.2018. Podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., §
41 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. m), h) Tr. zák., § 38 ods. 2,4 Tr. zák. mu bol uložený súhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 2 roky 8 mesiacov. Zároveň bol zrušený výrok o treste uložený rozsudkom
Okresného súdu Trnava, sp. zn. 30T/39/2011 (podstatný obsah spisu Okresného súdu Topoľčany, sp.

zn. 1T/35/2012).

5. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

6. Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú
v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest ako právny
následok trestného činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu, v čom sa odráža zásada
personálnosti trestu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je

určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a
prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti,
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Ochrana spoločnosti
sa pritom uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia, teda represiou a prvkom výchovy. Oba

prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného
pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trest musí vyjadrovať tiež morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. V treste je obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a
jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

7. Pri úvahách o druhu a výmere trestu je nutné dôsledne aplikovať tiež ustanovenie § 34 ods. 4 Tr.
zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Výmerou trestu sa pritom rozumie nielen určenie
trestu v rámci sadzby tam, kde je trest takto kvantifikovaný, ale aj určenie rôznych modalít alebo

obsahu trestov, ak je toto určenie vyhradené súdu. Rozpätie zákonom stanovenej trestnej sadzby
umožňuje a zároveň ukladá súdu povinnosť individualizovať ukladaný trest. Súd je povinný vo výmere
uloženého trestu zohľadniť všetky okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4, 5 Tr. zák. Osobu
páchateľa je pritom potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach a nemožno obísť ani možnosti jeho
nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára, či už na základe hodnotenia povahy

a závažnosti spáchaného trestného činu pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitosti so spáchaným trestným činom vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Záver súdu omožnosti nápravy páchateľa musí byť pritom vždy v súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje, záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným
pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestov je nutné vychádzať zo spojenia a

vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to princípu zákonnosti trestu a princípu individualizácie trestu.
K uvedeným skutočnostiam je potrebné prihliadať pri ukladaní trestov vo všeobecnosti. Podstatnou
skutočnosťou v danom prípade však je, že obžalovaný bol podľa skutkových záverov prvostupňového
súdu, ktoré nemožno v tomto konaní zmeniť, uznaný za vinného zo zločinu lúpeže

8. Obžalovaný sa k trestnej činnosti do času právoplatného rozhodnutia súdu o vine nepriznával a
svoje konanie neoľutoval,. Podľa odpisu z registra trestov bol do času spáchaniu skutku 11 x súdne
trestaný, prevažovala majetková trestná činnosť, v časti spáchaná aj v súbehu so zásahom do domovej
a osobnej slobody. V jednom prípade sa dopustil násilnej trestnej činnosti a obmedzovania osobnej
slobody. V neposlednom rade o osobnosti obžalovaného vypovedá nielen táto jeho trestná minulosť ale
aj tá skutočnosť, že po spáchaní skutku bol následne opakovane uznaný za vinného z trestnej činnosti

výlučne majetkového charakteru. Žiada sa uviesť, že obžalovanému boli do času spáchania skutku
ukladané vo všetkých prípadoch takmer výlučne nepodmienečné tresty v trvaní niekoľko mesiacov až
rokov (dĺžka trestu sa s narastajúcou početnosťou trestnej činnosti zvyšovala) a to už aj pri spáchaní
prvého skutku. Táto skutočnosť dotvára obraz pri hodnotení osoby obžalovaného, ktorý napriek
nepochybne dlhému celkovému obdobiu vo výkone trestu odňatia slobody sa nenapravil, nezmenil

svoj postoj a naďalej sa trestnej činnosti ako špeciálny recidivista dopúšťal. Výkon trestov spojených s
odňatím slobody kratšieho trvania tak nemali na obžalovaného žiadny výchovný a preventívny účinok.

9. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu dospel
k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov, pričom pri

ukladaní uvedeného trestu odňatia slobody sa súd riadil aj nasledovnými kritériami.

10. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Pokiaľ aj obžalovaný uvádza, že sa ku
skutku priznáva, ide o priznanie v čase, kedy je o vine obžalovaného už právoplatne rozhodnuté. Súd
pripomína, že do času právoplatného rozhodnutia súdu o vine, sa obžalovaný ku skutku nepriznal, tento

skutok ani úprimne neoľutoval. Práve naopak, jeho spáchanie popieral a spochybňoval dôveryhodnosť
svedkov, tak ako to vyplýva napríklad aj z podaného odvolania voči prvému rozsudku okresného súdu.
Jeho oľutovanie (už po právoplatnosti výroku o vine) súd nevyhodnotil ako úprimný postoj, ale ako postoj
vynútený tým, že spáchanie skutku mu bolo v konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázané. Tento
jeho postoj súd vyhodnotil ako účelový, so snahou získať benefit pri ukladaní trestu.

11. Súd zistil u obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m/ Tr. zák. - bol už za trestný
čin odsúdený), ako to vyplynulo z jeho odpisu registra trestov. Súd neprihliadal na priťažujúcu okolnosť
podľa§37písm.h),tedažesaobžalovanýdopustilviacerýchtrestnýchčinov,vzhľadomnato,žeukladal
obžalovanému trest odňatia slobody za použitia zásady podľa

§ 41 ods. 2 tr. zák. (asperačná zásada) a použitie uvedenej priťažujúcej okolnosti by bolo v rozpore so
zásadou ne bis in idem, teda v neprospech obžalovaného.

12. Z hľadiska zásad na ukladanie trestov súd zistil z vykonaného dokazovania splnenie podmienok na
uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniam

· trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/155/2013, vo vzťahu k trestu
odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkonu trestu so stredným stupňom
stráženia,
· rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 30T/39/2011, vo vzťahu k trestu odňatia slobody vo výmere
26 mesiacov so zaradením do ústavu na výkonu trestu so stredným stupňom stráženia,

· rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 1T/35/2012, vo vzťahu k trestu odňatia slobody vo
výmere 2 roky 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkonu trestu so stredným stupňom stráženia,
keďže skutkov, za ktoré bol uznaný za vinného vyššie uvedenými rozhodnutiami, ako aj zločinu lúpeže,
ktorý je predmetom tohto konania sa dopustil skôr ako mu bol doručený trestný rozkaz Okresného súdu
Rimavská Sobota, sp. zn. 11T/155/2013. Preto súd spolu s uložením súhrnného trestu zrušil podľa § 42

ods. 2 Tr. zák. tieto výroky ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.13. V prípade obžalovaného mu bolo nutné uložiť len trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom
s poukazom na § 34 ods. 6 Tr. zák.. Súd dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť trest
odňatia slobody vo výmere 11 rokov t. j. v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby trestného činu

najprísnejšie trestného, t. j. podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., pričom pri výmere trestu súd zohľadnil pomery
a osobnosť obžalovaného ako špeciálneho, opakovane trestaného recidivistu, povahu a závažnosť ním
spáchanej trestnej činnosti (prečiny a zločin) ale zároveň zohľadnil aj okolnosť dĺžky konania a mieru
účasti obžalovaného ako spolupáchateľa na trestnej činnosti, tak ako je to uvedené v bodoch 20 a 21
odôvodenia rozsudku. Súd upravil základnú trestnú sadzbu z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností

postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. a pri použití asperačnej zásady podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., v spojení
s § 41 ods. 2 Tr. zák t. j. obžalovaný sa dopustil viacerých úmyselných trestných činov, ktoré nie sú
v jednočinnom súbehu, pričom jeden z nich je zločinom. Na základe uvedeného súd mohol ukladať
po úprave trest v sadzbe od 8 rokov 8 mesiacov do 16 rokov. Takto uložený trest (za všetky trestné
činy, ktoré obžalovaný spáchal) podľa názoru súdu zabezpečí v prípade obžalovaného najmä ochranu
spoločnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí tiež podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest bude
nepochybne vyjadrovať tiež jeho morálne odsúdenie spoločnosťou.

14. Súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia
podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., nakoľko obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním

trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a iné zaradenie sa v jeho
prípade súdu nejavilo ako potrebné ani dôvodné vzhľadom na zákonom vymedzené kritériá (§ 48 ods.
4 Tr. zák.).

15. Obžalovaný sa domáhal mimoriadneho zníženia trestu z dôvodu doby trvania trestného konania.

Súd pripomína, že inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 Trestného zákona je koncipovaný na
princípe fakultatívnosti a individuálnosti, a teda je na úvahe príslušného súdu, či vzhľadom na okolnosti
konkrétneho prípadu trest pod dolnou hranicou trestnej sadzby uloží alebo nie.

16. Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého tak možno postupovať, ak súd - vzhľadom na

okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa - má za to, že použitie trestnej sadzby by
bolo neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.
Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a
závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu,

pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov
takých trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami
prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou skutkovej podstaty, pokiaľ
sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného
hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež okolnosti,

pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie
trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia
sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v
rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate
sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové

pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo a
pod.). Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia možno považovať viac
významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa,
závislosť mnohopočetnej rodiny od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti a podobne

17.ÚstavnýsúdSRvuzneseníIV.ÚS203/2013uviedol,že„dobu,ktoráuplynulaodspáchaniatrestného
činu, v zásade nemožno zahrnúť pod pojem okolnosti prípadu ani pomery páchateľa v zmysle § 39
ods. 1 Trestného zákona. Napriek tomu by podľa názoru ústavného súdu dobu, ktorá uplynula od
spáchania trestného činu, bolo možné za určitých okolností považovať, za súčasnej existencie ďalších
predpokladov uvedených v § 40 ods. 1 Trestného zákona ( (použitie trestnej sadzby odňatia slobody

ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a je možné účel trestu dosiahnuť
i trestom kratšieho trvania), za dôvod podmieňujúci mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, ale len
za predpokladu, že by táto doba celkom zjavne a výrazne vybočovala z obvyklého rámca“.18. Súd poukazuje aj na judikatúru ESĽP, z ktorej vyplýva, že odškodnenie za ujmu spôsobenú
porušením práva na prejednanie veci v primeranej lehote možno poskytnúť aj inou formou ako
priznaním určitej finančnej čiastky, pričom v prípade trestného konania pripadá do úvahy najmä uloženie

miernejšieho trestu. Pokiaľ vnútroštátny súd vo svojom rozhodnutí výslovne uzná, že právo obvineného
na primeranú dĺžku konania bolo porušené, a z tohto dôvodu mu uložený trest určitým spôsobom
zmierni,potomjeESĽPtohonázoru,žespôsobenáujmabolakompenzovanáaobvinenéhoužnemožno
považovať za obeť porušenia príslušného práva na prejednanie veci v primeranej lehote (rozhodnutie vo
veci Beck proti Nórsku z 26. júna 2001, sťažnosť č. 26390/95). Strata postavenia obete však podľa ESĽP

nenastane, ak súd pri stanovení trestu prihliadol na čas, ktorý uplynul od spáchania trestného činu, iba
v súvislosti so všeobecnou požiadavkou, aby trest nasledoval čo najrýchlejšie po spáchaní skutku, nie
však v súvislosti s právom na prejednanie veci v primeranej lehote (rozhodnutie vo veci Metzger proti
Nemecku z 27. apríla 2000, sťažnosť č. 37591/97).

19. Na základe uvedeného ústavný súd ďalej vo vyššie označenom uznesení uviedol, že „možno

formulovať záver, že súdy môžu prihliadnuť pri rozhodovaní o výške trestu odňatia slobody na dobu,
ktorá uplynula od spáchania trestného činu, aj ako na faktor, ktorý má za následok kompenzáciu ujmy
vzniknutej porušením práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote garantovaného čl. 6 ods.
1 dohovoru a ktorý taktiež môže viesť k uloženiu miernejšieho trestu. Nie je však povinnosťou súdov
kompenzovať porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote zmiernením trestu. Ide len o

jeden z možných spôsobov kompenzácie ujmy vzniknutej porušením práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote, dôsledkom ktorého je strata postavenia obete, a teda aj nároku na vyslovenie
porušenia práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote a priznanie náhrady nemajetkovej ujmy.
Avšak aj v tomto prípade by podľa názoru ústavného súdu prichádzalo do úvahy len zmiernenie trestu
v rámci „riadnej“ trestnej sadzby ustanovenej zákonom“.

20. Súd nezdieľa názor obžalovaného na neprimeranú dĺžku konania vzhľadom na to, že vo veci
všeobecné súdy konali plynulo. Zo strany obžalovaného, ako aj právoplatne odsúdeného Heráka,
dochádzalo počas celého trestného konania k využívaniu všetkých dostupných právnych nástrojov pri
ich obrane. Všeobecné súdy sa v časovej postupnosti s návrhmi, námietkami, opravnými prostriedkami

obžalovaného a právoplatne odsúdeného Heráka museli postupne vysporiadať. Okrem toho, súd musel
v záujme plynulého konania využiť aj inštitút príkazu na zatknutie, nakoľko obžalovaný sa trestnému
konaniu vyhýbal. Uvedené okolnosti sú jedným z dôvodov, že trestné konanie od spáchania skutku
do vyhlásenia rozhodnutia o treste trvalo dlhšiu dobu, pričom významný podiel na dĺžke konania bol
vyvolaný aj správaním a postojom obžalovaného. Súd napriek tomu aspekt dĺžky konania zohľadnil

pri ukladaní trestu v rámci upravenej zákonnej trestnej sadzby a trest zmiernil v jej rámci. Súd
pripomína, že obžalovanému ukladal súhrnný trest za viacnásobnú trestnú činnosť (obžalovaný spáchal
vo viacčinnom súbehu zločiny aj prečiny majetkového ako aj násilného charakteru), v dolnej polovici
zákonom upravenej trestnej sadzby (v rozpätí od 8 rokov 8 mesiacov až do 16 rokov), a to v súlade s
vyššie citovaným názorom ústavného súdu, ktorý uviedol, že okolnosť dĺžky konania je možné zohľadniť

práve pri ukladaní trestu v zákonom stanovenej trestnej sadzbe a trest v tejto trestnej sadzbe zmierniť. V
tomto smere je potrebné pripomenúť, že krajský súd v odvolacom uznesení uviedol, že vzhľadom na to,
že obžalovaný je mnohonásobný recidivista, uloženie trestu dokonca v hornej polovici trestnej sadzby
považuje za trest spravodlivý a zákonný.

21. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením obhajoby, že sa nedostatočne vysporiadal s mierou účasti
obžalovaného na spáchanej trestnej činnosti, keď obžalovaný tvrdil, že nástroj a vozidlo neboli jeho.
V prvomrade je potrebné poukázať na to, že súd je vymedzením skutku vo výroku o vine pri
rozhodovaní o treste viazaný. Z obsahu skutkovej vety rozsudku vyplýva, že ku konaniu obžalovaného
s právoplatne odsúdeným Herákom dochádzalo koordinovane a vo vzájomnej súčinnosti, kedy obaja

spoločným konaním sa dopustili uvedeného skutku, čo vyplýva aj zo skutkovej vety rozsudku. Z priebehu
skutkového deja vyplýva, že obaja vystúpili z vozidla, spoločne s poškodeným sa presunuli k zadnej
časti vozidla, obaja vytiahli z vozidla po jednej drevenej násade, spoločne začali slovne napádať
poškodenéhoavyzvaliho,abyzmizolstým,žeodnichničnedostane.Mieraarozsahúčastiodsúdeného
W. a obžalovaného R. na spáchanej trestnej činnosti bolo rovnocenná, bez toho, aby bolo možné

konštatovať, že úloha obžalovaného R. bola len okrajová, doplnková, resp. že svojím konaním naplnil len
niektoré znaky skutkovej podstaty. Súd tak nemal dôvod zohľadňovať v prospech obžalovaného žiadnu
prípadnúnižšiumierujehoangažovanosti natrestnomčine,nakoľkoobžalovaný svojímkonanímnaplnil
všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, z ktorého bol uznaný za vinného.22. Rozhodnutie senát prijal jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za

zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech

jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.